lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Marián Porvažník (2)
Anton Dulak (2)
Michal Ďubek (1)
Ján Pirč (1)
Lucia Berdisová (1)
David Halenák (1)
Robert Vrablica (1)
Nora Šajbidor (1)
Petr Steiner (1)
Robert Šorl (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tibor Menyhért (1)
lukas.kvokacka (1)
lukasmozola (1)
Peter K (1)
Ladislav Pollák (1)
peter straka (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Kavan (1)
Roman Prochazka (1)
Vincent Lechman (1)
Miriam Potočná (1)
Matej Košalko (1)
Peter Marcin (1)
Peter Kubina (1)
Vladislav Pečík (1)
Dušan Rostáš (1)
Nina Gaisbacherova (1)
David Horváth (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Michalov (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Palková (1)
Igor Krist (1)
Martin Svoboda (1)
Tomas Kovac (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Estočák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Katarína Dudíková (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Marek Maslák (1)
Gabriel Závodský (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavol Mlej (1)
I. Stiglitz (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Hudec (1)
Matej Gera (1)
Róbert Černák (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Dušan Marják (1)
Ondrej Halama (1)
Radoslav Pálka (1)
Emil Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Janík (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Demo (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Poplatky pri nakupovaní platobnou kartou a dohoda bánk o ich výške - POĽSKO

Branislav Gvozdiak, 12. 11. 2008 v 16:38

Pri každej transakcii vykonávanej v obchode s platobnou kartou je v Poľsku (a nie je tomu inak ani u nás na Slovensku alebo v Čechách) poberá banka (resp. subjekt obsluhujúci transakciu na účet banky) províziu. V Poľsku výšku tejto provízie určovalo po dobu 13 rokov 20 bánk dohodou. Úrad Ochrany Konkurencie a Spotrebiteľov (Urąd Ochrony Konkurencji i Konsumentów – UOKiK) im uložil pokutu v súhrnnej výške 164 mln. zł (1 zł = około 9 sk).

Banki určovali výšku poplatku „interchange“, ktorá je poberaná od predajcov za obchodné transakcie platobnými kartami Visa a MasterCard, zhora. Finančné inštitúcie boli potrestané vyššie spomínanou pokutou za uzatvorenie nedovolenej (podľa UOKiK) dohody obmedzujúcej konkurenciu. A práve v najbližších dňoch má Súd Ochrany Konkurencie a Spotrebiteľov (Sąd Ochrony Konkurencji i Konsumentów – SOKiK) rozhodnúť precedentný spor medzi bankami a UOKiK o poberanie poplatkov za bezhotovostné transakcie od maloobchodníkov.

Predseda UOKiK vydal rozhodnutie proti 20 bankám, ktoré uzatvorili dohodu o výške poplatku interchange. Odôvodnenie bolo opreté o to, že takto určený poplatok – na základe dohody bánk – v značnej miere vplýva na výšku provízie poberanú za obsluhovanie transakcií platobnou kartou. Provízia nie je tak závislá a tvorená slobodnou konkurenciou na trhu. Poplatok interchange totiž tvorí väčšiu časť provízie, ktorú obchodník platí za obsluhu transakcie platobnou kartou. Poplatky sú poberané na účet banky, ktorá platobnú kartu vystavila. Návrh na začatie konania proti bankám podala Poľská organizácia Obchodu a Distribúcie (Polska Organizacja Handlu i Dystrybucji – POHiD).

Predseda UOKiK vo svojom rozhodnutí taktiež zakázal bankám byť účastníkom dohôd určujúcich výšku poplatkou interchange. Banki sa odvolali do SOKiK. Súd pozastavil výkon rozhodnutia predsedu UOKiK a poplatky sú bankami na základe ich dohody nadaľej poberané až do dnešného dňa.

O rozhodnutí súdu budem určite na tomto mieste v diskusii informovať, dovtedy by som ale chcel rozprúdiť aspoň malú diskusiu, keďže predpokladám, že podobne to vyzerá aj na Slovensku a v Čechách. Ešte podám niekoľko argumentov pre a proti, potom je to už na vás, rád si všetky názory prečítam a určite odpoviem...

Argumenty za UOKiK:

- výška polpatku interchange nie je založená na skutočných nákladoch, aké bankám vznikajú vsúvislosti s organizáciou takého typu platieb

- banky tvrdia, že poberanie takých poplatkov je nevyhnutné na zabezpečenie spoľahlivého fungovania systému platieb kartami, banky by však mohli napr. poberať poplatky od používateľov kárt

- v niektorých systémoch také poplatky vôbec nie sú poberané (Dánsko, Holandsko, Nórsko)

- banki poberajú veľa iných poplatkov v súvislosti s platobnými kartami a interchange nie je jediným zdrojom financovania tohoto spôsobu platieb

- výsledkom týchto poplatkov je rast ceny tovarov – ak cena tovaru je napr. 100 zł, a poplatok interchange je 4%, obchodník zarába 96 zł, a 4 zł musí zaplatiť subjektu obsluhujúcemu transakciu, popri tom napr. zmluvy Visa s obchodníkmi obsahujú zákaz určovať rôzne ceny tovaru podľa toho, či zákazník platí kartou alebo v hotovosti, a poplatok za platbu platobnou kartou zahrnutý do ceny tovaru platí aj zákazník, ktorý kartu vôbec nepoužíva...

- atď...

Argumenty bánk:

- POHiD nebola podľa bánk oprávnená podať návrh na začatie protimonopolného konania proti bankám (čo je podľa mňa pravda, na druhej strane môže v takýchto prípadoch konať UOKiK aj z vlastnej iniciatívy)

- banky nesúhlasia s tým, že poplatky interchange nie sú potrebné – nič nie je zadarmo, okrem toho obchodníkom táto možnosť zväčšuje obrat, jednak banky chcú na kartách, ktoré vydali zarábať, spotrebitelia nie sú týmito poplatkami dotknutí, platia ich obchodníci, a ak by tomu tak nebolo, tak by museli banky poplatky poberať práve od spotrebiteľov, keďže ako som už napísal, nič nie je zadarmo

- interchange je štandardný poplatok, vypracovaný spoločnosťami Visa a MasterCard pred mnohými rokmi, a jeho spochybňovanie nie je odôvodnené

- atď...


Názory k článku Poplatky pri nakupovaní platobnou kartou a dohoda bánk o ich výške - POĽSKO:


  Branislav Gvozdiak, 13. 11. 2008 v 09:27 - a uz tu mame rozsudok...

Určenie výšky poplatku za obsluhovanie bezhotovostných platieb nie je nedovolená dohoda obmedzujúca konkurenciu.

Banky argumentovali tým, že poľský trh platobných kárt sa zatiaľ iba rozvíja a predseda UOKiK si neuvedomoval následky, aké by malo zrušenie poplatku interchange. Niekto predsa musí niesť náklady fungovania systému. Okrem toho aj hotovostné platby sú spojené s určitými nákladmi (podľa bánk väčšími ako bezhotovostné) - riziko podvodu, krádeže, náklady prechovávania hotovosti a jej ochrany.

Osobne sa mi zdá, akoby argumentácia bánk reagovala na niečo úplne iné, než o čo išlo UOKiK. UOKiK nechcel ani zníženie ani likvidáciu poplatku (aj keď poukazoval na to, že v niektorých systémoch takéto poplatky neexistujú alebo sú oveľa nižšie), za neprípustné považoval to, aby tento poplatok bol určovaný dohodou bánk.

Musím sa priznať že ma rozhodnutie sklamalo. Vyzerá to tak, že banky mali jednoducho lepších právnikov, ktorým sa podarilo zatiahnuť právnikov UOKiK do diskusie, ktorá vôbec nebola potrebná a netýkala sa podstaty veci - a teda dohody bánk o výške poplatkov, ale ich potrebnosti a výšky. Potrebu a výšku poplatkov by mal riešiť trh...

Niekoľko rokov dozadu bol vyčíslený čistý (!!!) zisk, ktorý prinášal bankám poplatok interchange. Bolo to 400 mln. zł (v tom čase okolo 4 mld. SKK). Platí to samozrejme kupujúci, nezávisle na tom, či platí vhotovosti, alebo kartou (vysvetlené v článku).

  Juraj Gyarfas, 13. 11. 2008 v 10:01 - zaujimave

diky za zaujimavy clanok. je zaujimave sledovat, ako sa Tvoja slovencina postupne "polonizuje" :-)
no a k meritu veci - nikdy som sa touto otazkou blizsie nezaoberal, takze sa s hanbou musim priznat, ze neviem ako tieto poplatky funguju na slovensku (aj ked pri plateni kartou za dva baliky zuvaciek som nad tym uz viackrat rozmyslal). tie 4%, ktore si uvadzal, to bol len priklad alebo to je viac-menej realna suma poplatkov? ak je to realna suma, tak mi to pripada strasne vela.
tiez sa mi zda, ze diskusia by nemala byt o tom, ci su tieto poplatky potrebne, ale o tom, ci banky uzatvorili dohodu obmedzujucu sutaz. ak sa sud upriamil na opodstatnenost poplatkov ako takych, je to skoda. (moze sa UOKiK este odvolat? a ak ano, odvola sa?)
otazka je ako inak by sa tieto poplatky mali urcovat. ak by rozne banky urcili rozne poplatky, mohli by si potom obchodnici vybrat, ze budu akceptovat karty od jednej banky a nie od inej? to by asi nefungovalo. podla mojho pochopenia ide o to, ci je to Visa-karta, a nie o to, ci ju vydala jedna alebo ina banka. ako by teda fungovala konkurencia, keby si obchodnici nemohli vybrat, ci budu akceptovat Visa-karty od jednej banky a nie od inej?

  Branislav Gvozdiak, 13. 11. 2008 v 11:46 - ehm... slovencina

no nie celkom k veci, to neskor, a k mojej polonizujucej sa slovencine len tolko, ze ano mas pravdu, ale predovsetkym je to v tomto pripade sposobene tym, ze som pracoval s polskymi zdrojmi (logicky) a pisal som to narychlo po praci v praci... ked som cakal na rozhodnutie, takze clanok bol dielom cca polhodinky, a za polonizmy sa ospravedlnujem :)
a uz mi to nepripominaj, lebo z toho vobec nie som nadseny :D

  Branislav Gvozdiak, 13. 11. 2008 v 12:16 - vyska interchange

A k tej vyske poplatku pri plateni kartou - to je tak, poplatok pobera "acquirer" - teda subjekt obsluhujuci platbu (np. Polcard alebo eService, u nas su to myslim priamo banky), tan cast poplatku odvadza banke, ktora vydala kartu (niekedy je to az 90% toho poplatku, a to terminaly zabezpecuje prave acquirer - kazdy terminal je osobitna zmluva, treba zabezpecit ochranu atd., a banka iba vydava kartu...) - realne ta vyska nie je 4% (aj ked v este nedavnej minulosti bola, interchange bol uz dvakrat znizeny), momentalne je cena celej bezhotovostnej platby pre obchodnika niekde medzi 1.8 - 3.5%, myslim ze standard bude niekde okolo 2% - zavisi to hlavne od poplatku pre acquirera, kedze tam uz nejaka ta konkurencia existuje a ich provizie sa zmensuju, sama interchange (poplatok pre banku) je momentalne medzi 1,4-1,6%. K tomu treba dodat ze je tu standard odmietat v mensich obchodoch platby kartou pri sumach mensich nez np. 20 zł... takze zuvacky neprichadzaju do uvahy :) Viem ze EU chce tieto poplatky dost radikalne znizit, z toho co si pamatam (ale to bolo este minuly rok) tak to ma byt maximalne 0,7% hodnoty platby, a k tomu maximalne 28 eurocentov (co je logicke, stale je to iba jedna operacia, a nie celkom rozumiem preco je ta hodnota v %...)

Kazdopadne, cely spor sa nejako otocil zlym smerom podla mna, a teda ci tie poplatky maju byt a v akej vyske, a nie ci islo o dohodu obmedzujucu SUTAZ (pardon za tu konkurenciu), a vobec nerozumiem preco... Aspon cela argumentacia bola o tom, okrem par svetlych momentov pravnika UOKiK ktory sa snazil vysvetlit ze nie to je meritom sporu.

Kazdopadne mal SOKiK skvelu prilezitost na zaujimave rozhodnutie. Co sa tyka odvolania, tak toto rozhodnutie je uz rozhodnutim odvolacieho organu - tykajuce prvostupnoveho rozhodnutia predsedu UOKiK. Jedine co prichadza do uvahy je mimoriadny opravny prostriedok - "skarga kasacyjna" na najvyssi sud, ale to asi nebude mozne...

  Branislav Gvozdiak, 13. 11. 2008 v 12:28 - a este ku konkurencii medzi bankami...

Treba priznat aj to, ze infrastruktura je stale budovana, a nikto to nebude robit zadarmo. O tom ale vydavatelia kariet (Visa, MasterCard...) dobre vedia, a nimi odporucana vyska poplatku je medzi 0,5-1,0%. Takze myslim ze cca 1,5% na zaklade dohody bank predsa len nejaku "monopolnu" marzu obsahuje. A samozrejme ze obchodnik si nevybera, ci kartu niektorej banky odmietne alebo nie, ale aspon by si tie banky nemali dohadovat, kolko budu brat, a k tomu podstatne viac nez je odporucanie vydavatela karty...

  Juraj Gyarfas, 15. 11. 2008 v 18:17 - vyska interchange

je to fakt zaujimava tema. naozaj vobec neviem ako to funguje na slovensku (tiez sa vzdy divim, ked mi dovolia zaplatit zuvacky kartou). skusim k tomu perspektivne nieco zistit. 2% mi stale pripada hrozne vela.
ale kazdopadne je to zaujimave. zaves sem pripadne link na to rozhodnutie.

  Juraj Alexander, 16. 11. 2008 v 17:01 - gilson

Zaujimave je, že sa podarilo právnikom bánk stočiť diskusiu úplne iným smerom. To považujem za úspešnú stratégiu ;-)

Ale k veci - keď v USA došlo na protimonopolné spory proti VISA a MasterCard a súdy mali rozhodnúť, nakoľko ich štruktúra obmedzuje súťaž (nešlo o výšku poplatkov, tú od začiatku určovali banky samostatne), Prof. Ronald Gilson vo svojom stanovisku pre Southern District Court of New York vo veci VISA and Mastercard v roku 2000 popísal štruktúru organizácií platobných kariet: celá služba čelí dvom problémom - simultaneity (aby ľudia začali používať karty, obchodníci ich musia prijímať a banky vydávať, aby ich obchodníci prijímali, ľudia ich musia mať... atď.) a externalít (zisk z transakcie sa delí medzi všetky strany), pričom platobné karty majú sieťový efekt (čím viac ľudí ich má, tým, viac ľudí ich chce) a veľké úspory z rozsahu. Z toho dôvodu musia organizácie zvoliť taký organizačný model, ktorý na jednej strane obmedzuje oportunizmus jednotlivých zúčastnených a na druhej strane motivuje všetky strany, aby do systému investovali. Riešením boli družstvá, ktoré boli podľa stanov neziskové - poplatky za transakcie na úrovni systému pokrývali len náklady. Na úrovni obchodníkov ich stanovovali banky. Pre fungovanie a rozvoj systému to stačilo.

Prof. Gilson analyzoval ustanovenie stanov VISA a MasterCard, ktoré zakazovalo členom účasť v programoch systémov ako AmericanExpress - proprietary, preklad asi ako exkluzionistické? Odôvodňoval to tým, že organizácia potrebuje obmedzovať oportunizmus svojich členov, ktorí by dvojitým členstvom mohli neoprávnene ťažiť z charakteru služby. Toto je síce už minulosť, lebo VISA aj MasterCard už sú akciové spoločnosti fungujúce ako normálne podniky, ale pre analýzu nášho (a polského) trhu to je užitočné.

Ak tomu správne rozumiem, banky v Poľsku určovali celkový poplatok, ktorý platí obchodník, a aj časť, ktorú si potom medzi sebou v rámci vysporiadaní transakcií platia. V rámci štruktúry trhu ma vôbec nenapadá, aké odôvodnenie by mohlo existovať pre určenie tej prvej zložky poplatku - od obchodníka (a preto vzdávam hold právnikom bank). Samozrejme, druhá zložka asi musí byť určená dohodou práve s ohľadom na obmedzenie oportunizmu a zabezpečenie fungovania systému. Zaujímavé by bolo to porovnať s postupom VISA a MasterCard a zároveň vidieť popis trhu napríklad u nás.

Každopádne, z môjho pohľadu korporátneho a nie antitrustového právnika z toho plynie podstatný záver, že structure matters (ktorý Gilson nezabúda zopakovať vždy, keď má mikrofón).

Viz. (ak máte westlaw) 2000 WL 34745588 (S.D.N.Y.) (Expert Report and Affidavit)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím