lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (152)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (19)
Milan Hlušák (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Ivan Bojna (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Krajčírovič (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
lukasmozola (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Adamova (1)
Dušan Marják (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Galgoczy (1)
Vincent Lechman (1)
David Halenák (1)
Tomáš Demo (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Gabriel Závodský (1)
Róbert Černák (1)
Marek Maslák (1)
Bystrik Bugan (1)
Ladislav Pollák (1)
Katarína Dudíková (1)
Bohumil Havel (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Michal Ďubek (1)
David Horváth (1)
Tibor Menyhért (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Michalov (1)
Viliam Vaňko (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Rostáš (1)
Pavol Mlej (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Šorl (1)
Lucia Palková (1)
Martin Estočák (1)
Matej Kurian (1)
Igor Krist (1)
Petr Steiner (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)
Peter Kubina (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Juraj Lukáč (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladimir Trojak (1)
peter straka (1)
Gabriel Volšík (1)
Roman Prochazka (1)
Ondrej Halama (1)
Miriam Potočná (1)
Matej Gera (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Svoboda (1)
Ján Pirč (1)
Matej Košalko (1)
Petr Kavan (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavel Lacko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

"Zdržovací nárok" nie je medicínsky pojem !

Tomáš Klinka, 09. 06. 2017 v 18:04

S blížiacim sa začiatkom leta si dovolím jedno odľahčené - a neveľmi učené - zamyslenie ... Nedávno som sa stretol so zaujímavým prípadom, ktorý do istej miery poodhaľuje "slabé miesta" vymáhania práv duševného vlastníctva na Slovensku a núti klásť si otázky, či vôbec vedia niektorí slovenskí CbPv sudcovia - po viac ako 12 rokov od vstupu do EÚ - že existuje nejaké (už podstatne revidované) nariadenie o ochrannej známke EÚ, že sú povinní ho aplikovať v prípadoch, keď konajú ako súdy pre ochranné známky EÚ, že sú vôbec takýmito súdmi a že "zdržovací nárok" nie je termín z medicínskeho prostredia.



Najprv však niekoľko faktov: Majiteľ ochrannej známky EÚ č. 008410748 "SBS tactical BAIT products" s právom prednosti od 2. februára 2009, ktorá bola zapísaná do registra 10. mája 2010, podal 5. októbra 2010 na Okresnom súde Bratislava I návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým v súlade s vtedy platným § 76 odsek 1 písm. h) OSP žiadal, aby sa odporca zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje jeho právo duševného vlastníctva, a teda aby sa odporca zdržal používania kombinovanej ochrannej známky navrhovateľa „SBS tactical BAIT products“ registrovanej pre celé územie EÚ a to v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom, predovšetkým používania označenia zhodného alebo podobného s ochrannou známkou navrhovateľa v spojení s tovarmi a službami ponúkanými a poskytovanými odporcom ako aj na internetových portáloch prevádzkovaných odporcom a na akýchkoľvek tlačivách a reklamných zobrazeniach vydávaných odporcom. Odporca totiž v tom čase bol držiteľom domény www.sbsbaits.sk a http://sbsbaits.inshop.sk, pričom prostredníctvom týchto internetových portálov prezentoval a ponúkal tovary a poskytoval svoje služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na týchto internetových portáloch vyobrazoval a používal zhodné alebo podobné označenie ochrannej známky, ktorá patrí navrhovateľovi, a to bez jeho súhlasu. Odporca používal zhodné alebo podobné označenie ochrannej známky navrhovateľa na ním ponúkaných tovaroch, prípadne obaloch, ako aj poskytoval služby pod takýmto označením, tiež bez súhlasu navrhovateľa.

Celý příspěvek | Názory (0)


Slovenská advokátska komora na križovatke

Marián Porvažník, 07. 06. 2017 v 09:35

Od poslednej Konferencie advokátov v roku 2013 uplynuli štyri roky a je nad slnko jasnejšie, že dosluhujúce predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory („Komora“) odovzdáva advokátsky stav v horšom stave, ako ho preberalo. Prepad atraktivity advokácie v očiach verejnosti a úpadok záujmu o štúdium práva sú len špičkami ľadovca, na ktorých má súčasné vedenie nemalý podiel. Našťastie sa o pár dní bude konať ďalšia konferencia („Konferencia“) a s ňou svitá nádej na zmenu.

1 Ako sa za štyri roky zmenila atraktivita advokácie

Od nástupu súčasného vedenia klesol záujem o štúdium práva na Slovensku o 60%, čo spôsobilo, že prvé ročníky právnických fakúlt dnes s prehľadom uspokoja dopyt prakticky všetkých záujemcov. Prijímačky tak stratili úplne zmysel a boli buď zrušené, alebo sa stali formalitou. Talentová základňa, z ktorej môžu advokáti čerpať, sa tak nebezpečne vyprázdňuje. Pokračovanie súčasného stavu bude mať v dlhodobom horizonte katastrofálny dopad na kvalitu služieb poskytovaných klientom.

Celý příspěvek | Názory (0)


„Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva (II. časť)

Tomáš Klinka, 28. 05. 2017 v 18:29

Od publikovania prvej časti tohto článku (aj tu) v marci 20171 došlo k viacerým významným zmenám2 v legislatívnom návrhu a k celkovému posunu legislatívneho procesu. Legislatívna rada vlády SR na svojich dvoch zasadnutiach (28. marca a 12. apríla 2017) prerokovala a s pripomienkami schválila návrh veľkej novely3. Je potrebné oceniť konštruktívny prístup Legislatívnej rady vlády SR, jej vedenia, jednotlivých členov a sekretariátu, ktorí podstatne prispeli k zvýšeniu kvality predloženého návrhu a to nielen z hľadiska legislatívnej techniky, ale aj efektívnejšej úpravy nasledovných právnych inštitútov:

Celý příspěvek | Názory (0)


Krátke správy z rekodifikácie III (stop rozvodom dohodou, predmanželským zmluvám a registrovaným partnerstvám?)

Milan Hlušák, 22. 05. 2017 v 15:11

Na webe Ministerstva spravodlivosti bola zverejnená ďalšia zápisnica zo zasadnutia predsedníctva komisie pre rekodifikáciu súkromného práva. (Od zverejnenia predchádzajúcej uplynul skoro celý jeden rok...)
Tentoraz sa na zasadnutí okrem ministerky spravodlivosti zúčastnili aj poslanci NR SR a iní odborníci z praxe. Podkladom pre zasadnutie bol materiál — Prehľad plánovaných najmarkantnejších zmien v novej právnej úprave súkromného práva —, ktorý predstavuje sumár najpodstatnejších zmien, ktoré by sa mali novou právnou úpravou zaviesť.

Škoda len, že tento materiál nie je zverejnený tiež.

Celý příspěvek | Názory (0)


Okresné súdy v Bratislave by mal nahradiť nový Mestský súd

Milan Hlušák, 02. 05. 2017 v 17:23

Chcel by som upozorniť na zámer Ministerstva spravodlivosti nahradiť v Bratislave súčasný systém okresných súdov jedným mestským súdom, prípadne štyrmi špecializovanými mestskými súdmi. Zároveň by sa mala kúpiť/prenajať úplne nová budova, ktorá by všetky súdy sústredila na jednej adrese. Výnimkou by bola zrejme len trestná agenda, ktorá by sa pre celú Bratislavu sústredila v Justičáku. Viac info tu.

Ministerstvo teraz zámer detailizuje a následne po prerokovaní s dotknutými súdmi ho posunie do pripomienkového konania.

Neviem, či je zmena systému vhodná, ale ak už, osobne by som volil alternatívu jedného mestského súdu. Koncepčne to do nášho justičného systému zapadá viac, ako štyri samostatné mestské súdy špecializované na konkrétnu agendu.

Celý příspěvek | Názory (0)


Vládne nariadenie č. 63/1939 Sl. z. o vymedzení pojmu žida

Milan Hlušák, 18. 04. 2017 v 13:44

Týmto krátkym postom by som chcel pripomenúť, že presne pred 78 rokmi slovenská vláda prijala vládne nariadenie o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach, čím sa na Slovensku spustilo tzv. arizačné zákonodarstvo. Nariadenie sa nás právnikov dotýka obzvlášť, pretože jedným z jeho hlavných cieľov bolo výrazne obmedziť, resp. úplne vylúčiť pôsobenie židov v advokácii a notárstve. Znenie nariadenia možno nájsť tu.



Čoraz častejšie sa pritom objavujú ospravedlňujúce hlasy, že riešiť židovskú otázku nebolo možné inak, resp. že sa vtedy o mnohom nevedelo. Samozrejme, nik z nás nevie garantovať, že keby sme sa vrátili v čase, vtedajšiemu režimu by sme sa vzopreli. Táto neistota nám však nijako nemôže brániť v tom, aby sme vtedajší prístup razantne odsúdili.

Celý příspěvek | Názory (2)


Tretí ročník konferencie o rozhodcovskom konaní - Arbitration Conference 2017

Pavel Lacko, 27. 03. 2017 v 07:13

Vážení priatelia arbitráže,



dňa 27.04.2017 od 9:00 do 14:00 sa v priestoroch Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční 3. ročník konferencie o rozhodcovskom konaní s názvom "Arbitration Conference 2017".

Celý příspěvek | Názory (0)


K problematike konečných užívateľov výhod a k postaveniu advokáta ako oprávnenej osoby

Ladislav Pollák, 24. 03. 2017 v 10:12

Nový protischránkový zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora v ustanovení §2 ods. 1 písm. c/ uvádza, že osobou oprávnenou na zápis partnera verejného sektora, /ďalej aj „PVS“- vymedzenie ktorého upravuje zákon v ust. § 2 ods. 1 písm. a)/ môže byť iba advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor a daňový poradca, pričom tieto „oprávnené osoby“ podľa ust. § 13 ods. 5 zákona ručia za zaplatenie prípadnej pokuty uloženej štatutárnemu orgánu, resp. každému členovi štatutárneho orgánu partnerov verejného sektora za porušenie ich povinností. Pokuta štatutárovi, alebo členovi štatutárneho orgánu môže byť uložená v rozmedzí od 10 tis. EUR do 100 tis. EUR.

Uvedomujúc si obsah listu SAK pri uzatváraní zmluvy o profesijnej zodpovednosti advokáta, že poistenie, ktoré uzatvorila SAK s poisťovateľom sa nevzťahuje na výkon funkcie oprávnenej osoby a po prečítaní všetkých (často vágnych) ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o určení konečných užívateľov výhod, som ostal znechutený. Poukazujúc hlavne na absenciu môjho profesijného poistenia a ďalej na ustanovenie § 19 písm. c/ zákona, ktoré uvádza, že oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má „akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora, alebo členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora“, sa ako advokát zdráham prevziať na seba funkciu oprávnenej osoby (nejde o právny vzťah podľa mandátnej zmluvy ale o obchodno-právny vzťah podľa zmluvy o kontrolnej činnosti). Vylúčenie oprávnenej osoby z dôvodu akéhokoľvek vzťahu, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, dáva široké medze rôznym úvahám, napr., či ako právny zástupca, ktorý dlhodobo zastupujem mandanta v jeho obchodných záležitostiach a som lojálny k mandantovi, či ipso facto nie som vylúčený v rámci zmluvy o kontrolnej činnosti vykonávať túto funkciu, hlavne keď zákonodarca oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu ( § 12 zákona) sľubuje odmenu pri odhalení nepravdivosti, alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod a sankcionuje aj porušenie zákazu uvedeného v

§ 19 pokutou v rozmedzí 10 tis.EUR-100 tis. EUR.

Celý příspěvek | Názory (5)


K podjatosti insolvenčního správce

Michal Krajčírovič, 18. 03. 2017 v 21:23

Na schůzi věřitelů následující po přezkumném jednání (jednoduše: zpravidla na prvním jednání v rámci insolvence/konkursu) jsou oprávněni věřitelé odvolat (soudem) jmenovaného insolvenčního správce a zvolit jiného, hlasuje-li pro více než polovina věřitelů ( § 29 odst. 1 insolvenčního zákona).

Zde se však dle mého velmi tvrdě sráží dvě ustanovení insolvenčního zákona - jednak toto právo dle § 29 a jednak § 24 (je insolvenční správce z insolvenčního řízení vyloučen, jestliže se zřetelem na jeho poměr k věci nebo k osobám účastníků je tu důvod pochybovat o jeho nepodjatosti).

Předně je třeba zmínit jednu podstatnou okolnost: přezkumných jednání (resp. následujících schůzí věřitelů) se v případě "drobných" dlužníků (typické oddlužení) nikdo z věřitelů neúčastní a zůstává soudem jmenovaný správce - věřitelů je navíc obvykle celá řada, byť s relativně malými pohledávkami, a tak "kolektivní kašlání na účast" i těm, kteří by se náhodou účastnit chtěli, nedává žádnou šanci na rozhodování o jmenování jiného správce. Odměna správce je u těchto oddlužení též maličká - cca 60tis. Kč během pěti let.

Celý příspěvek | Názory (0)


„Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva

Tomáš Klinka, 17. 03. 2017 v 11:45

Po nedávnom upozornení na začínajúce medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) - tu - by som aj prostredníctvom Lexfora rád prezentoval aktuálny stav legislatívnych prác na "veľkej novele" v oblasti priemyselného vlastníctva. Novelizuje sa patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch, zákon o dizajnoch, zákon o ochranných známkach a zákon o správnych poplatkoch[1]. Zmeny sa dotknú tak ustanovení súkromnoprávnej povahy (najmä zamestnanecký režim, spolumajiteľstvo, licencie, vymožiteľnosť práv), ako aj verejnoprávnej povahy (konanie o prihláške, rešerš medzinárodného typu, rešerš v prioritnej lehote, zrušovacie, výmazové a určovacie konanie, rozklad, vzťah k správnemu poriadku, elektronické podávanie). Kompletný materiál je k dispozícii na portáli Slov-lex.



Namiesto úvodu

Celý příspěvek | Názory (0)


Konanie o oddlžení a ochrana spotrebiteľa

Martin Friedrich, 03. 03. 2017 v 12:19

Novela ZKR účinná od 1.3.2017 priniesla zásadné zmeny v konkurznom konaní voči fyzickým osobám. Jednou zo zásadných zmien je aj úprava popierania prihlásených pohľadávok, ktoré po novom prešlo výlučne do rúk len iného prihláseného veriteľa ( § 167l ods. 5 ZKR) bez akejkoľvek ingerencie správcu. S odkazom na primerané použitie ustanovení § 32 ods. 3, 5 až 7, 9, 11, 13 až 16 a 18 ZKR to znamená, že popierajúci veriteľ bude musieť zložiť zábezpeku vo výške 350 eur. Navyše s odkazom na § 90 CSP si pre prípad, že popretý veriteľ podá určovaciu žalobu, musí popierajúci veriteľ zabezpečiť zastúpenie advokátom, pokiaľ on sám (FO) alebo v prípade PO jeho zamestnanec nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Do praxe sa to premietne tak, že popieranie pohľadávok veriteľmi v konaní o oddlžení bude skôr výnimkou ako pravidlom. Pretože sme vypustili materiálne preskúmavanie prihlásených pohľadávok správcom a veritelia po zvážení nákladov spojených s popieraním nie sú ekonomicky motivovaní popierať pohľadávky iných veriteľov, otvára sa nám otázka, ktorá časť konania o oddlžení sa bude venovať otázke neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Myslím si, že vypustením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom nám vzniká paradoxná situácia. Ak vychádzame z hypotézy, že konanie oddlžení má pomôcť osobám, ktorých ťažia najmä spotrebiteľské dlhy, ktoré nie sú schopní splácať, tak vylúčením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom sme prišli o nástroj, ktorým by sme tieto spotrebiteľské zmluvy podrobili reálnemu prieskumu z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Paradoxom je to, že zatiaľ čo za právnej úpravy účinnej do 28.2.2017 mohlo dôjsť k popretiu pochybných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv zo strany správcu a bez väčších nákladov, od 1.3.2017 sa nároky z tých istých spotrebiteľských zmlúv budú uspokojovať bez mihnutia oka, pretože veritelia ich vo väčšine prípadov popierať nebudú. Spotrebitelia tak v konečnom dôsledku v konaní o oddlžení uhradia (aj keď len čiastočne) tie pohľadávky, ktoré by inak veritelia len s veľkým problémom voči spotrebiteľovi uplatňovali na súde (rozhodcovské rozsudky, formulárové zmluvy nespĺňajúce podmienky, poplatky, poistenia naviazané na úver a podobne). Pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 166b ZKR zďaleka nepokrývajú široké spektrum nárokov, ku ktorým sa spotrebiteľ môže zaviazať, najmä čo do istiny. Na jednej strane sme síce zjednodušili a zlacneli oddlženie, no na druhej strane sme výrazne zvýšili šance uspokojenia pohľadávok tým subjektom, pred ktorými sme spotrebiteľov chceli chrániť.

Celý příspěvek | Názory (3)


Stojí 5-ročná koncipientská prax za prepadom atraktivity advokácie na bod mrazu?

Marián Porvažník, 15. 02. 2017 v 17:25

Atraktivita kedysi váženého a žiadaného advokátskeho povolania je na bode mrazu a právnické fakulty naberajúce študentov bez prijímačiek sú považované skôr za „poistku“, ako za školu snov. Minimálna možnosť selekcie mladých ľudí sa už dnes podpisuje pod pokles kvality ľudí pôsobiacich na Slovenskom trhu advokátov, pričom tento trend sa bude, bez ďalšieho, len prehlbovať. Cieľom článku je zanalyzovať status quo, identifikovať príčiny a načrtnúť cestu, ktorou bude možné nepriaznivý trend zvrátiť.

1 Dôležitosť atraktivity advokácie

Atraktivita je nesmierne dôležitým elementom pri budovaní kvality akéhokoľvek kolektívu, nakoľko atraktívne kolektívy sú schopné zaujať väčšie množstvo záujemcov, z ktorých je možné prostredníctvom dôslednej selekcie získať vysoko kvalitných jednotlivcov. Práve možnosť vybrať si kvalitného jednotlivca spomedzi veľkého množstva záujemcov je základným kameňom úspechu všetkých svetových univerzít, medzinárodných korporácií, či verejných inštitúcií. Úloha „brandingu“ v oblasti ľudských zdrojov sa v poslednom čase stala jedným z dlhodobých fundamentov úspešných spoločností.[1] Advokácia nie je výnimkou, a preto by sa advokátsky stav mal snažiť systematicky zvyšovať atraktivitu advokátskeho povolania v záujme dlhodobého zvyšovania personálnej kvality jedného z pilierov právneho štátu.

Celý příspěvek | Názory (1)


Email jako důkaz?

Milan Kvasnica, 05. 02. 2017 v 12:55

Chtěl bych tímto navázat na předchozí příspěvek obsahující návod na fixlování faxu a to ze dvou důvodů. Jednak že to rozhodnutí zřejmě bude (bylo) publikováno v zelené sbírce a pak protože soudce v jedné mé věci chce uvěřit skutečnosti obsažené v notářskému zápisu.

Notářský zápis má tento obsah: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/notarak_anon.pdf

Přestože jsem to posledně v komentářích schytal, tak trvám na tom, že požadavku zákona "písemná forma je zachována i při právním jednání učiněném elektronickými nebo jinými technickými prostředky umožňujícími zachycení jeho obsahu a určení jednající osoby" elektronicky nepodepsaný email neobstojí, protože nejde určit, kdo to jednání učinil.

Celý příspěvek | Názory (3)


Rigor Cambialis zmenky

David Horváth, 02. 02. 2017 v 15:36



Ambíciou nasledujúceho článku je predostrieť možno kontroverzný názor na problematiku zmenkovej prísnosti, prípadne vyvolať diskusiu. S inštitútom zmenky sa autor dôkladne spoznal hlavne pri písaní diplomovej práce, pričom práve tematika rigor cambialis zmenky ho motivovala k predostretiu vlastných úvah. Aj keď je autor ešte len študentom a z ďaleka nie odborníkom, verí, že článkom prispeje k právno-teoretickým diskusiám.



Celý příspěvek | Názory (3)


zobrazit starší články