lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (155)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (33)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (24)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Maroš Hačko (3)
Marek Maslák (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Straňák (2)
Maroš Macko (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Andrej Kostroš (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Ondrej Halama (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Michal Hamar (2)
Vincent Lechman (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Estočák (1)
Matej Košalko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Pavol Mlej (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Janík (1)
Vladimir Trojak (1)
lukasmozola (1)
Petr Steiner (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tibor Menyhért (1)
Juraj Lukáč (1)
Dušan Rostáš (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Ladislav Pollák (1)
Lucia Berdisová (1)
Petr Kavan (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Robert Šorl (1)
Miriam Potočná (1)
Viliam Vaňko (1)
lukas.kvokacka (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter Kubina (1)
Martin Poloha (1)
peter straka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Matej Gera (1)
Martin Hudec (1)
Dušan Marják (1)
Radoslav Pálka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Kormaník (1)
David Horváth (1)
Igor Krist (1)
Tomáš Demo (1)
Jakub Mandelík (1)
Roman Prochazka (1)
Pavel Lacko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ivan Michalov (1)
Gabriel Závodský (1)
I. Stiglitz (1)
Ján Pirč (1)
Peter K (1)
Natalia Janikova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Priadka (1)
Martin Galgoczy (1)
Emil Vaňko (1)
Lucia Palková (1)
Martin Šrámek (1)
Marcel Jurko (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Adamova (1)
Katarína Dudíková (1)
Róbert Černák (1)
David Halenák (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
Bohumil Havel (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel

Juraj Gyarfas, 01. 03. 2010 v 10:31

O predbežných otázkach položených Európskemu súdnemu dvoru (podľa Lisabonskej zmluvy vlastne už Súdnemu dvoru EÚ) v prípade Brita GmbH v. Hauptzollamt Hamburg-Hafen (C-386/08) som tu už písal na jeseň, keď Generálny advokát Bot zverejnil svoje stanovisko.

Vo štvrtok Súdny dvor zverejnil svoje rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie

O skutkových okolnostiach som už písal na jeseň, takže asi postačí úplne v krátkosti zopakovať kľúčovú otázku. V zásade išlo o to, či tovar vyrobený na Západnom brehu Jordánu, teda na území, ktoré Izrael kontroluje od roku 1967, spadá pod preferenčný colný režim v zmysle Euro-stredomorskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Dohoda s Izraelom) uzatvorenej v rámci Euro-stredomorského partnerstva v roku 1995. A ak nie, či takýto tovar alternatívne nespadá pod preferenčný colný režim v zmysle obdobnej dohody s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (Dohoda s OOP), ktorá pokrýva územie Západného brehu a Pásma Gazy. Okrem toho išlo o procedurálne otázky spolupráce medzi európskymi a izraelskými colnými orgánmi, ktoré ale na tomto mieste nebudem bližšie rozoberať.

Súdny dvor si osvojil názor Generálneho advokáta a na obe otázky odpovedal záporne. Nie, tovar zo Západného brehu nespadá pod Dohodu s Izraelom. (Inými slovami: Áno, nemecké colné orgány mali právo na tento tovar uvaliť clo.) A nie, tento tovar nespadá pod preferenčný režim na základe Dohody s OOP, pretože exportný certifikát vydali izraelské orgány.

Argumentačne je rozhodnutie Súdneho dvora vystavané inak ako stanovisko Generálneho advokáta. Súdny dvor vychádzal okrem iného z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Vlastne ani nie tak úplne z Dohovoru (keďže EÚ nie je jeho zmluvnou stranou), ale z niektorých jeho ustanovení, v ktorých je podľa Súdneho dvoru reflektované medzinárodné obyčajové právo. A medzinárodné obyčajové právo je súčasťou právneho poriadku EÚ (body 40-42).

V zmysle medzinárodného práva je zakázané uložiť tretiemu subjektu povinnosť bez jeho súhlasu (pacta tertiis nec nocent nec prosunt). Výklad Dohody s Izraelom, ktorý by oprávňoval izraelské colné orgány vykonávať právomoc vo vzťahu k výrobkom zo Západného brehu, by bol podľa Súdneho dvoru rovnocenný s uložením povinnosti palestínskym orgánom nevykonávať právomoc, ktorú im zaručuje Dohoda s OOP. (bod 52) Takýto výklad by bol preto v rozpore s uvedenou zásadou medzinárodného práva.

Súdny dvor sa na rozdiel od Generálneho advokáta nezaoberal medzinárodnoprávnymi aspektmi hraníc štátu Izrael. V podstate len lakonicky bez ďalšieho vysvetlenia poznamenal, že "podľa Európskej únie výrobky vyrobené na území, ktoré je od roku 1967 podriadené izraelskej správe, nemajú nárok na preferenčný režim podľa dohody." (bod 64)

Právo a politika

Už na jeseň som sa snažil naznačiť otázku, či takáto politická otázka vôbec patrí do súdnej siene. Odpoveď stále nepoznám.

Na jednej strane toto rozhodnutie vysiela silný politický signál, že EÚ nesúhlasí s izraelskou politikou na Západnom brehu a tento nesúhlas prejaví aj v rámci obchodných vzťahov. Bez ohľadu na to, či človek s týmto politickým postojom súhlasí alebo nie, je otázne, či by ho mali formulovať sudcovia alebo radšej politici. Na druhej strane si neviem predstaviť, ako inak Súdny dvor mohol rozhodnúť. Interpretovať pojem "územie štátu Izrael" (čl. 83 Dohody s Izraelom) ako zahŕňajúci Západný breh by naznačovalo medzinárodnoprávne uznanie suverenity, ktorú si vo vzťahu k Západnému brehu nenárokuje ani Izrael. Toto by bolo politicky nepriechodné a nepredstaviteľné. A hlavne by tým súdna moc urobila rozhodnutie, ktoré prináleží politikom. Súdny dvor možno mohol celú vec presunúť na mechanizmy riešenia sporov podľa Dohody s Izraelom. Ale v kontexte staršej judikatúry, ktorou Súdny dvor potvrdil svoju kompetenciu vykladať medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre ES/EÚ záväzné (napr. prípad Demirel 12/86), by sa tento postoj javil nekonzistentne.

Neviem si teda predstaviť odôvodnenie iného rozhodnutia. Možno je aj hranica medzi právom a politikou v skutočnosti len poznanou nutnosťou ...

Praktické dôsledky

Ťažko povedať, čo toto rozhodnutie znamená z praktického hľadiska. Ťažko si predstaviť, že osadníci budú pre svoje výrobky žiadať exportné certifikáty od palestínskej samosprávy. Možno sa budú v osadách vyrábať polotovary, ktoré sa budú skladať v Izraeli a izraelskí colníci budú svojich európskych kolegov presviedčať, že ide o výrobky vyrobené v Izraeli. A možno nám zdražie červené víno z Golanských výšin.


Názory k článku Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím