lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (133)
Juraj Gyarfas (86)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (25)
Kristián Csach (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Klinka (11)
Martin Maliar (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Michal Novotný (5)
Petr Kolman (4)
Josef Šilhán (3)
Monika Dubská (3)
Ján Lazur (3)
Lexforum (3)
Robert Goral (3)
Josef Kotásek (3)
Peter Pethő (3)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Adam Valček (2)
Juraj Straňák (2)
Pavol Kolesár (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Gabriel Závodský (1)
Peter Marcin (1)
Paula Demianova (1)
Nora Šajbidor (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Galgoczy (1)
Róbert Černák (1)
Martin Hudec (1)
Ondrej Halama (1)
Tibor Menyhért (1)
Jakub Jošt (1)
Vladimir Trojak (1)
Marcel Jurko (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Steiner (1)
Martin Svoboda (1)
Emil Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Kurian (1)
Martin Estočák (1)
Radovan Pala (1)
Ondrej Jurišta (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Šrámek (1)
Juraj Lukáč (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Friedrich (1)
Katarína Dudíková (1)
peter straka (1)
Ivan Bojna (1)
Tomáš Demo (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter K (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Marják (1)
Matej Košalko (1)
Robert Vrablica (1)
David Halenák (1)
Lucia Palková (1)
lukasmozola (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Konferencia Duševné vlastníctvo na Slovensku XIV

Tomáš Klinka, 03. 04. 2014 v 14:13

Rád by som upozornil širokú právnickú verejnosť na zaujímavé podujatie, ktoré Úrad priemyselného vlastníctva SR organizuje pri príležitosti Svetového dňa duševného vlastníctva.



Vo štvrtok 24. apríla 2014 sa v priestoroch ÚPV SR v Banskej Bystrici uskutoční Konferencia Duševné vlastníctvo na Slovensku XIV "Umenie odlíšiť sa", ktorá je rozdelená do dvoch blokov:

Celý příspěvek | Názory (0)


Zmluva – pojem a jeho významy

Ondrej Halama, 01. 04. 2014 v 15:56

Pri právnických debatách, ale aj v rôznych právnych dokumentoch (vrátane súdnych rozhodnutí) sa stretávam s nedorozumeniami a nepresnosťami, ktoré sú spôsobené zamieňaním rôznych významov pojmu „zmluva“. Hovoríme o platnosti zmluvy, o podpísaní zmluvy, o zrušení zmluvy, o odstúpení od zmluvy, o uverejnení zmluvy, o existencii zmluvy a nie vždy si uvedomujeme, že v týchto slovných spojeniach slovo „zmluva“ nemá rovnaký význam. Keďže som na internete nenašiel literatúru súvisiacu s problematikou pojmu „zmluva“, podujal som sa naformulovať svoje názory k tejto téme.

V zákonoch a právnických textoch sa stretávame s týmito tromi základnými významami pojmu „zmluva“:
  • zmluva ako právny úkon,
  • zmluva ako právny vzťah,
  • zmluva ako doklad (listina).

  • Celý příspěvek | Názory (0)


    Ako efektívne vymedziť vzťah vylučovacej a určovacej žaloby

    Martin Maliar, 27. 03. 2014 v 15:37

    Tomáš na inom fóre (ulpianus.sk) nadniesol veľmi zaujímavú tému – aký je vlastne vzťah určovacej a vylučovacej žaloby. Adekvátne pritom popísal recentnú, aj keď veľmi skromnú, judikatúru v tejto otázke. Domnievam sa, že závery, ku ktorým dospel, sú celkom dobrým námetom na diskusiu a u osôb, ktoré sa konkurznému (exekučnému) právu nevenujú, môžu navodzovať otázky. Preto by som rád niektoré závery doplnil o môj pohľad.



    Je prípustná súčasná konkurencia určovacej žaloby a žaloby vylučovacej?

    Celý příspěvek | Názory (4)


    Zásadní změna pro pojišťovny v SR s ČR při odškodňovaní nemajetkové újmy pozůstalých obětí z dopravních nehod

    Katarína Dudíková, 19. 03. 2014 v 21:12

    V souvislosti s probíhajícím soudním konáním na Slovensku byla Evropskému soudnímu dvoru (ESD) v Luxembursku předložena prejudiciální otázka, týkající se výkladu ustanovení zákona o povinném smluvním pojištění. Šlo o to, zda v případě usmrcení osoby při dopravní nehodě je pojišťovna povinna nahrazovat i nemajetkovou újmu pozůstalým oběti z povinného smluvního pojištění viníka nehody.



    Došlo k tomu poté, kdy slovenská pojišťovna odmítla poskytnout předmětné plnění pozůstalým oběti proto, že „pojistná smlouva o PSP se podle ní nevztahuje na náhradu újmy podle § 13 Občanského zákoníku, neboť právo na náhradu takové újmy není kryto pojištěním podle slovenského zákona o PSP“.

    Celý příspěvek | Názory (4)


    Konferencia Obchodné spoločnosti, 1.-3. apríla 2014

    Kristián Csach, 12. 03. 2014 v 11:56

    Milé dámy a milí páni, rád by som Vás pozval na konferenciu o obchodných spoločnostiach v príjemnom prostredí zámku v Smoleniciach od 1.-3. apríla 2014, ktorú spoluorganizujeme. Debatovať sa bude nielen o teoretických východiskách práva obchodných spoločností, ale aj o konceptoch majetkovej samostatnosti obchodnej spoločnosti a ich prelomeniu, zodpovednosti orgánov korporácií a mechanizmoch presadzovania tejto zodpovednosti, či o iných prostriedkoch ochrany veriteľa v korporačnom práve.

    Verím, že hlavne zoznam tém a prednášajúcich z ČR, SR a Nemecka (viz program konferencie), ale aj príjemné prostredie osloví záujemcov o účasť, a to či už z radov akadémie, študenstva či právnej praxe (ešte máme niekoľko miest voľných). Viac informácii nájdete v pozvánke.


    Celý příspěvek | Názory (0)


    Maďarské hypotéky alebo ako sa generálny advokát priemerného spotrebiteľa vybral hľadať

    Martin Friedrich, 05. 03. 2014 v 14:57

    Nie je to tak dávno, čo sa v slovenských médiách objavili informácie o problémoch Maďarov splácať svoje hypotéky[1]. Pre zopakovanie – celý problém spočíval v tom, že Maďari prefinancovali kúpu svojich nehnuteľností v švajčiarskych frankoch, keďže v časoch pred krízou bol výhodný kurz HUF voči CHF.



    Pretože nešťastie nikdy nechodí po horách, kríza v 2008 a 2009 sa dotkla aj Maďarov a zatiaľ čo švajčiarsky frank sa stal útočiskom investorov, maďarský forint sa vydal opačným kurzom. Prirodzeným výsledkom tohto stavu bola neschopnosť Maďarov splácať hypotéky v švajčiarskych frankoch a hľadanie únikových ciest. Netrvalo dlho a celá vec sa dostala prostredníctvom predbežnej otázky pred SDEÚ v konaní vedenom pod číslom C‑26/13.

    Celý příspěvek | Názory (0)


    Rozhodci a NIC

    Milan Kvasnica, 16. 02. 2014 v 16:27

    Nejvyšší soud judikoval v řízení vedeném pod sp. zn.: 23 Cdo 3895/2011, že:

    Ze skutkových zjištění soudů vyplývá, že bod 18.1 Pravidel registrace doménových jmen v doméně cz vydaných sdružením CZ.NIC obsahuje tzv. veřejnou rozhodčí nabídku. Dle této nabídky se držitel doménového jména neodvolatelně veřejně podrobuje pravomoci Rozhodčího soudu při HK ČR a AK ČR v rozhodčím řízení před tímto rozhodčím soudem v případě, že třetí osoba napadne doménové jméno držitele, zařazené v elektronické databázi doménových jmen v národní doméně cz , pokud třetí osoba písemně projeví vůči držiteli vůli podrobit se pravomoci tohoto rozhodčího soudu v dané věci s tím, že zahájí takový spor u tohoto rozhodčího soudu.

    Podle odvolacího soudu se jedná o veřejný návrh na uzavření smlouvy podle obchodního zákoníku, který byl přijat podáním žaloby k rozhodčímu soudu.

    Celý příspěvek | Názory (3)


    Záložné právo na obchodný podiel po splynutí spoločností

    Roman Prochazka, 13. 02. 2014 v 09:17

    Zdravím všetkých!

    Popri štúdiu sa trochu venujem aj praxi a nedávno som sa stretol s nasledujúcim problémom. Hypoteticky existuje obchodná spoločnosť (s.r.o.) s jediným spoločníkom (nazvime ju A). Na obchodný podiel jediného spoločníka je zriadené záložné právo. Táto spoločnosť bude zrušená bez likvidácie splynutím s inou spoločnosťou (nazvyme ju B, vzniká spoločnosť C). Spoločník spoločnosti A sa však už nestáva spoločníkom v novovzniknutej spoločnosti C.

    Pár otázok:

    Celý příspěvek | Názory (11)


    Kocúrkovo alebo len aby štát neprehral spor

    Robert Goral, 26. 01. 2014 v 12:47

    Nedá mi nespomenúť môj najčerstvejší zážitok zo súdnej siene. Žiaľ nie z tej JOJ-kárskej, ale skutočnej. To, čo tam rozohrala nemenovaná sudkyňa, nie je ničím iným ako riadnou fraškou.

    Zastupujem priateľa, ktorý ma požiadal o pomoc. Banka mu zablokovala nie nepatrnú sumu peňazí na účte. Po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie s prekvapením zistil, že niekedy pred 9 rokmi si mal prevziať platobný rozkaz, ktorý znel v prospech Dopravného podniku Bratislava. Keďže o žiadnom plaťáku nič nevedel, vybral sa na súd nahliadnuť do spisu. Na doručenke našiel inú adresu než na akej býval (v rámci jednej dediny) a celkom zjavne iný podpis.

    Keďže platobný rozkaz musí byť doručený do vlastných rúk, kde fikcia doručenia neplatí (§ 173 ods. 1 OSP), vyzvali sme súd, aby rozhodnutie doručili v súlade so zákonom, nakoľko povinnému platobný rozkaz (exekučný titul) nikdy nebol doručený. Povinný vyhlásil, že ten podpis na doručenke nie je jeho.

    Celý příspěvek | Názory (1)


    Píšme všetci Times New Roman, inak je to neplatné! (divoch perlí)

    Juraj Gyarfas, 16. 01. 2014 v 11:21

    "Píšme všetci modrým perom, iná farba nebude ...", spievali kedysi Bez Ladu a Skladu. Presne na tento verš som si spomeunl pri čítaní kuriózneho legislatívneho počinu z dieľne Martvoň, Brixi a ďalší.

    Podľa navrhovaného doplnenia v § 53c Občianskeho zákonníka "Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis". Na to nadväzuje navrhované ustanovenie § 2b nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého: "Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť štýlom písma „Times new roman“."

    Prijatím tejto legislatívnej perly sa konečne staneme krajinou, v ktorej budú zmluvy absolútne neplatné len preto, lebo sú napísané v Ariale. Alebo nedajbože v Garamonde. A spotrebiteľ bude konečne chránený tak, ako si zaslúži.

    Celý příspěvek | Názory (19)


    Rozhodcovským rozsudkom v exekúcii svitá na lepšie časy

    Juraj Gyarfas, 14. 01. 2014 v 18:05

    Hoci názov tohto postu by to mohol naznačovať, nechcem sa teraz púšťať do pojednania o novele zákona o rozhodcovskom konaní a návrhu nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní (aj keď to by tiež bolo na dobrú diskusiu). Rád by som len stručne upozornil na nedávny nález Ústavného súdu SR (II. ÚS 499/2012), ktorý koriguje doterajšiu judikatúru všeobecných súdov a rozhodcovské rozsudky v rámci exekučného prieskumu do istej miery chráni pred svojvôľou exekučných súdov.

    Pozadie sporu je skutočne modelové (a predpokladám, že takýchto sporov museli byť na Slovensku v posledných rokoch desiatky, ak nie stovky).

    Oprávnený podal na základe rozhodcovského rozsudku návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd si od exekútora vyžiadal predloženie dodatočných dokumentov (úverovú zmluvu a poistné podmienky). Na základe týchto dokumentov dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odôvodnenie pozostávalo z niekoľkých všeobjímajúcich fráz o § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, smernici 93/13/EHS a judikatúre Súdneho dvora EÚ. Krajský súd toto uznesenie potvrdil a najvyšší súd podané dovolanie odmietol.

    Celý příspěvek | Názory (0)


    Práva a povinnosti stanovená v obchodních podmínkách pouhým odkazem na ně

    Milan Kvasnica, 30. 11. 2013 v 19:33

    Bylo by nepatřičné, abych jakkoliv zobecňoval či zužoval dopady rozhodnutí Ústavního soudu vydaného pod sp. zn.: I. ÚS 3512/11, nicméně za mne si dovoluji poukázat na tyto závěry uvedené v odůvodnění:



    Ve spotřebitelském právu je dodavatel ve fakticky výhodnějším postavení, neboť má odbornou převahu nad spotřebiteli, kterým své služby poskytuje. A proto kromě omezení vyplývajících z principu rovností prostředků lze od dodavatele také očekávat (případně i vyžadovat), že se ve vztahu ke spotřebiteli bude chovat v obecné poloze poctivě. Nepostupuje-li tímto způsobem, zpronevěří se důvěře druhého účastníka smluvního vztahu v poctivost svého jednání, a takovému nepoctivému jednání nelze poskytnout právní ochranu.

    Celý příspěvek | Názory (2)


    Zrušená svadobná hostina a náhrada nemateriálnej ujmy

    Juraj Gyarfas, 13. 11. 2013 v 23:21

    Už dlho mám ambíciu napísať článok o chaotickej úprave náhrady škody v slovenskom práve. Mal by to byť grandiózny článok, pri písaní ktorého konečne pochopím súvislosti medzi jednotlivými inštitútmi. Prečo je úprava zodpovednosti za škodu v § 420 a nasl. ObčZ formulovaná ako deliktuálna zodpovednosť, zároveň však zahŕňa aj kontraktuálnu? Prečo sa aj pri konktraktuálnej zodpovednosti vyžaduje zavinenie? Aký je praktický rozdiel medzi exkulpáciou v občianskom práve a liberáciou v obchodnom práve? A prečo ObčZ na rozdiel od ObchZ neobsahuje princíp predvídateľnosti škody? Prečo je úprava kontraktuálnej zodpovednosti v § 373 a nasl. ObchZ rozšírená v § 757 ObchZ aj na deliktuálnu zodpovednosť? Ako na deliktuálny charakter tejto zodpovednosti potom aplikovať napr. §§ 374, 375 alebo 379. A akú rolu v tom celom hrá osobitná úprava ochrany osobnosti v § 11 a nasl. ObčZ?

    Uvedomujem si však, že tento grandiózny článok asi nikdy nenapíšem. Ide o tému, ktorá by nasýtila niekoľko dizertačiek a monografií a na to nemám. Rád by som však načal aspoň jednu čiastkovú otázku a to konkrétne zodpovednosť za nemateriálnu ujmu pri porušení zmluvy.

    Predstavme si nasledovný príklad. Majiteľ zariadenia, v ktorom sa má odohrať svadobná hostina, túto hostinu v deň svadby zruší (dajme tomu, že ten istý priestor z hamižnosti prisľúbil aj iným snúbencom). Zrejme niet pochýb, že mladomanželia môžu od zmluvy odstúpiť (resp. zmluva sa zruší podľa § 518 ObčZ) a požadovať vrátenie ceny. Pravdepodobne by tak isto mohli vymáhať skutočnú škodu zodpovedajúcu nákladom na obtelefonovanie všetkých hostí, prípadne prenájmu náhradného priestoru a ostatným súvisiacim nákladom.

    Celý příspěvek | Názory (6)


    "in house" zákazky vo verejnom obstarávaní

    Lukáš Peško, 08. 11. 2013 v 16:07

    Vážení návštevníci,



    chcel by som otvoriť pre mňa doposiaľ nevyriešený problém s tzv. in house zákazkami vo verejnom obstarávaní. Pre tých, ktorí sa problematike verejného obstarávania nevenujú uvádzam, že tzv. in house zákazky nepodliehajú uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Je zaujímavé, že in house zákazky nie sú riešené ani v slovenskom zákone 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní ani v smerniciach EÚ (ak sa mýlim, opravte ma prosím). Európska komisia na nátlak členských štátov vypracovala Pracovný dokument útvarov komisie o uplatňovaní právnych predpisov EÚ o obstarávaní na vzťahy medzi verejnými obstarávateľmi. Smernice EÚ ako aj slovenská legislatíva má za cieľ zabezpečiť hospodársku súťaž dodávateľov na celom vnútornom trhu EÚ. Napriek tomu judikatúra SDEÚ vyznieva trochu v inom svetle (aspoň tak jej rozumiem ja). SDEÚ dospel k názoru, že právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní (teda ako smernice tak aj zásady zmlúv) sa neuplatňujú, ak verejný obstarávateľ zadá zákazku tretej strane, ktorá je od neho iba formálne, nie však v zásade nezávislá. Naviac, ani smernice EÚ ani slovenský zákon neobmedzujú verejného obstarávateľa pri výkone zverených úloh vo verejnom záujme využívať vlastné administratívne,technické a iné zdroje.

    Celý příspěvek | Názory (0)


    zobrazit starší články