lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (152)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (16)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Ivan Bojna (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Martin Svoboda (1)
Katarína Dudíková (1)
Gabriel Závodský (1)
Marián Porvažník (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Adamova (1)
Bystrik Bugan (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Steiner (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Hudec (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Kubina (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Estočák (1)
Peter K (1)
Pavol Mlej (1)
Bohumil Havel (1)
Marcel Jurko (1)
Juraj Lukáč (1)
peter straka (1)
Vladislav Pečík (1)
Michal Krajčírovič (1)
Ján Pirč (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)
Viliam Vaňko (1)
Matej Košalko (1)
Natalia Janikova (1)
Marek Maslák (1)
Matej Gera (1)
Ivan Michalov (1)
lukasmozola (1)
Gabriel Volšík (1)
Dušan Marják (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Janík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Kavan (1)
David Halenák (1)
Vincent Lechman (1)
Tomas Kovac (1)
Robert Šorl (1)
David Horváth (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Radoslav Pálka (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Kurian (1)
Peter Marcin (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Palková (1)
Igor Krist (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Halama (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Stojí 5-ročná koncipientská prax za prepadom atraktivity advokácie na bod mrazu?

Marián Porvažník, 15. 02. 2017 v 17:25

Atraktivita kedysi váženého a žiadaného advokátskeho povolania je na bode mrazu a právnické fakulty naberajúce študentov bez prijímačiek sú považované skôr za „poistku“, ako za školu snov. Minimálna možnosť selekcie mladých ľudí sa už dnes podpisuje pod pokles kvality ľudí pôsobiacich na Slovenskom trhu advokátov, pričom tento trend sa bude, bez ďalšieho, len prehlbovať. Cieľom článku je zanalyzovať status quo, identifikovať príčiny a načrtnúť cestu, ktorou bude možné nepriaznivý trend zvrátiť.

1 Dôležitosť atraktivity advokácie

Atraktivita je nesmierne dôležitým elementom pri budovaní kvality akéhokoľvek kolektívu, nakoľko atraktívne kolektívy sú schopné zaujať väčšie množstvo záujemcov, z ktorých je možné prostredníctvom dôslednej selekcie získať vysoko kvalitných jednotlivcov. Práve možnosť vybrať si kvalitného jednotlivca spomedzi veľkého množstva záujemcov je základným kameňom úspechu všetkých svetových univerzít, medzinárodných korporácií, či verejných inštitúcií. Úloha „brandingu“ v oblasti ľudských zdrojov sa v poslednom čase stala jedným z dlhodobých fundamentov úspešných spoločností.[1] Advokácia nie je výnimkou, a preto by sa advokátsky stav mal snažiť systematicky zvyšovať atraktivitu advokátskeho povolania v záujme dlhodobého zvyšovania personálnej kvality jedného z pilierov právneho štátu.

Celý příspěvek | Názory (0)


Email jako důkaz?

Milan Kvasnica, 05. 02. 2017 v 12:55

Chtěl bych tímto navázat na předchozí příspěvek obsahující návod na fixlování faxu a to ze dvou důvodů. Jednak že to rozhodnutí zřejmě bude (bylo) publikováno v zelené sbírce a pak protože soudce v jedné mé věci chce uvěřit skutečnosti obsažené v notářskému zápisu.

Notářský zápis má tento obsah: http://fakemail.kvasnica.cz/blog/notarak_anon.pdf

Přestože jsem to posledně v komentářích schytal, tak trvám na tom, že požadavku zákona "písemná forma je zachována i při právním jednání učiněném elektronickými nebo jinými technickými prostředky umožňujícími zachycení jeho obsahu a určení jednající osoby" elektronicky nepodepsaný email neobstojí, protože nejde určit, kdo to jednání učinil.

Celý příspěvek | Názory (3)


Rigor Cambialis zmenky

David Horváth, 02. 02. 2017 v 15:36



Ambíciou nasledujúceho článku je predostrieť možno kontroverzný názor na problematiku zmenkovej prísnosti, prípadne vyvolať diskusiu. S inštitútom zmenky sa autor dôkladne spoznal hlavne pri písaní diplomovej práce, pričom práve tematika rigor cambialis zmenky ho motivovala k predostretiu vlastných úvah. Aj keď je autor ešte len študentom a z ďaleka nie odborníkom, verí, že článkom prispeje k právno-teoretickým diskusiám.



Celý příspěvek | Názory (3)


Zástupcom proti svojej vôli na večné veky?

Maroš Macko, 29. 01. 2017 v 19:23

Dovolím si podeliť sa s o ďalšiu skúsenosť s CSP a jeho aplikáciu súdom v praxi:

Skutkový stav:

advokát bol v civilnom konaní ustanovený súdom v znení účinnom do 31.12.2011 2011 v zmysle ustanovenia § 30 OSP:

Celý příspěvek | Názory (0)


Odmena advokáta ustanoveného pred 31.12.2011 v civilnom konaní, alebo § 372t OSP a jeho úpra vCSP

Maroš Macko, 29. 01. 2017 v 19:01

Vážení kolegovia/kolegyne,

budem vďačný za Vaše postrehy resp. právny názor.

Skutkový stav:

Celý příspěvek | Názory (0)


Rozhodujú o sledovaní (vydaní a uchovávaní metadát) zákonní sudcovia?

Adam Valček, 27. 01. 2017 v 15:48

Od 1. januára 2016 sú účinné ustanovenia § 63 ods. 7 a násl. zákona č. 351/2011 Z. z. o súhlase s vydaním a uchovávaním telekomunikačných metadát mimo trestného konania, ktoré sa prijímali v nadväznosti na rozhodnutia ÚS SR vo veci sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 a ECJ v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 z 8. apríla 2014.

Krajské súdy som nedávno požiadal o sprístupnenie súhlasov s vydaním a uchovávaním metadát, ktoré vlani vydali. Odmietli ich sprístupniť a pri písaní odvolaní som si nakoniec musel preštudovať rozvrhy práce všetkých krajských súdov a znepokojilo ma, že iba Krajský súd v Bratislave má v rozvrhu práce jasne upravené, do pôsobnosti ktorých sudcov patrí rozhodovanie podľa zákona č. 351/2011 Z. z. Preto ma zaujíma váš názor, či v iných prípadoch ide o zákonných sudcov, ktorí o tejto agende rozhodovali, najmä s ohľadom na ustálenú judikatúru ÚS SR, že zákonným sudcom vo veci je ten sudca, ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa § 63 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. „na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu [s vydaním a uchovávaním metadát] sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov“. Ustanovenie odkazuje na § 4a zákona č. 166/2003 Z. z., ktorý znie:

Celý příspěvek | Názory (0)


"Veľká novela" v oblasti práva priemyselného vlastníctva - MPK

Tomáš Klinka, 23. 01. 2017 v 14:00

Aj touto cestou by som rád dal do pozornosti právnickej verejnosti návrh novelizácie ťažiskových zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky, správne poplatky), ktorý je od dnes, 23. januára 2017 možné pripomienkovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) a to až do 10. februára 2017 prostredníctvom portála Slov-lex.

Jednotlivé časti materiálu je možné stiahnuť na tomto linku:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-34

Celý příspěvek | Názory (0)


Nekonečný príbeh Mečiarových amnestií

Lucia Berdisová, 17. 01. 2017 v 21:38

Akoby chytení v časovej slučke opäť zažívame déjà vu diskusie o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Niečo je však tentoraz trochu iné – názorovo sa diskusia spestrila, zaangažovanie prezidenta jej dalo nový feeling, schválená deklarácia o odsúdení amnestií masku politického ťahania za jeden povraz a zdá sa, akoby na ťahu teraz mali byť právnici a právničky – už len čistá expertnosť, žiadna politika. To ostatné je mierne alibistické, keďže je dlhodobo známe, že na tému ne/zrušiteľnosti, nieto ešte na tému aplikovateľnosti (prvej a/alebo druhej) Mečiarovej amnestie neexistuje jeden právny názor a tiež neexistuje dôvod, prečo by sa mali rôzni právnici a právničky v právnom názore zjednotiť. Napokon, niekedy je ťažké zjednotiť sa sám so sebou. Výber právneho riešenia, teda tak či tak ostane na zodpovednosti politikov a političiek.


Predtým ako prihodím ďalšie právne polienko do ohníka, pozrime sa na alternatívy, ktoré sú v diskusii na stole. Máme tu návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, Šramkovu kritiku tohto riešenia a (ďalej skôr reprezentatívne) príspevky a glosy R. Sulíka, B. Bugára, či P. Schutza a M. Leška. Zároveň tu máme názor, že amnestie ako také sú nezrušiteľné a nezmeniteľné, a teda aj Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné.

Celý příspěvek | Názory (15)


Komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní (reklama vo vlastnej veci)

Juraj Gyarfas, 08. 01. 2017 v 21:10

V prvom rade želám všetkým čitateľom veľa úspechov v Novom roku!

A rád by som sa pri tejto príležitosti podelil o radosť z vydania beckovského komentára k zákonu o rozhodcovskom konaní, na príprave ktorého som mal česť podieľať sa.

Arbitráž bola tradične jednou z častých tém na tomto fóre. Mnohé otázky analyzované v komentári boli v minulosti diskutované na Lexfore, za čo všetkým prispievateľom ďakujem.

Celý příspěvek | Názory (0)


Stočený

Milan Kvasnica, 16. 12. 2016 v 05:53

Stáčením počtu najetých kilometrů se zabýval před lety Nejvyšší soud ve věci 8 Tdo 728/2014.

Nyní bylo publikováno rozhodnutí Krajského soudu v Hradci Králové - pobočka v Pardubicích, vydané pod sp.zn.: 23 Co 45/2016 s touto právní větou: "Žalobce - kupující v pozici spotřebitele - má právo odstoupit od kupní smlouvy motorového vozidla podle § 597 odst. 1 a § 616 odst. 3 obč. zák. v případě, že ho žalovaný - prodávající v roli profesionála v oboru - výslovně neupozornil na případný zásadní nesoulad v počtu najetých kilometrů oproti deklarovanému stavu."

Je tedy třeba před prodejem použít stáčedlo a to i směrem nahoru.

Celý příspěvek | Názory (0)


Preukázateľne vynaložené trovy podľa § 251 C.s.p.

Jozef Kleberc, 14. 12. 2016 v 19:15

Dobrý deň, Kolegovia,



v prvom rade sa chcem touto cestou poďakovať za vecné postrehy a výborné názory, ktoré tu nachádzam vždy keď sem zablúdim v mojich úvahách. V druhom rade by som sa chcel spýtať na Váš názor na situáciu, ktorá sa mi vyskytla v jednom konaní, kde Žalobca (spoločnosť) späťvzal svoj žalobný návrh v celom rozsahu po nadobudnutí účinnosti C.s.p.. V konaní vystupuje 54 žalovaných a my sme zastupovali dvoch z nich, urobili sme úkony prevzatia a podali sme vyjadrenia k žalobe v mene klientov kde sme súdu oznámili prevzatie zastupovania našou kanceláriou (celkovo dva úkony pri každom klientovi).

Celý příspěvek | Názory (5)


Doménové spory a ADR v doméne .sk

Tomáš Klinka, 04. 12. 2016 v 23:19

Rozvoj internetu nastolil nové štandardy a zásadne posunul horizonty aj v oblasti duševného vlastníctva. Masové využívanie práv duševného vlastníctva, či už ide o autorské práva, práva z ochranných známok alebo práva z registrovaných dizajnov, a najmä ich efektívna ochrana si v prostredí internetu vyžadujú osobitný prístup zohľadňujúci povahu predmetov duševného vlastníctva na jednej strane a technologické výzvy on-line sveta na strane druhej. To platí tak pre digitálny obsah chránený prostriedkami duševného vlastníctva, ako aj pre registráciu a používanie domén. Doménové spory sú typickým sprievodným javom rozvoja internetu a ich efektívne riešenie si vyžaduje dôslednú hmotnoprávnu analýzu a adekvátne procesné pravidlá.

Z hľadiska bežného užívateľa je internet vybudovaný na systéme názvov domén (Domain Name System - DNS)[1]. Užívateľ si tak nemusí pamätať a orientovať sa v abstraktných IP adresách, ktoré predstavujú jedinečnú číselnú identifikáciu každého počítača s priamym pripojením na internet. Doménové mená sú tak vlastne praktickým sprievodcom po internete. A svojmu držiteľovi môžu prinášať aj zaujímavú komerčnú hodnotu, ak sa vďaka nim ponuka jeho produktov alebo služieb dostane k širšiemu okruhu potenciálnych zákazníkov.

Vrcholové domény resp. domény najvyššej úrovne (Top-level domains - TLDs) sa delia na generické vrcholové domény (generic Top-level domains - gTLDs), ako napríklad .com alebo .org, a na národné vrcholové domény (country-code Top-level domains - ccTLDs), ako napr. .us, .de, .cz alebo .sk. Domény druhej úrovne podradené jednotlivým vrcholovým doménam prideľujú prostredníctvom komerčných registrátorov jednotlivé doménové autority, ktorou je pre vrcholovú doménu .sk spoločnosť SK-NIC, a.s.[2] A práve konflikty medzi doménami druhej úrovne[3] a inými právami - najčastejšie právami duševného vlastníctva - máme na mysli, keď hovoríme o doménových sporoch.

Celý příspěvek | Názory (2)


Hyperocha v insolvenci a její přeměně na konkurz

Michal Krajčírovič, 29. 11. 2016 v 09:49

Insolvence probíhá zpravidla oddlužením z budoucích dlužníkových příjmů (obvykle mzdy). Zatímco se do těchto příjmů počítají i např. vrácené přeplatky na dani (též daňový bonus vyplácený na děti - viz VS v Praze, sp. zn. 1 VSPH 241/2013-B-50), které dlužník musí odvést na účet majetkové podstaty (v poslední době finanční úřady zastávají dokonce postoj, kdy vyčkávají pokynu insolvenčního správce a zasílají přímo jemu), poněkud jiná situace je u hyperochy (zbytku peněz vzniklých ze zpeněžení majetku a vyplacení zajištěných věřitelů a nákladů zpeněžení).



Hyperocha totiž nenáleží nezajištěným věřitelům (ti jsou uspokojování z budoucích příjmu), jak by dle mého bylo logické (snaha uspokojit z majetku dlužníka věřitele v maximální možné míře), ale dlužníkovi - a je čistě na jeho libovůli, jestli se rozhodne z ní uhradit své závazky nezajištěným věřitelům (a tím i třeba předčasně skončit insolvenci stoprocentním uspokojením věřitelů), nebo si ji prostě ponechá.

Celý příspěvek | Názory (1)


Prvá lastovička Najvyššieho súdu o dovolaní podľa CSP, ktorá snáď ďaleko nepoletí

Vladislav Pečík, 12. 11. 2016 v 21:24

Neprešli ani tri mesiace od účinnosti CSP, a Najvyšši súd už rozhodol o dovolaní, ktoré bolo (zrejme) podané už po účinnosti novej procesnej normy civilného procesu. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní, ktorého prípustnosť postavil dovolateľ na ust. 421 ods. 1 písm. a) CSP. Nakoľko ide v našom právnom poriadku o úplne nový prvok, narozdiel od § 420, ktorý je "potomkom" § 273 OSP, bolo by určite zaujímavé zistenie, ako toto ustanovenie Najvyšší súd aplikoval po prvý krát (aspoň zo zverejnených rozhodnutí vyplýva, že nižšie uvedené rozhodnutie je svojho druhu prvé, nakoľko na žiadne iné, kde by Najvyšší súd posudzoval prípustnosť dovolania podaného už počas účinnosti CSP, som nenašiel).



Najvyšší súd dňa 28.09.2016 vydal uznesenie NS SR, sp.zn. 5 Obdo/53/2016, ktorým rozhodol tak, že dovolanie odmietol. O predmetnom súdnom konaní mám informácie iba z tohto zverejneného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutia nižších súdov v tejto veci nie sú zverejnené.

Celý příspěvek | Názory (2)


zobrazit starší články