lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (19)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Ondrej Halama (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Emil Vaňko (1)
Lucia Palková (1)
Robert Vrablica (1)
David Halenák (1)
Nora Šajbidor (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Kormaník (1)
Miriam Potočná (1)
Bohumil Havel (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomas Kovac (1)
Michal Ďubek (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Estočák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marek Maslák (1)
Gabriel Volšík (1)
jaroslav čollák (1)
Ladislav Pollák (1)
Dušan Marják (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Poloha (1)
Petr Kavan (1)
Pavel Lacko (1)
Roman Prochazka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladislav Pečík (1)
Bystrik Bugan (1)
Dušan Rostáš (1)
peter straka (1)
Matej Košalko (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Kubina (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Šrámek (1)
Igor Krist (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Paula Demianova (1)
Tibor Menyhért (1)
Róbert Černák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Kurian (1)
Nina Gaisbacherova (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Steiner (1)
Martin Hudec (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter K (1)
Ivan Michalov (1)
Matej Gera (1)
David Horváth (1)
Tomáš Demo (1)
Juraj Lukáč (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Závodský (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Janík (1)
Vincent Lechman (1)
Radoslav Pálka (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Marcin (1)
lukasmozola (1)
Marcel Jurko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Civilné okienko - povaha žalôb "do dedičstva patrí"

Martin Maliar, 02. 11. 2009 v 17:36

Dnes praktické civilné okienko. Tu je jeden problém, nad ktorým už dlhšie uvažujem a riešenie v judikatúre (napr. NSČR 33 Odo 572/2005) sa mi nezdá uspokojujúce. Vychádzam z toho, že nerozlučné procesné spoločenstvo je výnimočná záležitosť. Nejaví sa mi, že aj v prípade žalôb "do dedičstva patrí" by sa oň malo jednať. Toto sú moje tézy na zmysluplnú diskusiu:

Žaloby, kde sa má určiť, že „do dedičstva patrí určitá majetková hodnota“, nie sú vo svojej podstate spormi vyvolanými vlastným dedičským konaním. Jedná sa o žaloby, kde sa spor odvíja od toho, že niekto popiera, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom určitej majetkovej hodnoty. Do doby prejednania majetkovej hodnoty v dedičskom konaní je potrebné považovať všetkých dedičov za spoločných a nerozdielnych vlastníkov majetku prináležiaceho do dedičstva. Je tomu tak preto, že ich podiely na prejednanom majetku nie sú zatiaľ určené a súd v sporovom konaní nie je oprávnený takúto otázku (ktorý z dedičov a v akom pomere má mať právo k určitej majetkovej hodnote, ktorú mal poručiteľ v čase smrti) riešiť . Súd nie je oprávnený vyhodnocovať, či tí, ktorí sa obrátili na súd s takouto určovacou žalobou sú v konečnom dôsledku (a naisto stavať riešenie takej otázky) dedičia poručiteľa. To je otázka, ktorá s určitosťou (aj to dokonca nie úplnou s ohľadom na ochranu oprávneného dediča) môže byť vyriešená len v rámci dedičského konania resp. v rámci sporového konania vyvolaného dedičským konaním - sporu o dedičské právo ( § 175k OSP). Súd však posudzuje predbežne, či ten (tí) čo sa na súd obrátili prichádzajú do úvahy ako dedičia, ale túto okolnosť skúma prejudiciálne len v rámci podmienok v zmysle § 80c OSP - naliehavý právny záujem. Ak takúto žalobu podala osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič (či už povolaný dediť zo zákona, alebo závetu), tak má naliehavý právny záujem na navrhovanom určení „do dedičstva patrí XY“. Súd v takomto konaní však nie je v stave určovať definitívne (v merite) okruh dedičov, lebo mu to ani neprináleží, keďže sa jedná o otázku, ktorá musí byť riešená v dedičskom resp. dedičským konaním vyvolanom spore o dedičské právo. Z toho plynie, že žaloba „do dedičstva patrí“ nie je sporom, kde majú dedičia postavenie nerozlučných aktívnych procesných spoločníkov. Je tomu tak na základe týchto argumentov:

a) súd nemôže vyhodnocovať v takomto konaní okruh dedičov, lebo mu to neprislúcha, musí sa uspokojiť len s tým, že preskúma naliehavý právny záujem osoby, ktorá sa na súd obrátila so žalobou „do dedičstva patrí“. Ak sa jedná o niekoho, komu potencionálne svedčí dedičské právo (t.j. prichádza do úvahy ako dedič), tak takýto záujem má.

b) ak postulujeme (resp. z povahy veci vyvodíme), že všetci dedičia až do rozhodnutia súdu o tom, kto z dedičov a v akom pomere určitú majetkovú hodnotu prináležiacu do dedičstva nadobudne, ohľadom každej jednotlivej majetkovej hodnoty (veci, majetkového práva,....) oprávnení spoločne a nerozdielne, tak potom prirodzene vo vzťahu k tretím osobám netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo pri žalobe „do dedičstva patrí“. Je to dané tým čo znamená „spoločne a nerozdielne“. Tento pojem znamená to, že existuje jedno právo, ktoré prináleží viacerým osobám - avšak nie delene, ale každý jeden zo solidárne oprávnených je „oprávneným k celému právu t.j. aj k majetkovej hodnote“. Analogicky je potrebné vychádzať z aplikácie ustanovenia § 513 OZ aj keď sa jedná o absolútne a nie záväzkové právo (Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.)

c) výrok súdu nie je spôsobilý prejaviť sa v zápise vo verejnom registri (napr. KN). Ak vychádzame z dikcie § 91 ods. 2 OSP, tak zistíme, že tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo je vymedzené v dvoch ohľadoch - hmotnoprávne (...také spoločné práva/povinnosti...) a na druhej strane s viac-menej procesnoprávnou korekciou (....výrok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.....). Nie je potrebné zostať len pri skúmaní povahy práv/povinností o ktorých sa koná, ale treba zvažovať, či sa výrok nevyhnutne musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. Tomu je tak najmä v prípadoch, ak sa výrok prejaví napr. v zápise KN.

d) Ak niekto namietne, že „čo tí ostatní, čo prichádzajú do úvahy ako dedičia“, tak je potrebné poukázať na inštitút vedľajšej procesnej intervencie (nemáme ustanovenia OSP o účastníctve žiaľ dobre upravené a v SR nám chýba úprava napr. pre hlavnú intervenciu a napr. aj inštitút "Streitverkündung“, - stačí porovnať napr. § § 64 až 74 nemeckého OSP (t.j. ZPO).

Ak niekto položí otázku, či spoluvlastníci veci sú samostatnými, alebo nerozlučnými spoločníkmi, tak na takto položenú otázku sa nedá odpovedať. Bude závisieť od právnej normy, pod ktorej ustanovenia bude spadať skutková stránka sporu. Niekedy nerozlučné (napr. v prípadoch ak sa rieši ich vnútorný vzťah - typicky zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - súd vydá povahou konštitutívny rozsudok, ktorý je v oblasti hmotného práva právnou skutočnosťou vo vlastnom slovazmysle), ale niekedy samostatné - napr. negatórna žaloba vo vzťahu k tretej osobe ktorá zasahuje do výkonu (spolu)vlastníckeho práva.

Nie je rozhodné, či tá osoba, ktorá sa popiera, že „do dedičstva patrí“ je zároveň potencionálne aj dedičom poručiteľa. Pre potreby takéhoto konania je treťou osobou, ktorá tvrdí, že „nie poručiteľ bol vlastníkom veci ku dňu smrti, ale ja“. V prípadoch, ak z hmotného práva plynie, že osoby sú oprávnené/povinné na niečo spoločne a nerozdielne vo vzťahu k tretej osobe, nejde nikdy o nerozlučné procesné spoločenstvo (aktívne, pasívne). Táto právna veta pod bodom 7 má všeobecnú platnosť a vzťahuje sa aj na prípady spoluvlastníctva ( § 139 ods. 1 OZ) vo vzťahu k tretím osobám v záväzkovej rovine.


Názory k článku Civilné okienko - povaha žalôb "do dedičstva patrí":


  Juraj Alexander, 06. 11. 2009 v 23:35 - Nerozumiem

Prečo by sa nemalo jednať o nerozlučné spoločenstvo? (asi som argumentáciu nepochopil).


Dedičia D1 a D2, A podá žalobu, že do dedičstva nepatrí vec X - ak je A úspešný, tak sa rozsudok (vydaný pred skončením dedičského konania) bude nutne týkať D1 aj D2. Dtto ak D1 a D2 žalujú A. Takže sú nerozluční, nie?


Tvrdíš, že ak "všetci dedičia [sú] ... ohľadom každej jednotlivej majetkovej hodnoty ... oprávnení spoločne a nerozdielne, tak potom prirodzene vo vzťahu k tretím osobám netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo pri žalobe 'do dedičstva patrí'." Práveže by som to prirodzene vnímal presne naopak. Nerozumiem argumentu záväzkovou solidaritou, tam by som tiež často videl dôvody na nerozlučné spoločenstvo, napríklad dlžníkov pri žalobe na neplatnosť úverovej zmluvy (zas, závisí, o čom je spor).

  Martin Maliar, 09. 11. 2009 v 17:51 - Takto

Vychádzam zo záveru, že hmotnoprávne "spoločne a nerozdielne" je vždy v procesnej rovine samostatné procesné spoločenstvo.

Aká je povaha majetku od smrti poručiteľa do prejednania dedičstva? Kto ho vlastní? Podľa mňa ho vlastnia spoločne a nerozdielne dedičia s tým, že ich podiely nie sú určené.

Priznal by si hoc aj len jednému z dedičov oprávnenie podať napr. negatórnu žalobu voči tretej osobe, ak by zasahovala do vlastníctva veci, ktorá ešte nie je prejednaná?

  Martin Maliar, 09. 11. 2009 v 17:54 - Nebudetoto niečo obdobné? Viem, že BSM (SJM), ale situácia je podobná

http://www.profipravo.cz/index.php?page=article&id_category=11&id_article=253220&csum=bf027ed7

  Juraj Alexander, 09. 11. 2009 v 21:39 - Práveže nie

Síce áno, spoloční a nerozdielni dlžníci sú zpravidla samostatní spoločníci, veď rozsudok sa nemusí vzťahovať na každého z nich. Ale nie vždy. Ak je predmetom sporu napríklad platnosť záložného práva a ide o veriteľov, tak podľa mňa budú nerozluční.

Od smrti poručiteľa je majetok, ako si písal, v nejakom vzduchoprázdne - v spoluvlastníctve, ale bezpodielovom (ale nie BSM), dedičov (nerozdielne sú záväzky) - a preto sa nutne rozhodnutie o určení bude vzťahovať na všetkých dedičov. Nepochybne má každý z dedičov právo na podanie negatórnej žaloby, viz ten rozsudok, čo si citoval.

  Martin Maliar, 10. 11. 2009 v 05:29 - Pri registrovanom majetku

Pri registrovanom majetku nie je výsledok sporu v stave prejaviť sa v zápise (napr. v KN). Ako súd vie, kto sú dedičia, keď neprebehlo dedičské konanie? Mám za to, že to, aby niekomu svedčalo dedičské právo je podmienka aktívnej vecnej legitimácie. Nič viac. Medzi dedičmi nie je nerozlučné procesné spoločenstvo. Z akého pohľadu je nevyhnutné, aby sa rozsudok vzťahoval na všetkých? NA všetkých sa bude vzťahovať následné dedičské konanie.

  Michal Novotný, 10. 11. 2009 v 10:15 - Nerozlučné spoločenstvo

Martin, tiež nemôžem súhlasiť s Tvojimi myšlienkami.

Podľa mňa zamieňaš dva pojmy - právo K veci a právo Z veci (zjedndušene povedané). Právo K veci majú všetci dedičia - len a len všetci dedičia a to dokonca v podieloch (nie sú bezpodieloví - okamihom smrti nadobudli dedičstvo do podielov podľa zákona alebo závetu alebo oboch, tie sú ale viazané na rozväzovaciu podmienku ad 1. odmietnutia, ad 2. dedičskej dohody, ad 3. výnimočne ďalších skutočností).

Spoluvlastníci sú Z veci oprávnení spoločne a nerozdielne, o tom niet pochýb. A v praxi dnes niet zásadných pochýb ani o tom, že spoločne a nerozdielne neznamená automaticky nerozlučné procesné spoločenstvo (hoci teoreticky voči tomu možno mať mnoho výhrad - napr. záujem na právnej istote apod.).

Ale podľa mňa nemožno z toho, že spoluvlastníci sú Z veci žalovateľní a žalovania spôsobilí ako samostatní spoločníci automaticky (spätne) vyvodzovať, že sú rovnako žalovateľní a žalovania spôsobilí aj pokiaľ ide o právo K veci. Tie dve situácie nie sú analogické, a preto ich nemožno analogicky posudzovať.

Teória síce neponúka definíciu nerozlučného spoločenstva, ale z logiky možno usúdiť, že ide o veci, kde voči jednému nemožno vydať rozsudok bez toho, že by sa tým nezasiahlo do práva iného. Logicky napr. nemožno vyhovieť žalobe o určenie spoluvlastníctva podanej len jedným spoluvlastníkom (aj keď by žaloval určiť aj spoluvlastníctvo ostatných) proti tretej osobe, pretože takýto rozsudok by podľa § 159 Osp nemohol byť vo vzťahu medzi touto treťou osobou a nežalujúcimi spoluvlastníkmi res iudicata, čiže by bol efektívne zbytočný. Spoluvlastník sa môže domáhať určenia svojho podielu na veci, alebo sa môže domáhať určenia spoluvlastníctva len spoločne voči tretej osobe a súčasne žalovaným ním tvrdeným spoluvlastníkom.

Detto je to s dedičmi - ak sa dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že niečo patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva Z dedičstva, ale K dedičstvu, t.j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Taký rozsudok by nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný ( § 159 Osp).

Nie je mi celkom jasné, prečo by si súd prejudiciálne nemohol posudzovať otázku okruhu dedičov. Toto je ináč celkovo zaujimavý trend, odkiaľ procesné (sporové) súdy prišli na to, že si nemôžu posudzovať otázky patriace do oblasti nesporného konania a naopak (napr. obchodné registre najnovšie razia teórie, že pre nich je každá zmluva platná, kým to nebolo určené právoplatným rozsudkom). § 135 Osp totiž súdu bez ohľadu na typ konania dovoľuje posúdiť si všetko, okrem tam uvedených výnimiek, takže skutočne nerozumiem, prečo by si nemohol posúdiť aj okruh dedičov a ich dedičské právo. Inak, tejto interpretácii nasvedčuje aj § 175k ods. 2 Osp, kde je domnelý dedič odkazovaný na súd - ak by si súd nemohol posúdiť rozsah dedičov, tak by takáto žaloba a takýto odkaz nemali zmysel.

Taktiež má takýto rozsudok profylaktický účinok - ak by jeden dedič určil, že niečo do dedičstva patrí, ostatní by tomu mohli odporovať ( § 175k ods. 3 Osp).

Iná situácia by bola s pohľadávkou. Tam ide o oprávnenie Z dedičstva, preto ju môže každý z dedičov-veriteľov uplatniť samostatne, avšak podľa mňa s tým, že sa musí domáhať zaplatenia do súdnej úschovy v prospech dedičov po neb. XY. podľa výsledku dedičského konania. Tu by sa potom v dedičskom konaní ďalej konalo len o peniazoch (teda tie by tvorili dedičstvo), nie o tej pohľadávke. Ak by sa dedič-veriteľ chcel domáhať len určenia, že do dedičstva patrí pohľadávka, musel by postupovať rovnako ako vyššie, teda podať žalobu voči dlžníkovi i všetkým dedičom.

  Martin Gedra, 24. 04. 2014 v 15:36 - K takejto žalobe je oprávnený ktorýkoľvek z potencionálnych dedičov samostatne

zaujímavá diskusia. V tejto súvislosti by som chcel poukázať na rozhodnutie NS ČR 28 Cdo 2375/2012, ktorý sa danou problematikou zaoberá. Zdá sa, že tam prezentovaný názor je úplne odlišný od našej judikatúry. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia NSČR vyberám nasledovné:

"
Odvolací soud dospěl ke správnému právnímu závěru, dovodil-li, že právo podat žalobu o určení, že zůstavitel byl ke dni svého úmrtí vlastníkem majetku, má jednotlivě každý potencionální dědic.
Pro posouzení, zda jde o samostatné nebo nerozlučné společenství, je rozhodná povaha předmětu řízení vyplývající z hmotného práva; o nerozlučné společenství jde přitom pouze tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby byl nárok uplatněn samostatně kterýmkoli ze společníků. Jestliže z hmotněprávních předpisů nevyplývá, že by předmět řízení nemohl být projednán ve vztahu ke kterémukoli ze společníků – zde případných pozdějších dědiců – samostatně, jde na jejich straně o společenství samostatné podle ustanovení § 91 odst. 1 o. s. ř. (k tomu srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 28. 6. 2011, sp. zn. 32 Cdo 1675/2011).
Předmětné řízení směřovalo k určení, že právní předchůdkyně žalobce byla ke dni své smrti vlastníkem dotčeného majetku. K takové žalobě je oprávněn kterýkoli z potencionálních dědiců samostatně, neboť jde pouze o fázi předcházející dodatečnému projednání dědictví po zůstavitelce a výsledek předestřeného sporu nijak nepředjímá postavení žalobce v rámci dědického řízení, jež bude ohledně sporné nemovitosti následně vedeno. V tomto směru se tedy o nerozlučné společenství podle § 91 odst. 2 o. s. ř. nejedná."

Uvidíme, či sa predmetný názor zobrazí aj v slovenskej judikatúre.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím