lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Zsolt Varga (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Marián Porvažník (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Martin Estočák (1)
Michal Ďubek (1)
Ondrej Halama (1)
Ladislav Pollák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Svoboda (1)
Peter Marcin (1)
Lucia Palková (1)
Marcel Jurko (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Janík (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladislav Pečík (1)
Marek Maslák (1)
Tibor Menyhért (1)
Igor Krist (1)
Jana Mitterpachova (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Košalko (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Michalov (1)
Vincent Lechman (1)
Viliam Vaňko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavel Lacko (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter K (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Šrámek (1)
Tomas Kovac (1)
peter straka (1)
Robert Šorl (1)
Paula Demianova (1)
lukas.kvokacka (1)
David Halenák (1)
Gabriel Volšík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Adamova (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Gera (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Natalia Janikova (1)
Nora Šajbidor (1)
Róbert Černák (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Demo (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Galgoczy (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ján Pirč (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Hudec (1)
David Horváth (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Rostáš (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Možno založiť pohľadávku, ktorej postúpenie odporuje dohode s dlžníkom?

Juraj Gyarfas, 19. 10. 2008 v 17:23


V tomto texte by som rád načrtol niekoľko argumentov k otázke, či možno zriadiť záložné právo na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. Vychádzal som zo slovenskej úpravy takže vzhľadom na odlišnú úpravu Českej republike tieto argumenty asi nie sú plne aplikovateľné v Českej republike.

Úvod

V rámci financovania podnikateľských projektov sa na zabezpečenia úveru zväčša zriaďuje záložné právo na aktíva dlžníka – v prvom rade na nehnuteľnosti, ale aj na rôzne pohľadávky (najmä na pohľadávky z nájomných zmlúv a bankových účtov). Pri záložnom práve na pohľadávky v praxi často vyvstáva otázka, či záložné právo možno zriadiť aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. V prípade pohľadávok z účtu je dlžníkom banka, pričom všeobecné obchodné podmienky niektorých bánk obsahujú ustanovenia, ktoré postúpenie pohľadávok z účtov vylučujú alebo podmieňujú súhlasom banky (napr. čl. XXVI VOP Komerční banky Bratislava, a.s., čl. 19.16 VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. čl. 4.2.4. VOP Tatra banky, a.s.). Banky, v ktorých sú založené účty vedené, záložné právo často odmietajú uznať, pričom namietajú, že pohľadávky z účtov sú nepostupiteľné a teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva.

Podľa § 151d OZ predmetom záložného práva (zálohom) „môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.“ Predmetom záložného práva teda nemôže byť právo, ktorého prevod, resp. postúpenie vylučuje Občiansky zákonník (napr. § 844 OZ) alebo iný zákon. Rovnako zálohom nemôže byť ani právo, pri ktorom to vylučuje priamo jeho povaha (napr. autorské práva).

Nepostupiteľné pohľadávky ďalej vymedzuje § 525 OZ. Podľa § 525 ods. 1 OZ nemožno postúpiť pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, a ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Záložné právo na tieto pohľadávky je vylúčené a záložná zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

Osobitná situácia však nastáva v prípade zriadenia záložného práva na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom podľa § 525 ods. 2 OZ. V prípade pohľadávok z účtov, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom (bankou), niektoré banky považujú záložné zmluvy na takého pohľadávky neplatné a záložné právo odmietajú uznať.

Rád by som poukázal na niekoľko argumentov, ktoré podľa môjho názoru hovoria proti takejto interpretácii.

1. Ochrana záložného veriteľa

Ochrana záložného veriteľa vychádza z § 151d ods. 6 OZ, ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Takéto dohody nie sú neplatné, zákon im však nepriznáva účinky voči tretím osobám (čím samozrejme nie sú dotknuté záväzkovoprávne následky porušenia povinnosti nezriadiť záložné právo zo strany záložcu voči tretej osobe, s ktorou záložca takúto dohodu uzatvoril).

Dohodu medzi bankou a klientom o nepostupiteľnosti pohľadávok z účtu (alebo dohodu akéhokoľvek iného veriteľa s dlžníkom o nepostupiteľnosti pohľadávky) z hľadiska gramatického výkladu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ. V uvedenom prípade totiž obsahom dohody nie je zákaz zriadenia záložného práva, ale „len“ dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ. Možno tvrdiť, že záložná zmluva je neplatná, lebo predmet záložného práva s ohľadom na § 525 ods. 2 OZ nie je prevoditeľný a preto podľa § 151d ods. 1 OZ nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Neplatnosť záložnej zmluvy teda nie je spôsobená dohodou medzi bankou a majiteľom účtu, ale neprevoditeľnosťou pohľadávky a teda nespôsobilosťou tejto pohľadávky ako predmetu záložného právo.

Domnievam sa, že táto argumentácia obchádza účel § 151d ods. 6 OZ. Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla súčasnú úpravu záložného práva (zákon č. 526/2002 Z. z.) bolo totiž zámerom zákonodarcu chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých „nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť.“

Tento zámer vyplýva aj z Modelovej úpravy o zabezpečení záväzkov (Model Law for Secured Transactions), ktorú vypracovala Európska banka pre obnovu a rozvoj a ktorá slúžila ako predloha pri reforme záložného práva v Slovenskej republike (podľa niektorých názorov bola dokonca „otrocky prevzatá“ - Fekete, I. – Feketeová, M.: Ručný záloh. Justičná revue, 60, 2008, č. 3, s. 346). „Osoba, v prospech ktorej sa zriaďuje záložné právo, si musí byť istá, že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by jej v tom bránila. V praxi sa bude musieť uistiť, či je záložca majiteľom veci alebo práva, na ktoré sa zriaďuje záložné právo. Ak toto vykonal, môže predpokladať, že na ne môže byť zriadené záložné právo. Ak sa majiteľ veci alebo práva zaviaže, že na ne nezriadi záložné právo, môže niesť zodpovednosť voči osobe, s ktorou uzatvoril túto zmluvu, za jej porušenie, ale záložné právo zriadené v rozpore s touto zmluvou bude platné.

Účelom § 151d ods. 6 OZ je teda primárne chrániť záložného veriteľa. Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by sa záložný veriteľ mal uistiť, či záložcovi tieto pohľadávky patria (aj keď v praxi samozrejme nie je možné vylúčiť istú mieru neistoty). Záložný veriteľ však zväčša nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie týchto pohľadávok. Ak by bolo možné takouto dohodou spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, ochrana záložného veriteľa, ktorú mu zabezpečuje § 151d ods. 6 OZ, by v súvislosti so záložným právom na pohľadávky strácala akýkoľvek obsah.

2. Lex specialis

Druhý argument v prospech možnosti zriadiť záložné právo aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom, je vzťah medzi § 151d ods. 6 OZ a § 525 ods. 2 OZ. Domnievam sa, že § 151d ods. 6 OZ treba chápať ako normu lex specialis (aj normu lex posterior). Hoci toto ustanovenie neupravuje vyslovene dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, upravuje podľa môjho názoru osobitné následky takejto dohody vo vzťahu k záložnému právu.
Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva. Zákaz zriadenia záložného práva v nej síce nie je výslovne ustanovený, ale v spojení s § 525 ods. 2 OZ by mohla spôsobiť „nezaložiteľnosť“ danej pohľadávky. Domnievam sa preto, že účinky takejto dohody sú obmedzené ochranou záložného veriteľa, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 151d ods. 6 OZ.

V praxi si to predstavujem tak, že dohodu o zákaze postúpenia pohľadávky možno považovať za platnú dohodu v zmysle § 525 ods. 2 OZ. V spojení s citovaným ustanovením táto dohoda spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o postúpení týchto pohľadávok. Vo vzťahu k záložnej zmluve na uvedené pohľadávky z účtu sú však účinky tejto dohody obmedzené „ochranným“ ustanovením § 151d ods. 6 OZ. Dohoda medzi bankou a majiteľom účtu o zákaze postúpenia pohľadávok z účtu teda nie je účinná voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zmluvou o záložnom práve je záložné právo na uvedené pohľadávky z účtu platne zriadené a vzniká registráciou podľa § 151f OZ. Z hľadiska záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu (záložcom) tým nie je dotknuté právo banky uplatniť si voči majiteľovi účtu právne nároky vyplývajúce z porušenia jeho zmluvnej povinnosti.

3. Problematika zálohov nadobúdaných v budúcnosti

Tretí argument sa týka problematiky zálohov, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Predstavme si, že záložný veriteľ a záložca zriadia záložné právo na pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti (napr. na pohľadávky záložcu voči banke z účtov, ktoré ešte nie sú otvorené alebo na pohľadávky z nájomných zmlúv k budove, ktorá ešte nie je postavená). Právna úprava zriadenie takéhoto záložného práva výslovne pripúšťa (aj keď v tomto texte opomíname diskusiu o dostatočne určitom vymedzení budúcich pohľadávok). Záložné právo by v takom prípade malo vzniknúť v čase nadobudnutia pohľadávky ( § 151f ods. 2 OZ). Ak by však pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávka vzniká (v našom prípade pri uzatváraní zmluvy o účte), došlo medzi záložcom a poddlžníkom (bankou) k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva.

Táto úvaha by mohla viesť k tomu, že napriek platnému zriadeniu záložného práva na budúcu pohľadávku a napriek platnému vzniku tejto pohľadávky záložné právo nevznikne, pretože pohľadávka v čase vzniku nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Zriaďovanie záložného práva na predmet, ktorý vznikne v budúcnosti so sebou samozrejme vždy prináša isté riziko. Avšak v prípade prijatia interpretácie, že záložca môže dohodou o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, by mal záložca možnosť, napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť nezaťaženú pohľadávku. Podľa môjho názoru by toto bolo v príkrom rozpore so zabezpečovacím účelom záložného práva na budúce pohľadávky.

Záver

Uvedomujem si, že som nevyčerpal všetky argumenty v prospech mojej interpretácie, že možno platne založiť pohľadávku, postúpenie ktorej vylučuje dohoda s dlžníkom. A zároveň si uvedomujem, že existuje mnoho „nepriestrelných“ argumentov v prospech opačnej interpretácie. To mám na práve tak rád. A veľmi sa teším na akékoľvek argumenty z jednej alebo druhej strany.


Názory k článku Možno založiť pohľadávku, ktorej postúpenie odporuje dohode s dlžníkom?:


  Juraj Alexander, 21. 10. 2008 v 05:30 - Juraj Alexander

K modelovému zákonu - výslovne sa tam stanoví, že nemožnosť erga omnes zmluvného vylúčenia založenia pohľadávky sa vzťahuje najmä na peňažné pohľadávky, na plnenie spočívajúce v poskytovaní služieb nie. To je celkom zaujímavé, predpokladám, že výsledkom by bolo (aspoň pre zaisťovacie transakcie) otočenie pravidla § 525(1) v spojení s § 579(1) OZ [nie je možné postúpiť pohľadávku, ktorej plnenie je viazané na osobu veriteľa], tj. že nie je možné zakázať postúpenie pohľadávky s výnimkou...

Ako relevantné ďalej vidím insolvenčné a exekučné právo. V ČR aj SR sú zmluvné obmedzenia postupiteľnosti v konkurznom a (podľa všetkého aj v) exekučnom konaní (ale nie v reorganizácii) neúčinné ( § 55 ZKR, § 283 InsZ). Z toho do istej miery vyplýva, že zmluvné obmedzenie prevoditeľnosti pohľadávky nie je účinné erga omnes, aj keď je zaujímavé, že český ako aj slovenský zákonodárca (na rozdiel od amerického) umožnil prelomenie zmluvného zákazu prevoditeľnosti len v konkurze. Čo sa týka interpretácie v tomto prípade, tak si myslím, že poddlžník by sa prikázaniu pohľadávky/postúpeniu správcom mohol úspešne brániť v prípade, že ide o vzťah intuitu personae... Je dôvod tvrdiť, že ak hlavný dlžník porušil svoje povinnosti voči svojim veriteľom, prestáva existovať dôvod chrániť poddlžníka? Alebo len v prípade, že je potrebné zlikvidovať podnik hlavného dlžníka? A koho chceme chrániť viac?

Ďalej, aký je rozdiel medzi zálohom a zaisťovacím postúpením? A title finance? Ak by sme opierali interpretáciu len o doslovný výklad zákona, dospejeme k nekoherentnému výkladu, že postúpenie sa zakázať dá a založenie nie. Záleží na forme? Záleží na vzťahu medzi hlavným dlžníkom a poddlžníkom? Má banka právo zakázať postúpenie pohľadávky? Veď peniaze na účte sú dnes kľúčovým nástrojom akejkoľvek ekonomickej aktivity. Je dôvod vytvoriť odlišné pravidlá pre odlišné typy pohľadávok?

  Branislav Gvozdiak, 21. 10. 2008 v 13:15 - zdar z warszawy

Večer si k tomuto postu ešte určite sadnem, na teraz ale len niekoľko krátkych poznámok. V zásade súhlasím s tým, že stanovisko bánk k záložnému právu zriadenému na pohľadávku z účtu v istom zmysle poškodzuje záložného veriteľa, ale nemôžem celkom súhlasiť s tvojou argumentáciou, že konanie bánk je de facto protiprávne (tento názor podľa mňa vyplýva z textu). Je samozrejme možné že sa naschvál snažím pozrieť na vec z druhej strany, lebo potom podávaš ešte lepšie argumenty, a mám rád takéto debaty, ale to je momentálne málo podstatné.
1. Ochrana záložného veriteľa. Nestretol som sa ešte s VOP akejkoľvek banky, ktorá by priamo zakazovala zriadiť záložné právo. VOP naozaj iba zakazujú postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ. Týmto sa podľa mňa predmet eventuálneho zálohu naozaj stáva neprevoditeľný a tým aj nespôsobilý byť predmetom záložného práva. A tu sa dostávame k „obchádzaniu zákona“, či ako si to nazval – obchádzanie účelu § 151d ods. 6 OZ. Treba si najprv ujasniť čo znamená „obchádzanie zákona“. Podľa mňa to je činnosť, ktorou sa právne dovolenými prostriedkami dosiahne právne zakázaný cieľ. Len to a nič iné. Taký príklad obchádzania zákona, samozrejme trochu vytrhnutý z reality ale myslím že dobre ilustrujúci o čo mi ide, by bolo, napríklad to, ak by si sa stal vlastníkom strelnej zbrane bez zbrojného preukazu (čo právo výslovne zakazuje) oženením sa s osobou, ktorá má zbrojný preukaz a je vlastníkom strelnej zbrane a rozšírením BSM aj o túto zbraň...:) Právo však nikde nezakazuje existenciu pohľadávok, ktoré nemôžu byť predmetom záložného práva (práve naopak). Myslím si, že argument „obchádzania práva“ nemožno používať na všetky situácie, ktoré sa nám nepáčia alebo sa nám zdajú „nefér“ (a tajne dúfam že sa toto neobráti raz proti mne a nenájdem sa v situácii, v ktorej sa mi bude argument obchádzania práva, nie úplne zhodný s týmto mojím názorom, celkom hodiť). Okrem toho vieš, že som bol vždy „pozitivista“ a argument „odporuje to účelu“ je podľa mňa ten posledný, ku ktorému by sa právnik mal uchýliť (a nie prvý ako v tomto prípade).
Argumentácia 2. – lex specialis, je v podstate znovu opretá o to, že by dohoda podľa § 525 ods. 2 OZ mala byť v rozpore s účelom § 151d ods. 6 OZ a ochranou ktorú toto ustanovenie zabezpečuje záložnému dlžníkovi.
Veľmi zaujímavý je problém zálohov nadobúdaných v budúcnosti a je to skvelý argument. Na druhej strane, keď už používaš argument, že takéto niečo by sa mohlo stať a de facto by táto dohoda (medzi bankou a záložným dlžníkom) mohla poškodiť záložného veriteľa bez akéhokoľvek jeho vplyvu na tento fakt, tak môžem odpovedať rovnako – aj v prípade ak je predmetom zálohu napr. hnuteľná vec a dlžník ju má naďalej (po zriadení zálohu) vo svojej držbe, tak ju môže zničiť, hoci to je v rozpore s jeho povinnosťami a je za toto konanie voči veriteľovi zodpovedný, takisto akceptovaním VOP banky zmení dlžník svoju pohľadávku na „neprevoditeľnú“ a týmto ju v prenesenom slova zmysle „zničí“, za čo je samozrejme zodpovedný voči veriteľovi, ale banky sa tento problém nijako nedotýka.
No trochu som sa rozpísal, a vôbec sa dnes v práci nenudím, ale myslím že toto je tvoj prvý post tak si pozornosť určite zaslúži HURÁÁÁÁÁÁ
Ešte jedna vec. Čo má podľa teba robiť banka, ak niekto zriadi takéto záložné právo, ktoré aj zostane zaregistrované, ale podľa jej presvedčenia je pohľadávka neprevoditeľná a eventuálny výkon záložného práva by bol v rozpore s jej dohodou so svojím klinetom?
Pekný deň Ďuri
Braňo

  Juraj Gyarfas, 21. 10. 2008 v 18:24 - ad Juraj

"nie je mozne zakazat postupenie pohladavky okrem" .... to mi pripada trochu drsne. priznam sa, ze teraz neviem ako je to v inych pravnych poriadkoch, ale ak sa strany dohodnu, pripada mi zakaz postupenia pohladavky vcelku legitimny. az na to, ze by som obmedzil jeho ucinnost voci zaloznemu veritelovi.

zaver, ze na pohladavku, ktorej postupenie odporuje dohode s dlznikom, mozno zriadit zalozne pravo, ale nemozno voci nej spravit zabezpecovacie postupenie pohladavky je naozaj nekoherentny. ale neviem ako by si dokazal odovodnit, ze zabezpecovacie postupenie "nepostupitelnej" pohladavky je ok. aj ta moja argumentacia vo vztahu k zaloznemu prava je uz dost odvazna a pre obdobnu argumentaciu vo vztahu k zabezpecovaciemu postupeniu uplne chyba zakonny zaklad. takze trochu sa obavam, ze tato nekohorentnost sa bude dat riesit len opacnym smerom - teda priklonenim sa k interpretacii, ze ani zalozne pravo nie je mozne. na argumentaciu, ze zabezpecovacie postupenie je mozne, nevidim ziadny zakonny zaklad. ale budem rad, ak ho najdes.

a na zaver dakujem za argumenty z oblasti exekucneho a insolvencneho prava. je to zaujimavy pohlad na vec, aj ked analogia konkurzu so vseobecnou obcianskopravnou upravou je asi tazko predstavitelna - co v takom pripade s ukoncenim najmov podla § 45 ZKR?

  Juraj Gyarfas, 21. 10. 2008 v 18:39 - ad Brano

dakujem za reakciu a zdravim do mojho najoblubenejsieho polskeho mesta :-)

1. existuju VOP, ktore vyslovne zakazuju (resp. podmienuju suhlasom banky) zriadenie zalozneho prava. tie clanky VOP, na ktore som hore odkazoval som sice cele necitoval (nechcel som text robit este dlhsim - asi to bola chyba), ale konkretne VOP Komercni banky (cl. XXVI) ustanovuju "Bez predchádzajúceho výslovného písomného súhlasu Banky nie je Klient oprávnený postúpiť (vrátane zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky alebo práva) alebo založiť svoje pohľadávky voči Banke, vrátane pohľadávok zo Zmluvy o zriadení a vedení Účtu."

co sa tyka obchadzania zakona - ani som nemyslel obchadzanie zakona v zmysle § 39 OZ. v takom pripade by som musel tvrdit, ze toto ustanovenie VOP je absolutne neplatne, co podla mna nie je pravda. skoro som chcel povedat, ze interpretacia bank obchadza ucel ochranneho ustanovenia § 151d ods. 6. preto som tvrdil, ze dane ustanovenie VOP nie je neplatne, ale je len neucinne vo vztahu k zaloznemu veritelovi. toto ma sice privadza k nazoru, ktory Juraj nizsie nazval nekoherentnym, ale snazim sa aspon uchranit zalozneho veritela, ked uz nie postupnika :-)

2. ano, je to len inak rozvedeny argument 1.

3. ano, zalozne pravo na zaloh, ktory ma zalozca nadobudnut v buducnosti je vzdy riskantne. budova nemusi byt postavena, pohladavka nemusi vzniknut, atd. s tymto zalozny veritel vzdy rata. ale predstava, ze predmet zalozneho prava vznikne a zalozca ho vlastnym pricinenim nadobudne nezatazeny, je tazko akceptovatelna. iste, ked budova nevznikne a zalozca nesplaca uver, je to riziko podnikania zalozneho veritela, ktory bude musiet dlh vymahat inak. ale predstava, ze budova vznikne, zalozca nebude splacat a zalozny veritel aj tak nebude moct ist cez vykon zalozneho prava je podla mna drsna.

maj sa, tesim sa na dalsie diskusie :-)

  Zuzana Francúzová, 12. 04. 2017 v 13:45 - :-)

Nech to obraciam z ktorejkoľvek strany, súhlasím s Jurajom G. :-)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím