lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (134)
Juraj Gyarfas (89)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (25)
Kristián Csach (22)
Martin Husovec (13)
Martin Maliar (12)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Klinka (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Michal Novotný (5)
Petr Kolman (4)
Josef Šilhán (3)
Monika Dubská (3)
Pavol Kolesár (3)
Ján Lazur (3)
Lexforum (3)
Robert Goral (3)
Josef Kotásek (3)
Peter Pethő (3)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Adam Valček (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Radovan Pala (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Gabriel Závodský (1)
Peter Marcin (1)
Paula Demianova (1)
Nora Šajbidor (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Galgoczy (1)
Róbert Černák (1)
Martin Hudec (1)
Ondrej Halama (1)
Tibor Menyhért (1)
Jakub Jošt (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marcel Jurko (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Steiner (1)
Martin Svoboda (1)
Emil Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Kurian (1)
Martin Estočák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Šrámek (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Gedra (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Friedrich (1)
Katarína Dudíková (1)
peter straka (1)
Ivan Bojna (1)
Pavol Szabo (1)
Tomáš Demo (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter K (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Marják (1)
Matej Košalko (1)
Juraj Schmidt (1)
Robert Vrablica (1)
David Halenák (1)
Lucia Palková (1)
lukasmozola (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizačného konania, splatnosť pohľadávky a vznik pohľadávky

Pavol Kolesár, 18. 07. 2014 v 16:42

Nedávno som sa oboznámil s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 30.4.2014, sp. zn.: 4CoKR/6/2013 (LINK). Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie obsahuje zaujímavý výklad niektorých ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) dovolil by som si dať ho do pozornosti a spýtať sa na váš názor na niektoré úvahy príslušného súdu.

Spor sa týka určenia pohľadávky popretej v reštrukturalizácii, pochádzajúcej z úverovej zmluvy, pri ktorej ešte malo prebiehať riadne splácanie,. Správkyňa v konaní poprela zabezpečenú pohľadávku spolu s jej zabezpečením z dôvodu „...že ju žalobca neprihlásil riadne a spôsobom stanoveným zákonom. Prihláška bola nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná a je v rozpore s obsahom príloh, ktoré pripojil.“. Veriteľ podal incidenčnú žalobu na Okresný súd Prešov, ktorý žalobu zamietol. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal a spis sa dostal na Krajský súd Prešov[1], ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že dal za pravdu veriteľovi. Následne podal dlžník dovolanie na NSSR[2], ktorý zrušil rozhodnutie KS Prešov, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal krajský súd svojím právnym názorom.

Čo sa týka dôvodu popretia pohľadávky, tu správkyňa uviedla, že „...Časť prihlásených súm nebola splatná a jedná sa o pohľadávky do budúcna. Prihláškou mal žalobca prihlásiť splatné pohľadávky a nesplatné pohľadávky mal prihlásiť ako podmienené pohľadávky. Z prihlášky nebolo zrejmé aká časť prihlásenej sumy žalobcom už je splatná aká časť prihlásenej sumy sa stane splatnou v budúcnosti. Preto poprela aj zabezpečovacie právo u žalobcu....“. Z odôvodnenia možno usúdiť, že podľa názoru správkyne si mal veriteľ prihlásiť svoju pohľadávku tak, že už splatné splátky úveru mali byť prihlásené osobitnou prihláškou a splátky úveru splatné v budúcnosti, tvoriace každá osobitnú pohľadávku, mali byť prihlásená každá osobitne ako podmienená pohľadávka, pričom podmienkou vzniku pohľadávky je plynutie času.

Celý příspěvek | Názory (2)


Sága Frucona: Všetci kamaráti by ťa chceli mať!

Juraj Gyarfas, 12. 07. 2014 v 17:10

O košickej ságe Frucona už bola na tomtu blogu reč tu (v súvislosti s aktívnou legitimáciou štátnych orgánov na podanie ústavnej sťažnosti), tu (v súvislosti s Lex Frucona), tu (v súvislosti s rozhodnutím Všeobecného súdu) a tu (v súvislosti s cram down rozhodnutím).

Medzitým sa v kauze odohralo niekoľko ďalších míľnikov, ktoré opäť otvárajú zaujímavé otázky, tak by som ich skúsil stručne zhrnúť.

Na západnom fronte ...

Celý příspěvek | Názory (0)


(Ne)menovanie sudcov Ústavného súdu

Tomáš Ľalík, 04. 07. 2014 v 20:15

Po tom ako v stredu 2. júla prezident A. Kiska nevymenoval piatich sudcov Ústavného súdu („ÚS“), hľadal som na slovenských, ale aj českých právnických diskusných fórach niečo k tejto problematike. Nič som nenašiel okrem vyjadrenia niektorých predstaviteľov orgánov verejnej moci (P. Paška, R. Fico) či odborníkov na ústavné právo (E. Bárány). Preto som sa rozhodol napísať tento krátky komentár. Okrem toho sám nie som úplne presvedčený o niektorých nižšie uvedených argumentoch, preto ich dávam do verejnej diskusie.

Začal by som asi tým, že prezident pri svojich menovacích právomociach má v zmysle uznesenia ÚS PL. ÚS 4/2012 (menovanie Generálneho prokurátora) dosť široký manévrovací priestor. Pri návrhu môže skúmať nielen zákonné predpoklady kandidátov ale aj iné (rozumej všetky) okolnosti, ktoré sa vzťahujú na osobu kandidáta, a ktoré (i) nespochybňujú jeho schopnosť vykonávať svoju funkciu spôsobom, ktorý nebude znižovať vážnosť tejto funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, resp. (ii) ktoré nebudú v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu. Ak sa prezident rozhodne kandidáta nevymenovať, potom musí uviesť dôvody, ktoré nemôžu byť svojvoľné. Ultimátnou povinnosťou prezidenta je posúdiť tieto podmienky v primeranom čase, pričom svojou činnosťou nemôže narušiť riadny chod ústavného orgánu. Toľko precedens Ústavného súdu. Otázkou však je ako tieto rationes decidendi preniesť na súčasný stav nevymenovania piatich sudcov ÚS ? Ešte predtým len uvediem, že som zástancom toho, aby aj prezident posudzoval vhodnosť kandidátov na sudcov Ústavného súdu a jeho rola nebola výlučne notariálna.

Prvým a najľahším bodom je, že prezident tak urobil v primeranom čase. Druhým bodom je, že prezident ich odmietol vymenovať pre iné ako zákonné dôvody. Konkrétne za to, že (i) zo životopisu kandidátov prezident nezistil teoretický a praktický záujem o ústavné súdnictvo a ústavné právo; (ii) neexistujú skutočnosti, ktoré preukazujú, že kandidát dosiahol všeobecne uznávané výsledky v teórii alebo praxi vo svojej profesii, ktoré by ho oprávňovali ako kandidáta na funkciu sudcu ÚS a nakoniec (iii) vymenovanie prezidentovi neodporučil poradný výbor (prístupné na: http://www.sme.sk/c/7266214/preco-kiska-odmietol-kandidatov-smeru-na-ustavnych-sudcov.html?ref=njct). Skúsim sa vyjadriť k jednotlivým bodom tak, ako ich uviedol prezident. Myslím, že tretí bod je úplne irelevantný a nepodstatný, pretože prezident urobil rozhodnutie sám a sám nesie zaň právnu aj politickú zodpovednosť. Pristavme sa pri prvej podmienke: teoretický a praktický záujem o ústavné súdnictvo a/alebo o ústavné právo. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako mali kandidáti demonštrovať tento záujem, keď na funkciu sudcu ústavného súdu sa takáto podmienka nevyžaduje. Dokonca ani vedomosti o ústavnom práve nie sú kľúčové pre funkciu sudcu ústavného súdu. Práve rôznorodosť profesionálneho a profesijného pozadia sudcov ÚS je ich výhodou. Bolo by nesprávne, podľa môjho názoru, ak by všetci sudcovia boli špecialisti v ústavnom práve. Naopak vyváženosť teórie a praxe vrátane rozdielnych profesionálnych (a iných) skúseností personálneho substrátu je pre správne fungovanie ÚS nevyhnutné. Žiadna špecializácia nie je a ani byť nemôže apriori vylúčená ako nevhodná v rámci právnických profesií. V neposlednom rade ústavných právnikov je v SR veľmi málo, v súčasnosti asi tak na jednu generáciu sudcov ústavného súdu berúc do úvahy počet členov katedier ústavného práva v SR. Otázka znie kto by mohol potom spĺňať túto podmienku ?

Celý příspěvek | Názory (17)


Návrh novely ObZ a ZoKR v MPK: v zajatí základného imania alebo ako som sa trpko smial a plakal zároveň

Radovan Pala, 26. 06. 2014 v 23:50

Zdá sa, že Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo legislatívne zbožštiť základné imanie ako najefektívnejší nástroj ochrany veriteľov a bojovať tak so zákerným anglosaským trendom, ktorý už dokonca zasiahol aj teutonské jurisdikcie... Spomínam si na nadšenie jedného staršieho pána profesora obchodného práva koncom roku 1997, keď na konferencii SAV obhajoval zvýšenie min. ZI s.r.o. zo 100.000SKK na 200.000SKK a bol presvedčený, že to veľmi pomôže celému podnikateľskému sektoru. Nejako to nevyšlo a nevyjde to znova, ani keď bude min. ZI 100T EUR. Tak sa prosím skúsme o to už nesnažiť.

Znenie návrhu tu:

http://goo.gl/gjD9JU

Celý příspěvek | Názory (4)


Po prednese právneho zástupcu žalobcu bolo vyhlásené uznesenie: „Súd (v mene dlžníka) vznáša námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku“

Martin Maliar, 25. 06. 2014 v 15:41

Proces, ktorý vedie k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov v našich pomeroch nikdy neoplýval nejakými nepísanými pravidlami typu „No Wild Riders“, či zákaz nepriamych novelizácii.

Ak sa začítame do „nového“ §5b zákona o ochrane spotrebiteľa, môžeme zostať trošku zaskočení novelizáciou nielen tohto predpisu, ale vo svojej podstate aj zmenou základných súkromnoprávnych konceptov, akými sú napr. relatívna neplatnosť, či premlčanie (možno aj iné).

„Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

Celý příspěvek | Názory (2)


(Ne)prípustnosť odvolania a preddavok na trovy konania

Pavol Szabo, 01. 06. 2014 v 23:40

Lexforum čítam už nejakú dobu a aj keď sa pri niektorých témach v konečnom dôsledku nedospelo k jednoznačnému záveru (aj z tohto dôvodu je právo veľmi lákavá disciplína), donúti to aspoň ostatných čitateľov zamyslieť sa nad viacerými alternatívami.

Predpokladám, že mnohí sa už stretli s preddavkom na trovy konania podľa § 141a OSP, ktorý nám priniesla novela OSP č. 388/2011 Z.z.

ÚS SR svojimi rozhodnutiami už § 141a OSP určitým spôsobom okresal (napríklad I. ÚS 112/2012-30 a I. ÚS 207/2012-27), i keď aj pod náporom ústavných sťažnosti predmetné ustanovenie nikdy neidentifikoval ako protiústavné.

Celý příspěvek | Názory (6)


Nejvyšší soud a přezkoumatelnost směnečného rozhodčího nálezu

Milan Kvasnica, 25. 05. 2014 v 14:47

Nejvyšší soud judikoval v řízení vedeném pod sp. zn.: 29 Cdo 2/2011, že:

Námitka, že ujednání o smluvní pokutě, jejíž úhrada byla v rozhodčím řízení vymáhána zajišťovací směnkou, je absolutně neplatné pro rozpor s dobrými mravy, je kauzální námitkou. Takovou kauzální námitku lze v insolvenčním řízení účinně uplatnit (jako důvod popření její pravosti nebo výše) i proti vykonatelné směnečné pohledávce přiznané pravomocným rozhodčím nálezem rozhodce v rozhodčím řízení, v němž směnečný dlužník žádné kauzální námitky neuplatnil (srov. opět rozsudek Nejvyššího soudu sen. zn. 29 Cdo 4/2012). Možnost zkoumat na základě takové kauzální námitky (coby důvodu popření pravosti pohledávky) platnost ujednání o smluvní pokutě, tedy odvolací soud měl bez zřetele k tomu, zda šlo o vykonatelnou pohledávku ve smyslu § 199 odst. 2 insolvenčního zákona.

Incidenční spor o určení pravosti pohledávky je ve smyslu ustanovení § 9 odst. 3 písm. a/ vyhl. 177/1996 Sb. sporem o určení, zda tu je právní vztah nebo právo (shodně srov. důvody usnesení Nejvyššího soudu ze dne 30. května 2013, sen. zn. 29 Cdo 19/2012, uveřejněného pod číslem 81/2013 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).

Celý příspěvek | Názory (4)


Martin Husovec: Cenzúra v mene ochrany osobných údajov?

Juraj Gyarfas, 19. 05. 2014 v 15:58

Martin v piatkovom SME napísal oduševnený a pomerne ostrý komentár nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v kauze Google Spain, podľa ktorého sú poskytovalia internetových vyhľadávačov spravidla povinní na žiadosť dotknutej osoby odstrániť z výsledkov vyhľadávania jej mena odkazy na stránky obsahujúce osobné údaje o tejto osobe a to dokonca aj v prípade, ak ide o pravdivé a oprávnene zverejnené údaje (s výnimkou osôb verejného záujmu a niektorých ďalších výnimočných prípadov).

Martin kritizuje Súdny dvor EÚ, že hoci je "olympom" európskeho súdneho systému, svoje rozhodnutia niekedy "odôvodňuje skôr ako Okresný súd v Hornej Dolnej" a "[d]do svojej práce si nenechá „kecať“ generálnym advokátom alebo odbornou verejnosťou a namiesto riadneho odôvodnenia ponúka verejnosti spleť magických formuliek ako „potreba vysokej ochrany“, „ustálená judikatúra“ či „je zrejmé“ (5x) bez toho, aby sa s legitímnymi spoločenskými obavami vyrovnal." Z rozhodnutia sa zdá, že "Súdny dvor sa pre ochranu osobných údajov tak nadchol, že je ochotný siahnuť aj po cenzúre legitímneho obsahu. [...]

Ak teda štát zverejní pravdivo na svojej stránke, že dlhujete peniaze Sociálnej poisťovni alebo že ste boli v ŠtB, môžete sa domáhať odstránenia odkazu z vyhľadávania aj vtedy, ak je takéto zverejnenie údajov úplne v poriadku. Podobne sa môžete domáhať odstránenia odkazov na vaše vlastné diskusné príspevky či dokonca pravdivého článku, ktorý vás identifikuje menom.
" Podľa Martina nie je dávno, "čo sa tomu zvyklo hovoriť politicky nekorektne - cenzúra".

Celý příspěvek | Názory (10)


Ústavné sťažnosti proti rozhodcovským rozsudkom: Striedavo oblačno

Juraj Gyarfas, 08. 05. 2014 v 19:30

O judikatúre Ústavného súdu SR k rozhodcovským rozsudkom už písal Kristián onoho času tu.

Prednedávnom do tejto mozaiky pribudlo uznesenie III. ÚS 49/2014, ktoré stojí za stručný komentár. Musím sa priznať, že pri čítaní tlačovej správy, podľa ktorej ústavný súd sťažnosť proti rozsudku rozhodcovského súdu odmietol, mi srdce mierne poskočilo a veril som, že ústavný súd zároveň odmietol aj ideu o ústavnom prieskume arbitrážnych rozhodnutí. Ako sa ukázalo pri čítaní samotného odôvodnenia, radosť bola predčasná.

Ústavná sťažnosť proti rozhodcovskému rozsudku

Celý příspěvek | Názory (0)


Aké možnosti vlastne majú slovenské súdy pri ex offo ochrane spotrebiteľa pred nekalými klauzulami?

Juraj Schmidt, 25. 04. 2014 v 11:59

V zmysle Smernice 93/13/EHS (čl. 6 ) sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. ESD vo vzťahu k uvedenému judikoval výklad smernice v tom duchu, že vnútroštátne súdy sú povinné ex offo:



Celý příspěvek | Názory (12)


Žaloba „že nehnuteľnosť patrí do dedičstva“ - K takejto žalobe je oprávnený ktorýkoľvek z potencionálnych dedičov samostatne

Martin Gedra, 25. 04. 2014 v 10:27



Z mnohých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že aktívne legitimovaný v konaní o určenie že vec patrí do dedičstva, môže byť len ten kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho nástupcom. (viď napr. rozsudok zo dňa 14.03.2011 NS SR, sp. zn. 3 Cdo 222/2010 a iné, uverejnené v odbornej literatúre). Súdy v týchto prípadoch argumentujú tým, že v konaní, v ktorom ide o takúto vec, majú dedičia postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Konania o takejto žalobe sa preto musia zúčastniť (navrhovatelia alebo ako odporcovia) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Súd žalobu zamieta.

Nenašiel som v tejto problematike ani jeden prípad, kde by bol žalobca úspešný v tom prípade, ak by nežalovali všetci dedičia. Súd v daných prípadoch neprihliadal ani na vážny konflikt záujmov dedičov – na základe ktorého neboli účastníkmi všetci dedičia.

Celý příspěvek | Názory (1)


Konferencia Duševné vlastníctvo na Slovensku XIV

Tomáš Klinka, 03. 04. 2014 v 14:13

Rád by som upozornil širokú právnickú verejnosť na zaujímavé podujatie, ktoré Úrad priemyselného vlastníctva SR organizuje pri príležitosti Svetového dňa duševného vlastníctva.



Vo štvrtok 24. apríla 2014 sa v priestoroch ÚPV SR v Banskej Bystrici uskutoční Konferencia Duševné vlastníctvo na Slovensku XIV "Umenie odlíšiť sa", ktorá je rozdelená do dvoch blokov:

Celý příspěvek | Názory (0)


Zmluva – pojem a jeho významy

Ondrej Halama, 01. 04. 2014 v 15:56

Pri právnických debatách, ale aj v rôznych právnych dokumentoch (vrátane súdnych rozhodnutí) sa stretávam s nedorozumeniami a nepresnosťami, ktoré sú spôsobené zamieňaním rôznych významov pojmu „zmluva“. Hovoríme o platnosti zmluvy, o podpísaní zmluvy, o zrušení zmluvy, o odstúpení od zmluvy, o uverejnení zmluvy, o existencii zmluvy a nie vždy si uvedomujeme, že v týchto slovných spojeniach slovo „zmluva“ nemá rovnaký význam. Keďže som na internete nenašiel literatúru súvisiacu s problematikou pojmu „zmluva“, podujal som sa naformulovať svoje názory k tejto téme.

V zákonoch a právnických textoch sa stretávame s týmito tromi základnými významami pojmu „zmluva“:
  • zmluva ako právny úkon,
  • zmluva ako právny vzťah,
  • zmluva ako doklad (listina).

  • Celý příspěvek | Názory (2)


    Ako efektívne vymedziť vzťah vylučovacej a určovacej žaloby

    Martin Maliar, 27. 03. 2014 v 15:37

    Tomáš na inom fóre (ulpianus.sk) nadniesol veľmi zaujímavú tému – aký je vlastne vzťah určovacej a vylučovacej žaloby. Adekvátne pritom popísal recentnú, aj keď veľmi skromnú, judikatúru v tejto otázke. Domnievam sa, že závery, ku ktorým dospel, sú celkom dobrým námetom na diskusiu a u osôb, ktoré sa konkurznému (exekučnému) právu nevenujú, môžu navodzovať otázky. Preto by som rád niektoré závery doplnil o môj pohľad.



    Je prípustná súčasná konkurencia určovacej žaloby a žaloby vylučovacej?

    Celý příspěvek | Názory (4)


    zobrazit starší články