lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Dávid Tluščák (2)
Robert Šorl (1)
peter straka (1)
Petr Steiner (1)
Radoslav Pálka (1)
Robert Vrablica (1)
Bohumil Havel (1)
Paula Demianova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavel Lacko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
I. Stiglitz (1)
Gabriel Závodský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
David Halenák (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Galgoczy (1)
Ján Pirč (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Marcin (1)
Gabriel Volšík (1)
Marek Maslák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vincent Lechman (1)
Emil Vaňko (1)
Natalia Janikova (1)
Ladislav Pollák (1)
David Horváth (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Kurian (1)
Ivan Kormaník (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Kubina (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Poloha (1)
Zuzana Kohútová (1)
Róbert Černák (1)
Peter Janík (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Halama (1)
Tomáš Demo (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Kavan (1)
lukas.kvokacka (1)
Lucia Palková (1)
Tibor Menyhért (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter K (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Estočák (1)
Igor Krist (1)
Martin Svoboda (1)
Michal Ďubek (1)
Marcel Jurko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladimir Trojak (1)
Nora Šajbidor (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Hudec (1)
lukasmozola (1)
Lucia Berdisová (1)
Dušan Marják (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Základné imanie – čo by sme sa mali naučiť z reformy nemeckého a poľského práva obchodných spoločností

Branislav Gvozdiak, 24. 11. 2008 v 13:08

Úvod

Už celkom dlhú dobu v Poľsku prebieha diskusia na tému reformy poľského zákonníka obchodných spoločností (kodeks spółek handlowych - KSH). V tomto príspevku by som sa chcel zamerať na najviac využívanú formu obchodných spoločností – spoločnosť s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością – Sp. z o.o.).

Sejm 23 októbra tohto roku schválil novelu, ktorou znižuje výšku základného imania Sp. z o.o. z 50 tisíc na 5 tisíc zlotých. Moje hodnotenie tejto zmeny úzko súvisí s tým, ako vnímam zmenu práva obchodných spoločností v Nemecku. Reforma nemeckého práva GmbH z júna tohto roku (účinná od 1 novembra) je zaujímavá už len z toho hľadiska, že ide o prvú dôležitejšiu zmenu práva týkajúceho sa spoločnosti s ručením obmedzeným v Nemecku za posledných 115 rokov, a udialo sa to v krajine, kde táto forma spoločnosti vznikla a kde na trhu existuje viac než 1 milión takýchto spoločností. Reforma sa v podstate týkala troch hlavných tém – zníženie základného imania, zvýšenie ochrany veriteľov a čas registrácie spoločnosti.

Základné imanie

Výška základného imania GmbH (vo výške 25 tisíc euro) musela byť prehodnotená v súvislosti s expanziou anglických Limited, ktoré môžu byť zakladané so základným imaním vo výške 1 libry. V Nemecku ich v posledných rokoch pribudlo celkom slušné množstvo (formálne zakladané v Anglicku a fakticky fungujúce v Nemecku).

Samozrejme odporcov znižovania základného imania sa našlo veľa, a ich hlavným argumentom bolo to, že základné imanie plní ochrannú funkciu pre veriteľov. Myslím si jednak, a nie som sám :), že základné imanie v súčastnosti žiadnu ochrannú a zabezpečovaciu funkciu neplní, nakoľko žiadnym spôsobom neodzrkadľuje faktický majetok spoločnosti a nevzniká v súvislosti s hospodárskou činnosťou spoločnosti. Okrem toho základné imanie nie je celkom chránené pred neoprávneným vyplácaním. Ja osobne si dovolím zájsť ešte ďalej, tu už so mnou nemusí veľa osôb súhlasiť, ale základné imanie dokonca môže pôsobiť negatívne v tom zmysle, že v laikoch môže vzbudzovať dojem, že pohľadávky voči spoločnosti sú do výšky základného imania zabezpečené (tzn. že tie peniaze naozaj existujú a čakajú až ich bude treba vyplatiť veriteľovi). Základné imanie môže podľa mňa vzbudzovať u veriteľa určitú dôveru až vo výške niekoľkonásobne vyššej, než je tá minimálna.

Nemci chceli zo začiatku znížiť základné imanie GmbH z 25 na 10 tisíc euro. Nakoniec však prijali inú koncepciu – minimálne základné imanie zostáva vo výške 25 tisíc euro, ale vzniká možnosť založiť inú, novú kapitálovú spoločnosť: Unternehmergesellschaft (haftungbeschränkt), pre ktorú sa prijal názov GmbH light, pri zakladaní ktorej vôbec netreba vkladať kapitál vo forme základného imania (minimum 1 euro). Táto spoločnosť sa s niekoľkými výnimkami riadi zákonom o GmbH, musí ale tvoriť rezervu z ročného zisku (25%) až do momentu dosiahnutia sumy 25 tisíc euro, kedy takáto povinnosť odpadá, a v tom momente sa na takúto spoločnosť vzťahujú už iba predpisy týkajúce sa GmbH.

V súvislosti s tým by som chcel otvoriť nasledujúcu diskusiu: má nejaký zmysel znižovať základné imanie z 50 na 5 tisíc zlotých? Aký je to rozdiel pre veriteľa, či je základné imanie 5 tisíc alebo 1 zloty? Nebolo by v súvislosti s tým vhodné prehodnotiť základné imanie spoločností s ručením obmedzeným na Slovensku, keďže aj tak je momentálna prax taká, že sa iba napíše vyhlásenie o jeho vplatení, a zamerať sa viac na ochranu veriteľa (čo sa podľa mňa podarilo „GmbH light“, kde sa rezerva musí skutočne tvoriť).

Ochrana veriteľa

V nemecku v súvislosti so vznikom „GmbH light“ prijali niekoľko opatrení, ktoré majú chrániť veriteľov (nakoľko títo môžu faktické zníženie základného imania chápať ako zníženie ich ochrany). Opatrenia sa týkajú predovšetkým spoločníkov. Nakladá sa na nich povinnosť podať návrh na konkurz v určitých prípadoch, zväčšila sa ich zodpovednosť za vyplácanie peňazí z majetku spoločnosti ktoré zapríčinilo platobnú neschopnosť, rozšíril sa katalóg trestných činov, ktorých spáchanie vylučuje možnosť byť v predstavenstve v GmbH. Zaujímavé je napríklad to, že v súlade s novými predpismi je každá pôžička udelená spoločnosti spoločníkom, nesplatená pred vyhlásením konkurzu alebo splatená pred menej ako rokom, chápaná ako navýšenie základného imania so všetkými konsekvenciami (np. povinnosť vyplatenia ho spoločnosti).

Všetky tieto zmeny sú výsledkom zníženia kapitálových požiadaviek pri založení spoločnosti, za ktorej záväzky spoločníci nezodpovedajú. V Poľsku ochrane veriteľa v súvislosti so znížením minimálneho základného imania nikto nevenoval ani jedno slovo (v každom prípade ja som nič takého nezaregistroval). Považujem to za chybu a škodu... Pretože ak súhlasíme s názorom, že dnes už základné imanie žiadnu ochrannú funkciu neplní (po 100 rokoch učenia všetkých právnikov, že ju plní), tak sa treba zamyslieť aj nad tým, ako tých veriteľov predsalen chrániť.

Jednoduchšia registrácia

To už v úplnej skratke. V Nemecku boli prijaté dva vzory spoločenskej zmluvy, ktoré môžu byť využité pri zakladaní spoločnosti. Zámer bol taký, že využitie týchto vzorov by znamenalo odpadnutie povinnosti prijatia tejto zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Notárske lobby ale takéto niečo samozrejme nemohlo dopustiť :). Zjednodušením je tak jedine to, že vzorec je zároveň aj zoznamom spoločníkov a vyhlásením o ustanovení predstavenstva (pred reformou tri samostatné dokumenty, každý povinne vo forme notárskej zápisnice).

V Poľsku musí mať spoločenská zmluva taktiež formu notárskej zápisnice. Osobne si myslím, že notár pri zakladaní spoločnosti potrebný je, kľudne to však môže byť tak ako u nás – overením podpisov na spoločenskej zmluve (a týmto smerom by sa v tejto otázke mala podľa mňa vybrať aj ďalšia už pripravovaná novela KSH). Potreba notára vyplýva pre mňa z toho faktu, že podpísanie spoločenskej zmluvy vedie k založeniu spoločnosti a od toho momentu už môže v určitom rozsahu konať (v Poľsku dokonca majú spoločníci až 6 mesiacov na podanie návrhu na zápis spoločnosti do KRS (poľský obchodný register)). Je teda podľa mňa nanajvýš vhodné poznať presný moment, kedy bola spoločnosť založená.

Záver

Vzory spoločenskej zmluvy osobne nepovažujem za šťastný nápad, nakoľko v praxi chcú mať spoločníci v zmluve takmer vždy individuálnu úpravu určitých práv a povinností. Celkovo však hodnotím reformu práva spoločností v Nemecku veľmi pozitívne, a tú poľskú reformu považujem už za menej podarenú. Každopádne dokázali nemci relatívne vecne na túto tému diskutovať, a napriek tomu, ako veľmi sa im zdá ich právo dokonalé, dospeli k celkom rozumnému riešeniu. V Poľsku tiež samozrejme debata o reforme prebiehala, ale legislatíva sa o nej pravdepodobne nikdy nedozvedela a išla si svojou cestou...:)

Myslím že by bolo vhodné zamyslieť sa nad znížením/zrušením minimálneho základného imania aj na Slovensku (je to v podstate celoeurópsky trend). Chcel by som ešte podotknúť, že vo Francúzsku je možné zakladať spoločnosti s ručením obmedzením bez základného imania už od roku 2003, a žiadny nárast konkurzov tam nezaznamenali, priemerné základné imanie novovznikajúcich spoločností je niekde medzi 3 a 4 tisíc euro.

Čo si myslíte o eventuálnej úprave základných otázok obchodných spoločností na úrovni EÚ? Pravdopodobne utópia... každopádne je to ale celkom vhodná téma na diskusiu.


Názory k článku Základné imanie – čo by sme sa mali naučiť z reformy nemeckého a poľského práva obchodných spoločností:


  Juraj Alexander, 25. 11. 2008 v 16:25 - LaPorta et al.

Ono základné imanie ochrane veriteľov neslúži (aj keď nás to učili), ale má istú funkciu ako bariéra prístupu k právnej forme - tj. cena obmedzenia ručenia - túto funkciu môže dobre plniť aj poplatok za registráciu (a myslím, že napr. 500 Euro alebo podobná suma to plní).

Čo je ale zaujímavejšie je, že všetky per se pravidlá, či už ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu (nemám na to žiadny podklad, ale som presvedčený, že je naprosto neúčinná), automatické podriadenie pôžičiek spoločníkov (tu to volajú equitable subordination, považovanie pôžičiek za súčasť ZI je pri SRO de facto to isté) atp. sú podľa mňa nie veľmi účinné. Z jednoho dôvodu. Sú dopredu známe. Tj. postihnú predovšetkým čestných a neobchádzajú pravidlá zámerne, nepostihnú tých, ktorí pravidlá zámerne chcú obísť (stačí sa pozrieť na jeden dva úspešné tunely - formálne pravidlá boli takmer dokonale dodržané).

Ako dovodzuje LaPorta, Shleifer et. al. v Law and Finance, okrem samotných pravidiel majú veľmi veľký význam pre účinnosť korporátneho práva efektívne súdy, tj. vymáhateľnosť práva a hlavne základných princípov.

Čo sa týka Slovenska, tak by sa ZI malo podľa mňa zrušiť, ten zdrap papiera (vyhlásenie o splatení), ktorý leží na OR má zpravidla vyššiu cenu ako je spoločenský prínos tohoto pravidla (za účelom ochrany prírody). Ochrana veriteľov by bola najlepšie zabezpečená podľa mňa zvýšením transparentnosti - tj. napríklad povinnosťou zverejňovať niektoré typy sporov v OR (napríklad žalobu na neplatnosť menovania konateľa, spory medzi spoločníkmi a spoločnosťou, apod.), dôsledným vymáhaním povinnosti ukladať účtovné závierky (aj keď to je samozrejme na samostatnú diskusiu, či povinnosť zverejňovať ich u súkromných spoločností je efektívna) a hlavne zefektívnením súdneho procesu - skúšali ste niekedy vymôcť zodpovednosť konateľa za jasný podvod? A asi bolo vhodné pridať explicitné ustanovenie o piercing of corporate veil pre prípad zneužitia právnej formy SRO...

A myslím, že European Private Company nie je zlý projekt a na rozdiel od SE by sa mohol ujať.. Len by bolo vhodné, aby explicitne umožňoval aribtráž všetkých vnútorných sporov (otázne je, či vrátane derivative suits - tj. žalôb veriteľov proti konateľovi)..

  Branislav Gvozdiak, 26. 11. 2008 v 09:16 - ad juraj

Dakujem za velmi zaujimavy prispevok spoza velkej mlaky...

Samozrejme sam som sa zamyslal, ci by znizenie ZI na 1 sk, alebo jeho uplne zrusenie, neznamenalo nekontrolovany vznik mnozstva sro-ciek, a ci by aspon nejaka suma ako bariera pristupu k pravnej norme a ako cena obmedzenia rucenia nemala zostat... ALE...

1. Priklad Francuzska. Moznost zakladat S.A.R.L. bez zakladneho imania (resp. so ZI v akejkolvek vyske) od 2003. Ziadny narast konkurzov. Priemerne ZI vo vyske 3-4 tisic euro.

2. Realita "vyhlasenia o splateni.

3. Sama procedura zalozenia s.r.o. - spisanie spolocenskej listiny/zakl. zmluvy, potrebne 3 overene kopie; vybavit zivnostenske listy - tie 2x overene; vyplnit formular, znovu overit, vsetky prilohy, vyhlasenia atd., podpisove vzory, samozrejme overene dvojmo; najomna zmluva/suhlas vlastnika, kolky vo vyske 10000Sk... takze ziadna sranda ani s nakladmi, nehovoriac uz o tom, ak si niekto vezme na pomoc pravnicku kancelariu...

Osobne sa mi ta fikcia chapania pozicky spolocnosti ako navysenie ZI velmi paci... ale priznavam ze neviem ako to vyzera v praxi. Na druhej strane vymahatelnost prava a dobre sudnictvo su nevyhnutne pre dobre fungovanie celeho pravneho systemu, nie len korporatneho prava, s tym bude suhlasit kazdy. Pomaly uz take argumenty, ak aj niekto nenavrhne AKO to sudnictvo zlepsit, prestavam vnimat. Fakt ze efektivny sudny proces sa dotyka korporatneho prava viac, lebo tam si treba dobre premysliet ci ist do sporu aj ked viem ze mam pravdu, ale oddiali to vydanie pozitivneho rozhodnutia o 3 roky, kedy bude pre mna z ekonomickeho hladiska taketo rozhodnutie uplne bezcenne, alebo splnit to, co si napr. pan uradnik zaziadal alebo "opravit" to co sa mu nepacilo, a pre pravnika su taketo situacie dost frustrujuce (pre klienta by vsak bola frustrujuca situacia opacna...), predsalen sa mi zda ze sa nemci pokusili o prijatie konkretnych pravidiel ktore maju posilnit poziciu veritela. Nakolko su ucinne ukaze cas... Tie ktore si navrhol ty sa mi tiez celkom pacia :) Predovsetkym povinnost zverejnovat niektore typy sporov v OR. Len ci by to neviedlo k zneuzitiu takeho predpisu v usili znicit konkurenciu - bolo by potrebne velmi jemne take predpisy "vyladit" - ake typy sporov, a ake ich vysledky maju byt zverejnene...

European Private Company - som za vsetkymi desiatimi... okrem jednej veci. Hrozne by som bol rad, ak by zostalo obchodne pravo/pravo obchodnych spolocnosti oddelene od prava pracovneho. Predpisy tykajuce sa ucasti pracovnikov v malych spolocnostiach existuju z toho co viem iba v niekolkych clenskych statoch (Svedsko, Dansko). Obchodne pravo je tu podla mna na to, aby vsetci boli bohati, stastni a krasni :) Na ochranu pracovnikov a regulaciu pracovnopravnych vztahov je pravo pracovne, ako uz vyplyva z jeho nazvu. Prosil by som to nepliest dokopy, lebo bohvie co z toho vznikne...

  lukas kvokacka, 27. 11. 2008 v 13:16 - ad zakladne imanie a reakcie

Pripajam sa k nazoru, ze potvrdenie o tom, ze v okamihu zakladania spolocnosti v nej bolo nieco za 200 tisic k ochrane veritelov neprispieva. A na testovanie odhodlania zakladatelov "ci to myslia naozaj vazne" mozno asi tiez najst vhodnejsie sposoby.

European Private Company: ucast zamestnancov pravdepodobne musime brat ako nutnu dan za podporu velkych statov, inak by do toho nesli. Potesitelne je, ze, ako bolo povedane, vacsina clenskych statov takuto upravu pre malych podnikatelov nema. Mozno teda dufat, ze by nemala byt az takym problemom, kedze sa x SPEs nema tykat.
Okrem toho potesi, ze mozno badat odklon od idey, ze obchodna spolocnost ma chranit vsetko od veritelov cez minority po zamestnancov az k zivotnemu prostrediu, ak chceme, aby popritom este zvladala aj podnikat a nieco vytvarat.

K diskusii o nastrojoch ochrany veritelov by som este pridal aj:

a) prispevok prof. Dine k diskusii o SPE, kde popisuje tzv. asset test a tiez zodpovednost za vyplatenie zisku, ak sa v priebehu roku od jeho realizovania spolocnost stane platobne neschopnou. Argumentuje tiez na namietku, ako ma konatel vediet, co sa za rok stane a poukazuje na to, ze model stavia na myslienke "standard" -neho vyvoja.
http://ec.europa.eu/internal_market/company/docs/epc/presentations/dine_en.pdf slide c.2 a 3

b) tiez by bolo mozne rozmyslat o danovych nastrojoch ochrany veritelov. Cielom je tlacit na konatelov danovo nevyhodnym rezimom zavazkov. Napr. navrh typu: "Ak neplatis, nech ti to vojde do zakladu dane, ved si fakticky "dostal" peniaze, realizoval prijem. Ak nechces, aby to tak bolo, tak zaplat."

Na rozdiel od snehovej vichrice minuly vikend a financnej krizy sa pri tejto, v celej Europe prebiehajucej debate, na pripade nasej vlasti ukazuje, ze nie vzdy je dobre byt v zavetri. Aj ked je nam tam tak dobre, ze zakonodarca?

ps: dakujem organizatorom za pozvanie, najma vsak namahu a vytvorenie platformy pre tak velmi potrebnu diskusiu/-ie.

  Juraj Alexander, 27. 11. 2008 v 21:24 - ad reakcie

Ďakujem za reakcie. Reagoval by som na dva body:
- poznámka o efektívnom súdnictve - viem, že to nie je žiadna amerika, ale v korporátnom práve proste obzvlášť platí, že každý podvodník má šikovného právnika; pravidlá sú preto podľa mňa menej efektívne v ochrane zúčastnených strán (to je pokus o preklad stakeholder) - od istej úrovne ochrany, ktorú už SR vďaka harmonizácii dosiahla - ako štandardy; na vynucovanie štandardov ale treba obzvlášť silné súdnictvo (viz. fakt, že v USA rozhodujú prakticky všetky vážne korporátne spory niekoľkí sudcovia v Delaware)
- k asset testu z navrhovaného albánskeho zákona - myslím, že funkčne nejde o nič iné, ako súčasný test z druhej smernice ( § 178 ObchZ), akurát je explicitnejší a konateľov činí zodpovednými za budúci vývoj.. hm, z toho mám pocit, že to pravidlo sa nebude ľahko vymáhať..

  Milan Kvasnica, 29. 11. 2008 v 11:23 - daňové nástroje ochrany věřitelů

Napr. navrh typu: "Ak neplatis, nech ti to vojde do zakladu dane, ved si fakticky "dostal" peniaze, realizoval prijem. Ak nechces, aby to tak bolo, tak zaplat."

Viz § 23 odst. 3 písm. a) bod 12 zákona číslo 586/1992 Sb. : "Výsledek hospodaření nebo rozdíl mezi příjmy a výdaji se zvyšuje o částku neuhrazeného závazku zachyceného v účetnictví dlužníka odpovídajícího pohledávce, od jejíž splatnosti uplynulo 36 měsíců nebo se promlčela"

  lukas kvokacka, 29. 11. 2008 v 12:11 - ad Milan Kvasnica

Vyssie spominany princip uz v daniach mame a neplatit uz danovo nevyhodne je. Skor sa mysli na dalsiu pracu s tymto principom, jeho posilnenie. Navrhy su rozne: zdvojnasobit sadzbu na takyto prijem (co by islo proti principu rovnej dane a teda nie je velmi realne), pracovat s tymito "prijmami v sfere pripocitatelnych poloziek a pod.
Otazne je kolko neplaticov sa bytostne dotkne, ze budu mat dalsiu podlznost, tentoraz voci statu.
Je to vsetko na diskusiu.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím