Autoři:

Aktuálnosť tejto témy hlavne s prihliadnutím na jej častú medializáciu jednotlivými mainstreamovými médiami ma nenechalo a nemohlo nechať chladným. Týmto postom by som chcel prejaviť subjektívny postoj, názor a následne podnietiť diskusiu, ktorá by zodpovedala na v nasledujúcom texte položené, no i nepoložené otázky, ktoré s touto tematikou logicky súvisia.

Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP) ako jeden z typizovaných prameňov práv a povinností kontrahentov uzatvárajúcich zmluvné dojednanie sa čoraz viac dostáva do popredia kontraktačnej praxe. Zmluvná strana s nimi pri uzatváraní zmluvy súhlasí, aj napriek tomu, že tieto stanovujú práva a povinnosti do tohto negociačného procesu vnesené iba jednou zmluvnou stranou. Prirodzene, dojednania odchýlne od ustanovení VOP nie sú vylúčene a ako bolo povedané, aj napriek tomu sa VOP v trende súčasnosti stávajú dominantnou zložkou tzv. štandardizovaných zmlúv.[1] V spotrebiteľských vzťahoch sú VOP prítomné o to viac. V oblasti poskytovania internetových služieb prostredníctvom internetových stránok nie je tajomstvom, že ochrana spotrebiteľa pri tejto problematike vystupuje do popredia a rúca mantinely doteraz akceptovateľného stavu, v ktorom tieto VOP obsahovali ustanovenia hovoriace o tom, že používateľ registráciou na predmetnej stránke súhlasí so spoplatnením stránkou/prevádzkovateľom poskytovaných služieb. Svetovými súdmi zväčša a čoraz častejšie hodnotené a rozsúdené – nekalosúťažná podmienka.

Cieľom postu je odpoveď na otázku : je to správna cesta? Neexistuje už možnosť spoplatnenia poskytovaných služieb prostredníctvom internetových stránok ? Laicky povedané, prečo by sme mali zakázať subjektu A vytvoriť internetovú stránku z obsahom XY, za ktorého využívanie subjekt B,C,D - X zaplatí/ bude periodicky platiť vo VOP stanovenú peňažnú hodnotu ? Odpútajme sa od reality kedy „podvodné“ firmy v týchto VOP nedostatočne jasne a zreteľne informujú o spoplatnení poskytovaných služieb, pričom aj samotná dostatočnosť a jasnosť je diskutabilným kritériom a vytvorme nasledovnú situáciu. Urobme to predpokladu, že subjekt prevádzkujúci internetovú stránku v týchto VOP dostatočne jasne a zreteľne informoval o spoplatnení poskytovaných služieb.

• pán Jozef z Vyšnej Nižnej sa rozhodne zriadiť si internetovú stránku, ktorej obsah bude nasledovný :

- zverejní svoju fotografiu a svoj curriculum vitae[2] plus skompletizované informácie o odvetví, v ktorom celý život pracoval – jeho vznik, vývoj až po súčasnosť. Túto službu poskytuje po registrácii na predmetnej stránke, pričom registráciou užívateľ súhlasil s VOP. V nich je informácia, že služba je spoplatnená sumou 1€/ alebo absurdných 1000 €.

- bolo toto ustanovenie podvodné, alebo nekalosúťažné? Ak áno, tak v čom? Neobmedzujeme spomenutou voči spotrebiteľovi „ ochrannou judikatúrou“ zmluvnú slobodu – v tomto prípade slobodu oferty?

- budeme ochranu spotrebiteľa chápať rovnako pri sume prvej, ako pri sume druhej ?

- skutočne celá problematika stojí iba na jasnosti, zrozumiteľnosti a zjavnosti informácie o spoplatnení tejto služby?

Tvrdenia o tom, že registrujúci sa nepoznal obsah VOP podľa môjho názoru neobstojí pri uvedomení si súvisiacej paralely : Ignorantia juris non excusat - nie je to pri VOP len modifikovaná podoba neospravedlniteľnej neznalosti ? Samozrejme, nazvať VOP právom by bola silná káva, avšak pre potreby uzavretia „zmluvy o poskytovaní služby“ formou registrácie, sa VOP prakticky do tejto pozície dostávajú, pretože práve z nich budú pre budúcich kontrahentov plynúť vzájomné práva a povinnosti. Prirodzene, neexistencia možnosti negociácie subjektom B je viac ako zjavná, no v tomto prípade poskytovaných služieb nielen podľa môjho názoru dovolená v laickom zmysle : „ ak sa Ti „moje“ podmienky poskytovania tejto služby nepáčia, neregistruj sa“. Nedáva sa tu obrazne povedané zamietajúcou judikatúrou VOP tohto typu náhodou možnosť kupujúcemu po kúpe tovaru nezaplatiť vo VOP „vynegociovanú“ kúpnu cenu z dôvodu jeho nevedomosti o tejto povinnosti zaplatiť?

Predmetný problém má viacero rovín polemiky ako napríklad formát, v ktorých sú VOP zverejnené ( zakázané sú formáty vyžadujúce inštaláciu ďalšieho software-u / ak, tak musí byť na stránke tento prítomný, vyjadrenie súhlasu s VOP musí byť v priestorovej sfére tlačidla „registrovať“, na stránke musí byť možnosť stiahnutia týchto VOP – „download“, atď – povedzme, že všetky tieto požiadavky pán Jozef na spomenutej stránke splnil). Tvrdenia obhajcov „podvedených“ klientov, v našom prípade spotrebiteľov o tom, že spotrebiteľ nevedel, že uzatvára zmluvu obstoja iba v prípade, ak uznáme za normálne to, že si spotrebiteľ pred registráciou neprečítal VOP a neoboznámil sa s ich obsahom, no pritom s nimi registráciou súhlasil. Nemal by v tomto prípade niesť zodpovednosť za svoje konanie aj spotrebiteľ?

Druhá strana mince je uvedomenie si tendencie tvorcov internetových stránok „zahmlievania“ zverejnenia tejto poplatkovej povinnosti do „ množstva neprehľadných ustanovení VOP“[3]. V tomto prípade súhlasím, že je spomenutá judikatúra opodstatnenou, pričom toto konanie môže dokonca napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa §221 TZ, prinajmenšom napĺňať podstatu nekalej podmienky vo VOP[4] . To, že spotrebiteľ v procese registrácie ani nie je oboznámený s tým, že súhlasí s VOP je prirodzene podvodné a v minimálnej miere zavádzajúce. Tento post však uvažuje o opačnej situácii, a to zreteľne a jasne zverejnenej poplatkovej povinnosti plynúceho pre spotrebiteľa z VOP zaregistrovaním sa na predmetnej internetovej stránke a tendencii vývoja tejto oblasti.

Otázka znie, nedostaneme sa týmto vývojom do stavu ich absolútneho zákazu odvolávaním sa na právnu negramotnosť koncového používateľa internetovej stránky? Nemožnosť zapretia tvrdenia o špecifickejšom plnení poskytovanom poskytovateľom internetovej stránky je aktuálne a logické, prečo teda zakazovať možnosť požadovania platby za jeho využívanie konkrétnym ustanovením VOP bez možnosti negociácie druhou stranou / spotrebiteľom? Nadobúdam pocit, že škodlivým sa nestáva už iba spoplatnenie používania internetovej stránky bez predošlého upozornenia, ale aj akékoľvek spoplatnenie poskytovanej služby ustanovením VOP. Bude a ak, tak ako dlho existovať sloboda oferty v negociačnom procese pred uzatvorením zmluvy?

Tento post zakončím starým známym „viem, že nič neviem“ a preto vyzývam každého, kto má čo povedať aby povedal, aby som vedel : -)

[1] K tomu pozri CSACH, Kristián : Štandardizované zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk, 2009. 331 s.

[2] Tu je na mieste poznamenať, že v skončených či prebiehajúcich sporoch „poškodení“ dôvodili, že stránka na ktorej sa registrovali poskytovala verejné a všeobecne prístupné informácie, za ktoré odmietajú platiť. Proti tomuto tvrdeniu však hovoria nasledujúce argumenty, po prvé : registráciou súhlasili s VOP, ktoré o poplatkovej povinnosti hovorili bez ohľadu na formu, za druhé : forma, akou poskytovateľ internetových služieb tieto „všeobecne prístupné informácie“ zosumarizoval, dal im určitú formu, vzhľad sa v konečnom dôsledku dajú chápať ako dielo a spoplatnenie jeho poskytovania nie je v žiadnom prípade vylúčené.

[3] Známe sú medializované stránky www.downloads-portal.sk, www.basne-portal.sk/, www.sampionat.sk, www.ms-2011.info. Problematickou a diskutovateľnou je aj otázka, kde sa má ustanovenie informujúce o poplatkovej povinnosti v rámci týchto VOP nachádzať. Má to byť na začiatku a je to vtedy v poriadku, alebo sa toto môže nachádzať na konci týchto VOP pričom toto už v poriadku nie je? Vyjadrím subjektívny názor, že je jedno kde sa toto ustanovenie nachádza, používateľa jednoducho v prípade ak súhlasil s VOP pri registrácii, zaväzovať má.

[4] Definíciu nekalej podmienky vymedzuje SMERNICA RADY 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v článku 3 odsek 1, ktorá je k nazretiu TU. Spomenutý článok sa dá považovať za akýsi minimálny štandard, ktorý musia ustanovenia VOP spĺňať, aby sa nedefinovali ako nekalosúťažné. Na Slovensku sa zaužil pojem neprijateľnosť, ktorý sa dá chápať synonymicky.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím