Dobré správy pre cestujúcich v európskej leteckej preprave:

Trojhodinové meškanie podľa Európskeho súdneho dvora zakladá nárok na odškodnenie.

Európsky zákonodarca (ako asi každý zákonodarca) rád prijíma normy, ktoré sa ľuďom (voličom) páčia. Toto banálne pozorovanie je pri máloktorých normách tak zjavné ako pri Nariadení Rady (ES) č. 261/2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. Informačné letáky a plagátiky na európskych letiskách ukazujú, že európsky zákonodarca svoj "ľud" nielen rád informuje o garantovaných právach, ale taktiež sa rád "pochváli", že tieto práva zabezpečil práve svojou činnosťou. A ako ukazuje dnešné rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru (spojené veci C-402/07 a C-432/07), európska súdna moc v tomto smere nezaostáva.

Nariadenie ustanovuje rôzne práva cestujúcich voči prepravcom pre prípad zrušenia letu alebo meškania (čl. 8 a 9, napr. právo na presmerovanie, jedlo a občerstvenie, hotelové ubytovanie, prepravu medzi letiskom a miestom ubytovania, telefónne hovory). Nariadenie ďalej ustanovuje povinnosť prepravcov poskytnúť paušálnu náhradu vo výške 250 až 600 eur (čl. 7). Právo na náhradu podľa čl. 7 však podľa nariadenia vzniká len v prípade odmietnutia nástupu do lietadla (čl. 4) a v prípade zrušenia letu (čl. 5). Vo vzťahu k meškaniu (čl. 6) nariadenie nárok na paušálnu náhradu nepriznáva.

V dnešnom rozhodnutí v spojených veciach C-402/07 a C-432/07 sa však Európsky súdny dvor "povzniesol" nad doslovný výklad nariadenia. Po obšírnom vysvetlení dôvodov, pre ktoré sa rozhodol priznať nárok, ktorý nariadenie nepriznáva (body 41 až 69), dospel k záveru, že cestujúci by mali mať nárok na paušálnu náhradu aj v prípade meškania. Ide o nárok podľa čl. 7 nariadenia - teda o sumu vo výške 250 až 600 eur (prípadne zníženú o 50% podľa čl. 7 ods. 2).

Tento text však nemá byť hodnotením ani analýzou. Chcel som len upozorniť na tento zaujímavý a hlavne mimoriadne praktický rozsudok (pre všetkých, ktorí strávia neplánované tri hodiny na bukurešťskom alebo inom letisku). A preto ďalej prenechávam slovo Európskemu súdnemu dvoru (zvýraznenie som doplnil ja):

"1. Články 2 písm. l), 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa majú vykladať v tom zmysle, že let, ktorý má meškanie, bez ohľadu na dĺžku meškania, hoci aj veľkú, nemožno považovať za zrušený, ak sa uskutočňuje v súlade s plánovaním pôvodne stanoveným leteckým dopravcom.

2. Články 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t.j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu.

3. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že technická porucha lietadla, ktorá spôsobí zrušenie alebo meškanie letu, nespadá pod pojem "mimoriadne okolnosti" v zmysle tohto ustanovenia, okrem prípadu, keď táto porucha vyplýva z udalostí, ktoré sa svojou povahou alebo svojím pôvodom netýkajú bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa spod jeho účinnej kontroly."

Tak teda neviem, ale ak pôvodným účelom nariadenia, nie celkom úspešne dotiahnutým do cieľa, bolo likvidovať malých a nízko-nákladových dopravcov, tak tento rozsudok znamená určite veľký úspech pre veľké aerolinky...

Rád by som upozornil na zaujímavý článok zo včerajšieho Wall Street Journal. Ako som písal vyššie, ESD kreatívnym a extenzívnym výkladom nariadenia v podstate reatroaktívne založil nárok, ktorý zákonodarca nepredpokladal. Letecké spoločnosti sa teraz búria, počítajú potenciálne škody a tlačia na zmenu legislatívy (alebo na zmenu judikatúry prostredníctvom ďalšieho test case).

WSJ: Airlines Fight EU Rule on Passenger Delays

Rád by som upozornil na nový prípad týkajúci sa výkladu Nariadenia o náhrade škody spôsobenej cestujúcim v leteckej doprave. Ide o prípad C-83/10 a ESD rozhodol nasledovne (citujúc tlačové komuniké): "V prípade zrušenia letu môžu cestujúci za určitých okolností požadovať náhradu nemajetkovej ujmy nad rámec priznanej majetkovej škody. Cestujúci môže požadovať náhradu škody spôsobenú zrušením letu aj v prípade, keď jeho lietadlo vzlietlo, no následne bolo z akéhokoľvek dôvodu nútené vrátiť sa na letisko odletu a cestujúci bol presmerovaný na iný let."