lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Maroš Macko (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Petr Kavan (1)
Vladislav Pečík (1)
Ján Pirč (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter K (1)
Róbert Černák (1)
Matej Košalko (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavol Mlej (1)
Miriam Potočná (1)
Matej Kurian (1)
Vincent Lechman (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Gabriel Závodský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ladislav Pollák (1)
Marek Maslák (1)
Roman Prochazka (1)
Paula Demianova (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Kubina (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Estočák (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Michalov (1)
Tibor Menyhért (1)
Viliam Vaňko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Juraj Lukáč (1)
Ivan Kormaník (1)
David Horváth (1)
Katarína Dudíková (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Janík (1)
Tomáš Ľalík (1)
lukasmozola (1)
Ondrej Halama (1)
Natalia Janikova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Volšík (1)
Igor Krist (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Rostáš (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bystrik Bugan (1)
peter straka (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Demo (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Adamova (1)
Emil Vaňko (1)
Marcel Jurko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Marcin (1)
Michal Ďubek (1)
Dušan Marják (1)
Martin Galgoczy (1)
Petr Steiner (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ako prekročiť most v Komárne (Maďarsko v. Slovensko a právo EÚ)

Juraj Gyarfas, 01. 09. 2010 v 08:44

Tento post bude tak trochu v rozpore s mojou snahou vyhýbať sa na tomto blogu politike. Ale čitateľov, ktorí majú politikou nabité súdne procesy radi, by som rád upozornil, že do roka a do dňa od neúspešného pokusu prezidenta Maďarskej republiky Laszlóa Sólyoma prekročiť most v Komárne (Komárno Komárom:-)), kedy mu Slovenská republika zakázala vstup na jej územie, sa táto vec dostala pred Európsky súdny dvor.

Parafrázujúc Tocquevillea, asi neexistuje politická otázka, ktorá by sa skôr alebo neskôr nestala súdnou otázkou.

Odmyslime si teda (ak sa to dá) politiku a pozrime sa na právnu stránku. Z právneho hľadiska je maďarský prezident občanom Európskej únie (čl. 9 ZEÚ) a podľa Smernice 2004/38/ES majú občania EÚ právo vstupu na územie ostatných členských štátov. Slovenská republika sa v rámci minuloročného incidentu odvolala na výnimky z práva vstupu ustanovené v Kapitole VI citovanej smernice, konkrétne na bezpečnostné riziká. Podľa čl. 27 ods. 1 "členské štáty môžu obmedziť slobodu pohybu a pobytu občanov Únie [...] na základe dôvodov verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia". V takomto prípade však "opatrenia prijaté z dôvodov verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti musia byť v súlade s zásadou úmernosti a musia vychádzať výlučne z osobného správania daného jednotlivca. [...] Osobné správanie daného jednotlivca musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti. Zdôvodnenia, ktoré sú oddelené od podrobností prípadu, alebo ktoré sa spoliehajú na aspekty všeobecnej prevencie, sú neprijateľné."

Maďarská republika namietala, že v danom prípade neboli naplnené materiálne podmienky tejto derogácie. Preto žiadala Európsku Komisiu, aby proti Slovenskej republiky iniciovala konanie pre porušenie povinnosti (čl. 258 a 259 ZFEÚ). Komisia si však nad celým prípadom umyla ruky a uviedla, že uvedený problém nespadá pod právo EÚ. Podľa Komisie členské štáty v zmysle medzinárodného práva zostávajú kompetentné rozhodovať o vstupe cudzích prezidentov na svoje územie a nie je relevantné, že tento prezident je zároveň občanom EÚ. Komisia teda rozhodla, že hoci Slovensko nesprávne odkázalo na ustanovenia smernice, nešlo o porušenie práva EÚ.

Túto argumentáciu maďarská vláda pravdepodobne nepovažovala za dostatočne presvedčivú a v zmysle čl. 259 ZFEÚ sa rozhodla sama iniciovať konanie proti Slovenskej republike. Podľa Maďarska je smernica aplikovateľná aj na uvedený prípad a Slovensko ju porušilo.

Okrem samotnej aplikácie smernice na hlavy štátov je z hľadiska práva EÚ na celom prípade kuriózna ešte jedna vec. Za celú existenciu ES/EÚ ide len o šieste (!) konanie o porušenie povinnosti iniciované iným členským štátom, pričom z predchádzajúcich piatich sa len tri skončili rozsudkom. A to oproti tisíckam konaní iniciovaných Komisiou. Či už je dôvodom pre túto disproporciu solidarita medzi členskými štátmi (mentalita neposlušných detí zoči-voči "učke": ty nebudeš žalovať na mňa, ja nebudem žalovať na teba!), politická citlivosť alebo komplikovanejšia procedúra (čl. 259 ZFEÚ) , nič z tohto v tomto prípade nezabralo.

A tak sa budú luxemburskí sudcovia v konaní pod číslom C-364/10 zaoberať právnymi aspektmi našich stredoeurópskych susedských šarvátok ...


Názory k článku Ako prekročiť most v Komárne (Maďarsko v. Slovensko a právo EÚ):


  Juraj Gyarfas, 10. 11. 2011 v 11:51 - Rakúsko v. Maďarsko

Za celé dejiny EÚ do roku 2009 bolo len päť infringement proceedings iniciovaných členským štátom proti členskému štátu a teraz so to tuším rozmáha :-)

Po žalobe Maďarska proti Slovensku to teraz pre zmenu skúša Rakúsko proti Maďarsku. Ach, tá stredná Európa :-)

SME: Viedeň žaluje Maďarsko pre hypotéky

  Ludmila Kucharova, 30. 01. 2012 v 15:10 - MR verzus SR

Myslím, že viacerých nás zaujíma ako rozhodne Súdny dvor v tejto veci. Dávam do pozornosti, že v stredu je ústne pojednávanie:

http://curia.europa.eu/jcms/jcms/Jo1_6581/?dateDebut=&dateFin=&type_all=*&typeP=P&typeC=C&typeA=A&numAffaire=C-364%2F10&langueProc=&nomPartie=&TOUTESJUR=*&juridictionC=C&juridictionT=T&juridictionF=F&opSearch=Vyh%C4%BEad%C3%A1vanie

  Juraj Gyarfas, 06. 03. 2012 v 21:50 - Generálny advokát podporil slovenskú pozíciu

Generálny advokát Yves Bot sa v podstate stotožnil s pozíciou Komisie a vo svojich návrhoch sa v tomto kurióznom spore priklonil na stranu Slovenskej republiky.

Tlačová správa je tu.

  Juraj Gyarfas, 19. 10. 2012 v 22:23 - a je to tu ...

O rozhodnutí v kauze Maďarsko v. Slovensko už písali všetky noviny a politické aspekty boli obšírne okomentované na internetových diskusiách. K politike sa teda nechcem vyjadrovať. Z právneho hľadiska je však kuriózne, ako sa ESD oprel o medzinárodné právo. Z hľadiska hierarchie noriem citovaný prípad Kadi zaraďuje medzinárodné právo nad sekundárne normy, ale pod primárne právo. Napriek tomu bolo použité ako argument na zúženie slobody pohybu, ktorá vyplýva z primárneho práva. Kuriózne ...

"Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že právo Únie treba vykladať so zreteľom na príslušné právne normy medzinárodného práva, keďže toto právo je súčasťou právneho poriadku Únie a je pre jej inštitúcie záväzné (pozri v tomto zmysle rozsudky Racke, už citovaný, body 45 a 46, ako aj z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C 402/05 P a C 415/05 P, Zb. s. I 6351, bod 291)."

  Juraj Gyarfas, 15. 08. 2014 v 23:04 - slovensko-maďarské trenice opäť pred SDEÚ

Rád by som upozornil na dva aktuálne prípady pred Všeobecným súdom, ktoré sa týkajú slovensko-maďarských historických a politických treníc.

Vo veci T-650/13 Lomnici v. Európsky parlament ide o slovenský zákon o štátnom občianstve. Bývalý predseda maďarského Najvyššieho súdu Lomnici sa obrátil na Európsky parlament so žiadosťou o preskúmanie slovenského zákona. Výbor EP pre petície najprv povedal, že petíciu odloží z dôvodu prebiehajúceho konania o zákone pred slovenským Ústavným súdom, ale nakoniec petíciu odmietol. Pán Lomnici pred Všeobecným súdom napáda nedostatok odôvodnenia v odmietnutí.

V druhom prípade (T-453/14 Pannonhalmi Főapátság v. Európsky parlament) ide o zámok v Rusovciach, ktorý princ Lónyay v roku 1946 odkázal benediktínom, ale vzhľadom na následné politické zmeny (a asi zmenu hranice) ostal (Česko)Slovensku. Opäť išlo o petíciu podanú Európskemu parlamentu, ktorú výbor odmietol, lebo vec nespadá do právomoci EÚ.

Obe kauzy sú určite zaujímavé politicky aj historicky. Mňa však osobitne zaujal procesno-inštitucionálny rozmer. Podľa čl. 227 ZFEÚ majú občania EÚ právo obracať sa na Európsky parlament s petíciami. Premýšľam však čo urobí so zaťažením Všeobecného súdu, keď sa každý neúspešný predkladateľ petície obráti na súdy? A aký inštitút by tomuto vôbec zodpovedal u nás?

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím