lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (10)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Robert Goral (3)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Adam Valček (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Ivan Bojna (2)
Tomáš Demo (1)
Pavol Mlej (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Steiner (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Viliam Vaňko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tomas Kovac (1)
Matej Kurian (1)
Bohumil Havel (1)
Peter K (1)
Tomáš Ľalík (1)
David Halenák (1)
Dušan Marják (1)
Vincent Lechman (1)
Tibor Menyhért (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Estočák (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Marcin (1)
Katarína Dudíková (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Kubina (1)
Peter Janík (1)
Matej Košalko (1)
I. Stiglitz (1)
Bystrik Bugan (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Jurko (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Palková (1)
Paula Demianova (1)
Emil Vaňko (1)
Jozef Kleberc (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ján Pirč (1)
Martin Svoboda (1)
Nora Šajbidor (1)
Roman Prochazka (1)
lukasmozola (1)
Martin Hudec (1)
peter straka (1)
Matej Gera (1)
Martin Galgoczy (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Adamova (1)
Marek Maslák (1)
Juraj Lukáč (1)
Petr Kavan (1)
Gabriel Volšík (1)
Ivan Michalov (1)
Robert Vrablica (1)
Michal Ďubek (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

§ 553 ods.3 Tr. por. od 1.1.2016 a aplikačná prax

Viliam Vaňko, 23. 06. 2016 v 10:47

Vašu pozornosť si dovoľujem upriamiť na rozhodovaciu prax niektorých súdov a OČTK v súvislosti s rozhodovaním o odmene obhajcu, ktorého ustanovenie skončilo (napr. po prepustení z väzby), pričom trestné stíhanie ešte nebolo právoplatne skončené. V prípade, ak obhajca podá návrh na priznanie odmeny a náhrad po doručení opatrenia o zrušení ustanovenia, niektoré OČTK trvajú na tom, že návrh bol podaný predčasne, nakoľko nezodpovedá ustanoveniu § 553 ods.5 Tr. por. Napr. prokuratúra odmieta uznesenia o odmene vydať, resp. podáva sťažnosti oproti uzneseniam súdov o priznaní odmeny a pod.

Vôbec nie je prihliadané na ustanovenie § 553 ods.3 posledná veta Tr. por., podľa ktorého o výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania. Uvedené ustanovenie je účinné od 1.1.2016 a podľa môjho názoru je osobitným ustanovením (lex specialis), z ktorého vyplýva povinnosť OČTK alebo súdu rozhodnúť o návrhu obhajcu už po ukončení zastupovanie, t.j. ešte pred právoplatným skončením veci samej.

Štátnou mocou použité ustanovenie § 553 ods.5 Tr. por. sa použije iba v prípadoch, ak obhajca zastupoval obvineného aj v čase právoplatného skončenia trestného stíhania, t.j. v prípadoch, kedy nedošlo k skoršiemu ukončeniu zastupovania vo veci. Aj napriek tomu, však tieto orgány tvrdia, že ustanovenie § 553 ods.5 je rozhodujúce.

Celý příspěvek | Názory (1)


O pornografii, požiaroch a predbežne vykonateľných rozsudkoch (jazykový výklad, psycholingvistika a vetné konštrukcie)

Milan Hlušák, 05. 06. 2016 v 11:16

Detská pornografia
Pár týždňov dozadu osud jedného človeka závisel od toho, ako si Najvyšší súd USA vyloží nejasnú vetnú konštrukciu (LOCKHART v. UNITED STATES, 577 U. S. __ (2016)). Išlo o detskú pornografiu, pri ktorej americký trestný zákon požaduje uložiť zvýšený trest tým páchateľom, ktorí sa už v minulosti dopustili závažného sexuálneho zneužívania, sexuálneho zneužívania alebo zneužívajúceho sexuálneho konania zahŕňajúceho maloletú alebo zverenú osobu (aggravated sexual abuse, sexual abuse, or abusive sexual conduct involving a minor or ward).

Pred súdom sa za prechovávanie detskej pornografie ocitol p. Lockhart, ktorý už bol v minulosti odsúdený za sexuálne zneužívanie svojej dospelej priateľky.

Celý příspěvek | Názory (5)


Nemo plus iuris: ÚS SR nasleduje ÚS ČR do boja

Juraj Gyarfas, 27. 05. 2016 v 16:45

Jednou z opakovane sa vracajúcich tém na tomto blogu boli interakcie medzi vadami právnych úkonov a vecnoprávnou pozíciou strán - teda na vlastníctvo k prevádzaným veciam, typicky nehnuteľnostiam. Mnohokrát sa tu diskutovalo o účinkoch odstúpenia (napr. Juraj A. tu a môj blog tu), následkoch zrušenia príklepu v exekučnej dražbe (Michal tu a I. Stiglitz tu), v dobrovoľnej dražbe (môj blog tu) a podobných otázkach. Dalo by sa tvrdiť, že frekvencia týchto diskusií je dôkazom koncepčnej neustálenosti týchto otázok v slovenskom aj českom práve.

Evergreenom na tomto blogu bolo sledovanie zasmušilého boja Ústavného súdu ČR proti ortodoxnému uplatňovaniu zásady nemo plus iuris a snahy judikatórne zaviesť dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. ÚS ČR vyrazil do útoku ešte v roku 2009 (prvá diskusia tu), odolal protiúderom Najvyššieho súdu ČR (diskusia tu), zasadil niekoľko zdrvujúcich úderov (diskusia tu) a nakoniec z boja vyšiel víťazne (viď. odkaz tu).

Ústavný súd SR sa medzitým prizeral, v zásade však do civilistickej arény nevstupoval a len lakonicky potvrdil, že ortodoxné uplatňovanie zásady nemo plus iuris je ústavnoprávne konformné (viď. diskusia tu). Inými slovami, ak zákonodarca ani civilistická doktrína neustanovia inštitút dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka (s výnimkou osobitných situácií ako nadobudnutie v konkurze, cenné papiere a nadobudnutie od dediča), nebude im ju ústavný súd z ústavnoprávnych a ľudskoprávnych pozícií nanucovať. To platilo doteraz ...

Celý příspěvek | Názory (1)


Pasívna legitimácia vo veciach vymáhania školného neplnoletých

Peter Janík, 24. 05. 2016 v 01:00

Zdravím komunitu lexfóra.



Vopred sa ospravedlňujem, ak tento príspevok znehodnotí kvalitatívne obsah tohto fóra, na druhej strane, na akom inom fóre možno predostrieť právnu dilemu. V rámci činnosti koncipienta som so školiteľom ,,akademicky" debatoval na tému vymáhania nezaplateného školného od neplnoletých žiakov tj. žiakov najmä súkromných stredných ale aj základných škôl.

Celý příspěvek | Názory (1)


Preddavok na trovy konania porazený?

Pavol Szabo, 13. 05. 2016 v 22:23

K tejto téme (i keď mierne v inom kontexte) boli venované moje články tu na lexfore (prvý, druhý a tretí). Vyvíja sa to veľmi zaujímavo a vo veci návrhu Generálneho prokurátora SR padlo rozhodnutie Ústavného súdu SR. Predpokladám, že autori predmetného inštitútu určite nečakali, že do života ich diela na jednom konci zatne nový CSP a na druhom konci Ústavný súd SR.



Som skutočne zvedavý na odôvodnenie rozhodnutia.

Celý příspěvek | Názory (3)


legacy: zhoršení právního postavení spotřebitele volbou obchodního zákoníku

Milan Kvasnica, 11. 05. 2016 v 20:48

Nejvyšší soud v řízení vedeném pod sp. zn.: 31 Cdo 3737/2012 judikoval:


Ustanovení § 262 odst. 1 obch. zák. výslovně prohlašuje dohodu o volbě obchodního zákoníku, která směřuje ke zhoršení postavení účastníka smlouvy, který není podnikatelem, za neplatnou.

Celý příspěvek | Názory (0)


Zneužitie práva - judikatúra alebo "road movie" korekčného mechanizmu ničím nelimitovaného výkonu práv

Jaroslav Čollák, 05. 05. 2016 v 19:42

Nakoľko inštitút zneužitia práva, ako aj klasická súkromnoprávna zásada zákazu zneužitia práva zažíva v poslednom období nebývalý nárast popularity sťa superstár - tak v hmotnoprávnom ako aj procesnoprávnom význame - zámerom tu zakladaného príspevku bude vytvoriť priestor pre všetky "duše práva" príslušné k tomuto diskusnému fóru pre sumarizáciu judikátov týkajúcich sa tejto problematiky.

Vyjadrujem neskromný subjektívny názor, že rozhodnutí súdov využívajúcich argumentáciu o zneužití práva sa bude v najbližších rokoch objavovať stále viac a viac, nakoľko rozsah a obsah tohto právneho mechanizmu legálnej korekcie ničím neobmedzeného výkonu subjektívnych práv zohľadňujúc účel, sociálne a právne určenie právnych noriem poskytuje dostatočne široký manévrovací priestor pre limitáciu výkonu práva v prípadoch, kedy je aktuálne dôvodné podozrenie na zásah do práv, právom chránených záujmov a pozícií tretích osôb.



Celý příspěvek | Názory (0)


Riešenie pracovnoprávnych sporov profesionálnych športovcov a klubov v športe "po novom zákone o športe"

Jaroslav Čollák, 05. 05. 2016 v 18:40

Intro:
Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", ak zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú a jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".
Vstup do problematiky:

Celý příspěvek | Názory (3)


Doložka najvyšších výhod (klauzula MFC)

Tomas Kovac, 03. 05. 2016 v 21:49

Pozdravujem čitateľov a diskutujúcich,



pri posudzovaní odberateľských zmlúv slovenských podnikateľov pri obchodovaní zo zahraničím, ako aj pri „lokalizácii“ vzorových zmlúv zahraničných matiek som sa viackrát stretol s doložkou najvyšších výhod, po anglicky Most-favoured-customer clause (klauzula MFC). Pri uvažovaní nad platnosťou alebo následkami tejto doložky podľa slovenského práva som však nenašiel domácu literatúru, diskusiu ani rozhodnutie, ktoré by sa klauzulou MFC zaoberalo. Rád by som sa teda podelil aspoň o pár postrehov.

Celý příspěvek | Názory (0)


Otázky z práva na Maturite

Jozef Kleberc, 25. 04. 2016 v 23:33

Zdravím,



dúfam, že nepíšem úplne mimo "mísu" ale veľmi by ma zaujímal Váš názor na tieto otázky, ktoré majú maturanti v oblasti práva. Mne sa veľmi nepáčia a považujem ich za zle napísané a nič nehovoriace pre budúcich maturantov. Tieto otázky sú z predmetu Náuka o spoločnosti na gymnáziu v Bratislave.

Celý příspěvek | Názory (1)


Nejednotný prístup

Martin Gedra, 25. 04. 2016 v 14:15

Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6 Obdo 30/09 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008 práve naopak, nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy.

ÚS SR sp.zn. III. ÚS 399/2015-16

Celý příspěvek | Názory (5)


O dogmách v práve

Milan Hlušák, 19. 04. 2016 v 20:50

Nedávno som sa zaoberal otázkou, či je platná zmluva, ktorou dedičia počas dedičského konania – v rozpore s § 175r OSP – nakladajú s dedičstvom bez privolenia súdu. Pri hľadaní odpovede som zablúdil aj k § 47 OZ, podľa ktorého „[a]k zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.“

Myšlienku, že zmluva podľa § 175r OSP by mohla spadať pod § 47 OZ, som však rýchlo zavrhol. Od vysokoškolských čias si totiž podvedome nesiem so sebou záver, že § 47 OZ je obsolétny.

Keďže mi to ale nedalo, zamyslel som sa nad tým ešte raz. Zistil som pritom, že môj dogmatický názor potvrdzuje široká akademická obec. Vojčíkov i nový beckovský komentár či Lazarova učebnica sú v tom zajedno. Nerozporuje to ani Fekete. Detto česká literatúra (napr. beckovský komentár z r. 2008).

Celý příspěvek | Názory (6)


Nový spôsob práce so slovenskou judikatúrou

Lexforum, 18. 04. 2016 v 13:44

Radi by sme čitateľom Lexfora predstavili novú funkcionalitu na prácu so slovenskou judikatúrou - Merit - pomenovanú pre znalcov podľa Sinuhetovej ženy. Ide o databázu rozhodnutí slovenských súdov - teda konkrétne Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a krajských súdov. Nad rámec samotnej databázy táto platforma ponúka niektoré mimoriadne praktické funkcie.

Jednoduché hľadanie podľa spisovej značky: Každé súdne rozhodnutie má unikátnu URL adresu podľa spisovej značky. Inými slovami, ak hľadáte rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, stačí napísať do vyhľadávača adresu http://merit.slv.cz/6 Cdo 143/2011. To isté platí pre rozhodnutia ÚS SR - napr. http://merit.slv.cz/I.US22/2014. Pre rozhodnutia krajských súdov je potrebné pred spisovou značkou uviesť skratku súdu - napr. KSBA/.

Fulltextové vyhľadávanie Googlom: V celej databáze možné vyhľadávať fulltextovo, pričom vyhľadávacím algoritmom je samotný Google. Ak ste preto zvyknutý na logické operátory a iné triky používané Googlom, môžete ich v plnej miere aplikovať aj tu.

Celý příspěvek | Názory (7)


Přiměřené finanční zadostiučinění

Milan Kvasnica, 13. 04. 2016 v 02:14

TIS vydal před lety zprávu, že za chyby soudů platí Slovensko téměř milion eur ročně. Zkusil jsem udělat analýzu soudních rozhodnutí: http://merit.slv.cz/prietahy.xls a vypadá to, že se situace moc nezlepšuje.

Na druhou stranu medián výše přiměřeného zadostiučinění od roku 2009 narostl o 500 € na závratných 2500 €.



Celý příspěvek | Názory (1)


zobrazit starší články