lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (15)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Adam Valček (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Ivan Bojna (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Kubina (1)
Robert Šorl (1)
David Halenák (1)
Jozef Kleberc (1)
Peter Marcin (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Ľalík (1)
Nora Šajbidor (1)
Emil Vaňko (1)
Vincent Lechman (1)
Ondrej Jurišta (1)
Gabriel Volšík (1)
Michal Krajčírovič (1)
Vladislav Pečík (1)
Ján Pirč (1)
Natalia Janikova (1)
Gabriel Závodský (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Marják (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Estočák (1)
Robert Vrablica (1)
lukas.kvokacka (1)
Róbert Černák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Adamova (1)
Bystrik Bugan (1)
lukasmozola (1)
peter straka (1)
Marcel Jurko (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Halama (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Šrámek (1)
Vladimir Trojak (1)
Tibor Menyhért (1)
Marek Maslák (1)
Ivan Michalov (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Kavan (1)
Peter K (1)
Igor Krist (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavol Mlej (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Galgoczy (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Gera (1)
Matej Kurian (1)
Bohumil Havel (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Janík (1)
Matej Košalko (1)
Radoslav Pálka (1)
I. Stiglitz (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ešte raz k stavbe na cudzom pozemku

Tomáš Čentík, 20. 01. 2011 v 22:06

Na začiatok by som rád pozdravil všetkých diskutujúcich. Dôvodom prečo som sa zaregistroval na lexforum je vysoká úroveň diskusie, ktorá tu prebieha z rôznych oblastí práva. Musím sa priznať, že niekedy tu dostanem viac informácií ako v škole a zároveň ma to vždy posunie v právnom myslení o krok ďalej. Niekedy sa až čudujem do akej hĺbky sa niektoré inštitúty dajú rozoberať a aké aplikačné problémy so sebou prinášajú. Týmto sa zároveň aspoň posuniem z roviny pasívneho pozorovateľa do aktívneho zapájania sa do diskusie a možno prinesiem niečo nové.

A teraz k veci. Téma stavba na cudzom pozemku už na tomto mieste bola pertraktovaná, čo ma pri prvom pohľade na nadpis témy potešilo, ale následne som bol sklamaný, že som nedostal pre mňa relevantnú odpoveď., hoci diskusia bola plodná Pred necelým rokom som sa totiž s mojimi kolegami z fakulty, ktorých na tomto mieste pozdravujem zúčastnil súťaže, ktorá je Vám určite známa, a to Simulovaný súdny spor. Ako už názov témy prejudikuje kauza sa dotýkala práve stavby na cudzom pozemku.

Keďže nechcem ovplyvniť právne názory potenciálnych diskutujúcich, obmedzím sa iba na deskripciu skutkového stavu, pričom svoju argumentáciu si nechám na neskôr.

Skutkový stav prípadu (trochu mnou pozmenený, ale meritum zachované): " Jozef Novák vlastní pozemok, ktorý nevyužíva a v rámci dobrých vzťahov so svojim priateľom Petrom Timkom mu dovolí, (na základe ústneho súhlasu) aby si na jeho pozemku postavil stavbu na chov zvierat. Po smrti týchto pánov prejde majetok na ich deti. Tie ale majú so svojim majetkom iné plány, a preto dedička po p. Novákovi by najradšej svoj pozemok predala alebo aspoň prenajala, aby z neho mala nejaký prospech. Predaj však neprichádza do úvahy, pretože de iure síce môže realizovať obsah svojho vlastníckeho práva k pozemku, ale de facto od nej takýto pozemok asi nikto nekúpi keďže na ňom stojí stavba, ktorá má iného vlastníka. Preto sa snaží s dedičkou po p. Timkovi dohodnúť na riešení tejto pre ňu nepriaznivej situácie. Tá však odmieta akúkoľvek dohodu o usporiadaní týchto právnych vzťahov, ako aj odkúpenie pozemku, prípadne predaj stavby.

Otázka znie ako by ste poradili vlastníčke pozemku domôcť sa svojho práva, resp. dosiahnuť, aby zo svojho pozemku mala nejaký prospech. Ako riešiť danú situáciu sa nám nepodarilo získať ani na súťaži SSS, hoci padli viaceré vcelku zaujímavé argumenty, ktoré buď nie celkom nachádzali odpoveď v právnych normách alebo boli nedostatočným riešením predmetnej kauzy, pričom senát bol na vysokej úrovni, ktorý bol obsadený, tak sudcom, ako aj advokátmi.


Názory k článku Ešte raz k stavbe na cudzom pozemku:


  ^ez^, 20. 01. 2011 v 22:34 - simulovany...

aby sme verne napodobnili realitu navrhujem zacat debatu o 4 az 15 rokov.

  Juraj Gyarfas, 21. 01. 2011 v 11:48 - privítanie a reakcia

V prvom rade by som rád privítal nového autora. Vždy sa tešíme, keď pribudne niekto nový a samozrejme sme radi, že je tu podľa čitateľov "vysoká úroveň diskusie" :-)

A teraz k téme. Podľa môjho názoru išlo o zmluvu o výpožičke (mohlo by ísť aj o nájomnú, ale chápem, že to bolo bezodplatné). V oboch prípadoch však zmluva nemusela byť písomná. Zmluva následne prešla na právnych nástupcov. Keďže ide o zmluvu na dobu neurčitú, môže ju prenajímateľ kedykoľvek vypovedať. Keďže v čase realizácie stavby vlastník stavby mal k pozemku právo (nájomné alebo výpožičné), nejde o situáciu, ktorá by sa dala riešiť podľa § 135c. Po výpovedi zmluvy a zániku práva vlastníka stavby k pozemku sa však dá riešiť podľa § 126. Keďže vlastník stavby existenciou stavby zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, môže sa tento domáhať odstránenia stavby. Toto podľa môjho názoru vychádza z českej judikatúry (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1120/2006 a 22 Cdo 1997/2000. Opačný názor však vyplýva z 22 Cdo 746/2007.

Neviem, či by riešenie podľa § 126 bolo spravodlivé. Ale formálno-právne by bolo na strane vlastníka pozemku podľa mňa najvhodnejšie.

  Michal Novotný, 21. 01. 2011 v 11:50 - Keďže

som sa sám zúčastnil na SSS 2003 i 2004, tak sa zapojím do diskusie ako prvý.

Medzi Novákom a Timkom bola uzavretá zmluva o výpožičke, keďže Novák Timkovi prenechal vec (pozemok) na bezplatné užívanie ( § 659 Obč. zák.). A cohaerentia k § 2 ods. 3 a § 123 Obč. zák. je zrejmé, že do výpožičky možno vec prenechať i na neurčitý čas a takáto zmluva bude vypovedateľná podľa všeobecných ustanovení § 582 Obč. zák. bez obmedzenia ods. 2, keďže jej obsahom nie je záväzok zdržať sa, ale trpieť.

Tieto záväzky prešli v dôsledku univerzálnej sukcesie na ich dedičov ( § 579 Obč. zák.), ktorí majú teraz postavenie zmluvných strán tejto zmluvy vrátane práva vypovedať túto zmluvu.

Ak vyjdeme z názoru, že užívacie právo k pozemku na ňom oprávňuje zriadiť stavbu (o čom by sa podľa mňa dalo diskutovať a aj sme to tu už robili), potom bola stavba p. Timkom zriadená oprávnene. Zánikom užívacieho práva zaniklo oprávnenie dedičov p. Timka mať na pozemku stavbu, takže sú povinní pozemok vydať späť dedičom p. Nováka (logicky v stave, v akom ho dostali).

Je na úvahu, či v tomto prípade platí všeobecné ustanovenie § 126 ods. 1 Obč. zák., alebo špeciálna úprava § 135c leg. cit. Český NS sa myslím v obdobných prípadoch kloní skôr k prvému záveru.

In casu je to ale jedno, pretože odstránenie stavby na chov zvierat podľa mňa je vždy účelné v zmysle § 135 ods. 1 a 2 Obč. zák. Navyše, túto výnimku treba interpretovať skôr úzko, pretože predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktoré je v tomto prípade prednejšie.

Preto si myslím, že dedičia po p. Novákovi sa môžu domáhať vypratania svojho pozemku (t.j. odstránenia stavby), a to či už titulom § 126 Obč. zák., alebo § 135c ods. 1 Obč. zák. per analogiam.

Dúfam, že mi neunikol nejaký zásadný problém...

  Michal Novotný, 21. 01. 2011 v 11:52 - Tak

som nebol prvý...

  Juraj Gyarfas, 21. 01. 2011 v 12:41 - Michal

Jeeeej, Michal, ako sme sa vzácne zhodli, hoci sme zjavne obaja písali naraz :-)

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 12:43 - čiže

Z toho mi vyplýva, že najschodnejší by bol petit na odstránenie stavby.

Teraz si uvedomujem, že týmto smerom sme sa neuberali, pretože sme mohli vychádzať iba z písomného zadania k prípadu a podkladov, ktoré boli k nemu priložené, a z tých ani pri extenzívnom výklade nevyplývalo, že vlastník pozemku dal výpoveď zmluvy, čiže reálny súdny spor by bol v tomto smere flexibilnejší.

Tu by ešte prichádzalo riešenie podľa § 135c ods. 3 OZ, prípadne ods. 2 OZ (ale s tým by asi vlastník pozemku nesúhlasil)

Problém bol tiež v tom, že nebolo možné identifikovať podrobné obsahové náležitosti tej ústnej dohody.

Nebolo by potrebné podľa Vás skúmať, či tá dohoda mala vecnoprávne alebo obligačnoprávne účinky? Istým spôsobom išlo o právo zodpovedajúce vecnému bremenu. To je len taká úvaha...

Určite sa všetci zhodneme, že absencia legálneho zakotvenia zásady, podľa ktorej "vrch podlieha spodku"(superficies solo cedit) spôsobuje zbytočné problémy.

Nepoznáte náhodou príčiny, ktoré viedli k vypusteniu tejto zásady?

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 12:46 - skoro som zabudol

ďakujem za privítanie:)

  Juraj Gyarfas, 21. 01. 2011 v 12:58 - Tomáš

Podľa mňa obsahové náležitosti ústnej dohody vyplývajú zo zadania. Ale uznávam, že treba najprv dať výpoveď a potom žalovať podľa § 126, čo asi presahuje možnosti SSS (žaloba by mala nasledovať až po výpovedi a výpoveď asi v rámci SSS nemôžete dať).

Vecné bremeno by muselo byť zapísané do katastra. Jedine, že by vlastník stavby tvrdil, že vecné bremeno vydržal. To by bol dobrý argument.

Riešenie podľa § 135c podľa mňa neprichádza do úvahy, lebo stavba nikdy nebola neoprávnenou a neskorším zánikom titulu sa už neoprávnenou nestane. Práve preto by sa mal namiesto § 135c aplikovať § 126 (čo je z hľadiska spravodlivosti absurdné, lebo viac chráni neoprávneného stavebníka ako nájomcu, ktorému zanikla nájomka, ale tak to žiaľ je).

Zrušenie superficies solo cedit podľa mňa vymysleli komunisti, lebo (a) to bol buržoázny prežitok, a (b) umožnilo im to rozkradnúť všetko, čo nebolo prišróbované a postaviť na zhabaných pozemkoch budovy bez toho, aby sa unúvali právnym vyčistením znárodnenia v pozemkových knihách (odtiaľ aj pôda neznámych vlastníkov). Ale to je len taká moja pracovná hypotéza, iste na to sú fundovanejšie odpovede :-)

Problém však podľa mňa je, ako sa k nej vrátiť. Ako by mali vyzerať tie prechodné ustanovenia? Ako to vlastne chce riešiť Eliáš v novom českom OZ?

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 13:31 - vecné bremeno

Neviem teraz ako boli upravené v OZ vecné bremená toho času lebo tá dohoda bola datovaná niekdy okolo roku 1957 a zapisovaním do pozemkových kníh. Keby tam bolo bremeno s vecnoprávnym účinkom, tak to by vlastník pozemku nebol v najlepšom postavení...

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 15:41 - vypozicka

nemozem si pomoct ale ja tam vypozicku ani najomnu zmluvu nevidim. zadanie hovori jasne "mu dovolí, (na základe ústneho súhlasu) aby si na jeho pozemku postavil stavbu na chov zvierat".

slovo "suhlas" je tam jednoznacne. ak niekomu dam suhlas aby napr. vstupil na pozemok neznamena to ze doslo k uzatvoreniu nejakej zmluvy na dobu neurcitu ktora plati az do vypovedania.

podla mna je to jednoznacne jednostranny pravny ukon kedze chyba navrh podla §43a OZ a prijatie podla §43c OZ.

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 15:41 - vypozicka

nemozem si pomoct ale ja tam vypozicku ani najomnu zmluvu nevidim. zadanie hovori jasne "mu dovolí, (na základe ústneho súhlasu) aby si na jeho pozemku postavil stavbu na chov zvierat".

slovo "suhlas" je tam jednoznacne. ak niekomu dam suhlas aby napr. vstupil na pozemok neznamena to ze doslo k uzatvoreniu nejakej zmluvy na dobu neurcitu ktora plati az do vypovedania.

podla mna je to jednoznacne jednostranny pravny ukon kedze chyba navrh podla §43a OZ a prijatie podla §43c OZ.

  Michal Novotný, 21. 01. 2011 v 16:14 - Ale, ale

milý študent, tu máš pekný príklad zle položenej otázky, na ktorú dostaneš len zlé odpovede :-)

V roku 1957 platil Občiansky zákonník z r. 1950, ktorý v § 159 určoval, že stavbu na cudzom pozemku možno zriadiť len na základe práva stavby, a to písomnou zmluvou ( § 40 ods. 1), ktorá má vecnoprávne účinky ( § 111 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 2 a § 29) a ku ktorej treba súhlas ONV ( § 160). Bez týchto náležitostí bola zmluva neplatná, takže právo stavby by teoreticky bolo možné nadobudnúť vydržaním ( § 118), ale vzhľadom na 10ročnú premlčaciu dobu ( § 116 ods. 1) by sa to už do účinnosti nového OZ, ktorý zrušil právo stavby i vydržanie, nestihlo.

Za komančov mu k pozemku tuším mohli zriadiť na tento účel právo stavby, inak platil § 221 Obč. zák. z r. 1964 o neoprávnenej stavbe.

Ad Juraj: Práve absurdnosť porovnania situácia neoprávneného úmyselného staviteľa a nájomníka je dôvodom, kvôli ktorému nejako neviem akceptovať tú judikatúru českého NS. Skôr si myslím, že by sa tam per analogiam mal aplikovať § 135c Oz.

A s tým vysvetlením máš úplnú pravdu - ako inak by sa boli mohli postaviť družstevné a štátne kravíny na združstevnených (ale nie konfiškovaných!) pozemkoch než vďaka zrušeniu uvedenej zásady?

  Michal Novotný, 21. 01. 2011 v 16:33 - Aha, Juraj

a ešte som chcel: prečo by sa v žalobe nemohla dať výpoveď?

  Juraj Gyarfas, 21. 01. 2011 v 17:09 - Ad Michal

Ale nemohol to vydržať už po 1991?

Výpoveď v žalobe ... to by určite mohol, ale potom by ešte musela uplynúť vyýpovedná doba ku koncu kvartálu, nie? Až potom by mohol žalovať vypratanie. Chcel som tým len povedať, že ak je zadaním SSS nie právna analýza a odporúčanie ďalších krokov, ale len samotná žaloba, asi nám toto nepomôže.

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 17:33 - právo stavby

Inštitút práva stavby bol v tom čase parcálne obsolentný, keďže má význam iba v koherencii so zásadou superficies solo cedit.

Ak to zhrnieme, tak v danom prípade neprichádza do úvahy ani právo stavby, resp. forma vecného bremena a podľa niektorých názorov ako vidím ani tá výpožička. To ma však potom vytvára akýsi zamotaný kruh, z ktorého sa nedá von, pričom každý prípad by mal mať nejaké riešenie.

V každom prípade obidvaja sú vlastníci a majú k svojim nehnuteľnostiam de iure užívacie právo, hoci vlastník ho nemá de facto, keďže tam ja tá stavba. Neochota dohodnúť zo strany vlastníka stavby oslabuje postavenie vlastníka pozemku.

Z hľadiska spravodlivosti by mal mať vlastník právo na odstránenie stavby, alebo na odkúpenie pozemku vlastníkom stavby, alebo aspoň na platenie nejakej úhrady za užívanie od vlastníka pozemku.

Otázka, ale znie aký právny základ použiť na túto argumentáciu...

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 17:37 - oprava

tam kde je v treťom odseku iba vlastník rozumej vlastník pozemku
a v štvrtom odseku úhradu za užívanie od vlastníka stavby

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 18:02 - ad TC

toto je problem snad kazdej debaty na LF ze sa v prave hlada "spravodlivost".

v tomto pripade je podla teba bolo spravodlive to, ze vlastnik pozemku by mal mat plne uzivacie pravo (de iure a de facto) alebo nejaku nahradu. a kedze ho nema tak hura na sud a cez analogie a konkludentne pravne ukony mu ho vratime spat aj na ukor druhych a tretich stran.

myslim si ze je uplne v poriadku, ze nie je de-facto vlastnikom. porucitel mu to de facto vlastnictvo udelenim suhlasu vzal a dedic s tym musi zit. ak sa mu to nepaci mal moznost vyriesit tuto situaciu inak v dedicskom konani. rovnako mohol porucitel na pozemku skladovat jadrovy odpad a dedic by mal rovnaky problem, ibaze ten jadrovy by sa uz nedal riesit kreativnym pravnym vykladom.

vykladat pravny vztah medzi stranami ako vypozicku je vzhladom na konanie stran uplne nespravne. ak by sme sa oboch porucitelov opytali tesne po udeleni suhlasu ci si myslia ze je to "vypozicka" ktoru moze jedna strana kedykolvek vypovedat bez dovodu napriek tomu ze druha strana uz investovala do stavby, asi by mali iny nazor.

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 18:35 - spravodlivosť a právo

Viem, že tieto dva termíny sa v práve nie veľmi prekrývajú a že u nás platí pravidlo lex dura set lex, ale vychádzam čiastočne aj z §1 OSP podľa ktorého má byť v konaní zabezpečená spravodlivá ochrana práv a úcta k právam iných osôb. Z toho vyplýva určité interpretačné pravidlo, ktoré musí súd zohľadniť pri prejedaní a rozhodnutí vo veci samej.

V prospech vlastníka pozemku v tomto konkrétnom prípade hraje, že sa snažil riešiť vec mimosúdne. Myslím si, že nie je veľmi v poriadku, keď má vlastnícke právo k pozemku, s ktorým nemôže de facto nič robiť a neviem, či bola vôľa jeho poručiteľa, aby ten pozemok nemal pre neho žiadny osoh.

Tu je potreba hľadať rovnováhu, resp. vyvážiť tento nepriaznivý právny vzťah, tak aby boli obe strany spokojné, lenže bez vôle tej druhej to asi nepôjde. Možno pri štipke empatie so stavom vlastníka pozemku by niektoré názory na túto problematiku boli odlišné.

V podstate je pre mňa irelevantné, ktorá strana by vzišla s prípadného sporu ako víťaz, pretože som sa len snažil nájsť odpoveď, ako sa dá takýto spor racionálne vyriešiť na platforme nejakej právnej normy, aby to dávalo zmysel.

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 18:48 - spravodlivost

druha strana neurobila nic v rozpore so zakonom alebo dobrymi mravmi. to ze nemala zaujem sa dohodnut na niecom na co vlastnik nema pravo im nemoze byt na tarchu. preco by mala byt trestana za to, ze dedicia (neskoro) zistili ze z pozemku nemaju uzitok a chcu to zmenit? pride mi to rovnako "spravodlive" ako ex post otvaranie zmluv kvoli "neprimeranej" kupnej cene.

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 18:52 - Otázka

Čiže vlastník pozemku nemá právo užívať svoj pozemok? A kedy skôr mali dedičia zistiť?

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 19:07 - no

1) ak niekomu udelil suhlas na uzivanie tak jeho uzivacie pravo musi byt prirodzene obmedzene.

2) v dedicskom konani. mohli dedicstvo odmietnut.

ak by bolo bezodplatne zriadene vecne bremeno tak by sa uz nejednalo o nespravodlivost, napriek tomu ze fakticky stav by bol rovnaky? (tiez by mal vlastnik len de-iure vlastnictvo)

ak by uzivatel odstranil stavbu na svoje naklady a vratil by pozemok vlastnikovi, nedoslo by k ziadnej nespravodlivosti? nevedie taky stav k obrovskym transakcnym nakladom ked na postavenie psej budy bude treba vkladat na kataster pisomne notarom overene advokatom vypracovane zmluvy o zriadeni vecneho bremena?

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 19:19 - hm

Ad prvá varianta: ak mám právo udeliť súhlas, tak prirodzene ho môžem vziať aj späť
Ad druhá varianta: odmietnuť dedičstvo je dosť extrém, lebo to možno len ako celok, čiže by boli asi blbý a neviem kto by sa zriekol svojho pozemku, pri dnešnej cene za pozemky.

Ja som spomínal recipročne výhodné riešenie sporu, čo znamená, že by sa vlastník pozemku finančne alebo inak podieľal odstránení stavby a súčasne by poskytol vlastníkovi stavby určitú satisfakciu.

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 19:23 - a nie je

nespravodlivé ak niekto užíva síce svoju stavbu, ale na cudzom pozemku, za ktorý nezaplatil ani korunu (euro)voči vlastníkovi pozemku, ktorý sa môže tým pádom len bezmocne prizerať.

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 19:33 - hmm

taky suhlas nedava zmysel a odvolanie suhlasu nemoze mat pravnu ochranu preto ze nikto by nezacal stavat ak by vedel ze moze zo dna na den byt donuteny vratit pozemok do povodneho stavu. preco by mala byt ochrana vlastnika absolutna a ochrana uzivatela nulova?

ad reciprocne: reciprocne vyriesenie sporu sa zda byt logicke ale len preto ze priklad je zjednoduseny. predstav si ze ta stavba by bola panelak v presove s 10 rodinami v hmotnej nudzi. co teraz?

  Tomáš Čentík, 21. 01. 2011 v 19:44 - ale

odstránenie stavby je ultima ratio...najprv by som navrhol aby vlastník stavby platil aspoń nejaké nájomné alebo by som mu ponúkol odkúpiť pozemok...ak ani potom by nedošlo k dohode, tak by som tendoval k odstráneniu stavby alebo k jej odkúpeniu.

Ten príklad s 10 rodinami je už z iného súdka, tam by som zohľadnil a akcentoval postavenie obyvateľov bytového domu...ale tiež je to dosť zjednodušený príklad bez ďalších potrebných skutkových okolností.

Skús sa vžiť do postavenia oboch vlastníkom a koncipovať čím by si argumentoval v prospech jedného aj druhého. Ako som už povedal nehľadám v tejto kauze primárne spravodlivosť, ale normatívne riešenie.

  ^ez^, 21. 01. 2011 v 19:53 - re: ale

ak by uzivatel mal bezodplatne zriadene vecne bremeno tak by nemusel platit najomne. preco by ho mal platit teda uzivatel ktory ma de-facto vecne bremeno? ma platit najomne len preto ze nechcel "vyhodit" peniaze za advokata, notara a kataster a spoliehal sa na dobre slovo?

normativne riesenie tu neexistuje kedze pravna uprava je nedostatocna. ved aj diskutujuci vyssie museli nasilu napasovat "udelenie suhlasu" na z. o vypozicke a nasledne opat nasilu napasovat analogicku upravu neopravnenych stavieb.

podla mna by mal vlastnik trpiet stav aky je, bez prava na akukolvek nahradu.

  Michal Novotný, 22. 01. 2011 v 02:54 - Ad TC 17:33

Vrátim sa k tomuto komentáru, keďže ten bol posledný na mňa.

Keď som čítal tú prvú vetu, spomenul som si na pamätnú vetu prof. Blaha na nejakom cviku z rimana: "Obávam sa, že Vám nerozumiem. Ale ak Vám rozumiem, obávam sa ešte viac."

Neviem, čo bolo obsolétne, ani čo bolo koherentné - § 159 Oz z roku 1950 hovorí úplne jasne, čiže stavba p. Timka je postavená v rozpore s vtedajšími predpismi, pretože zmluva jednoducho nespĺňala náležitosti. Logicky tu preto neprichádza do úvahy ani výpožička, pretože právne úkony treba posúdiť podľa práva platného v čase, keď sa robia, a z § 159 jasne plynulo, že iná zmluva než zmluva o práve stavby nemôže založiť oprávnenosť stavby na cudzom pozemku.

Keďže v r. 1964 sa tak právo stavby, ako aj vydržanie zrušilo, vydržať ho tiež nemohol. Ak by sme uznali dobromyseľnosť vlastníka stavby, mohol by ho, ako správne podotkol Juraj, vydržať po roku 1992 ako vecné bremeno - to by sa asi dalo vyvodiť per analogiam z nejakých prechodných ustanovení. Toto podľa mňa mohla byť zaujímavá výmena názorov na tento problém.

Otázka spravodlivosti - ono to je také trochu materialistické nazeranie na právo. Ak by som niekomu požičal svoje auto a on by si naň ponalepoval nálepky alebo poprilepoval spojlery, nikomu by ani nenapadlo sa pozastavovať nad tým, že keď mi ho vracia, musí si to odstrániť. Pri tej stavbe nám to ale pripadá zvláštne, lebo je drahé ju postaviť a drahé ju zbúrať. To podľa mňa nemôže byť argument.

Na druhej strane, ako som už vyššie písal, by tieto úvahy mohli byť podnetom na prehodnotenie záveru, či užívacie právo stačí na zhotovenie stavby na cudzom pozemku.

  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2011 v 09:32 - Ad Michal

Čím viac nad tým premýšlam, tým viac sa mi zdá, že by malo ísť o vydržanie vecného bremena. Ale to nie je príliš spravodlivé, pretože vydržané vecné bremeno sa javí byť bezodplatné.

Najspravodlivejšia je asi naozaj analogická aplikácia § 135c a využitie jednej z možností, ktorú súdu ponúka. Ale to je zase v rozpore s tou vyššie citovanou českou judikatúrou.

Tak ja neviem :-)

  Martin Maliar, 22. 01. 2011 v 12:08 - Skúsim prispieť k tejto debate


Vítam nového diskutujúceho a skúsim k tomu:

1. To, čo pri zriadení stavby medzi účastníkmi vzniklo je tzv. výprosa (precarium). Ako je tu adekvátne poukazované, primerane je niečo ako zmluva o výpožičke, keďže výprosu v našom práve upravenú nemáme (vlastná podstata je skôr vo vecnoprávnej rovine ako záväzkovopráva).
2. Typicky sa jedná o dočasné užívanie cudzej veci s tým, že prekarista si je vedomý, že len dovtedy, kým to vlastník trpí. Vlastník môže kedykoľvek precarium zrušiť.
3. Prekarista (v tomto prípade vlastník stavby) nemôže nikdy nemôže vydržať ani vecné bremeno, ani právo stavby a ani žiadneho vecného práva k pozemku, keďže jeho držba je cudzia possessio pro alieno a nie possessio ad usucapio (podrobnejšie možno ale Ulpián Dig. 43.26.4.1. – odkaz nájdete na 3 sekundy aj na nete)
4./ Domnievam sa, že vecné bremeno a ani žiadne vecné právo vo vzťahu k pozemku nemôže podľa nášho práva (to zdôrazňujem) vydržať ani nástupca prekaristu, keďže ja sa domnievam, že mu chýba aspoň putatívny titul, z ktorého by mohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť (resp. „sofistikovane“ :-) animus rem sibi habendi).
5./ Podľa mňa je riešenie len to, že vlastník pozemku má právo kedykoľvek právo zrušiť precarium a domáhať sa odstránenia stavby a reštitúcie. To, či teraz podľa § 126OZ, alebo 135cOZ, sa mi nejaví ako podstatné. Ono tá situácia bude podľa mňa riešiteľná skôr analogickým použitím pravidiel § 135c OZ, keďže a je jedno, či analógiu budem budovať priamo na tomto ustanovení, alebo vo výsledku vybudujem analogickú argumentáciu podrobnejším argumentačným rozobratím tých pravidiel, ktoré sa prirodzene podávajú z § 126.

  ^ez^, 22. 01. 2011 v 16:04 - precarium

"Podľa mňa je riešenie len to, že vlastník pozemku má právo kedykoľvek právo zrušiť precarium a domáhať sa odstránenia stavby a reštitúcie."

ak precarium nie je upravene v nasom pravnom poriadku, ako potom moze niekto rusit nieco co neexistuje?

existuje vobec nejaka rimskopravna autorita ktora by potvrdila ze precarium bolo vyuzivane na stavby?

  Martin Maliar, 22. 01. 2011 v 17:17 - Teoretickoprávne vs. textualisticky

Ed EZ... ak vezmeš teóriu súkromného práva bez ohľadu našu " fakt úžasnú a podrobnú" úpravu, tak sa môžeme baviť o precariu... ak vezmeš len čistý text, tak samozrejme, že ti nesedí, že pojem precarium vôbec použijem. To ale potom nemôžem samozrejme používať ani pojmy detencia atď.... Precarium a využívanie na stavby - adopcia superficies solo cedit v RP dosť mení pohľad na celú problematiku, takže neviem, či je takto položená otázka zodpovedateľná

  lukino14, 23. 01. 2011 v 20:01 - prípad

Po prečítaní tejto zaujímavej diskusie som nemohol ostať nečinný. Hlavne z toho dôvodu, že ako člen ELSA som koordinoval túto súťaž v minulom roku a podieľal sa na tvorbe prípadu.

Pamätám si, že sme boli zo strany sudcu i viacerých družstiev upozorňovaní, že prípad je zložitý a že v ňom chýba viacero podstatných informácií. Toto mi vyplynulo aj z tejto diskusie.

Dúfam, že sa mi podarí vysvetliť, prečo je to tak, t. j. prečo niektoré info v zadaní nie sú. Že bol zložitý, to bolo, dúfajme, na prospech súťaženiu :)

Prípad v simulovanom súdnom spore by mal byť vyvážený v tom zmysle, aby aj žalobca aj žalovaný mali argumenty, keďže podľa pravidiel sa hodnotí najmä právna argumentácia družstiev. Keby bol prípad jasný a argumenty by mala len jedna strana, t. z. bola tam uvedená nejaká podstatná informácia zvýhodňujúca jednu stranu, tak tá druhá strana by sa mohla len prizerať a celá súťaž by bola zbytočná. Preto sme sa snažili upraviť zadanie tak, aby sa mali obidve strany o čo oprieť.

Toľko na vysvetlenie. Ešte by som pripojil link, kde je celé zadanie, ak by si ho chcel niekto pozrieť: www.elsa.sk/doc/aa/zadanie_pripad_SSS_2010_CK.rar

  Juraj Gyarfas, 24. 01. 2011 v 09:37 - Ad Lukáš

A aké rozhodnutie predpokladali tvorcovia zadania? Alebo to sa nesmie povedať :-)

  lukino14, 24. 01. 2011 v 22:17 - Lukáš Schvarc

Odpoveď neexistuje vyčerpávajúca. :) Ak si dobre spomínam, sudca videl najmä riešenie cez náhradu škody - najmä vzhľadom na podmienky súťaže, keďže bolo potrebné vychádzať iba zo zadania a neprezumovať žiadne iné úkony, napr. spomínanú výpoveď. Naozaj si detailne nespomínam a možno budem fabulovať, ale javí sa mi, že ako najschodnejší spôsob, ako by mohol byť žalobca úspešný so svojou žalobou, bola náhrada škody a preukazovať vznik škody vlastníkovi pozemku (zrejme asi len v trojročnej premlčacej dobe). Ale v podstate každým dňom by mala plynúť nová premlčacia doba, keďže udalosť, z ktorej škoda vznikla - neexistencia žiadneho právneho titulu vlastníka stavby na užívanie pozemku (a teda zrejme porušenie nejakej povinnosti, resp. staré dobré mravy) - sa deje každým novým dňom. Potom ale je problém preukázať vznik škody. Na to by možno slúžil inštitút znalca (lenže toto by bolo na hrane s pravidlami súťaže, lebo taký dôkaz by si družstvo nemalo vyrobiť).

V reáli by sa to možno takto dalo a zrejme len týmto spôsobom by mohol vlastník pozemku prinútiť vlastníka stavby, aby nejako usporiadali svoje vzťahy.

Mňa osobne zaujala tá argumentácia smerom k výpožičke, lebo naozaj by sa to dalo riešiť výpoveďou a potom cez negatórnu žalobu. Lenže keď žalovaný pred súdom preukáže, že nešlo o dočasné užívanie, ergo o žiadnu výpožičku, vypovedal platne žalobca vzťah? A ak nemal vypovedať, čo mal urobiť a čo bolo medzi stranami založené?

  Martin Maliar, 24. 01. 2011 v 22:41 - Ad Lukáš

Ak rozložíš v spore dôkazné bremeno, tak predsa platí, že vlastník pozemku tvrdí a preukazuje, že je vlastníkom pozemku. Protistrana tvrdí a preukazuje, že má platný titul na zasahovanie do jeho práva. A ešte dve veci:
Ako som už uvádzal, mne záväzkový titul neprišiel nikdy ako dostatočný vôbec na preukazovanie oprávnenia na stavbu na cudzom pozemku.
Ďalej sa domnievam, že záväzkových nárokov voči vlastníkovi neoprávnenej stavby sa dá domáhať len spolu s návrhom na usporiadanie podľa 135c OZ. Ale pozrite aj návrh českého OZ v týchto ustanoveniach, kde sa mi to javí celkom adekvátne riešené.

  Michal Novotný, 25. 01. 2011 v 09:26 - Výpožička

Názor, že nejde o výpožičku, tu zatial prezentoval len jeden diskutujúci, ktorého názory tu nie sú brané až tak vážne...

Problémom tohto zadania (verím, že to bol problém aj v praxi) je počiatok - kedy tá dohoda bola vlastne urobená a stavba postavená. Ak bola urobená za Obč. zák., potom je tá stavba neoprávnená preto, čo všetko bolo vyššie napísané (+ diskusia o vydržaní vecného bremena). Ak bola urobená za dnešného Obč. zák. v 60tych rokoch, potom sa na ňu vzťahovalo zrejme ustanovenie § 397 a 398 v znení účinnom do r. 1969 a muselo by sa skúmať, či sa vedelo, čo tam ten stavebník má stavať. Ale, po r. 1992 (teda dnes) by sa podľa intertemporálnych ustanovení musel na výkon práva z tejto dohody použiť aktuálny predpis, pričom tej dohode asi najviac zodpovedá výpožička (mimochodom, tá nemusí byť časovo obmedzená - § 659 Obč. zák. v tomto smere netreba brať celkom vážne :-), takže by sme museli pri jej skončení ísť podľa dnešného stavu. Tým by zároveň oslabili úvahy o vydržaní vecného bremena, pretože tie boli v roku 1964 zrušené, takže potom uzavretá zmluva nemohla založiť dobrú vieru stavebníka o tom, že nejaké vecné bremeno má, pretože ho mať nemohol. Či ho mohol nadobudnúť po 1992, by sa opäť mohlo diskutovať.

Inak, žaloba o odstránenie stavby je podľa mňa skôr žalobou reivindikačnou (vypratanie) než negatórnou, keďže sa ňou pozemok de facto zadržiava.

  ^ez^, 25. 01. 2011 v 16:10 - ad hominem

ako sa hovori, zelanie je otcom myslienky a ked jedina vec s ktorou dokazeme operovat je zmluva o vypozicke, tak si ju proste vymyslime, aj ked zo zadania nevyplyva.

pritom tak trochu privrieme obe oci nad tym ze zmluva je "dvojstranny" pravny ukon a jednoducho povieme ze vznikla a basta.

a samozrejme, §659 ktory definuje pojmove znaky vypozicky tiez nemusime brat vazne. a ak nam nevyhovuje znenie zakona tak si vymyslime svoje vlastne ...

  Monika Dubská, 31. 01. 2011 v 00:31 - Monika Dubská

Podľa môjho názoru, mali by sme ešte rozlišovať aj to, či išlo o stavbu oprávnenú a dovolenú. Zo zadania nie je jasné, či stavba je zakreslená v katastrálnej mape a má pridelené súpisné číslo. Či bola postavená v súlade so zákonom č. 42/1959 Zb. o dokumentácii stavieb a vykonávacími vyhláškami č.144/1959 Ú.v. a č.153/1959 Ú.v.

Ak by sa jednalo o stavbu nedovolenú, postupovala by som podľa §88 50/1976 Zb. otravovala príslušný stavebný úrad a ušetrila si súdne poplatky.

Ak by mi nešlo výslovne o odstránenie stavby, ale o nejaké bolestné, žalovala by som vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak oň požiadam a plaťk mi vydajú, súd následne nemusí riešiť predbežnú otázku, či mi vznikol nájomný vzťah alebo výpožička.
Zo skúseností, v prípade neoprávnenej stavby mi súd prizná plaťák spätne 3 roky ako zameškané nájomné. Mám istú konštrukciu nájomnej zmluvy, ktorú vypoviem a následne zažalujem podľa §135c OZ.
Klasický prípad stavieb bývalých JRD budov na pozemkoch súkromných vlastníkov.

Čisto teoreticky, čo tak použiť §6 OZ a stavbu zbúrať? Ak by som použila konštrukciu e.z. o jednostrannom právnom úkone..

  Juraj Gyarfas, 01. 02. 2011 v 20:27 - svojpomoc

Útočná svojpomoc (svojpomocné zbúranie stavby) je podľa môjho vedomia neprípustná. Existuje k tomu aj rozhodnutie NS SR, ktoré teraz narýchlo neviem nájsť, ale vyplýva to podľa mňa aj z dikcie § 6 (ak hrozí zásah).

  Juraj Gyarfas, 10. 03. 2011 v 20:19 - právo k pozemku podľa zák. o vlastníctve bytov

Zdá sa mi, že sme v tejto diskusii ešte prehliadli jednu otázku, ktorú by som rád hodil do pléna.

Podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov "Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu". Pojmom "dom" sa v tomto kontexte zjavne myslí bytový dom podľa § 2 ods. 2 ZVB. Predpokladám, že stavba v diskutovanom prípade nebola bytovým domom.

Avšak podľa § 24 ods. 1 sa ustanovenie o vecnom bremene primerane vzťahuje aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Vzťahuje sa teda zákonné bremeno podľa § 23 aj na akúkoľvek inú stavbu?

Osobne si myslím, že nie. Z hľadiska systematického výkladu by bolo absurdné, keby sa tak všeobecné pravidlo nachádzalo v osobitnom zákone. Po druhé, toto ustanovenie by robilo § 135c obsolétnym, čo zjavne nie je v súlade s fikciou (niekedy sci-fikciou) racionálneho zákonodarcu.

Myslím si, že zámerom zákonodarcu pri prijímaní § 24 ods. 1 bolo upraviť aplikáciu ZVB aj na budovy, v ktorých prevažujú nebytové priestory, ide však o budovy vyznačujúce sa "rozbitím" na jednotlivé jednotky a spoluvlastníctvom k spoločným priestorom.

Textuálne to však z citovaného ustanovenia nevyplýva. Pri textuálnom výklade by kľudne bolo možné povedať, že zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 sa prostredníctvom § 24 vzťahuje na všetky budovy.

Viem, že zákon o vlastníctve bytov je jeden z najhorších (ak nie úplne najhorší) predpisov v našom právnom poriadku a jeden ideálnych kandidátov na kompletnú novelizáciu. Ale výklad § 23 ods. 5 môže ešte predtým spôsobiť obrovskú právnu neistotu.

Predstavme si napríklad nasledovnú situáciu: vlastník budovy (logistického centra) nemá právo k pozemku. Nevie sa s vlastníkom pozemku dohodnúť na usporiadaní práv a vlastník mu hrozí žalobou podľa § 135c alebo podľa § 126. Vlastník budovy sa teda rozhodne formálne rozbiť budovu na jednotlivé nebytové priestory, jeden z nich predá sesterskej spoločnosti (čím vznikne spoluvlastníctvo k spoločným priestorom) a bude sa domáhať vecného bremena podľa § 23 ods. 5.

A keďže citované ustanovenie odkazuje na ustanovenia OZ o vecných bremenách, ktoré neupravujú žiadnu odmenu (okrem náhrady nákladov), bude to mať ešte aj zadarmo.

Tento výklad mi pripadá absurdný a ešte aj protiústavný. Ale neviem, čo ho vylučuje. Povedzte mi prosím, že som niečo prehliadol :-)

  Martin Maliar, 10. 03. 2011 v 22:25 - Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu

Hmm.. vzniká vecné bremeno, ale ÚS-konformným výkladom sa zrejme dá dospieť k tomu, že za náhradu, ktorá sa typicky presadzuje žalobou na plnenie + klasické premlčanie(t.j. nebude to podľa mňa zadarmo)....Budova inak ani nie je pojem všeobecného občianskeho práva akoby (samozrejme s výnimkou timesharingu). Tá tvoja teologická redukcia dáva zmysel... osobitný predpis by snáď nechcel(nemal) poprieť úplne všeobecné pravidlo vo všeobecnom kódexe...

  p., 11. 03. 2011 v 13:20 - § 853 ?

a najbližie k tomu sa mi zdá vypovedanie zmluvy zo strany vlastníka pozemku ako vypožičiavateľa, a ako ďalšie v poradí zriadenie vecného bremena za náhradu (vychádzajúc z toho, čo je dané); pri hodnotení by som vychádzal z pomeru úžitok vs. škoda, teda snaha minimalizovať škodu a podľa toho usporiadať vzťahy medzi subjektmi (navyše nie je mi celkom jasný petit žalobcu - chce užívať pozemok ? chce tam stavať ? chce nájomné ? chce ho predať ?)

  Marián Prievozník, 13. 03. 2011 v 10:34 - Mám viacero podobných sporov

Stavbu na tvojom pozemku sa ti nepodarí odstrániť, pokiaľ je oprávnená (teda myslím právne konformne, nehovorím o partizánčine, že tam nabehneš s buldozérom). Takže vlastník pozemku má proste smolu, musí tam tú stavbu trpieť, pokiaľ tam bude. Inak argumenty typu "zmluva o výpožičke" sú podľa mňa nanič, tu už nejde o vzťah zmluvný, ale vecnoprávny. Doslova susedský spor :-)
Fakt stavieb na cudzích pozemkoch je na Slovensku úplne bežný, za socíku sa stavalo, kde bolo treba, a veľmi často úplne bez ohľadu na to, komu patrili pozemky. Väčšinou tieto spory v súčasnosti prebiehajú tradične tak, že vlastníci pozemku zažalujú vlastníka stavby o bezdôvodné obohatenie, a následne sa vec skončí mimosúdne tak, že vlastník stavby ten pozemok pod svojou stavbou odkúpi (podľa mňa by mala byť takáto možnosť pri oprávnenej stavbe na cudzom pozemku zavedená do Občianskeho zákonníka, ale to je len taká úvaha de lege ferenda). Okrem toho sa po nedávnej zmene OZ (platí to tuším dva roky) môže vlastník stavby domáhať zriadenia vecného bremena súdom, pričom súd takéto vecné bremeno zriaďuje spravidla za náhradu.

  Marián Prievozník, 13. 03. 2011 v 10:54 - Ad vecné bremeno

Ako vidím, v diskusii padli rôzne názory na tému vecného bremena, takže by bolo vhodné trochu ujasniť situáciu. Vecné bremeno samotným faktom výstavby stavby na cudzom pozemku nevzniklo. A v zásade sa v tomto prípade nedá ani vydržať, pretože súdy prísne rozlišujú medzi tzv. výprosou (precarium) a dobromyseľnosťou o tom, že bolo zriadené vecné bremeno, ktorá ale z výprosy nevyplýva (ak by niekto chcel, môžem dohľadať aj čísla konaní, mal som presne takýto spor). Osobitne upozorňujem, o výprose má význam baviť sa len pokiaľ ide o užívanie pozemku (tento svoj súhlas môže vlastník pozemku kedykoľvek odvolať), ale nie vo vzťahu k stavbe, kde tento súhlas odvolať možné nie je, pretože stavba má iného vlastníka než je vlastník pozemku. To znamená, že stavba na cudzom pozemku je faktický stav, ktorý si vyžaduje právne riešenie, či už nájmom, zriadením vecného bremena, odkúpením pozemku vlastníkom stavby alebo naopak odkúpením stavby vlastníkom pozemku (alebo faktickým zánikom pozemku alebo stavby, ale to nie je riešenie, ktoré by nás zaujímalo). Ingerencia súdu je možná v jedinej podobe, a to zriadením vecného bremena v prospech vlastníka oprávnenej stavby.

  Michal Novotný, 14. 03. 2011 v 09:42 - Ad MP

Priznám sa, nie celkom rozumiem záverom posledných príspevkov - je stavba užívaním pozemku či nie?

Ak áno, prečo nemá zmysel baviť sa o zmluve o výpožičke, ktorá slúži presne na prenechanie užívania?

Ak nie, ako sa dá riešiť "faktický stav" nájmom, ktorý nie je ničím iným než výpožičkou za peniaze?

  Marián Prievozník, 14. 03. 2011 v 15:30 - Ad MN

Nemá to význam, aspoň teda podľa mňa, hlavne preto, že tu je už vecnoprávny vzťah - vlastnícke právo vlastníka stavby je predsa rovnocenné s vlastníckym právom vlastníka pozemku. To znamená, že nemá zmysel baviť sa na tému ukončenia záväzkového vzťahu, či už nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke. Aj keby si takúto zmluvu vypovedal, nestane sa nič. Vlastník stavby ju môže stále užívať aj bez zmluvného vzťahu s tebou, pretože je vlastník stavby a zákon jeho vlastníctvo chráni erga omnes, aj pred tebou. Dokonca až do tej miery, že môže od teba žiadať, aby si mu doživotne umožnil prístup k stavbe, prostredníctvom návrhu na zriadenie vecného bremena.

  Michal Novotný, 14. 03. 2011 v 16:28 - Teda, pardon

ale to je holý nezmysel.

Predne, podľa § 126 ods. 1 Obč.zák. má vlastník právo na ochranu pred tým, kto mu do jeho práva NEOPRÁVNENE zasahuje. Nechcem podceňovať ničiu inteligenciu, ale myslím, že už z povahy veci je zrejmé, že ťažko môže vlastník pozemku "neoprávnene" zasahovať do práva vlastníka stavby, keďže podsunúť pozemok pod stavbu je - aspoň zatiaľ - mimoriadne ťažké. Zatiaľ teda stále platí, že môže zasahovať len stavba do pozemku, nie naopak.

Preto toto ustanovenie zjavne chráni vlastníka aj proti tomu, kto NEOPRÁVNENE zasahuje do jeho vlastníctva svojím vlastníctvom - ten druhý sa potom nemôže dovolávať svojho vlastníctva, pretože nemá na jeho ochranu (podľa § 126) nárok. Takou logikou by som predsa nemohol nikdy žalovať o vypratanie nehnuteľnosti (napr. bytu), pretože aj hnuteľné veci na nej (v ňom) umiestnené sú niečím vlastníctvom, ktorý má predsa rovnaké právo na ochranu. Či?

Po druhé, tento koncept nedáva zmysel v žiadnych súvislostiach. Kedy vzniká onen "faktický stav" dvoch rovnocenných vecných práv? Akoukoľvek výstavbou? Ak áno, potom je úplne zbytočný § 135c Obč. zák. (načo tam asi je?), pretože nikdy nemôže vzniknúť neoprávnená stavba, ale každá stavba by musela byť oprávnená už len preto, že jej dôsledkom je vznik vlastníckeho práva s ochranou erga omnes, teda aj pred majiteľom pozemku.

Ak nie, potom kedy je onen "faktický stav" neoprávnený? Od akej intenzity? Keď niekomu "vypožičiam" pozemok na týždenný open-air festival a on mi tam za ten čas promptne zbuduje štyri stavby, je naozaj bezvýznamné, že naša výpožička sa skončila a má to ten istý dôsledok, ako keď som niekomu prenajal pozemok na 500 rokov s výslovným dovolením zriadiť na ňom stavbu?

Nedáva to prosto celé zmysel a úplne to ignoruje základné zásady ako dobromyseľnosť/nedobromyseľnosť držiteľa, užívacie práva a pod...

Nechcem byť hnusný, ale nie je to náhohou nejaká úžasná judikatúra Krajského súdu v Košiciach, bezodnej to studnice právnických myšlienok tisícročia? To by mi tak sedelo...

  Marián Prievozník, 15. 03. 2011 v 07:53 - MN

Na invektívy nemienim reagovať. Naštuduj si problematiku, podlož svoj názor, že môžeš dosiahnuť odstránenie oprávnenej stavby zo svojho pozemku vypovedaním zmluvy o výpožičke (podľa mňa to je vyložený nezmysel), nejakým relevantným prameňom, či už z judikatúry alebo literatúry, a potom môžeme pokračovať v tejto konverzácii.

  Juraj Gyarfas, 15. 03. 2011 v 10:41 - judikatúra a literatúra k odstráneniu stavby po ukončení záväzkového vzťahu

Nerád vstupujem medzi kladivo a kovadlinu, ale v záujme posunutia diskusie k vecnosti, by som rád poukázal na judikatúru a literatúru k tejto otázke.

NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1120/2006: "Jde-li o stavbu zřízenou na cizím pozemku na základě práva, které je časově omezené nebo může být kdykoliv vypovězeno, může se vlastník pozemku po zániku práva vlastníka stavby mít na cizím pozemku stavbu domáhat jejího odstranění podle § 126 odst. 1 ObčZ. Pokud na cizí pozemek zasahuje neoprávněně jen část cizí stavby, lze se domáhat odstranění této části; v takovém případě nelze žalovanému nařídit odstranění celé stavby (budovy), ale jen té části, která leží na pozemku žalobce.

Ten, kdo vědomě staví na cizím pozemku na základě časově omezeného práva, případně na základě práva, které může kdykoliv zaniknout v důsledku výpovědi, na sebe bere rizika spojená s odstraněním stavby po zániku práva mít stavbu na cizím pozemku. Samotná okolnost, že na sousední pozemek takto zasahuje jen část budovy a že by její odstranění bylo pro vlastníka budovy neekonomické, není důvodem pro zamítnutí žaloby.
"

NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 575/2002: "Zřídí-li stavebník na základě dohody s vlastníkem pozemku stavbu na pozemku, který je podle této dohody oprávněn užívat jen dočasně, ztrácí po uplynutí sjednané doby právo mít nadále na tomto pozemku umístěnou stavbu a neoprávněně tak zasahuje do vlastnického práva vlastníka pozemku, který se může domáhat odstranění stavby. Pokud účastníci uzavřou smlouvu, jejímž obsahem je přenechání pozemku ke zřízení stavby na časově omezenou dobu, vycházejí nutně z toho, že po uplynutí této doby bude stavba odstraněna a práva vlastníka pozemku budou po odpadnutí omezení, vyplývajících ze smlouvy, opět obnovena."

NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1997/2000: "Je-li uzavírána nájemní smlouva k pozemku za účelem postavení stavby, musejí účastníci vycházet z dočasnosti takové stavby, na pozemku umístěném. V opačném případě by pak stavebník získat ke stavbě časově neomezené právo a vlastník pozemku by se nemohl domáhat odstranění stavby, což by vedlo ke směšování účinků věcných a obligačních práv a zakládalo by stav, obdobný nucenému odnětí vlastnického práva."

A z literatúry odporúčam WEISSOVÁ BAKIČOVÁ, J.: Stavba na cudzom pozemku v dočasnom užívaní. Justičná revue 59/2007.


  Michal Novotný, 15. 03. 2011 v 10:59 - OK

z Tvojich komentárov som mal dojem, že svoje závery vzťahuješ na AKÉKOĽVEK stavby postavené na základe akýchkoľvek užívacích titulov. Ak si to tak nemyslel (čo po prezretí celej diskusie asi tak bude), tak mea culpa a ospravedlňujem sa za ostré slová.

Je (aspoň judikatórne) rozdiel - a tam som primárne smeroval, nesprávne pochopiac Tvoje príspevky - medzi stavbou postavenou na základe dočasného a trvalého práva (za všetky snáď článok Spáčila zo SR 4/2004). Avšak, medzi trvalé práva sám Spáčil radí len také práva, ktoré sa zmenili v dôsledku právnej úpravy. Je sporným, či také právo zakladá napr. nájomná zmluva (viď NS ČR 28Cdo 1020/2008 vs. 22Cdo 746/2007), tým menej ale zmluva o výpožičke.

Preto na svojich záveroch, ani na jednotlivých bodoch, nič zásadnejšie nemením.

A na záver: tým, že sa kriticky vyjadrujem k názorom, nevyjadrujem sa k človeku; tým, že sa kriticky vyjadrujem k názorom judikatúry, neznamená, že si nie som vedomý nutnosti ju pred súdmi používať, pretože je to pre advokáta otázkou úspechu v konaní a tým otázkou vlastného prežitia. Toto fórum je ale aj na to, aby sme judikatúru kriticky hodnotili, nie ju nekriticky zbožňovali. Čiže takto, prosím, vnímaj moje komentáre...

  Michal Novotný, 15. 03. 2011 v 11:04 - Ad Juraj

Ďakujem za podporu, ale človek sa niekedy nechá strhnúť k ostrejšej reakcii a potom to môže budiť dojem útoku ad personam. Ale nie je tomu tak...

Inak som rád, že staršie rozhodnutia sú také jednoznačnejšie. Lenže tam potom nastupuje ten Spáčilov článok a ten 22Cdo 746/2007, ktorý to trošku posúva (aj keď tak nejako sa zo súvislostí dá tušiť, že majú na mysli skôr vzťah úpravy pred 1.1.1992 a potom).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím