lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Ivan Bojna (3)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Jozef Kleberc (2)
Nora Šajbidor (1)
David Horváth (1)
Martin Estočák (1)
Dušan Marják (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavol Mlej (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
peter straka (1)
Matej Kurian (1)
Radoslav Pálka (1)
Ján Pirč (1)
Ondrej Jurišta (1)
Lucia Berdisová (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Janík (1)
Matej Gera (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
Ladislav Pollák (1)
Miriam Potočná (1)
Paula Demianova (1)
Peter Marcin (1)
Bohumil Havel (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Hudec (1)
I. Stiglitz (1)
David Halenák (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Šorl (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
lukasmozola (1)
Tibor Menyhért (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Košalko (1)
Róbert Černák (1)
lukas.kvokacka (1)
Petr Steiner (1)
Katarína Dudíková (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Šrámek (1)
Lucia Palková (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Halama (1)
Igor Krist (1)
Juraj Lukáč (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Svoboda (1)
Gabriel Volšík (1)
Marek Maslák (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavel Lacko (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Kavan (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Krátke správy z rekodifikácie IV (viacrýchlostný Obč. zák.?)

Milan Hlušák, 14. 10. 2017 v 17:14

Tentokrát len stručne.

Vyzerá to tak, že naše civilné právo sa bude rekodifikovať postupne, po častiach. Najprv sa poriešia „politicky“ rýchlo priechodné témy (záväzkové právo, odstránenie dualizmu medzi obč. a obch. právom) a až následne tie ťažšie, hodnotovo náročnejšie. Takýmto postupom sa má predísť prípadnej politickej nepriechodnosti nového kódexu ako celku.

To ale zrejme neznamená, že by sa práce na tých náročnejších témach mali pozastaviť. Jednotlivé pracovné skupiny majú naďalej pracovať podľa pôvodných plánov.

Celý příspěvek | Názory (0)


Odmietnutie odvolania ako oneskoreného - alebo skôr odmietnutie spravodlivosti ?

Tomáš Klinka, 09. 10. 2017 v 08:00



Všetci sa postupne vyrovnávame s využívaním elektronických prostriedkov komunikácie aj vo vzťahu k súdom. Advokáti už majú zákonnú povinnosť komunikovať so súdmi elektronicky a využívať pritom svoju elektronickú schránku (samostatní advokáti - fyzické osoby až od 1. júla 2018). Porušenie tejto povinnosti bude od 1.1.2018 dokonca sankcionovateľné osobitným súdnym poplatkom. Nejdem sa v tomto poste púšťať do polemiky o technickej (ne)pripravenosti príslušných e-nástrojov a o užívateľskom (dis)komforte, skôr si chcem posvietiť na legislatívnu úpravu e-governmentu a to konkrétne v časti doručovania do e-schránky. Správna aplikácia tu spôsobuje totiž vážne problémy. Posúďte sami.



Celý příspěvek | Názory (3)


Účelové postúpenie pohľadávky počas konania a možná obrana podľa CSP (zameraná na náhradu trov)

Ivan Bojna, 05. 10. 2017 v 10:15

Pozdravujem čitateľov lexfóra,

rád by som predostrel na diskusiu otázku, ako (resp. či vôbec) sa dá brániť nasledujúcej situácii:



Celý příspěvek | Názory (11)


Zastavení exekuce vedené dle nicotného rozhodčího nálezu po jejím vymožení

Milan Kvasnica, 25. 09. 2017 v 13:00

Nejspíš to již všichni zaznamenali, nicméně rozhodnutí Nejvyššího soudu, vydané pod sp. zn.: 20 Cdo 3331/2017 si zaslouží své místo i na LF.

O možnosti zastavit exekuci i po jejím vymožení psal Mgr. Adam Krejčí ve své práci zde: https://is.muni.cz/th/391472/pravf_m/Diplomova_Prace_Krejci_Adam.pdf (strana 77 a dále).

Nyní Nejvyšší soud publikoval rozhodnutí, v němž výslovně uvádí: "judikatura Nejvyššího soudu je postavena na principu, že exekuci lze vést výhradně na základě způsobilého exekučního titulu a pro případ, že tomu tak není, musí být exekuce zastavena i poté, co pohledávka, její příslušenství a náklady exekuce byly vymoženy."

Celý příspěvek | Názory (0)


Ručenie a subrogácia

Milan Hlušák, 18. 09. 2017 v 12:19

Podnetom pre napísanie tohto postu bol článok I. a A. Feketeovcov v Justičnej revue 5/2017, ktorý sa zaoberal tým, či splnením dlhu ručiteľ vstupuje do práv uspokojeného veriteľa. S autormi ale nechcem nejako polemizovať. Otázka to totiž nie je jednoduchá. Komplikuje ju nielen rozdielne znenie § 550 Obč. zák. a § 308 Obch. zák., ale aj ďalšie nezrovnalosti.

Tak napríklad prečo stred. Obč. zák. ( § 308) — na rozdiel od § 1358 ABGB — riešil subrogáciu nie všeobecne, ale len v súvislosti s povinnosťou veriteľa prijať plnenie. Alebo prečo súčasný Obč. zák. prevzal zo stred. Obč. zák. (a poťažmo aj z ABGB) len slová o nároku ručiteľa na náhradu, ale už nie slová o vstupe do práv. Prípadne prečo § 332 Obch. zák. neprevzal z § 220 Zákonníka medzinárodného obchodu (ZMO) povinnosť veriteľa previesť na ručiteľa „zabezpečovacie prostriedky“, keď ho inak prevzal skoro doslovne. Ďalej prečo § 308 Obch. zák. nahradil formuláciu § 203 ZMO „vstupuje do práv veriteľa“ slovami „nadobúda práva veriteľa“ a prečo toto „nadobudnutie“ na rozdiel od ZMO obmedzil len na práva „voči dlžníkovi“. A nakoniec aký je vlastne vzťah medzi § 308 a 332 Obch. zák. (upravujú niečo iné alebo je to všeobecné v. osobitné ustanovenie?).

Mojim cieľom nie je dať na tieto otázky — a medzi nimi najmä na otázku, či § 550 Obč. zák. predstavuje subrogáciu, príp. zákonnú cesiu — jednoznačne presvedčivú odpoveď. Veď ju za viac ako polstoročie nedokázali dať iné kapacity, hoci ide o otázku často diskutovanú (napr. na listoch Socialistickej zákonnosti v rokoch 1985-1987), resp. rozoberanú alebo aspoň načrtnutú v podstate v každom komentári.

Celý příspěvek | Názory (0)


Drony a ochrana osobných údajov

Ladislav Hrabčák, 14. 09. 2017 v 20:45

Drony a ochrana osobných údajov

Využitie dronov je širokospektrálne. Ich výskyt a dostupnosť nabrali rozmery, pre ktoré bolo neúnosné, aby daná oblasť zostala neregulovanou.[1] Taktiež sa nám naskytá otázka ochrany osobnosti, ktorú poskytuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej je to otázka ochrany osobných údajov v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) a konečne ochrana utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

My sa na tomto mieste zameriame na parciálnu otázku, ktorou sú drony v kontexte ochrany osobných údajov. Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky neupravuje túto problematiku, a preto je pre nás smerodajná:

Celý příspěvek | Názory (0)


Drony a právny rámec v podmienkach SR

Ladislav Hrabčák, 10. 09. 2017 v 17:53

Drony a právny rámec v podmienkach SR

Pre 21. storočie je charakteristický prudký technický rozvoj. Ten má svoje nepochybné plusy, ale zároveň aj mínusy. Tieto vonkajšie okolnosti nemôžu ostať bez povšimnutia z pohľadu zákonodarcu, ktorý (by mal) na ne promptne reagovať. Takouto otázkou je aj rozvoj bezpilotného letectva alebo ak chcete tzv. dronov, ktoré sa z vojenskej oblasti dostali do bežného života.

Právnymi prameňmi na danom úseku sú:

Celý příspěvek | Názory (1)


Odvolání vedlejšího účastníka v řízení

Michal Krajčírovič, 14. 07. 2017 v 21:25

Ve věci vedlejšího účastenství jsem se setkal se zajímavou otázkou a (pro mě) překvapivým názorem NS, se kterým bych rád seznámil ostatní, mimo jiné proto, že institut vedlejšího účastenství považuji za poněkud nedoceněný a užívaný spíše marginálně.



V řízení vedeném Městským soudem v Praze (sp. zn. 196 ICM 444/2014) na stranu žalobce vstoupili dva vedlejší účastníci, žalobce byl v řízení neúspěšný. Proti vstupu vedlejších účastníků nebyly po dobu řízení vzneseny námitky a nebylo o nich ve smyslu § 93 odst. 2 osř soudem rozhodováno.

Celý příspěvek | Názory (3)


"Zdržovací nárok" nie je medicínsky pojem !

Tomáš Klinka, 09. 06. 2017 v 18:04

S blížiacim sa začiatkom leta si dovolím jedno odľahčené - a neveľmi učené - zamyslenie ... Nedávno som sa stretol so zaujímavým prípadom, ktorý do istej miery poodhaľuje "slabé miesta" vymáhania práv duševného vlastníctva na Slovensku a núti klásť si otázky, či vôbec vedia niektorí slovenskí CbPv sudcovia - po viac ako 12 rokov od vstupu do EÚ - že existuje nejaké (už podstatne revidované) nariadenie o ochrannej známke EÚ, že sú povinní ho aplikovať v prípadoch, keď konajú ako súdy pre ochranné známky EÚ, že sú vôbec takýmito súdmi a že "zdržovací nárok" nie je termín z medicínskeho prostredia.



Najprv však niekoľko faktov: Majiteľ ochrannej známky EÚ č. 008410748 "SBS tactical BAIT products" s právom prednosti od 2. februára 2009, ktorá bola zapísaná do registra 10. mája 2010, podal 5. októbra 2010 na Okresnom súde Bratislava I návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým v súlade s vtedy platným § 76 odsek 1 písm. h) OSP žiadal, aby sa odporca zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje jeho právo duševného vlastníctva, a teda aby sa odporca zdržal používania kombinovanej ochrannej známky navrhovateľa „SBS tactical BAIT products“ registrovanej pre celé územie EÚ a to v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom, predovšetkým používania označenia zhodného alebo podobného s ochrannou známkou navrhovateľa v spojení s tovarmi a službami ponúkanými a poskytovanými odporcom ako aj na internetových portáloch prevádzkovaných odporcom a na akýchkoľvek tlačivách a reklamných zobrazeniach vydávaných odporcom. Odporca totiž v tom čase bol držiteľom domény www.sbsbaits.sk a http://sbsbaits.inshop.sk, pričom prostredníctvom týchto internetových portálov prezentoval a ponúkal tovary a poskytoval svoje služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na týchto internetových portáloch vyobrazoval a používal zhodné alebo podobné označenie ochrannej známky, ktorá patrí navrhovateľovi, a to bez jeho súhlasu. Odporca používal zhodné alebo podobné označenie ochrannej známky navrhovateľa na ním ponúkaných tovaroch, prípadne obaloch, ako aj poskytoval služby pod takýmto označením, tiež bez súhlasu navrhovateľa.

Celý příspěvek | Názory (0)


Slovenská advokátska komora na križovatke

Marián Porvažník, 07. 06. 2017 v 09:35

Od poslednej Konferencie advokátov v roku 2013 uplynuli štyri roky a je nad slnko jasnejšie, že dosluhujúce predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory („Komora“) odovzdáva advokátsky stav v horšom stave, ako ho preberalo. Prepad atraktivity advokácie v očiach verejnosti a úpadok záujmu o štúdium práva sú len špičkami ľadovca, na ktorých má súčasné vedenie nemalý podiel. Našťastie sa o pár dní bude konať ďalšia konferencia („Konferencia“) a s ňou svitá nádej na zmenu.

1 Ako sa za štyri roky zmenila atraktivita advokácie

Od nástupu súčasného vedenia klesol záujem o štúdium práva na Slovensku o 60%, čo spôsobilo, že prvé ročníky právnických fakúlt dnes s prehľadom uspokoja dopyt prakticky všetkých záujemcov. Prijímačky tak stratili úplne zmysel a boli buď zrušené, alebo sa stali formalitou. Talentová základňa, z ktorej môžu advokáti čerpať, sa tak nebezpečne vyprázdňuje. Pokračovanie súčasného stavu bude mať v dlhodobom horizonte katastrofálny dopad na kvalitu služieb poskytovaných klientom.

Celý příspěvek | Názory (0)


„Veľká novela“ prinesie zásadné zmeny v práve priemyselného vlastníctva (II. časť)

Tomáš Klinka, 28. 05. 2017 v 18:29

Od publikovania prvej časti tohto článku (aj tu) v marci 20171 došlo k viacerým významným zmenám2 v legislatívnom návrhu a k celkovému posunu legislatívneho procesu. Legislatívna rada vlády SR na svojich dvoch zasadnutiach (28. marca a 12. apríla 2017) prerokovala a s pripomienkami schválila návrh veľkej novely3. Je potrebné oceniť konštruktívny prístup Legislatívnej rady vlády SR, jej vedenia, jednotlivých členov a sekretariátu, ktorí podstatne prispeli k zvýšeniu kvality predloženého návrhu a to nielen z hľadiska legislatívnej techniky, ale aj efektívnejšej úpravy nasledovných právnych inštitútov:

Celý příspěvek | Názory (0)


Krátke správy z rekodifikácie III (stop rozvodom dohodou, predmanželským zmluvám a registrovaným partnerstvám?)

Milan Hlušák, 22. 05. 2017 v 15:11

Na webe Ministerstva spravodlivosti bola zverejnená ďalšia zápisnica zo zasadnutia predsedníctva komisie pre rekodifikáciu súkromného práva. (Od zverejnenia predchádzajúcej uplynul skoro celý jeden rok...)
Tentoraz sa na zasadnutí okrem ministerky spravodlivosti zúčastnili aj poslanci NR SR a iní odborníci z praxe. Podkladom pre zasadnutie bol materiál — Prehľad plánovaných najmarkantnejších zmien v novej právnej úprave súkromného práva —, ktorý predstavuje sumár najpodstatnejších zmien, ktoré by sa mali novou právnou úpravou zaviesť.

Škoda len, že tento materiál nie je zverejnený tiež.

Celý příspěvek | Názory (0)


Okresné súdy v Bratislave by mal nahradiť nový Mestský súd

Milan Hlušák, 02. 05. 2017 v 17:23

Chcel by som upozorniť na zámer Ministerstva spravodlivosti nahradiť v Bratislave súčasný systém okresných súdov jedným mestským súdom, prípadne štyrmi špecializovanými mestskými súdmi. Zároveň by sa mala kúpiť/prenajať úplne nová budova, ktorá by všetky súdy sústredila na jednej adrese. Výnimkou by bola zrejme len trestná agenda, ktorá by sa pre celú Bratislavu sústredila v Justičáku. Viac info tu.

Ministerstvo teraz zámer detailizuje a následne po prerokovaní s dotknutými súdmi ho posunie do pripomienkového konania.

Neviem, či je zmena systému vhodná, ale ak už, osobne by som volil alternatívu jedného mestského súdu. Koncepčne to do nášho justičného systému zapadá viac, ako štyri samostatné mestské súdy špecializované na konkrétnu agendu.

Celý příspěvek | Názory (0)


Vládne nariadenie č. 63/1939 Sl. z. o vymedzení pojmu žida

Milan Hlušák, 18. 04. 2017 v 13:44

Týmto krátkym postom by som chcel pripomenúť, že presne pred 78 rokmi slovenská vláda prijala vládne nariadenie o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach, čím sa na Slovensku spustilo tzv. arizačné zákonodarstvo. Nariadenie sa nás právnikov dotýka obzvlášť, pretože jedným z jeho hlavných cieľov bolo výrazne obmedziť, resp. úplne vylúčiť pôsobenie židov v advokácii a notárstve. Znenie nariadenia možno nájsť tu.



Čoraz častejšie sa pritom objavujú ospravedlňujúce hlasy, že riešiť židovskú otázku nebolo možné inak, resp. že sa vtedy o mnohom nevedelo. Samozrejme, nik z nás nevie garantovať, že keby sme sa vrátili v čase, vtedajšiemu režimu by sme sa vzopreli. Táto neistota nám však nijako nemôže brániť v tom, aby sme vtedajší prístup razantne odsúdili.

Celý příspěvek | Názory (2)


zobrazit starší články