lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (146)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Robert Goral (3)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Ivan Bojna (2)
Adam Valček (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Viliam Vaňko (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Kubina (1)
Robert Vrablica (1)
David Halenák (1)
Bystrik Bugan (1)
Pavol Mlej (1)
Bohumil Havel (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Galgoczy (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Šrámek (1)
Nora Šajbidor (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Kavan (1)
Katarína Dudíková (1)
Ondrej Jurišta (1)
peter straka (1)
Radoslav Pálka (1)
Jozef Kleberc (1)
Tomas Kovac (1)
Zuzana Adamova (1)
Ján Pirč (1)
Lucia Palková (1)
Matej Košalko (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Demo (1)
Marek Maslák (1)
Emil Vaňko (1)
I. Stiglitz (1)
Matej Gera (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Steiner (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Estočák (1)
Dušan Marják (1)
Juraj Lukáč (1)
lukasmozola (1)
Paula Demianova (1)
Róbert Černák (1)
Gabriel Závodský (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Svoboda (1)
Michal Ďubek (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Michalov (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Marcin (1)
Peter Janík (1)
lukas.kvokacka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Back to the 90's - fax

Milan Kvasnica, 13. 07. 2016 v 18:21

Nejprve odkaz na pobavení: http://youtu.be/XkuirEweZvM

Nyní odkaz na vysvětlení pro mladší generace: http://cs.wikipedia.org/wiki/Fax

Někteří ví, že tak trochu dělám do počítačů. Některé protistrany se zapotily, když jsem proti nim u soudu vytáhl důkazy vytvořené v photoshopu, ale soudy mi na to zatím nikdy neskočily. Proto pro mne závěry uvedené v rozhodnutí NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 4093/2015 byly tak trochu šokem.

Celý příspěvek | Názory (6)


Trovy konania: na pomedzí OSP a CSP alebo - konanie začaté v časoch OSP a trvajúce (končiace) v časoch CSP

Jaroslav Čollák, 04. 07. 2016 v 18:38

Denno-denná právnická rutina priniesla nasledujúcu situáciu, pričom nástrel riešenia mám za lubom diskutovať s letnou náladou s lexforáckou ekipou - verím, že za účelom nájdenia svetla na konci tunela prospešného pre skutočne všetkých praktizujúcich iuris utriusque……

ZAČIATOK:

O trovách konania rozhodol súd pred účinnosťou CSP uznesením, ktorým konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uznesením rozhodol konajúci súd (sudca/senát) o nároku na náhradu trov konania. V záujmoch klienta, advokát sadá k PC a ide sa odvolávať. Alebo sťažovať?

Celý příspěvek | Názory (2)


Příjemnou dovolenou

Milan Kvasnica, 30. 06. 2016 v 23:04

Nejvyšší soud ČR v řízení vedeném pod sp. zn. 33 Cdo 747/2015 judikoval:

V rozsudku ze dne 11. 12. 2013, sp. zn. 33 Cdo 3661/2013, Nejvyšší soud s přihlédnutím k rozhodnutí Evropského soudního dvora v případu ESD, C-168/00, ve věci Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH and Co. KG, k závěrům odborné literatury (srovnej Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 2402 - 2404), jakož i k judikatuře členských států Evropské unie, přijal a odůvodnil závěr, podle něhož pokud v důsledku porušení povinností ze strany cestovní kanceláře vznikla zákazníkovi škoda, svědčí mu vedle práva na vrácení rozdílu v ceně také právo na náhradu škody podle § 852i obč. zák. (...) ustanovení § 852i obč. zák. by mělo být vykládáno nejen v kontextu odpovědnosti za škodu, ale vzhledem k judikatuře Evropského soudního dvora i odpovědnosti za imateriální újmu, která byla způsobena osobnosti vzhledem k jejímu právu na klidnou dovolenou (...) uvedený výklad je (...) konformní s českou právní úpravou i dosavadní rozhodovací praxí Nejvyššího soudu (např. s rozsudkem Nejvyššího soudu ze dne 31. 1. 2007, sp. zn. 30 Cdo 3577/2006). K tomuto názoru se kloní i část odborné veřejnosti, podle níž pojem škody v rámci úpravy cestovní smlouvy je potřeba se zřetelem ke směrnici č. 90/314/EHS vykládat v širším významu (srovnej Hulmák, M., Ztráta radosti z dovolené , Právní rozhledy 2/2009, s. 52), neboť právo na náhradu této specifické újmy je spojeno s porušením povinnosti cestovní kanceláře, nikoliv s pouhým zásahem do osobnostních práv podle § 11 a násl. obč. zák.

Nelze pominout, že úprava cestovní smlouvy v občanském zákoníku (zákonu č. 40/1964 Sb.) představuje transpozici směrnice Rady č. 90/314/EHS z 13. 6. 1990 o souborných službách pro cestování, pobyty a zájezdy. Platí přitom, že národní úpravu (...) je nutné v co největším rozsahu interpretovat ve světle znění a účelu směrnice, aby bylo dosaženo výsledku uvedeného ve směrnici (nepřímý účinek - ESD, ve věci C-106/89,Marleasing SA proti La Comercial Internationale de Alimentacion SA, ESD, ve věci C-240 244/98, Océano Grupo proti Rocio Murciano Quintero, ESD, ve věci C-212/04, Konstantinos Adeneler a ostatní, Sbírka rozhodnutí I-06057/2006). Autonomní charakter práva Evropské unie znamená, že výklad směrnic i provádějících národních úprav musí být vždy činěn v kontextu práva Evropské unie, a nikoliv národního práva a jeho pojmosloví (ESD, ve věci C-29/76, LTU Lufttransportunternehmen GmbH and Co. KG proti Eurocontrol).

Celý příspěvek | Názory (0)


Good Bye OSP!

Milan Hlušák, 30. 06. 2016 v 20:49

Ako sme si iste všetci vedomí, od zajtra nám platia nové pravidlá civilného procesu. Keďže ale dnešok ešte stále patrí OSP, pár slov by som chcel venovať aj jemu, aj keď naozaj len pár.

Možno sa dnes ešte stále niekto zamýšľa nad tým, či bolo naozaj nevyhnutné prijímať nové procesné predpisy. Možno niekto v nových predpisoch vidí len zbytočné „sťaženie“ práce sudcov, advokátov či iných právnikov. A možno niekto cíti len nostalgiu.

Netreba ale zabúdať, že OSP bol prijatý a stavaný pre úplne iné spoločenské zriadenie. Mal byť — slovami dôvodovej správy — odrazom „pomerov spoločnosti, ktorá už dosiahla socializmus.“ A práve upevňovanie socializmu bolo jedným z jeho hlavných cieľov.

Celý příspěvek | Názory (0)


§ 553 ods.3 Tr. por. od 1.1.2016 a aplikačná prax

Viliam Vaňko, 23. 06. 2016 v 10:47

Vašu pozornosť si dovoľujem upriamiť na rozhodovaciu prax niektorých súdov a OČTK v súvislosti s rozhodovaním o odmene obhajcu, ktorého ustanovenie skončilo (napr. po prepustení z väzby), pričom trestné stíhanie ešte nebolo právoplatne skončené. V prípade, ak obhajca podá návrh na priznanie odmeny a náhrad po doručení opatrenia o zrušení ustanovenia, niektoré OČTK trvajú na tom, že návrh bol podaný predčasne, nakoľko nezodpovedá ustanoveniu § 553 ods.5 Tr. por. Napr. prokuratúra odmieta uznesenia o odmene vydať, resp. podáva sťažnosti oproti uzneseniam súdov o priznaní odmeny a pod.

Vôbec nie je prihliadané na ustanovenie § 553 ods.3 posledná veta Tr. por., podľa ktorého o výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania. Uvedené ustanovenie je účinné od 1.1.2016 a podľa môjho názoru je osobitným ustanovením (lex specialis), z ktorého vyplýva povinnosť OČTK alebo súdu rozhodnúť o návrhu obhajcu už po ukončení zastupovanie, t.j. ešte pred právoplatným skončením veci samej.

Štátnou mocou použité ustanovenie § 553 ods.5 Tr. por. sa použije iba v prípadoch, ak obhajca zastupoval obvineného aj v čase právoplatného skončenia trestného stíhania, t.j. v prípadoch, kedy nedošlo k skoršiemu ukončeniu zastupovania vo veci. Aj napriek tomu, však tieto orgány tvrdia, že ustanovenie § 553 ods.5 je rozhodujúce.

Celý příspěvek | Názory (1)


O pornografii, požiaroch a predbežne vykonateľných rozsudkoch (jazykový výklad, psycholingvistika a vetné konštrukcie)

Milan Hlušák, 05. 06. 2016 v 11:16

Detská pornografia
Pár týždňov dozadu osud jedného človeka závisel od toho, ako si Najvyšší súd USA vyloží nejasnú vetnú konštrukciu (LOCKHART v. UNITED STATES, 577 U. S. __ (2016)). Išlo o detskú pornografiu, pri ktorej americký trestný zákon požaduje uložiť zvýšený trest tým páchateľom, ktorí sa už v minulosti dopustili závažného sexuálneho zneužívania, sexuálneho zneužívania alebo zneužívajúceho sexuálneho konania zahŕňajúceho maloletú alebo zverenú osobu (aggravated sexual abuse, sexual abuse, or abusive sexual conduct involving a minor or ward).

Pred súdom sa za prechovávanie detskej pornografie ocitol p. Lockhart, ktorý už bol v minulosti odsúdený za sexuálne zneužívanie svojej dospelej priateľky.

Celý příspěvek | Názory (7)


Nemo plus iuris: ÚS SR nasleduje ÚS ČR do boja

Juraj Gyarfas, 27. 05. 2016 v 16:45

Jednou z opakovane sa vracajúcich tém na tomto blogu boli interakcie medzi vadami právnych úkonov a vecnoprávnou pozíciou strán - teda na vlastníctvo k prevádzaným veciam, typicky nehnuteľnostiam. Mnohokrát sa tu diskutovalo o účinkoch odstúpenia (napr. Juraj A. tu a môj blog tu), následkoch zrušenia príklepu v exekučnej dražbe (Michal tu a I. Stiglitz tu), v dobrovoľnej dražbe (môj blog tu) a podobných otázkach. Dalo by sa tvrdiť, že frekvencia týchto diskusií je dôkazom koncepčnej neustálenosti týchto otázok v slovenskom aj českom práve.

Evergreenom na tomto blogu bolo sledovanie zasmušilého boja Ústavného súdu ČR proti ortodoxnému uplatňovaniu zásady nemo plus iuris a snahy judikatórne zaviesť dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. ÚS ČR vyrazil do útoku ešte v roku 2009 (prvá diskusia tu), odolal protiúderom Najvyššieho súdu ČR (diskusia tu), zasadil niekoľko zdrvujúcich úderov (diskusia tu) a nakoniec z boja vyšiel víťazne (viď. odkaz tu).

Ústavný súd SR sa medzitým prizeral, v zásade však do civilistickej arény nevstupoval a len lakonicky potvrdil, že ortodoxné uplatňovanie zásady nemo plus iuris je ústavnoprávne konformné (viď. diskusia tu). Inými slovami, ak zákonodarca ani civilistická doktrína neustanovia inštitút dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka (s výnimkou osobitných situácií ako nadobudnutie v konkurze, cenné papiere a nadobudnutie od dediča), nebude im ju ústavný súd z ústavnoprávnych a ľudskoprávnych pozícií nanucovať. To platilo doteraz ...

Celý příspěvek | Názory (1)


Pasívna legitimácia vo veciach vymáhania školného neplnoletých

Peter Janík, 24. 05. 2016 v 01:00

Zdravím komunitu lexfóra.



Vopred sa ospravedlňujem, ak tento príspevok znehodnotí kvalitatívne obsah tohto fóra, na druhej strane, na akom inom fóre možno predostrieť právnu dilemu. V rámci činnosti koncipienta som so školiteľom ,,akademicky" debatoval na tému vymáhania nezaplateného školného od neplnoletých žiakov tj. žiakov najmä súkromných stredných ale aj základných škôl.

Celý příspěvek | Názory (1)


Preddavok na trovy konania porazený?

Pavol Szabo, 13. 05. 2016 v 22:23

K tejto téme (i keď mierne v inom kontexte) boli venované moje články tu na lexfore (prvý, druhý a tretí). Vyvíja sa to veľmi zaujímavo a vo veci návrhu Generálneho prokurátora SR padlo rozhodnutie Ústavného súdu SR. Predpokladám, že autori predmetného inštitútu určite nečakali, že do života ich diela na jednom konci zatne nový CSP a na druhom konci Ústavný súd SR.



Som skutočne zvedavý na odôvodnenie rozhodnutia.

Celý příspěvek | Názory (3)


legacy: zhoršení právního postavení spotřebitele volbou obchodního zákoníku

Milan Kvasnica, 11. 05. 2016 v 20:48

Nejvyšší soud v řízení vedeném pod sp. zn.: 31 Cdo 3737/2012 judikoval:


Ustanovení § 262 odst. 1 obch. zák. výslovně prohlašuje dohodu o volbě obchodního zákoníku, která směřuje ke zhoršení postavení účastníka smlouvy, který není podnikatelem, za neplatnou.

Celý příspěvek | Názory (0)


Zneužitie práva - judikatúra alebo "road movie" korekčného mechanizmu ničím nelimitovaného výkonu práv

Jaroslav Čollák, 05. 05. 2016 v 19:42

Nakoľko inštitút zneužitia práva, ako aj klasická súkromnoprávna zásada zákazu zneužitia práva zažíva v poslednom období nebývalý nárast popularity sťa superstár - tak v hmotnoprávnom ako aj procesnoprávnom význame - zámerom tu zakladaného príspevku bude vytvoriť priestor pre všetky "duše práva" príslušné k tomuto diskusnému fóru pre sumarizáciu judikátov týkajúcich sa tejto problematiky.

Vyjadrujem neskromný subjektívny názor, že rozhodnutí súdov využívajúcich argumentáciu o zneužití práva sa bude v najbližších rokoch objavovať stále viac a viac, nakoľko rozsah a obsah tohto právneho mechanizmu legálnej korekcie ničím neobmedzeného výkonu subjektívnych práv zohľadňujúc účel, sociálne a právne určenie právnych noriem poskytuje dostatočne široký manévrovací priestor pre limitáciu výkonu práva v prípadoch, kedy je aktuálne dôvodné podozrenie na zásah do práv, právom chránených záujmov a pozícií tretích osôb.



Celý příspěvek | Názory (0)


Riešenie pracovnoprávnych sporov profesionálnych športovcov a klubov v športe "po novom zákone o športe"

Jaroslav Čollák, 05. 05. 2016 v 18:40

Intro:
Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", ak zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú a jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".
Vstup do problematiky:

Celý příspěvek | Názory (3)


Doložka najvyšších výhod (klauzula MFC)

Tomas Kovac, 03. 05. 2016 v 21:49

Pozdravujem čitateľov a diskutujúcich,



pri posudzovaní odberateľských zmlúv slovenských podnikateľov pri obchodovaní zo zahraničím, ako aj pri „lokalizácii“ vzorových zmlúv zahraničných matiek som sa viackrát stretol s doložkou najvyšších výhod, po anglicky Most-favoured-customer clause (klauzula MFC). Pri uvažovaní nad platnosťou alebo následkami tejto doložky podľa slovenského práva som však nenašiel domácu literatúru, diskusiu ani rozhodnutie, ktoré by sa klauzulou MFC zaoberalo. Rád by som sa teda podelil aspoň o pár postrehov.

Celý příspěvek | Názory (0)


Otázky z práva na Maturite

Jozef Kleberc, 25. 04. 2016 v 23:33

Zdravím,



dúfam, že nepíšem úplne mimo "mísu" ale veľmi by ma zaujímal Váš názor na tieto otázky, ktoré majú maturanti v oblasti práva. Mne sa veľmi nepáčia a považujem ich za zle napísané a nič nehovoriace pre budúcich maturantov. Tieto otázky sú z predmetu Náuka o spoločnosti na gymnáziu v Bratislave.

Celý příspěvek | Názory (1)


zobrazit starší články