Stručný opis problematiky: SKP vyzval v súlade s § 79 ZoKR (v znení platnom k 31.12.2011) tretiu osobu (záložcu), aby splnila pohľadávku veiteľa úpadcu na správcov účet v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Záložca splnil (po cca. 50 dňoch od doručenia výzvy) pohľadávku priamo záložnému/zabezpečenému veriteľovi. Správca podal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu voči veriteľovi na vydanie "neoprávnene prevzatých peňažných prostriedkov". Okresný súd v Prešove v konaní 1Cbi/6/2011 uložil veriteľovi zaplatiť prijatú čiastku spolu s úrokom z omeškania odo dňa prijatia prostriedkov do zaplatenia.

Svobodný přístup k playlistu aneb právo na informace v praxi

Kde bolo tam bolo zlomil Janko srdce Marienke. Keďže Marienka sa chcela pomstiť, naviedla svojich bratov Lajčiho a Karčiho na to, aby Jankovi niečo vyparátili. Po dvoch dňoch hútania im aj niečo napadlo. V nedeľu večer sa vybrali na ulicu, kde Janko býva a na veľkú bielu stenu oproti sprejom napísali: "Janko z Rozprávky je podvodník a klamár."

Nedávno sa mi dostalo do rúk rozhodnutie súdu týkajúce sa rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností. Naoko rutinné rozhodnutie však prináša pre mňa zaujímavý pohľad na problematiku poradia uspokojovania záložných veriteľov, resp. priority zákonného záložného práva podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Veľmi zovšeobecnene možno názor súdu vyjadriť nasledovne:

Veľakrát som premýšlal, čo by sa stalo, keby konkrétneho vodiča na ceste do Košíc a späť policajti odfotili pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti pri Trnave, pri Žiline, pod Tatrami a potom znovu na ceste späť v Považskej Bystrici a pred Bratislavou. Dajme tomu, že vodič by nebol ani raz zastavený a uvedené delikty by sa riešili v správnom konaní (opomeňme na chvílu otázku ako by policajti preukázali identitu a zavinenie vodiča aj nedávnu novelu zavádzajúcu objektívnu zodpovednosť). Alebo čo by sa stalo, keby stavebník za realizáciu stavby bez stavebného povolenia dostal pokutu a na druhý deň by v stavbe pokračoval.

Trestné právo tieto situácie pomerne jasne rieši inštitútmi súbehu, recidívy, pokračovacieho, trváceho a hromadného trestného činu a v rámci trestania inštitútmi úhrnného, súhrnného a spoločného trestu a nástrojmi na trestanie recidívy. Právna úprava správneho trestania však v tomto smere osobitnú úpravu neobsahuje.

Najvyšší súd SR v niekoľkých svojich rozhodnutiach týkajúcich sa konaní o priestupku, napr. 5Sžo/38/2011, skonštatoval, že obec pri prejednávaní priestupkov plní úlohy v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, i keď to zákon neustanovuje, podľa uvedeného rozhodnutia cit. „pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o priestupku má vždy postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, i keď to zákon o priestupkoch v znení účinnom od 01. februára 2009 ani zákon č. 282/2002 Z. z. výslovne neurčujú.“ V cit. rozhodnutí išlo o priestupok na úseku držania psov.

Dovolil bych si touto cestou oslovit Vás kolegy právníky a informovat o probíhajícím výběrovém řízení na místa státních zástupců na obvodním SZ pro Prahu 2 a 5. Termín na přihlášky je do 25.5.2012 a pozice je otevřena kvalifikovaným právníkům (tj. mající advokátní nebo justiční zkoušku). Bližší informace zde.

Často dochádza k odkúpeniu pohľadávky bez súhlasu dlžníka, pričom postupca od dlžníka vymáha sumu, ktorá je vyššia ako platba, ktorú postupníkovi zaplatil.

Pred Vianocami sudkyňa Okresného súdu Poprad, JUDr. Markéta Marečková, vydala pomerne zásadné rozhodnutie vo veci známej ako 60-eurové faktúry. Žalovaný, ProContet, s.r.o., sa odvolal a tak tento spor popri mnohých ďaľších beží dnes na Krajskom súde v Prešove. EISi získalo od súdu vyhotovenie tohto neprávoplatného rozhodnutia (sp. zn. 17C/113/2010). A ide o veľmi zaujímavé čítanie hneď na mnohých “frontoch”. Hoci sa osobne nestotožňujem so všetkým čo je v ňom uvedené, musím vyjadriť svoje prevládajúce potešenie a radosť.

Predmetné konanie je vedené dvoma žalobcami. Žalobcom v prvom rade je spotrebiteľské združenie, ktoré si uplatňuje kolektívne nároky podľa ZoOchrSp a druhým je priamo jeden z poškodených, ktorý žalovanej spoločnosti zaplatil predmetných 60 eur. Spotrebiteľské združenie žalovalo o zdržanie sa pokračovania v takomto spôsobe “podnikania” a o odstránenie protiprávneho stavu vydaním bezdôvodného obohatenia všetkým dotknutým spotrebiteľom, ktorý už zaplatili. Priamy poškodený žaloval o vydanie bezdôvodného obohatenia (60 EUR) a primerané zadosťučinenie v peniazoch (60 EUR) za vytrpenú ujmu. Sudkyňa Marečková všetky petity v zásade priznala, a následne aj ex offo určila veľké množstvo VOP za neprijateľné zmluvné podmienky. Myslím, že sa oplatí čítať ďalej.

Nedá mi to... co říkáte tomuto rozhodnutí, které publikovali kolegové na profipravo? A co je tak zlého na tom, že "mechanismus neumožňuje ke dni uzavření smlouvy o budoucí kupní smlouvě určení, jaká konkrétní částka má představovat kupní cenu"...

"Kupní cena sice může být ve smlouvě stanovena jinak než uvedením konkrétní peněžní částky, ovšem musí se tak stát způsobem, kterým bude možno kupní cenu zcela nepochybně určit, a to již v době uzavření smlouvy, neboť smlouva nemůže být platně uzavřena bez dosažení shody o jejích podstatných náležitostech. Tomuto požadavku by samozřejmě vyhovoval odkaz na konkrétní již existující znalecký posudek o ceně prodávané věci, jelikož ze závěrů tohoto posudku by bylo možno v okamžiku uzavření smlouvy bez jakýchkoli pochyb stanovit přesnou finanční částku.

Pátrajte s Transparency po podozrivých verejných zmluvách!

Transparency vyhlasuje súťaž pre študentov, o čo najlepšie využitie dát portálu www.otvorenezmluvy.sk, ktorý umožňuje občanom čítať, vyhľadávať, komentovať a posudzovať výhodnosť povinne zmlúv uzatvorených štátom a štátnymi inštitúciami. Dvaja najlepší súťažiaci získajú jednomesačnú stáž v Transparency Slovensko honorovanú €500 eurami.

Po dlhšej prestávke opäť niečo z duševného vlastníctva a opäť niečo zo súdnych prešlapov. S kolegami z ÚPV SR sme sa zhodli, že aktuálny rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 23 Cdo 3996/2010 z 19. marca 2012, je "zcela mimo mísu", ako sa v Čechách zvykne hovoriť.

Snáď nebudem preháňať, keď napíšem, že v bankových a arbitrážnych kruchoch spôsobilo nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, predseda senátu JUDr. Vladik) značné "pozdvižení". Najvyšší súd v podstate rozhodol, že rozhodcovská doložka dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), na ktoré síce hlavná zmluva odkazovala, ale samotné VOP neboli separátne podpísané, je neplatná. A hneď na úvod treba dodať, že podľa rozhodnutia zrejme nešlo o spotrebiteľskú vec (rozhodnutie výslovne neuvádza, že by išlo o ne-spotrebiteľskú vec, ale pri súčasnej diskusii o rozhodcovských doložkách v spotrebiteľských zmluvách možno predpokladať, že by sa to objavilo v súdnej argumentácii).

Osobne sa domnievam, že toto rozhodnutie vo svojich záveroch nie je správne, pričom v tomto poste by som rád uviedol prečo. Rád by som sa pritom sústredil na to, (i) čo v rozhodnutí nebolo, hoci podľa môjho názoru malo byť, (ii) čo v rozhodnutí bolo a neviem sa s tým stotožniť a (iii) čo v rozhodnutí mohlo byť, ale aj tak by podľa môjho názoru neodôvodnilo neplatnosť rozhodcovských doložiek vo VOP.

Milí kolegovia, kolegyne.