lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Ivan Bojna (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Adam Valček (2)
Róbert Černák (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter K (1)
Ondrej Jurišta (1)
Petr Kavan (1)
Vincent Lechman (1)
Roman Prochazka (1)
I. Stiglitz (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Michalov (1)
David Halenák (1)
Gabriel Závodský (1)
Bohumil Havel (1)
Ján Pirč (1)
Gabriel Volšík (1)
Tibor Menyhért (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Steiner (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Svoboda (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Marcin (1)
Tomas Kovac (1)
Marek Maslák (1)
Martin Hudec (1)
Marcel Jurko (1)
lukasmozola (1)
Michal Ďubek (1)
Ondrej Halama (1)
Tomáš Demo (1)
Tomáš Ľalík (1)
Katarína Dudíková (1)
Robert Vrablica (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Paula Demianova (1)
Juraj Lukáč (1)
Jozef Kleberc (1)
Lucia Palková (1)
Vladimir Trojak (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Galgoczy (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Estočák (1)
Matej Gera (1)
Dušan Marják (1)
peter straka (1)
Peter Kubina (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Šrámek (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zverejňovanie zmlúv po druhé: Teraz už naozaj

Juraj Gyarfas, 30. 12. 2010 v 18:43

O jednom z prvých civilnoprávnych návrhov novej vlády - povinnom zverejňovaní všetkých zmlúv uzatváraných verejnými subjektmi - sme na tomto blogu už diskutovali.

Návrh medzitým prešiel mnohými zmenami. Formálne vyzerá úplne inak ako pôvodný návrh (nosná časť zákona bola vložená do infozákona namiesto do Občianskeho zákonníka), filozofia však ostala zachovaná. A tesne pred koncom roka pod číslom 546/2010 vyšiel v Zbierke zákonov. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Ako som písal v prvej diskusii, základná idea zákona sa mi pozdáva. Nespochybňujem argumenty odporcov, že návrh je nesystémový, transformuje neschopnosť štátu urobiť si poriadok vo vlastnom chlieve na vyššie náklady súkromných subjektov a spôsobuje dodatočnú právnu neistotu. Je to veľká záplata. Ale zdá sa, že diera korupcie je tiež veľká.

O filozofii zákona sme však už diskutovali. Teraz by som sa rád podelil o niektoré praktické otázky, ktoré mi pri prvom čítaní napadli. A prípadne zistil, ako si predstavujete jeho aplikáciu v praxi.

1. Terminologická drobnosť

Nerozumiem slovu platnosť v § 47a ods. 4 OZ. Zmluva podľa môjho názoru zväčša nepotrebuje súhlas príslušného orgánu na svoju platnosť, ale na svoju účinnosť. Predpokladám, že hovoríme napr. o schválení koncentrácií (podľa Merger Regulation alebo ZoHS) alebo o štátnej pomoci (podľa čl. 107 ZFEÚ). Pred schválením príslušnej transakcie je zmluva podľa mojich vedomostí platná, strany však nemôžu vykonávať svoje práva ( § 10 ods. 14 ZoHS, standstill obligation). Možno je to hranie sa so slovíčkami, ale gramaticky z nového ustanovenia vyplýva, že ak by posudzovanie trvalo dlhšie ako tri mesiace, zmluva sa bude musieť uverejniť ešte pred rozhodnutím. V opačnom prípade by po uplynutí troch mesiacov platilo, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

2. Medzinárodné právo súkromné

Otázku aplikácie zverejňovania na zmluvy spravujúce sa iným právom sme tu už riešili. Zákonodarca sa nakoniec rozhodol do zákona "natvrdo" napísať, že príslušné ustanovenia sa aplikujú bez ohľadu na rozhodné právo ( § 853 ods. 3 OZ, § 771c ObZ). Som zvedavý, čo na to povie cudzí súd rozhodujúci o zmluve podľa cudzieho práva. Možno by mohol tieto ustanovenia aplikovať podľa čl. 9 ods. 3 Nariadenia Rím I, ale to bude tiež na zváženie súdu.

3. Nezverejnenie nepodstatných detailov

Táto otázka tiež už bola diskutovaná. Čo ak niekto zabudne nascanovať prílohu č. 34 alebo ak nebudú zverejnené všeobecné obchodné podmienky? Stricto sensu by zmluva nemala byť účinná. Budú súdy vychádzať z akéhosi mimozákonného testu materiality nezverejnenej časti, vymyslia súdy koncepciu čiastočnej neúčinnosti a neuzavretosti podľa vzoru čiastočnej neplatnosti alebo sa budú takéto zmluvy ako neúčinné (a podľa fikcie v § 47a ods. 4 neuzavreté) hádzať celé do koša?

4. SPP

A úplne na záver - je SPP povinnou osobou? Ak sa nemýlim, SPP bolo založené povinnou osobou ( § 2 ods. 3 infozákona) a dokonca štát vlastní väčšinu akcií. Bude aj SPP zverejňovať všetky svoje zmluvy?


Názory k článku Zverejňovanie zmlúv po druhé: Teraz už naozaj:


  Tomáš Klinka, 11. 01. 2011 v 12:29 - Ad 1 a 4

Predpokladám, že termín "platnosť zmluvy" v spojení so súhlasom príslušného orgánu má svoj pôvod v § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Opäť zrejme dochádza k chaotickému prepletaniu súkromného a verejného práva. Nuž a Jurajov postreh s SPP je trefa!

  Kristián Csach, 11. 01. 2011 v 13:30 - body...

Ad 1. (obdobne §5a ods. 6 infozákona): Nemusí to byť terminologická nepresnosť, iba prešpekulovanosť. Podľa § 47a ods. 1 sa posúva účinnosť zmluvy na deň po jej zverejnení. ods. 4 uvádza skutočnosti, ktoré majú nastať pred jej zverejnením. Ak by do ods. 4 napísali "účinnosť" bol by to chaos: raz by účinnosť nadobudla schválením a potom tú skutočnú účinnosť podľa § 47a ods. 1 OZ až deň po zverejnení. Babo raď...

Inak, koncept § 47 ods. 1 OZ, podľa ktorého povinný súhlas vplýva iba na účinnosť nie je všeobecným a výlučným režimom pre schvaľovanie zmlúv (viď. obchodné spoločnosti, samospráva, atď.). Naopak, je to relikt doby.

Ad 2. Áno, budú to imperatívne normy. A nevidím dôvod, prečo by to iné štáty nemali akceptovať. Rím I vychádza z toho, že obsah imoeratívnych noriem si definujú jednotlivé členské štáty (a aj teraz rozsah imperatívnych noriem variuje)

Ad 3. a 4.: To nemám silu riešiť. Ja práve komunikujem so zahraničným vydavateľstvom o nákupe kníh za grantové prostriedky... :D.

Celý zákon považujem za typický slovenský výmysel. Máme problém. Politik sa hrdí tým, že vymyslel riešenie. To riešenie je brutálny nezmysel. Nikto ho dodržiavať nebude, lebo sa to nedá (opäť moja teória o slovenskom práve a jeho programovom nedodržiavaní), alebo ho bude dodržiavať a bude to nanič (viz JASPI)... Proste krásne riešenie, kde je ovca zdochla, vlk je hladný ale Zbierka zákonov presýtená.

  M. , 11. 01. 2011 v 17:33 - zverejnovanie zmluv SPP

Ad 4.
SPP rovnako ako aj taka Slovenska Posta su podla mojho nazoru povinnymi osobami podla §2 InfoZ, zaroven vsak nimi uzatvorene zmluvy podla mna nenaplnaju podmienky kladene na povinne zverejnovanie zmluv, pretoze tieto zmluvy neobsahuju "informacie, ktora sa ziskala za verejne prostriedky" ani sa netykaju pouzivania verejnych prostriedkov, nakladania s majetkom statu/obce/VUC/POzriadenych zakonom. Ich zverejnovanie teda nie je povinne a rovnako ich ucinnost nie je viazana na §47a OZ. Zverejnovane by zmluvy mali byt iba v pripade ak by sa tykali verejnych prostriedkov, resp. prostriedkov EU, ci majetku menovanych subjektov.

  Juraj Gyarfas, 11. 01. 2011 v 21:52 - Ad: M.U.

Ďakujem. Nadhodil som to len ako provokáciu, lebo som nemal energiu si to podrobne premyslieť a dúfal som, že to niekto presne takto vyrieši. Takže ďakujem.

Keďže verejné prostriedky sú podľa zákona o rozpočtových pravidlách definované ako "finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii", SPP vypadáva. Ešte šťastie :-)

  Martin Maliar, 16. 01. 2011 v 10:40 - Urobiť to

Legislatíve toto všetko zapracovať nebolo vôbec jednoduché a celkovo sa domnievam, že až na malé muchy je úprava použiteľná. Verím, že dobúcna prinesie viac pozitív ako negatív. Vďaka teda hlavne Sekcii legislatívy MSSR. Najbližšie nás (MSSR) čaká ZKR a OSP. Iste si viete predstaviť, že do týchto predpisov "sa vyzná každý".

  Martin Husovec, 16. 01. 2011 v 15:49 - Len na zamyslenie

§ 5a (2) infozákona "Ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje, sa nezverejňuje."

Obmedzenie prístupu k informáciám § § 8 - 13
§ 8 - ochrana utajovaných skutočností
§ 9 - ochrana osobnosti a osobných údajov
§ 10 - ochrana obchodného tajomstva
§ 11 - iné, napr. aj ochrana duševného vlastníctva

Podľa mňa dosť solídny základ na obchádzanie :)

  ^ez^, 16. 01. 2011 v 16:35 - dusevne vl

uz nase sudy vyriesili otazku ci je text zmluvy predmetom ochrany AZ?

  Kristián Csach, 16. 01. 2011 v 23:08 - EZ:

Eazy: pokiaľ viem, ešte nie.
(Uťahovali sme si z tohto problému asi pred rokom s ľuďmi "od duševného vlastníctva". Bolo by to krásne, ak by právnik zažaloval klientov, nech sa neopovážia zmeniť zmluvu, lebo je to jeho autorské dielo a na to dokonalé rozdelenie práv a povinností je patrične hrdý... (alegória na architektku, ktorá nepustila zásah do fasády jednej budovy v KE, ktorá mala značné tepelné úniky)... ).

  Martin Husovec, 17. 01. 2011 v 01:31 - Text Zmluvy

Pojmové znaky autorského diela sú
1. výsledok tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby,
2. tvorivost
3. oblasť umenia, alebo vedy
4. výsledok nie je z autorsko-právnej ochrany
vylúčený
5. ide o vyjadrenie v podobe vnimatelinej zmyslami

Zmluva: 1OK,2VYNIMOCNE,3NEMYSLIM SI (iba ze by ste ju hadam zversovali alebo napísali do podoby odbornej state),4OK,5OK - kedze ide o kumulatív, text normálnej zmluvy podľa môjho názoru predmetom ochrany nie je - pretože nie z oblasti umenia (literárne a iné) alebo vedy. Drvivú väčšinu však diskvalifikuje už 2, lebo tvorivosť nie je možné zamieňať s namáhavosťou alebo ťažkosťou práce (porovnaj doktrína (skill and labour) v štátoch copyrightu).

Jediným otáznikom je nejednoznačnosť posledných rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach Infopaq C-05/08 a BSA v. Ministerstvo kultúry ČR C-393/09, u ktorých nie je zrejmé či Súdny dvor odpálil podmienku 3, a skade na to prípadne zobral "mandát" v informačnej smernici ..

Každopádne tete architektke by som odkázal ľudské posolstvo § 3 odst. 1 ObčZ ...

  ^ez^, 17. 01. 2011 v 08:52 - ad MH

ad tvorivost: co ak by som tu zmluvu napisal vo versoch a s rymom?

znamena to, ze tie vydane zbierky zmluv mozem cele en bloc oskenovat na internet a neporusil som nikoho autorske prava?

  Martin Husovec, 17. 01. 2011 v 09:44 - databázové právo

Nie pretože tie sa spoliehajú na databázové právo sui generis, ktoré s autorským nemá nič spoločné a tam je hranicou ochrany podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu (pozri § 72 a nasl. AZ).

Už som napísal, že ak by si zmluvu zveršoval tak, že by sa snej stalo umelecké dielo, mohla klasifikovať pod autorské dielo ak splní ostatné podmienky.

Poučenie - treba veršovať tie časti zmlúv so štátom, ktoré nechceme online :)

  ^ez^, 17. 01. 2011 v 11:11 - RE: databazove pravo

na SME je clanok v ktorom sa pise ze niektore obce splnili povinnost zverejnovat zmluvy bohapustym oskenovanim zmluv do obrazkovych formatov, cim prakticky znemoznili vyhladavanie v obsahu.

otazka z databazovho prava:

ak by nejaky "obciansky aktivista" urobil OCR kazdeho obrazku a vytvoril by identicky zoznam kopii zmluv obce, v pocitacovo citatelnom formate (doc, pdf), porusil by databazove prava obce?

  Juraj Gyarfas, 18. 01. 2011 v 20:05 - ešte k SPP, SLSP, VÚB

Ak je SPP povinnou osbou, môže sa asi vyhnúť povinnostiam podľa § 5a, nakoľko nepôjde o verejné prostriedky. Ale čo s § 5b (zverejňovanie objednávok a faktúr)? Toto ustanovenie už podmienku verejných prostriedkov neobsahuje. A čo s inými povinnosťami podľa infozákona?

A vôbec, ak sa § 2 ods. 3 berie doslovne, spadá tam aj SLSP a VÚB, lebo tiež boli založené štátom, hoci už v nich štát nevlastní žiadne akcie. Martin, ako ste to na ministerstve mysleli? :-)

  Michal Novotný, 31. 01. 2011 v 10:25 - A očakávané

sa stalo skutočnosťou...

http://www.sme.sk/c/5744635/podpisy-zverejnit-netreba.html

Na základe tohto usmernenia som si nie celkom istý, či je Ministerstvo financií tým skutočne "správnym" orgánom.

  Ondrej Jurišta, 31. 01. 2011 v 20:33 - Usmernenie MF SR

Pre nedostatok času som čítal len ten článok nalinkovaný aj vyššie, ale takéto usmernenie môže priniesť snáď len viac zmätkov ako úžitku. Aká je vlastne jeho právna relevancia vo vzťahu k zákonu? Žiadna. Bol by som zvedavý, čo by sa stalo, ak by súd (teoreticky)rozhodol o neúčinnosti zmluvy zverejnenej bez podpisu, pričom príslušná povinná osoba sa iba držala usmernenia MF SR...
Stále sa len utvrdzujem v tom, čo o tejto právnej úprave písal Kristián Csach...žiaľbohu.
Ale ešte raz, zatiaľ som to usmernenie nevidel...

  p., 01. 02. 2011 v 10:07 - ad Usmernenie MF SR

fikcia racionálneho zákonodarcu

  Lucia Krupolska, 14. 02. 2011 v 11:13 - A ako sa popasovat s rozhodnutim Ustavneho sudu?

Zaujímavý je nález ÚStavného súdu: sp. zn. I. ÚS 236/06 zo 6. júna 2007

"Právnické osoby založené povinnými osobami (štátne orgány, obce, vyššie územné celky) uvedenými v ods. 1 a 2 ( § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií."

Podľa tohto nálezu by tým pádom každý subjekt, ktorý by bol založený povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám by automaticky aj nakladal s verejnými prostriedkami....

  Juraj Gyarfas, 14. 02. 2011 v 19:31 - Ad Lucia

Tiež som premýšlal nad týmto rozhodnutím (a jedným rozhodnutím českého NSS, ktoré presadzuje podobný záver). Takýto záver by úplne prelomil corporate veil štátnych akcioviek. Čo patrí štátnej akciovke patrí štátu.

Tento záver je podľa mňa problematický. Po prvé, predmetné rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď bola daná osoba 100% vlastnená štátom. Z hľadiska teleologického výkladu by v tomto prípade bolo prelomenie corporate veil ľahšie odôvodniteľné, ako v prípade "každej osoby založenej štátom".

Po druhé, toto rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď infozákon neobsahoval taký jasná odkaz na vymedzenie verejných prostriedkov v zákone o rozpočtových pravidlách (odkaz bol len v inom kontexte v § 9). Súčasný odkaz pod čiarou síce nie je formálnym prameňom práva, ale podľa mňa naznačuje, že pojem verejné prostriedky by sa mal vykladať podľa definície v zákone o rozpočtových pravidlách, teda pomerne reštrkitívne.

Ale inak súhlasím, že je to problém. A infozákon by mal byť čo najskôr novelizovaný, aby sa tieto nejasnosti vyčistili.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím