lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (155)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (33)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (23)
Milan Hlušák (20)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Petr Kolman (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Michal Krajčírovič (3)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Andrej Kostroš (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Ondrej Halama (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Ladislav Pollák (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter K (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Ľalík (1)
jaroslav čollák (1)
Peter Janík (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Gera (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Demo (1)
Marcel Jurko (1)
David Halenák (1)
Viliam Vaňko (1)
David Horváth (1)
Martin Galgoczy (1)
I. Stiglitz (1)
Miriam Potočná (1)
Tomas Kovac (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Marcin (1)
Martin Estočák (1)
Roman Prochazka (1)
lukasmozola (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ivan Michalov (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Nora Šajbidor (1)
Vladimir Trojak (1)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Kubina (1)
Bohumil Havel (1)
Ivan Kormaník (1)
peter straka (1)
Igor Krist (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Matej Košalko (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Adamova (1)
Emil Vaňko (1)
Róbert Černák (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Priadka (1)
Martin Hudec (1)
Natalia Janikova (1)
lukas.kvokacka (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Šrámek (1)
Jakub Mandelík (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Kavan (1)
Paula Demianova (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Marják (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Rostáš (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Steiner (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ján Pirč (1)
Martin Poloha (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Záložné právo v konkurze a problém v § 79 ZKR

Martin Maliar, 16. 12. 2009 v 19:34

§ 79 ZKR

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

(1) Pred tým ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.
(2) Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.
(3) Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.

Je zrejmé, že princípom, na ktorom je budované záložné právo je to, že záložca (resp. nadobúdateľ zálohu) zodpovedá za zaplatenie zabezpečenej pohľadávky výlučne založenou vecou t.j. maximálne do jej hodnoty. Od záložcu (resp. nadobúdateľa zálohu) nemožno viac požadovať.

Právna úprava § 79 ZKR je fajn v prípade, že hodota zálohu je vyššia ako zabezpečená pohľadávka . Vtedy má záložca šancu, aby uchránil pred súpisom svoj majetok tým, že plní do podstaty zabezpečenú pohľadávku. Ak je nižšia ako hodnota zálohu, tak by to malo byť prirodzene v jeho záujme. Do konkurzu si však musí prihlásiť podmienenú pohľadávku - tu vniká otázka v akej výške? Natíska sa odpoveď, že vo výške pohľadávky, ktorú svojím majetkom zabezpečuje. To by bolo síce v pohode riešenie, lenže hodnota jeho založeného majetku môže byť aj viac ako zabezpečovaná pohľadávka napr. pohľadávka 100 a záloh 150. Čo s tým rozdielom 50? Nemal by si záložca prihlasovať podmienenú pohľadávku 150? Takže problém prvý - podmienená pohľadávka v akej výške? 100 alebo 150?

Ak je však hodnota zálohu nižšia ako hodnota zabezpečená pohľadávka, tak máme iný problém. Záložca aby uchránil svoj majetok (napr. v hodnote 100) musí zaplatiť celú zabezpečenú pohľadávku (napr. 150), čo zrejme nikto neurobí.Môže si však prihlásiť podmienenú pohľadávku. V akej výške? Natíska sa odpoveď, že vo výške pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Aby to ale bolo zrejmé, tak veci sa môžu mať tak, že zabezpečuje hodotou majetku 100 a pohľadávka je 1000. To riešenie by bolo samozrejme absurdné.

Riešenie je teda zrejme to, že podmienenú pohľadávku prihlasuje záložca (resp. nadobúdateľ zálohu) vo výške hodnoty majetku, za ktorým za zaplatenie zodpovedá. Ak je však hodnota pohľadávky nižšia ako zabezpečenie, tak v hodnote pohľadávky. Vychádzam z toho, že je smolou záložcu, že nezaplatil zabezpečenú pohľadávku a jeho majetok sa tak dostal do súpisu. Zvyšná časť výťažku zo speňaženia sa záložcovi pritom vydá (70 ods. 2 písm c/ ZKR) a neodchádza do všeobecnej podstaty.


Názory k článku Záložné právo v konkurze a problém v § 79 ZKR:


  Juraj Alexander, 20. 12. 2009 v 01:58 - z mimo-insolvenčného práva

Samozrejme súhlasím s riešením, to mimochodom vyplýva z mimoinsolvenčného práva - ktoré by malo byť smerodajné vždy, pokiaľ insolvenčné právo neodôvodňuje iný postup (tu nie).

Ale iné mi prichádza na rozum v tejto situácii - prečo vlastne sa majetok tretích osôb zaisťujúci pohľadávky za úpadcom spisuje do podstaty? To nemá žiadny logický dôvod, ako čo najväčšie nafukovanie podstaty. Veriteľ by mal mať právo postupovať voči tretej osobe bez ohľadu na úpadok úpadcu, veď to je hlavným dôvodom, že si vyžiada zaistenie.

Iná je situácia, ak pomery úpadcu a záložného dlžníka odôvodňujú rozšírenie moratória aj na majetok tretej osoby (príbuzných úpadcu, materskej spoločnosti, ktorá sama nemá dôvod vstupovať do insolvenčného konania) tak, aby bola možná realizácia nejakého plánu oddĺženia (či už individuálneho alebo reorganizácie).

Takže by bolo načim pri najbližšej novelizácii porozmýšľať nad úpravou onoho konceptu - lebo v súčasnosti to má ZKR presne naopak, ako by to malo byť - v konkurze tretieho - záložného dlžníka - jeho práva zbaví, ale v reštrukturalizácii ani v oddĺžení (hm, oddĺžení, to slovenský zákonodárca vôbec nepochopil, keď namiesto toho, aby dal spotrebiteľovi na výber medzi vzdaním sa majetku a vzdaním sa budúcich príjmov, ho pripravuje o oba... tým prakticky likviduje akúkoľvek motiváciu vstupovať do formálneho insolvenčného konania).

  Juraj Alexander, 20. 12. 2009 v 01:58 - ho nechráni

som chcel dokončiť vetu

  Martin Maliar, 20. 12. 2009 v 11:46 - V SR

V ČR to možno jednoznačne plynie z mimoinsolvenčného práva (t.j. OZ - záložné právo), ale ak pozrieš úpravu záložného práva v SR, tak od "veľkej reformy" to v SR z OZ vôbec jednoznačne neplynie.

Dôvodom, prečo sa zaraďuje do podstaty obligačného dlžníka aj majetok tretích osôb je zrejme odôvodnený akcesoritou (javí sa mi to aj správne). Plnenie záložcu (či už založeným majetkom alebo peniazmi) sa dosť týka majetku podstaty (všeobecnej), z ktorého nakoniec môže byť záložca uspokojený (ak prihlásil podmienenú pohľadávku). Je tomu tak aj preto, že sa tým akceleruje riešenie úpadku obligačného dlžníka zamedzuje sa zrejme dvojnásobnému uspokojeniu. Sú možno úpravy, čo to nerobia, ale tie majú zrejme aj iné špecifiká záložného práva (pozri napr. zásadné rozdiely medzi záložným v USA a u nás)

V tej ďalšej časti žiaľ úplne nerozumiem čo myslíš... Oddlženie v SR je samozrejme zaujímavé riešenie (zbaviť aj majetku aj príjmov), ktoré nemá snáď nikde na svete obdobu ( môj článok v JR 11/2009). Samozrejme úplne demotivačné a ja by som ho úplne inak postavil (V US to majú asi najlepšie upravené, z toho, čo som zatiaľ videl).



  Juraj Alexander, 21. 12. 2009 v 17:45 - Vysvetlím

Ad 1/ Zahrnutie majetku záložného dlžníka do podstaty


Nevidím celkom dobre, prečo by to v SR malo byť ináč. Zákon síce mlčí (jedine viz. zmienku v § 151ma(10) ObčZ), ale z povahy veci to vyplýva, ak sa nedohodli dlžník a záložný dlžník ináč (ktorý môže byť inou osobou, ako záložca - zákonodárca to dokonale pletie - záložca založí, záložný dlžník vec vlastní, osobný dlžní dlží) - či už to nazveme regres alebo náhrada škody.


Ad 2/ Prečo zahrnúť do podstaty


V akcesorite ten dôvod nevidím, aj keď áno, potrebovali by sme sa jej zbaviť, resp. lepšie ju definovať (čo to znamená - kedy sa môže pohľadávka oddeliť od zabezpečovacieho práva? v mnohých prípadoch to je totiž nutné, hlavne, ak nemáme trust - napr. syndikované úvery). Ale samotná akcesorita neodôvodňuje zahrnutie majetku tretích osôb do podstaty, obzvlášť v situácii, keď veriteľ práve získaním zaistenia od týchto osôb chce vylúčiť riziko dlžníkovho úpadku. Dvojnásobné uspokojenie samozrejme dôvodom byť nemôže, pretože pohľadávka v rozsahu uspokojenia zaniká - ak má byť toto nástroj monitorovania oportunizmu veriteľa, tak to je veľmi sloní prístup.

Dôvodom podobných opatrení v cudzích úpravách (viď. napr. Chapter 13 v USA) je ochrana tej tretej osoby - tj. oných synov a dcér/skych spoločností. Ale to v konkurze u nás neplatí. Mohlo by to platiť v nelikvidačnom oddĺžení, ale to nemáme.

  andrejpo73, 10. 11. 2012 v 11:17 - konkurz a duplicitné vlastníctvo

Je možné dražiť v konkurze duplicitné vlastníctvo a skovať sa pod majetok tretej osoby ? :( ak dôjde k dražbe dôjde k zániku duplicity ? Došlo k dražbe zanikla duplicita ? je to titulom nadobudnutia vlastníctva ? Akého ? Podľa mňa nie z obi dvoch pohľadov ale ale keď kataster je evidenčný orgán argumenty má aj druhá strana????
Podobne ako dediť duplicitné vlastníctvo tiež by sa nemalo ale sa to robí záleží od notára :)

  andrejpo73, 10. 11. 2012 v 12:45 - trochu k tomu

Nechcem tu žiadnu právnu poradňu chcem len povedať, že keď zákon dal prostredníctvom dobrovoľných dražieb právo dražiteľom na základe zákona prevádzať nehnuteľnosti, tak takáto
listina, ak je vydaná či už v súlede so zákonom alebo nie spôsobuje zopár právnych otázok, ktorých riešenie nepočká do nejakého konca súdneho sporu, ale skôr tieto spory vyvolá. Správca konurznej podstaty sa bráni tým, že duplicitný vlastník mohol použiť vylučovaciu žaloby len tak neurobil a tým , z jeho pohľadu podľa § 93 ods.3 nový nadobúdateľ nadobudol dražbou čisté vlastníctvo ale zmocnil záonodarca správcu na takéto riešenie ???.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím