lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Ondrej Halama (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Peter Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Peter Zeleňák (2)
Lukáš Peško (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Pollák (2)
Ivan Kormaník (1)
Adam Glasnák (1)
Igor Krist (1)
Bohumil Havel (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomas Pavelka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Pavol Chrenko (1)
Roman Prochazka (1)
Petr Kavan (1)
Mikuláš Lévai (1)
Juraj Lukáč (1)
Patrik Pupík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Michalov (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Šrámek (1)
Pavel Lacko (1)
Nora Šajbidor (1)
Tibor Menyhért (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Poloha (1)
Jakub Mandelík (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Andrej Majerník (1)
Eduard Pekarovič (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Bránik (1)
Tomas Kovac (1)
Michal Ďubek (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Estočák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Patrik Patáč (1)
Peter K (1)
Radoslav Pálka (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Priadka (1)
jaroslav čollák (1)
Tomáš Demo (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Jediný (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Marcin (1)
Katarína Dudíková (1)
Marcel Ružarovský (1)
Petr Novotný (1)
Martin Galgoczy (1)
Michaela Stessl (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Šorl (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Kurian (1)
Róbert Černák (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Korman (1)
Tomáš Ľalík (1)
Matej Košalko (1)
Petr Steiner (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Svoboda (1)
Dávid Kozák (1)
Lucia Berdisová (1)
Ján Pirč (1)
Peter Janík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
lukasmozola (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Matej Gera (1)
Martin Hudec (1)
Adam Pauček (1)
lukas.kvokacka (1)
I. Stiglitz (1)
David Horváth (1)
David Halenák (1)
peter straka (1)
Pavol Mlej (1)
Zuzana Klincová (1)
Peter Kubina (1)
Vincent Lechman (1)
Vladimir Trojak (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zmluvy v IT

Branislav Gvozdiak, 12. 01. 2009 v 16:03

Už je to nejaký týždeň čo som si v „Computerworld“ prečítal krásny článok, či skôr rozprávku, s názvom „Bol raz jeden kráľ“. Pre tých čo nejakým zázrakom nevedia po poľsky alebo sa im jednoducho nechce, poviem tak skrátene, že rozprávka je o tom, ako je dobré keď firma IT nepredáva programy lacno a nerobí ich rýchlo, ale predáva ich za dobrú cenu zodpovedajúcu vloženej námahe a robí ich dosť dlho na to, aby fungovali presne tak ako majú a bez chýb. Zasmial som sa a išlo sa ďalej...

  • V reálnom svete to bohužiaľ vyzerá úplne inak, a keď som sa po prečítaní dosmial, povedal som si, že aj tak sa nič nezmení. Prišiel koniec roka, veľa zmlúv týkajúcich sa rôznych systémov bolo treba vykonať, a spomenul som si na túto krásnu rozprávku a predstavil som si aký by bol svet krásny, keby naozaj všetci, tak ako v tej rozprávke, pochopili, že rýchlo sa ani pes... však to poznáte.

  • Tak som sa zamyslel prečo to niekedy nevyjde (samozrejme konkurencii, u nás som ja:)). A tak som sa rozhodol napísať len taký krátky príspevok a môj pohľad právnika, prečo sa to niekedy nepodarí (aj keď výsledky bývajú označované za úspech, pretože informačný systém bol sprevádzkovaný, koho trápi že neskoro a za dvojnásobok ceny, hlavne že je...).

  • 1. Jednou z príčin je v každej branži známy psychologický mechanizmus precenenia svojich síl a nedocenenia negatívnych vplyvov. Informatici sú v tomto úplní experti, vždy sa im zdá, že im všetko vyjde hneď a nič nebude treba opravovať, a takmer nikdy to tak nie je. Zamestnávanie IT analitikov by malo tento úkaz redukovať, ale neredukuje...

  • 2. Menej známy, menej psychologický ale zato veľmi právnický mechanizmus viery v zmluvné pokuty. Samozrejme že sú nevyhnutné, ale základom dobrej IT zmluvy má byť dobrý opis projektu (zásady vyplatenia odmeny, podrobné zásady a procedúry spolupráce, change control, podrobné opísanie rozsahu a najmä kvality servisu po spustení systému – SLA, procedúry testov a akceptácie atď.). Bohužiaľ zmluvy často takmer vôbec tieto veci neupravujú, resp. upravujú ich iba v minimálnej miere, pretože ako som napísal vyššie, za sľúbenými termínmi často stoja úplne nereálne predpoklady, a každý sa snaží uviazať si na krk čo najmenej povinností vyplývajúcich z týchto nereálnych predpokladov (takou by bolo napríklad vytvorenie harmonogramu spustenia systému a vykonania zmluvy berúc do úvahy aj potrebné testy). Často ide preto veľká časť právnickej práce do formulácií o zmluvných pokutách, a často táto práca nemá zmysel, pretože objednávateľ má len málokedy záujem odstúpiť od celej zmluvy, či vypovedať zmluvu bez výpovednej lehoty, a opísanie čiastočného odstúpenia je zriedkavosťou a veľmi precíznou prácou. Máme preto procesne perfektne zabezpečené zmluvy s nereálnym cieľom a scenárom vykonania.

  • 3. Príliš málo času, primálo peňazí na predzmluvné činnosti (audit, zhodnotenie priorít, consulting) a pri veľkých zmluvách aj primálo peňazí na realizáciu – tu je potom problém vybrať si dodávateľa/zhotoviteľa, ktorý to urobí poriadne ako v tej rozprávke...

  • 4. Právnici nepočúvajú Product Managerov, tí zase nepočúvajú právnikov. To som si všimol aj u nás vo firme – informatik a právnik obyčajne žijú v dvoch úplne odlišných svetoch, niektoré veci im jednoducho nikdy nevysvetlíte (ako že v práve je určitá situácia nie vždy 0 alebo 1), a platí to aj naopak (kebyže vidíte ako vyzerá narysovaný priebeh procesu priemerne zložitého programu, pochopili by ste o čo mi ide). Výsledkom takejto „spolupráce“ sú potom často krásne, niekedy dokonca logicky znejúce zmluvy, akurát že nemajú nič spoločného s realitou. Parafrázujúc obľúbené slová mojej babičky, zmluva o voze, projekt o koze. A keď je problém, tak by si každý radšej želal prežiť zemetrasenie, nakoľko faktický stav je na míle vzdialený tomu právnemu.

  • Toto nemal byť žiadny výklad ani nejaké hlboké zamyslenie sa, len som sa chcel vyplakať... Veľa klientov sa totiž pýta prečo máme také zložité zmluvy v porovnaní s konkurenciou, veľa z nich nemá vo firme právnika a logicky sa boja, veľa krát majú klienti zlé skúsenosti s inými firmami... A mne zostáva iba možnosť sa tu vyplakať a posnívať o tom, aké by to bolo krásne, keby naozaj všetci, ako v tej rozprávke, pochopili odvekú pravdu (tiež jedna z obľúbených mojej babičky, múdra to žena...), že rýchlo sa ani pes... no a ak aj áno, tak určite nie kvalitne.

  • Názory k článku Zmluvy v IT:


      Branislav Gvozdiak, 13. 01. 2009 v 09:13 - po vyutierani slz zopar praktickych rad :)

    No noc som nejako prezil, plakat uz neplacem, a budem sice prvy kto okomentuje moj clanok, co je asi dost trapne, ale predsalen chcem pridat aj niekolko podla mna uzitocnych informacii tykajucich sa zmluv v IT a budem dufat ze niekomu sa zidu. Tak ako som mal 4 dovody na plac nad tym, ako tie zmluvy casto vyzeraju (a uz som ich zopar videl, ked mate nieco po niekom opravovat, chcete aj vidiet na zaklade coho to bolo tak vykonane), tak sa pokusim o 4 rady (okrem tych, co si kazdy domysli z clanku).

    1. Nepouzivajte hotove vzory zmluv pripravene na zaklade vzorov zmluv americkych (USA). O to vas dokonca prosim. S nasim pravom maju asi tolko spolocneho ako opalovanie sa pri mori a robenie snehuliaka v Alpach.

    2. Vsetky zmluvy nech su pisomne. Verba volant, scripta manet... To iste sa tyka aj dokumentacie vykonania zmluvy (najmä ak sa bude predlzovat termin vykonania z viny jednej zo stran).

    3. Davajte si velky pozor na autorske prava a ich regulaciu. Zakonne ustanovenia su dost prisne a aj mala chyba moze stat naozaj vela.

    4. V zmluve by sa mal nachadzat dobry opis procedur riesenia sporov, najma co sa tyka nepresnej specifikacie. Idealny sposob ako uniknut konfliktom neexistuje, zakladom je ale komunikacia, ktora moze nejeden projekt zachranit.

      Juraj Gyarfas, 15. 01. 2009 v 12:52 - autorska ochrana pravnickych vytvorov?

    K IT-zmluvam sa prilis neviem vyjadrit a zatial sa mi celkom uspesne darilo sa im vyhybat :-)
    Takze dufam, ze mi bude odpustene, ked tento prispevok nebude uplne na 100% k veci ...

    Ale aby rec nestala a nakolko clanok uzko suvisi s autorskym pravom, chcel som nadhodit otazku na diskusiu:
    Su vysledky pravnickej prace (zmluvy, zaloby, korporacne dokumenty, analyzy) predmetom ochrany autorskeho prava?

    Otazku som riesil aj davnejsie, ale dnes mi ju opat pripomenul zaujimavy kratky prispevok "Promarnena sance" (http://www.epravo.cz/top/clanky/promarnena-sance-55473.html) na serveri epravo.cz.

    A v tejto suvislosti som si hned spomenul na dlhsi text k tejto teme "The Highest Form of Flattery" (http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=900129), ktory som kedysi cital.

    Tak co si o tom myslite? Su vysledky nasej prace vysledkom "vlastnej tvorivej dusevnej cinnosti" a zasluzia si ochranu? Alebo len kompilujeme stare a cudzie vzory? Viete o nejakom spore, kde sa tato otazka riesila?

      Branislav Gvozdiak, 15. 01. 2009 v 14:55 - autorske pravo

    No... zaujimavy prispevok:) Takze zmluva ako literarne, ine umelecke alebo vedecke dielo, ktore je vysledkom tvorivej dusevnej cinnosti? No preco nie, podsit sa to da. Len nemozem nesuhlasit s autorom toho prispevku, ktory si linkoval, ze netreba to prehanat. Ale ked uz prehaname, tak preco sa nepridat:)

    Ja mam takyto navrh. Vytvorit nejaku organizaciu reprezentujucu prava autorov, ktorej by sa museli odvadzat nejake poplatky za kazdu zmluvu uzavretu v pisomnej forme:) A za kazdy navrh na sud, ktory nepodava sam pravnik (lebo vtedy ten niekto urcite vyuzil autorske dielo nejakeho pravnika). Pri zmluvach ktore sa povinne niekde registruju (nehnutelnosti, zalozne atd.) stvornasobok poplatku (v tom by bola zahrnuta cena zmluv, od ktorych poplatok nebude zaplateny).

    Co vy na to? Presvedcime legislativu ze to je potrebne? :)

    A tak vazne... nemyslim si ze zmluvy a ine vysledky pravnickej prace si zasluzia ochranu autorskeho prava. Ak su to jednoduche veci, tak su to jednoduche veci nepotrebujuce nejaku strasnu tvorivu dusevnu cinnost, ak su to narocne veci, tak su v podstate ako dielo na ine pripady nevyuzitelne, kedze su s velkou pravdepodobnostou site na mieru danej situacii a pouzit sa z nich daju iba standardne veci, eventualne sa moze niekto naucit na co vsetko mozno mysliet.

    No a este jedno... niektore pravnicke vytvory si urcite ochranu zasluzia. A to co najprisnejsiu, aby sa k nim nikto nikdy nedostal a nedajboze ich nepouzil.

      Juraj Gyarfas, 16. 01. 2009 v 18:47 - fond na ochranu pravnikov

    S tym fondom sa mi to velmi pacilo. Mozem sa prihlasit ako prvy predseda? :-)
    Obcania, ktori este neboli ministrami, nech sa hlasia u sudruha Zincicu :-)

    A teraz vazne .... ok, beriem, ze pravnicke vytvory vo vacsine pripadov nie su dielami vlastnej tvorivej dusevnej cinnosti. Spolocenske zmluvy su napr. casto len opisom prislusnych ustanoveni ObZ. Ale su predsa aj pripady, ked je pravnicky vytvor naozaj tvorivy. Viem, nie je to tvorivost v zmysle poezie (aj ked .... obcas sa mozno zadari), ale to nie je ani tvorivost v pripade pocitacovych programov a tie su chranene autorskym pravom. Kde je hranica medzi pravnou analyzou pre klienta (ktora podla Tvojho nazoru asi nie je chranena autorskym zakonom) a clankom pre odborny pravnicky casopis, ktora takym dielom nepochybne je.

    A skusme si predstavit nasledujucu situaciu - pripravim pre klienta dokumenty k nejakej zalobe. Klient potom zmeni pravnika a tento novy pravnik mnou pripravene dokumenty bez rozmyslania skopiruje do zaloby a za tu si vypyta peniaze. Myslis, ze toto moze byt postihnutelne podla autorskeho zakona?

    No dobre .... piatok vecer .... najvyssi cas prestat premyslat nad pravnickymi otazkami :-)
    Pekny vikend

      Branislav Gvozdiak, 19. 01. 2009 v 10:52 - ad juraj

    No co sa tyka novozakladaneho fondu, tak este by som chcel dodat ze si myslim, ze by mal byt odvadzany poplatok aj za kazdu predanu tlaciaren a za vsetky predane ciste papiere, aspon za tie do hmotnosti 120g/m2 (kedze predpokladam ze na kriedovy papier nikto zmluvu/navrh atd. tlacit nebude...). Je to podobne ako s cistymi CDckami a napalovackami, v ich cene z toho co viem je tiez zahrnuty nejaky poplatok za "porusovanie autorskych prav". A samozrejme Juraj ze mozes byt prvy predseda:)

    K autorskej ochrane programov by som rad pridal svoj vlastny nazor ako to s nou vyzera... aj ked sa mozno trosku lisi od toho vseobecne prijateho. Vseobecne panuje nazor ze autorskym pravom je chranena cela aplikacia. Podla mna je to velmi vzdialene pravde... Predovsetkym nemoze byt chranena "myslienka" programu, kedze taky postup by nam zmonopolizoval "trh" myslienky (tu mi ide aj o priebeh procesu programu a jeho navigacnu strukturu). Vela informatikov si napriklad u mna vo firme este donedavna myslelo, ze chranene autorskym pravom je aj rozlozenie elementov na www stranke, ci sama funkcia programu... Tiez by som chcel povedat, ze cim viac je program/aplikacia standardna, tym mensiu ma u mna sancu na priznanie jej ochrany autorskeho prava (klasicke scripty, v 2005 r. Odvolaci Sud v Bruseli napriklad nepriznal ochranu autorskeho prava aplikacii na posielanie smsiek cez net, napriek tomu ze v konkurujucich si programoch bol script uplne totozny, pretoze "pisanie scriptu v Jave obmedzuje tvorivost na minimum"). V americkom prave bola sformulovana tzv. "merger doctrine", podla ktorej nemoze byt priznana ochrana vysledku cinnosti, pri ktorej konkretnu myslienku mozno vyjadrit iba v jednej, alebo v malom mnozstve foriem. Tiez netreba zabudat, ze existuje nieco ako potreba zabezpecenia "kompatibility" = technicke standardy, tu moze byt pouzita dalsia zasada znama v autorskom prave - scenes a faire (nevyhnutne pouzitie chranenych elementov pre vytvorenie danej aplikacie). Zaver je podla mna taky, ze programy nie su chranene autorskym pravom "per se", treba vzdy preukazat aplikacia ze je vysledkom tvorivej cinnosti a zaroven sa vysporiadat s tezami, ktore som spomenul vyssie.

    Podobny postup som ochotny prijat aj pre vysledky cinnosti pravnickej prace. Suhlasim, ze niekedy je vysledok pravnickej cinnosti naozaj tvorivy. Jeho vyuzitie sposobom, aky si nacrtol, by malo byt chranene. Aj ked ja osobne by som si okrem toho druheho pravnika ovela radsej podal klienta...:)

      Juraj Alexander, 19. 01. 2009 v 23:55 - implied license

    Rad by som sa pridal. Podla mna vela vysledkov pravnickej prace so sebou nesie potrebu zverejnenia, ktore predpoklada len obmedzenu autorsko-pravnu ochranu, tj. pravnik sa vzdava kontroly bez toho, aby si akymkolvek sposobom vyhradil svoje prava - napr. ulozenie listiny do zbierky listin alebo podanie zaloby na sud, ked zverejnenie celeho spisu v momente podania zaloby uz nie je pod kontrolou pravnika. Toto je urcite pomerne radikalne, ale neviem si velmi predstavit iny pristup... zalezi podla mna od kontextu, tak napriklad mnou napisanu argumentaciu v zalobe nesmie sudca urcite pouzit ako vlastny text v clanku, moze ju vsak pouzit ako vlastny text v rozsudku (na to sa zakonna vynimka v § 30 AutZ nevztahuje), aj ked to je trapne... a takisto ju moze pouzit iny pravnik vo svojej zalobe aj bez citacie..

    Dtto, ak niekto vytvori pravnu analyzu pre klienta a klientovi ju preda s vyhradou dovernosti a klientova sekretarka potom zverejni podstatnu cast memoranda ako clanok v pravnickom casopise, ide o porusenie autorskych prav...

    Len sa mi nedari zahrnut toto pod ziadnu z vynimiek v AutZ, zeby sme museli vykrocit na pole neorane a rozmyslat o implied contract (ako sa to preklada?)

      Milan Kvasnica, 20. 01. 2009 v 00:43 - javascript

    "pisanie scriptu v Jave obmedzuje tvorivost na minimum" - tímto je myšleno co? Java je programovací jazyk jako každý jiný. Javascript toho sice umí o trochu méně, ale aplikace se v něm dají napsat rovněž velmi zdárně. Od google docs, přes google maps po vynikající počítadla na Salvii :).

    Co se týče "rozložení elementů na www stránce", pak s uvedeným názorem rovněž nesouhlasím. Vzhled webu je výsledek jedinečné tvůrčí činnosti.

    U těch počítadel samozřejmě není autorským dílem vzoreček výpočtu, ale celá aplikace již ano.

      Branislav Gvozdiak, 20. 01. 2009 v 08:49 - niekolko postrehov

    1. "pisanie scriptu v Jave obmedzuje tvorivost na minimum" - ja som v zivote nic neprogramoval, ale myslim ze sudu islo o to, ze ak chce niekto v Jave napisat program na posielanie smsiek, tak script musi byt v zasade totozny, tak isto ak bude chciet niekto v Jave napisat programik na pocitanie odmeny advokata, tiez to nepojde inak nez ako si to urobil ty... oprav ma ak sa mylim, lebo naozaj neviem ako to v skutocnosti vyzera:) ALE ak sa nemylim, tak potom je ten citat z rozsudku (bohuzial nemozem ho najst na nete, mam to iba v papierovej forme) je uplne spravny, kedze nemozes niekomu zakazat aby taky program napisal, len preto ze si to uz skor urobil ty sam... to by bola ta "monopolizacia myslienky" ktoru som spominal vyssie. A stojim si za tym ze tym pocitadlam na salvii by som ochranu podla AutZ nepriznal. Google docs a google maps ano, ale tiez nie ako "myslienke", ale skor s ohladom na graficku stranku, ak to urobi niekto inak graficky len s takmer totoznym scriptom, tak plati to co som napisal vyssie.

    2. Co sa tyka rozlozenia elementov na www stranke, tak znovu, samozrejme ze graficke znazornenie elementov atd. je chranene, ale to ze menu je napravo, hore vlavo login atd. nie... to som podaval uplne absurdny priklad ked si spolupracovnici mysleli, ze to ze konkurencia ma podobne rozlozene elementy na svojej stranke (aj ked graficky a farebne ine) ako my na nasej znamena, ze s tym mam nieco robit (rozumej donutit ich aby to zmenili eventualne aj nieco zaplatili:)).

    3. Co sa tyka ochrany autorskych diel pravnickej cinnosti... suhlasim s Jurajom. Vsetko zalezi od situacie. Este by som chcel dodat ze podla mna v pravnickej komunite panuju urcite nepisane pravidla a niektore veci sa nerobia, a mne sa to celkom paci. Napriklad nezalujeme klienta ak nam nezaplati (aspon ja by som to neurobil:)). Ked tak sa pohladavka presunie na ineho pravnika. A kopu inych. Tak btw. mozno by sme spisali nejaky kodex pravnika? Nieco ako Code of Good Practice for Lawyers:)? Existuje take nieco?

      Milan Kvasnica, 21. 01. 2009 v 09:57 - autorskoprávní ochrana myšlenky

    Samotný nápad - vytvořit program, který bude dělat něco - autorskoprávně chráněn být nemůže. Je tomu stejně, jako u námětu - ke stejnému mohou nezávisle na sobě dospět různí tvůrci.

    Pokud jde o to rozložení - login vlevo, menu vpravo - pokud by šlo o složitý layout, tak bych se přikláněl k ochraně zdrojového kódu stránky. Zejména, pokud kopie obsahuje stejné názvy jednotlivých prvků a zůstaly v ní i komentáře. Jestli se jen někdo inspiroval rozložením a nakódoval si to sám "podle oka", pak bych viděl jako možnou nekalosoutěžní ochranu.

    U počítadel - samotný výpočet jednoznačně autorským dílem není, ale zpracování vstupu před výpočtem a následně kód provádějící prezentaci zpracovaných dat je u některých počítadel jedinečný (byť zrovna není prováděn javascriptem).

    Otázka je vymahatelnost autorského zákona v prostředí internetu.

      Juraj Gyarfas, 23. 01. 2009 v 16:22 - ad Juraj A.

    K Branovym a Milanovym programatorskym komentarom sa neviem dost kvalifikovane vyjadrit. Ale velmi ma zaujal Jurajov komentar vyssie.

    Ked napisem klientovi memorandum a jeho sekretarka to zverejni ako vlastny clanok, ide podla mojho nazoru jednoznacne o porusenie autorskeho prava. V tom sa zhodneme.

    Nie celkom s Tebou suhlasim v tom, ze iny pravnik moze pouzit mnou napisanu zalobu vo svojej zalobe. Samozrejme moze pouzit moju myslienku (koncept pravnej argumentacie), ktora podla § 7 ods. 3 AZ nie je chranena. To je ok. Ale opisat cele odseky pravneho textu ineho pravnika je podla mna z hladiska autorskeho prava nepripustne. Rovnako si myslim, ze je v rozpore s autorskym pravom v zalobe opisat cele odseky z nejakeho komentaru/odborneho clanku a neuviest citaciu.

    Najzaujimavejsia mi ale pripada prave situacia, ked sudca doslovne opise cast zaloby v rozsudku, bez uvedenia, ze cituje zalobu. O poruseni autorskeho prava tu asi naozaj nemozno hovorit (okrem toho by sa asi kazdy pravnik tesil, ked sudca napise rozsudok podla jeho zaloby, takze tazko si predstavit, kto by to napadol:-) Ale tiez neviem pod aku zakonnu vynimku to zahrnut. Mozno by v AZ mala byt vyslovna vynimka pre "uradne ucely". Co myslis?

      Branislav Gvozdiak, 23. 01. 2009 v 22:19 - suhlas

    No musim s tebou Duri suhlasit. A napadlo mi PRESNE to iste ked som si cital text od Juraja - ze pouzitie textu zo zaloby je v rozsudku celkom fajn :) Aspon mne by sa to pacilo (samozrejme ak by to bola moja zaloba). A viem ze sudcovia to celkom casto robia... ale to je asi normalne ze sa priklonia k nejakej pravnej argumentacii? Na druhej strane asi nie je potreba zavadzat vynimku "pre uradne ucely", funguje to dobre tak ako to je. Lebo naozaj pochybujem, zeby nejaky pravnik zaloval sudcu za pouzitie jeho textu v odovodneni :D:D:D A inym uradnikom to potrebne nie je, netreba ich rozmaznavat.

    Na druhej strane, neviem ako to je z pouzivanim citatov v zalobe, asi to nie je tak celkom bezne, hm? Aspon som sa s tym nestretol. Ale tiez si myslim ze by to malo byt normou, ze sa uvadzaju citacie.

      Branislav Gvozdiak, 24. 02. 2009 v 11:55 - stanovisko CAK k autorskopravnej ochrane listin vytvorenych advokatom

    http://profipravo.cz/index.php?page=article&id_category=13&id_article=252661&csum=5e4741a7


    Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím