lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (19)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Ondrej Halama (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Tomáš Demo (1)
Róbert Černák (1)
Viliam Vaňko (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Poloha (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Bystrik Bugan (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Galgoczy (1)
Nora Šajbidor (1)
Natalia Janikova (1)
Marcel Jurko (1)
Dušan Marják (1)
Ján Pirč (1)
Peter Marcin (1)
Tibor Menyhért (1)
Ladislav Pollák (1)
Roman Prochazka (1)
peter straka (1)
Robert Šorl (1)
Radoslav Pálka (1)
Vladislav Pečík (1)
Gabriel Závodský (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Janík (1)
Igor Krist (1)
Lucia Palková (1)
Matej Kurian (1)
Petr Kavan (1)
Martin Estočák (1)
Emil Vaňko (1)
Gabriel Volšík (1)
Vincent Lechman (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavol Mlej (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Svoboda (1)
Miriam Potočná (1)
lukas.kvokacka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Paula Demianova (1)
Tomas Kovac (1)
Lucia Berdisová (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Kohútová (1)
David Horváth (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Steiner (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Hudec (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Adamova (1)
David Halenák (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Kubina (1)
Marek Maslák (1)
Matej Košalko (1)
Dušan Rostáš (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Matej Gera (1)
Peter K (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Spoplatnenie internetových služieb – začiatok ich konca?

Jaroslav Čollák, 01. 07. 2011 v 13:41

Aktuálnosť tejto témy hlavne s prihliadnutím na jej častú medializáciu jednotlivými mainstreamovými médiami ma nenechalo a nemohlo nechať chladným. Týmto postom by som chcel prejaviť subjektívny postoj, názor a následne podnietiť diskusiu, ktorá by zodpovedala na v nasledujúcom texte položené, no i nepoložené otázky, ktoré s touto tematikou logicky súvisia.

Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP) ako jeden z typizovaných prameňov práv a povinností kontrahentov uzatvárajúcich zmluvné dojednanie sa čoraz viac dostáva do popredia kontraktačnej praxe. Zmluvná strana s nimi pri uzatváraní zmluvy súhlasí, aj napriek tomu, že tieto stanovujú práva a povinnosti do tohto negociačného procesu vnesené iba jednou zmluvnou stranou. Prirodzene, dojednania odchýlne od ustanovení VOP nie sú vylúčene a ako bolo povedané, aj napriek tomu sa VOP v trende súčasnosti stávajú dominantnou zložkou tzv. štandardizovaných zmlúv.[1] V spotrebiteľských vzťahoch sú VOP prítomné o to viac. V oblasti poskytovania internetových služieb prostredníctvom internetových stránok nie je tajomstvom, že ochrana spotrebiteľa pri tejto problematike vystupuje do popredia a rúca mantinely doteraz akceptovateľného stavu, v ktorom tieto VOP obsahovali ustanovenia hovoriace o tom, že používateľ registráciou na predmetnej stránke súhlasí so spoplatnením stránkou/prevádzkovateľom poskytovaných služieb. Svetovými súdmi zväčša a čoraz častejšie hodnotené a rozsúdené – nekalosúťažná podmienka.

Cieľom postu je odpoveď na otázku : je to správna cesta? Neexistuje už možnosť spoplatnenia poskytovaných služieb prostredníctvom internetových stránok ? Laicky povedané, prečo by sme mali zakázať subjektu A vytvoriť internetovú stránku z obsahom XY, za ktorého využívanie subjekt B,C,D - X zaplatí/ bude periodicky platiť vo VOP stanovenú peňažnú hodnotu ? Odpútajme sa od reality kedy „podvodné“ firmy v týchto VOP nedostatočne jasne a zreteľne informujú o spoplatnení poskytovaných služieb, pričom aj samotná dostatočnosť a jasnosť je diskutabilným kritériom a vytvorme nasledovnú situáciu. Urobme to predpokladu, že subjekt prevádzkujúci internetovú stránku v týchto VOP dostatočne jasne a zreteľne informoval o spoplatnení poskytovaných služieb.

- zverejní svoju fotografiu a svoj curriculum vitae[2] plus skompletizované informácie o odvetví, v ktorom celý život pracoval – jeho vznik, vývoj až po súčasnosť. Túto službu poskytuje po registrácii na predmetnej stránke, pričom registráciou užívateľ súhlasil s VOP. V nich je informácia, že služba je spoplatnená sumou 1€/ alebo absurdných 1000 €.

- bolo toto ustanovenie podvodné, alebo nekalosúťažné? Ak áno, tak v čom? Neobmedzujeme spomenutou voči spotrebiteľovi „ ochrannou judikatúrou“ zmluvnú slobodu – v tomto prípade slobodu oferty?

- budeme ochranu spotrebiteľa chápať rovnako pri sume prvej, ako pri sume druhej ?

- skutočne celá problematika stojí iba na jasnosti, zrozumiteľnosti a zjavnosti informácie o spoplatnení tejto služby?

Tvrdenia o tom, že registrujúci sa nepoznal obsah VOP podľa môjho názoru neobstojí pri uvedomení si súvisiacej paralely : Ignorantia juris non excusat - nie je to pri VOP len modifikovaná podoba neospravedlniteľnej neznalosti ? Samozrejme, nazvať VOP právom by bola silná káva, avšak pre potreby uzavretia „zmluvy o poskytovaní služby“ formou registrácie, sa VOP prakticky do tejto pozície dostávajú, pretože práve z nich budú pre budúcich kontrahentov plynúť vzájomné práva a povinnosti. Prirodzene, neexistencia možnosti negociácie subjektom B je viac ako zjavná, no v tomto prípade poskytovaných služieb nielen podľa môjho názoru dovolená v laickom zmysle : „ ak sa Ti „moje“ podmienky poskytovania tejto služby nepáčia, neregistruj sa“. Nedáva sa tu obrazne povedané zamietajúcou judikatúrou VOP tohto typu náhodou možnosť kupujúcemu po kúpe tovaru nezaplatiť vo VOP „vynegociovanú“ kúpnu cenu z dôvodu jeho nevedomosti o tejto povinnosti zaplatiť?

Predmetný problém má viacero rovín polemiky ako napríklad formát, v ktorých sú VOP zverejnené ( zakázané sú formáty vyžadujúce inštaláciu ďalšieho software-u / ak, tak musí byť na stránke tento prítomný, vyjadrenie súhlasu s VOP musí byť v priestorovej sfére tlačidla „registrovať“, na stránke musí byť možnosť stiahnutia týchto VOP – „download“, atď – povedzme, že všetky tieto požiadavky pán Jozef na spomenutej stránke splnil). Tvrdenia obhajcov „podvedených“ klientov, v našom prípade spotrebiteľov o tom, že spotrebiteľ nevedel, že uzatvára zmluvu obstoja iba v prípade, ak uznáme za normálne to, že si spotrebiteľ pred registráciou neprečítal VOP a neoboznámil sa s ich obsahom, no pritom s nimi registráciou súhlasil. Nemal by v tomto prípade niesť zodpovednosť za svoje konanie aj spotrebiteľ?

Druhá strana mince je uvedomenie si tendencie tvorcov internetových stránok „zahmlievania“ zverejnenia tejto poplatkovej povinnosti do „ množstva neprehľadných ustanovení VOP“[3]. V tomto prípade súhlasím, že je spomenutá judikatúra opodstatnenou, pričom toto konanie môže dokonca napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa §221 TZ, prinajmenšom napĺňať podstatu nekalej podmienky vo VOP[4] . To, že spotrebiteľ v procese registrácie ani nie je oboznámený s tým, že súhlasí s VOP je prirodzene podvodné a v minimálnej miere zavádzajúce. Tento post však uvažuje o opačnej situácii, a to zreteľne a jasne zverejnenej poplatkovej povinnosti plynúceho pre spotrebiteľa z VOP zaregistrovaním sa na predmetnej internetovej stránke a tendencii vývoja tejto oblasti.

Otázka znie, nedostaneme sa týmto vývojom do stavu ich absolútneho zákazu odvolávaním sa na právnu negramotnosť koncového používateľa internetovej stránky? Nemožnosť zapretia tvrdenia o špecifickejšom plnení poskytovanom poskytovateľom internetovej stránky je aktuálne a logické, prečo teda zakazovať možnosť požadovania platby za jeho využívanie konkrétnym ustanovením VOP bez možnosti negociácie druhou stranou / spotrebiteľom? Nadobúdam pocit, že škodlivým sa nestáva už iba spoplatnenie používania internetovej stránky bez predošlého upozornenia, ale aj akékoľvek spoplatnenie poskytovanej služby ustanovením VOP. Bude a ak, tak ako dlho existovať sloboda oferty v negociačnom procese pred uzatvorením zmluvy?

Tento post zakončím starým známym „viem, že nič neviem“ a preto vyzývam každého, kto má čo povedať aby povedal, aby som vedel : -)


[1] K tomu pozri CSACH, Kristián : Štandardizované zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk, 2009. 331 s.

[2] Tu je na mieste poznamenať, že v skončených či prebiehajúcich sporoch „poškodení“ dôvodili, že stránka na ktorej sa registrovali poskytovala verejné a všeobecne prístupné informácie, za ktoré odmietajú platiť. Proti tomuto tvrdeniu však hovoria nasledujúce argumenty, po prvé : registráciou súhlasili s VOP, ktoré o poplatkovej povinnosti hovorili bez ohľadu na formu, za druhé : forma, akou poskytovateľ internetových služieb tieto „všeobecne prístupné informácie“ zosumarizoval, dal im určitú formu, vzhľad sa v konečnom dôsledku dajú chápať ako dielo a spoplatnenie jeho poskytovania nie je v žiadnom prípade vylúčené.

[3] Známe sú medializované stránky www.downloads-portal.sk, www.basne-portal.sk/, www.sampionat.sk, www.ms-2011.info. Problematickou a diskutovateľnou je aj otázka, kde sa má ustanovenie informujúce o poplatkovej povinnosti v rámci týchto VOP nachádzať. Má to byť na začiatku a je to vtedy v poriadku, alebo sa toto môže nachádzať na konci týchto VOP pričom toto už v poriadku nie je? Vyjadrím subjektívny názor, že je jedno kde sa toto ustanovenie nachádza, používateľa jednoducho v prípade ak súhlasil s VOP pri registrácii, zaväzovať má.

[4] Definíciu nekalej podmienky vymedzuje SMERNICA RADY 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v článku 3 odsek 1, ktorá je k nazretiu TU. Spomenutý článok sa dá považovať za akýsi minimálny štandard, ktorý musia ustanovenia VOP spĺňať, aby sa nedefinovali ako nekalosúťažné. Na Slovensku sa zaužil pojem neprijateľnosť, ktorý sa dá chápať synonymicky.


Názory k článku Spoplatnenie internetových služieb – začiatok ich konca?:


  andrew12, 02. 07. 2011 v 12:39 - VOP v podmienkach na Slovensku

Na Slovensku to vidím tak, že VOP je na strane silnejšieho a ten diktuje podmienky. Ešte veľa vody pretečie kým v takých štandarizovaných zmluvách bude rovnosť kontrahentov. Dôvodov je veľa, ale jeden je hlavný. Minimálna / a zdĺhavá / vymožiteľnosť práva. Poisťovne, mobilní operátori a ďalší im podobní, chrlia také zmluvy ako na pase. Na strane zákazníka zostáva len jedno : ber alebo neber. Spomína sa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Áno, ale Slovensko radím v kultúre niekde na úrovni Urundi-Burundi.

  Milan Kvasnica, 02. 07. 2011 v 12:40 - Bylo již v některém sporu rozhodnuto?

Rozhodl už v některém z těch medializovaných sporů soud?

Já bych argumentoval tímto:
- k odkliknutí nedošlo, nedošlo ani k čerpání služeb, záznamy v logu jsou falešné.
- neodklikl to klient, ale třetí osoba (můj klient na dané IP adrese provozuje TOR a došlo k jeho zneužití)
- v době, kdy došlo k odkliknutí, na webu se při registraci o VOP nepsalo/nebo VOP neobsahovaly ujednání o zpoplatnění. I kdyby žalobce vytáhl notářský zápis, že na jeho webu ujednání o zpoplatnění bylo, tak to neprokazuje, že tam bylo v době, kdy byla odkliknuta registrace (web lze měnit zcela libovolně).
- je běžnou a ustálenou praxí, že na webu je vše zdarma. A když už (a to skutečně zcela výjimečně) není, tak o tom je uživatel dost důrazně informován a zejména jsou služby placeny předem. Uživatel webu tak předpokládal, že VOP ustanovení o platbě neobsahují a jednání poskytovatele je proto nemorální. Čímž jsem zpět u nekalé soutěže a z toho vyplývající neplatnosti smlouvy- ukažte mi jeden jediný legitimní web, který si nechává platit ex post.

  Martin Husovec, 03. 07. 2011 v 07:03 - drobná poznámka

"nekalosúťažná podmienka" je podľa môjho trošku zavádzajúci výraz. Máme inštitút neprijateľných podmienok ( § 53 a nasl. ObčZ - tzv. unfair contract terms), inštitút nekalých obchodných praktík ( § 7 a nasl. ZOS - tzv. unfair commercial practicies) a inštitút nekalej súťaže ( § 44 a nasl. ObchZ - tzv. unfair competition). Tieto inštitúty sa môžu prelínať (najmä nekalé obchodné praktiky, ktoré sú nepriamou novelizáciou v podstate občianskoprávneho inštitútu nekalej súťaže) a dokonca úplne stretnúť naraz (neprijateľná podmienka jedného súťažiteľa bude nekalo súťažným konaním voči iným súťažiteľom a tiež nekalou obchodnou praktikou). Z hľadiska účelu však neprijateľné podmienky vs. nekalá súťaž plus nekalé obchodné praktiky nie sú vôbec totožné (napr. sankcie, význam v zmluvných vzťahoch vs. význam aj v mimozmluvných vzťahoch a pod.).

Čo sa týka "60 eurových faktúr" domnievam, sa že otázka by sa mala riešiť skôr zamyslením sa nad
- § 34 ObčZ (išlo o prejav vôle "smerujúci" k vzniku predmetnej zmluvy, t.j. ide o právny úkon alebo non negotium)?;
- ak išlo o právny úkon, ide o podstatný/nepodstatný omyl podľa § 49a ObčZ?;
- ak išlo o právny úkon, je platný podľa § 39 (s akcentom najmä na dobré mravy)?;

Spor v danej veci už prebieha, žalobu podalo jedno slovenské spotrebiteľské združenie. Avšak vzhľadom na to, že ich právnik sa domnieva, že jeho návrh na súd je jeho "autorským dielom" nemal som ho možnosť vzhliadnuť.

  Kristián Csach, 03. 07. 2011 v 16:47 - K.Cs.

Cez otázku medializovaných káuz k otázke načrtnutej v poste.

Nepresne povedané: Keďže sa používateľ týchto stránok bude existencie a platnosti zmluvy dovolávať, bude musieť preukázať viac podmienok, a skúmanie takej zmluvy, resp. konkrétneho nároku z nej vyvstávajúceho sa taktiež má uskutočniť vo viacerých krokoch v nasledovnom poradí.

1. Bola zmluva uzatvorená?
Tu sú správne pripomienky Milana K. (rovnako som odpovedal aj ja na nejaké dotazy týkajúce sa tých medializovaných sporov). Na prvý pohľad takmer neprekonateľná prekážka. Ale, nesmieme zabúdať na rôzne konštrukcie posla / zástupcu (ktoré ale spravidla nebudú naplnené). Vo všeobecnosti si myslím, že už na tomto stupni skúmania žalobca potom, ako to žalovaný namietne, nepresvedčí.

2. Boli VOP riadne inkorporované? Existujú prekvapivé klauzuly?
Dokazovanie tejto otázky je náročné. Extrémne vysoké nároky (podľa mňa až priveľmi) razí napríklad časť judikatúry v Nemecku: http://www.jurpc.de/rechtspr/20020288.htm
U nás by som až taký razantný nebol (viď moje Štandardné zmluvy). Taktiež skúmať aj otázku neskôr dostupných informácií, ktoré sa nestávajú súčasťou zmluvného dojednania (shrink-wrap dohody).

V tejto fáze by som skúmal aj prekvapivé klauzuly (už o tom na LF bola svojho času reč). Tam sa práve zmestia rôzne klauzulky o poplatkoch, s ktorými by nikto rozumný pri danej transakcii nerátal.

3. Je celý právny úkon (túto otázku by som možno predsunul pred 2., ale to je nepodstatné), alebo jeho časť (nejaká klauzula) platný?
V tomto bode je miesto na klasickú kontrolu štandardných zmlúv. Ako Martin H. píše, je treba rozlišovať medzi tým, či tieto klauzuly sú neprijateľné, alebo či sú spĺnené podmienky nekalej súťaže, či nekalých obchodných praktík (právne následky totiž variujú).

Nemyslím, že by sa celou spotrebiteľskoprávnou reguláciou (a nielen ňou) zhoršovalo možnosť mať spoplatnené stránky. Problematické stránky nie sú tie, u ktorých je každému zjavné, že sú spoplatnené. Tie problematické stránky vznik takejto povinnosti zahmlievajú... Ak je spoplatnenie určitej služby dané zjavne najavo (e-shop, spoplatnené portály na sťahovanie software, hudby a podobne), tak by asi nikto nepovedal, že nárok nevznikol. Rovnaké platí nie pre objednávanie si tovaru / služby cez net, ale na samotné prezeranie stránky.

  Jaroslav Čollák, 03. 07. 2011 v 20:57 - ... zhrnutie ?

Teda dospeli sme k tomu, že problematickou /a teda hlavnou/ otázkou ostáva jasnosť a zrozumiteľnosť informácie o spoplatnení služby...

Na druhej strane, aj internetové stránky ako píše Kristián, na ktorých je zjavné a nemajú ambíciu spoplatnenie zahmlievať, zvyknú informáciu o spoplatnení služby umiestňovať do VOP ( okrem e-shopow - no aj v ich prípadoch práve VOP hovoria o právach a povinnostiach vrátane možnej pokuty, individuálnych poplatkoch, zvláštnych poplatkoch atď - tu sa zas natíska otázka : sú a môžu vôbec byť tieto prekvapivé klauzuly podvodné ?)

Milan : nádej na prvé rozhodnutie na Slovensku v tejto veci sa dá očakávať 14. septembra - vyčkajme a uvidíme, ako sa s touto vecou súd vysporiada. Tvoje tvrdenia sú zjavne opodstatnené, uvažoval som skôr o konštrukcii kedy spotrebiteľ tvrdí, že nevedel o spoplatnení služby aj napriek jej existencii vo VOP - užívateľ si VOP neprečítal..v tejto situácii spotrebiteľ netají, že službu chcel využiť, iba odmieta platiť.. umožníme mu uspieť a neniesť tak žiadnu zodpovednosť za to, že si VOP s náležitou pozornosťou neprečítal a tým pádom NIELEN o spoplatnení služby nevedel?

Martin : budem sa opakovať, nevidím dôvod na §39 Obz - dôvod : ponuku v poste spomenutého pána Jozefa chápem ako ofertu, ktorá by nemal byť ničím obmedzovaná.. ohľadne podstatného omylu - dá sa o ňom vôbec uvažovať ak sa ustanovenie o spoplatnení vo VOP nachádzalo?

Záverom, konal pán Jozef nekalo s cieľom podvodne sa obohatiť? podľa môjho názoru nie, neexistuje právny dôvod, ktorý by mu takúto ofertu zakazoval ponúknuť..

Má právnu relevanciu umiestnenie informácie o spoplatnení služby na začiatok, prípadne koniec VOP? Opäť poviem - mám za to, že nemá, v právnych textoch sa nedá rozlišovať medzi lepším a horším umiestnením hocakej informácie, chápu sa ako celok.

  Martin Husovec, 15. 03. 2012 v 18:13 - K právnym následkom - C-453/10

Dnes SDEU vydal rozsduok C-453/10 k slovenskej prejudicialke z OS Presov - Pereničová a Perenič, ktora je zaujimava sice pre ine, ale v suvislosti s nasledkami nekalych obchodnych praktik sud hore napisane zhrnuje:

45 Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť z konštatovania, že uvedenie nesprávnej RPMN predstavuje nekalú obchodnú praktiku, na účely posúdenia platnosti dotknutej zmluvy ako celku s ohľadom na článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stačí poznamenať, že smernica 2005/29 sa v súlade so svojím článkom 3 ods. 2 nedotýka zmluvného práva a najmä pravidiel o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy.

46 Konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky preto nemá priamy vplyv na otázku, či je zmluva platná s ohľadom na článok 6 ods. 1 smernice 93/13.

  jano.kalina, 06. 09. 2012 v 21:43 - Textualizmus a formalizmus

To je to, coho sa dopustaju pravnici (a casto), pri posudzovani podvodnych katalogovych firiem. Tak isto to bolo v pripade podvodnej firmy Intercable Verlag, ktorej naletelo niekolko stoviek institucii, medzi podvedenymi boli aj pravnicke osoby, niekolko sudov atd. Zoznam je tu http://www.spolecna-obrana.estranky.cz/clanky/aktuality/nova-podoba-formulare-european-city-guide.html
Pravnici akosi zabudaju na jeden fakt. A sice - zmluvny vztah je zo zakona NEPLATNY, pokial bol zalozeny na omyle jednej strany, o ktorom druha strana MUSELA VEDIET. Aky vacsi dokaz k omylu potrebujete, ak nie tych niekolko desiatok tisic poskodenych a fakt, ze firma nema jedineho zakaznika, ktory by sa registroval vedome. To mnozstvo ludi, co si necitalo VOP a neexistuje NIKTO, kto by ho cital, je jasnym dokazom, ze zmluva bola umyselne koncipovana TAK, aby to kazdy prehliadol.

  jano.kalina, 06. 09. 2012 v 21:47 - Vasa teza

ze v podstate pri akejkolvek stranke, kde je VOP treba predpokladat, ze bude spoplatnena, mi pripada absurdna, a legitimizuje podvodne firmy, ktore vyuzivaju skryte poplatky.
Pripomina mi to tvrdenie, ze ked niekto na chodniku zamaskuje jamu, tak kazdy, kto do nej spadne je si sam na vine, pretoze necital na zaciatku chodnika na tabulke o rozmeroch 10 x 10 cm, ktora bola skryta pri strome a na nej bol text o pocte 2000 slov a v strede toho textu bola informacia o zamaskovanej jame.

  jano.kalina, 06. 09. 2012 v 21:48 - Vec sa ma

totizto tak, ze pokial sa budu do strany vinikov staviat iba poskodeni a zjavne podvodny mysel druhej strany bude kazdemu pripadat normalny (on chcel iba zarobit), tak to bude smerovat k zruteniu trhu a trzneho systemu. Tu si dovolim citovat jedneho ceskeho podnikatela - Důvěra je prazákladní podmínkou fungování trhu a tržního systému. Důvěra v tom, že když kupuji jídlo není to jedovaté (ani to, že je to jedovaté je označené malým písmem na zadu obalu), když kupuješ telefon, tak že telefonuje apod. Důvěra je základní prvek toho, že vůbec dochází ke směně na trhu a pokud by neexistovala, systém by se zhroutil jako domeček z karet. Podvodníci, kteří tuto důvěru oslabují, oslabují fungování i jiných poctivých firem, protože to do systému přináší vícenáklady na verifikaci důvěryhodnosti prodejní informace. V absurdním případě (kdy by žádná důvěra neexistovala a všichni se snažili maximalizovat zisk amorálními podvody) to může vést k situacím, kdy vejdete do budovy s velkým názvem kadeřnictví a s malou dodanou tabulku, že vstupem do budovy souhlasíte s úvěrem za 1.000.000 korun.

  jano.kalina, 06. 09. 2012 v 21:49 - Citujem Davida Ondrejkovica

Dříve se informace určené ke skrytí schovávaly do trezoru. Dnes je mnohem účinnější je ukrýt mezi hromadu informačního balastu. Výsledek je stejný - cílový subjekt se informaci nedozví a máme alibi - "bylo to tam přeci napsáno". Cesta k novodobému zločinu je otevřena!

Nyní je mnohem jednodušší tyto informace, které mají zůstat utajeny, publikovat důmyslně maskované množstvím informačního balastu, čímž lze dosáhnout totožného nebo i účinnějšího efektu (tedy jejich zamlčení) než jejich fyzickým skrýváním. Tento jev je jednoduché vysvětlit tím, že skrytá informace zanechává obvykle stopy v ostatních (blízkých) informacích a informační mezera je tak mnohem nápadnější a to, že tam něco podstatného chybí, lze často odhalit snáze, než pokud je informační linie kompletní – byť včetně informace, kterou chceme skrýt.

Popsaný jev se nazývá „informačním smogem“ a studie na toto téma zpracované ve světě (Al Gore a jeho pojem „exformace“, Robert Skidelsky a studie o „asymetrických informacích“, apod.), ale i u nás (prof. PhDr. Rudolf Kohoutek, CSc.) hovoří jednoznačně o tom, že nadbytek informací paradoxně vyvolává pocit jejich nedostatku. V teoretických kruzích panuje taktéž obecná shoda v tom smyslu, že objektivně není v silách byť sebevzdělanějšího jednotlivce zpracovat veškeré informační podněty, které k němu přicházejí neboť objem vstupních informací mnohonásobně převyšuje stupeň mentálního rozvoje lidstva. Tzv. „informační znečištění“ je též považováno za jednu z příčin současné ekonomické krize - ekonomické subjekty zveřejňují množství ověřitelných informací, ale banky jim prostě nevěří - a nepůjčí. Proč? Co kdyby někde v tom množství byla informace, kterou lze přehlédnout?

  Jaroslav Čollák, 09. 09. 2012 v 20:44 - dojmy vs pojmy

Vážený pán Kalina,
tak ako onehdy na konkurenčnom portáli (kde ste sa nezmohli na reakciu) Vám odpovedám aj tu, v zásade prekopírovaním (ctrl c / ctrl v) odpovede formulovanej na spomenutej stránke.

V prvom rade ďakujem za reakciu, som rád, že Vás môj príspevok zaujal. V rade druhom je samozrejme možné, že s ním nesúhlasíte, že názor a postoj v ňom prezentovaný Vám ako sa hovorí „nesedí“, no ja skúsim odpovedať o niečo kultivovanejšie a menej ofenzívne ako ste činil Vy, pretože na začiatok mám pocit, že ste si pomýlil dojmy s pojmami – ale poďme k veci.

Ad komentár č.1: Na začiatok Vás vyvediem z akéhosi empirického omylu. Aj napriek tomu, že ste tu čakal ustanovenie týkajúce sa spoplatnenia stránky www.ucps.sk vo VOP tejto stránky, mýlil ste sa, ako ste už určite pred časom zistil. Druhým dychom však dodávam, že aj keby tak učinené bolo, Vaša registrácia by zrejme neprebehla, čím by ste si konkludentne samotným konaním podkopali obsah Vašej reakcie – ale poďme pekne po poriadku.
Samozrejme, že aj obchodná spoločnosť (nie firma, pojem firma v právnom poriadku nefiguruje a právna veda v podmienkach Slovenskej republiky ho nepozná) PRO CONTENT má právo na obhajobu, a ak by ju ktorýkoľvek advokát či advokátka zastupoval, tvrdil by len skutočnosti a myšlienkové konštrukcie podporujúce jej pozíciu, nakoľko opak je v rozpore so samotným zákonom o advokácii, ako aj v rozpore s ďalšími predpismi samotnej SAK.

Áno, podľa mňa je z právneho hľadiska úplne normálne, ak si Jožko Mrkvička vytvorí stránku s prispením svojho autorského potenciálu, svojich súkromných obsahových zložiek, dá stránke vzhľad, textový/grafický/hudobný obsah s pričinením svojej tvorivej duševnej činnosti (značka: právo duševného vlastníctva), a následne, vo VOP viditeľným spôsobom (nie skryte, to sa v príspevku ani náznakom nespomínalo) využívanie tejto stránky spoplatní sumou 1000,-€. Je to jeho výlučné autorského dielo (do internetového práva nezachádzajme), za využívanie ktorého môže v absolútnom súlade s právnym poriadkom požadovať odplatu – konkrétnym ustanovením VOP hovoriacim o povinnosti zaregistrovaného užívateľa platiť či už jednorazový, alebo periodický poplatok.

Tvrdenie o tom, že zmluvný vzťah je ex lege neplatný ak je založený na omyle je samozrejme pravdivé. No práve na tomto mieste Vašej reakcie mám pocit, že práve tu ste si začal mýliť pojmy s dojmami. Omylom v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosť, že si užívateľ stránky, prehliadateľ internetu neprečítal zmluvné podmienky (tá lenivosť užívateľa, ktorú tak húževnato obhajujete) stránky, na ktorej sa registruje. Takýmto postojom by sme plošne spochybnili (paralela) všetky rozhodcovské doložky, ktoré sa nachádzajú v spotrebiteľských zmluvách napríklad s istými telefónnymi operátormi, nakoľko – trúfam si odhadnúť, 95% zo zákazníkov si dodatok k zmluve, kde je spomínaná rozhodcovská doložka ustanovená, neprečíta. Nie pán Kalina, títo spotrebitelia nekonali v omyle tak ako sa „od brucha“ domnievate. Neprečítali si obsah zmluvného dojednania, dokonca pod prizmou tejto skutočnosti ho následne podpísali. Zdravý (dokonca aj sedliacky) rozum vraví, že musia byť pripravení znášať následky nevedomosti o obsahu tohto zmluvného dojednania. Alebo sa postavíme do role obhajcu tohto „lenivého kontrahenta“ a budeme sa biť do pŕs, že zmluvná pokuta za predčasné ukončenie „paušálu“ a doby viazanosti vo výške 300,-€ (ktorá vo VOP bola ustanovená) je protizákonná, lebo sme si o nej vo VOP zmluvy neprečítali? Nesrandujte, vážený pán Kalina.

Ad. Komentár č.2: Mnou prezentovaná téza neospravedlňuje podvodné firmy, ale vytvára predpoklad a potvrdzuje už existujúci legálny základ na (otočme klobúk) existenciu „nepodvodníckych“ firiem, ktoré skutočne za obsah prezentovaný na internetovej stránke sú oprávnení pýtať odplatu. Alebo tvrdíte, že éra spoplatnených internetových stránok skončila pod prizmou skutočnosti, že užívateľ z dôvodu právnej lenivosti a mnohokrát negramotnosti – si neprečíta VOP predmetnej stránky, registráciou s nimi súhlasí, a následne z tohto vzťahu nenesie právnu zodpovednosť (napríklad zaplatiť, ak povinnosť platiť bola jasne daná, neskrytá?) ??? Takéto tvrdenie je nanajvýš sporné, ak nie je vôbec v rozpore so samotnou podstatou zmluvných vzťahov, právnou istotou a kompaktnosťou právneho poriadku. Prirodzene, ak sa v tomto zmluvnom dojednaní nachádzajú neprimerané zmluvné podmienky, vzťah budeme skúmať, ale o týchto predmetný príspevok nehovoril.

Ad komentár č.3a4: Tu si s Vami dovolím nesúhlasiť, pretože súhlas by vyjadroval názorovú platformu zhruba hovoriacu o tom, že vlastne nám je právny poriadok zbytočný, založíme existenciu vzťahov dnešného spoločenského – ekonomického zriadenia na existencii dôvery – čo je prepáčte za výraz, z právneho hľadiska prinajmenšom „smiešne“ tvrdenie (dokonca aj pri akceptovaní princípov legitímnych očakávaní a podobne).

Tvrdenia „maximálizácie ziskov amorálnymi podvodmi“ sú myslím scestné a príliš silné ak uznáme právo prevádzkovateľa stránky požadovať za ponúkanú službu odplatu v akejkoľvek forme, ktorá mu garantuje samotný právny poriadok (opakujem – neskrývanou formou).

  Jaroslav Čollák, 09. 09. 2012 v 21:08 - pre korektnosť

uvádzam aj adresu na pôvodnú reakciu p. Kalinu, na základe ktorej bola koncipovaná táto (bohapuste) prekopíraovaná replika.

http://www.ucps.sk/Nerealne_spoplatnenie_internetovych_sluzieb_jaroslav_collak

  Ondrej Pivarči, 10. 09. 2012 v 12:45 - ad Jaroslav

Problémom VOP všeobecne je, že takmer bezvýnimočne cielene stavajú spotrebiteľa, resp. druhú zmluvnú stranu do nevýhodnej, resp. presnejšie nevyváženej pozície a nie sú koncipované na ochranu legitímnych záujmov. Potom preto musí existovať v B2C vzťahoch ochrana slabšej strany cez spotrebiteľské normy (a v B2B vzťahoch KO pravidlo a pod.), pretože VOP sú čímsi, čo takmer bezvýnimočne ignoruje dôveryhodný obchod (a nielen v SR, stačí si pozrieť podmienky amerických internetových vyhľadávačov a existujú k tomuto fenoménu mraky štúdii, napr. DOI: 10.1177/1461444807080336).
Súdy sú preto potom náchylné posudzovať VOP takto a pravdupovediac, ani sa im nečudujem.
V obchodných vzťahoch (teraz mám na mysli aj B2C) majú poctivé zmluvné strany záujem, aby obchod prebehol. Tie zmluvné strany, ktoré sa poznajú a dôverujú si, nepotrebujú žiadne zložité VOP k uzatváraniu riadnych obchodov. Pokiaľ existuje zákonná úprava, ktorá stanoví základné mantinely (pravidlá) pre obchod, niet dôvod, aby VOP mali x strán a boli písané malým písmom. Toto mal asi na mysli p. Kalina.

Že daná obchodná spoločnosť má právo na obhajobu, ešte neznamená, že advokát môže tvrdiť akékoľvek skutočnosti podporujúce pozíciu klienta, nakoľko zákon o advokácii určuje mantinely takéhoto konania tak, že toto musí byť čestné, svedomité, primerané a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to aj z dôvodu, že účelom obhajoby je brániť práva klienta, nie jeho častokrát amorálnu pozíciu.

Nakoľko internet (špeciálne internet) prináša množstvo informačného spamu a technika vtierania sa zákazníkom vie byť neuveriteľne prepracovaná, je v záujme všetkých poctivých podnikateľov, aby keď zákazník vchádza do obchodu s názvom kaderníctvo, tam skutočne bolo kaderníctvo s bežnými podmienkami. Na internete je aspekt dôvery obzvlášť podstatný, pretože napr. možnosť preverenia pomerov či úmyslu vzdialenej strany je podstatne viac obmedzená.

Takže ak použitie nejakého autorského diela na internete je spoplatnené (je otázne, či číry prístup je použitím, ale ako píšete, internetové právo nechajme stranou), pričom táto odplata je podstatnou náležitosťou kontraktu (spravidla hlavným motívom, prečo niekto spoplatnený obsah ponúka), žiada sa, aby spotrebiteľ sa najprv nepochybne oboznámil so spoplatnením (napr. musel samostatnými úmyselnými klikmi potvrdiť, že súhlasí so spoplatnením), resp. zaplatil (to už skôr z dôvodov internetového práva) a až potom použil dielo (opačný postup nefunguje ani napr. v potravinách, skúste najprv zjesť v potravinách chlieb a až potom chcite zaň platiť).

Podrobnejšie nemám momentálne priestor, ale spoplatnenie vo VOP považujem za zvrátené v prípade, že spotrebiteľ nie je vyššie uvedenými spôsobmi ex ante upovedomený o tom, že za použitie pro futuro ide platiť pred použitím.

  Jaroslav Čollák, 10. 09. 2012 v 23:50 - ad Ondrej

ďakujem za reakciu.

.. vyjadrím sa postupne ku niektorým tvrdeniam v poste (možno za účelom vyjasnenia ich obsahu a prejavenia názoru, začatia diskusie(?)).

Ad: „ ... VOP sú čímsi, čo takmer bezvýnimočne ignoruje dôveryhodný obchod“ - osobne sa s týmto názorom celkom neviem stotožniť, (hoc) viem, že prax nám (niekedy – no nie zas tak často) ukazuje možno potvrdenie tohto výroku ... pri akceptácii stavu, že máme právne nástroje (súhlasne s Kristiánom) ako z „toho povestného a zlého textového balastu“ VOP vytriediť tie, ktoré sú nekalé (nekalé podmienky, nekalé obchodné podmienky) – ich chápem ako určitý typizovaný prostriedok kontraktácie. Samozrejme, viem – ochrana slabšej strany ide v moderných právnych poriadkoch do popredia – charakter odvetví sa nám mení (zvlášť obchodné právo) od liberálneho ku ochranárskemu. Ale nezachádzame akosi ďaleko ak tvrdíme, že právny vzťah tu (nemá?) nevznikol (prípadne je neplatný – ten imho absurdný „omyl“ prezentovaný p. Kalinom), pretože spotrebiteľ si celé VOP neprečítal (pri predstavení si VOP kde sa v ich prvej vete, prípadne hneď v úvodných ustanoveniach hovorí o spoplatnení služby / napr. www.kronikasr.sk – a tu ani nejde o zložitosť VOP ako tvrdíš neskôr... )?

Ad: „aspekt dôvery“ - áno, som ochotný ho akceptovať, avšak nie bezhlavo pri podkopávaní pozície VOP ako jedného z možných prameňov kontraktačného procesu a jedine s odvolaním sa na slabšieho (lenivého, toho kto si ich nečíta) spotrebiteľa.

Ad: „je otázne, či číry prístup je použitím, ale ako píšete, internetové právo nechajme stranou“ – nie nie, tu nemám za to, že číry prístup je použitím diela. Predstav si to ako akési kaskádovité využívanie predmetu PDV (stránky), kde prvá úroveň je bez registrácie (free), ďalšia napríklad až po prihlásení, a ďalšia napríklad až po zaplatení jednorazového poplatku (ako má prevádzkovateľ stránky formulovať túto systematiku bez využitia VOP a informácie o istom druhu spoplatnenia predmetu a obsahu stránky?)

Ad: „ ...musel samostatnými úmyselnými klikmi potvrdiť, že súhlasí so spoplatnením“ + „spoplatnenie vo VOP považujem za zvrátené v prípade, že spotrebiteľ nie je vyššie uvedenými spôsobmi ex ante upovedomený o tom, že za použitie pro futuro ide platiť pred použitím“. – s týmito tvrdeniami tiež nesúhlasím. Je to ustanovenie hovoriace o vyšpecifikovanej povinnosti spotrebiteľa ako každé iné, je zahrnuté v texte VOP (je jedno či na začiatku alebo na konci – ako sa mylne domnievajú mnohé spotrebiteľské združenia ... dôkaz opakom – platia ako celok) prečo tomuto pripisovať inú váhu ako ostatným? Prečo viazať súhlas s ním na osobitné kliknutie (upozornenie ex ante) a napríklad na ustanovenie hovoriace o dobe viazanosti už nechávať „bez tohto osobitného kliknutia“?

Začíname tu takýmto prístupom imho deliť ustanovenia VOP na „podstatné“ a „nepodstatné“ (viazanosť na ex ante upozornenia) a týmto možno trošku komplikujeme celkovú koherentnosť systému VOP ako kontraktačného mechanizmu (aj po legislatívnoprávnej stránke).

  Jaroslav Čollák, 10. 09. 2012 v 23:55 - plus

samozrejme treba dodať, že v tých spomenutých "podvodných" prípadoch spotrebiteľ neplatil za využívanie stránky - úvodné prezretie (paralela tá prvá úroveň), ale až za následné (po registrácii - druhá úroveň) nazretie do napríklad istých zoznamov, tabuliek, textov, grafov ktoré bolo prístupné až po predmetnej registrácii - s čím de facto a imho aj de iure súhlasíl v registrácii (len si nečítal VOP, s obsahom ktorých samotnou registráciou súhlasil).

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 07:35 - Pan Collak

Vy OPAT a ZNOVU ZAMERNE budete ignorovat fakt, ze ked sa nenajde NIKTO, kto si zmluvne podmienky cital, tak je to IBA PRETO, lebo zmluva bola zamerne koncipovana tak, aby tento omyl vyvolala. Je to jasny dolus manus od sameho zaciatku. Vasa snaha o moju dehonestaciu ma iba utvrdzuje, ze vy ste presne ten typ pravnika, ktory bude s chutou obhajovat flagrantne podvodnicke subjekty, medzi ktore Pro Content a jeho odnoze patria.
Opakujem, v pripade Intercable Verlag sa tiez ozyvalo kopec pravnikov, ktori vypustali podobne formalisticke blaboly, ktore neboli nic ine ako - vyzera to ako slon, ma to chobot ako slon, kly ako slon, DNA ako slon ale - je to slon?
V Cechach boli rozhodcovske dolozky hojne zneuzivane, preto sa vytvoril zakon, aby rozhodcovska dolozka bola na samostatnej zmluve a nie rafinovane skryta v informacnom balaste. Preco? Lebo, arbitraz sa v Cechach premenila na statom posvatenu lupez za bieleho dna (pripad Sandra Svobodova)
Ja to zhrniem - ak sa urobi zmluva a nasledne sa objavi tisicka ludi, ktori ju citali zle a nenajde sa nikto, kto by ju cital dobre, tak sa jedna jednoznacne o umyselne uvedenie do omylu a je zbytocna diskusia, ci to tam bolo napisane alebo nie.
A ano kopiroval som svoje prispevky z vasej inej stranky, pretoze som mal chcel mat istotu, ze budu co najsor precitane. Vzhladom k faktu, ze Vam pride uplne normalne, ked si Jozko Mrkvicka da do svojej stranky skryte poplatky, tak sa cudujem, ze Vas tato neskodna vec tak irituje. ;-)
Este na zaver vas poprosim - neporovnavajte solidne firmy (telefonickych operatorov) s podvodnymi subjektmi.

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 07:54 - Este P.S.

Na svajciarsku firmu Intercable Verlag bolo podanych v Cechach vyse 100 trestnych oznameni za podvodne zmluvy. Statna zastupkyna to napokon uznala s dovetkom, ze "informacia o spoplatneni tam bola jasne napisana a ma chut tie zmluvy uznat, aby sa poskodeni naucili vazit si vlastneho podpisu". Na druhy alebo treti den bolo vedenie firmy pozatykane vo Svajciarsku, PRAVE za toto.
Takze ak je nas nahlad prava podobny, formalny a textualisticky, az je niekedy proti zdravemu rozumu, tak sa budem Vasu polemiku kolko anjelov sa zmesti na hrot ihly skusit chapat.
Chvalabohu, uz sa casy zmenili k lepsiemu a podobny exces sa uz nezopakoval.

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 08:02 - Predpokladam

ze ste nezabudol na tie fitivne vyhry o plazmy LCD a i, ktore Pro Content na svojej stranke vypisuje v snahe donutit kazdeho aby uviedol svoje prave udaje. Aj to zasluhuje obhajobu?
Ja nebudem pouzivat pravnicku retoriku ale poviem to priamo - AKYKOLVEK clovek, ktory bude obhajovat podvodnikov a ich podvodnicke jednanie mi (a nielen mne) vyvolava zaludocnu nevolnost.

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 08:18 - EO servis

podvodnici (2 x pravomocne sudom uznani) patrili medzi tych, ktori s oblubou zneuzivali rozhodcovsku dolozku a za jej uzatvorenie povazovali aj obycajny klik mysou.
Je zaujimave, ze tychto gaunerov zastupoval judr. Petr Polednik viz foto http://www.cak.cz/images/osoby/Polednik2009.jpg, co je miestopredseda ceskej advokatnej komory, teda TEN ISTY clovek, ktori mladych advokatov skoli o etike. Absurdne, vsak?
Nazorna ukazka, ako sa da zneuzit arbitraz
Pojďme si na modelovém případě ukázat jak takovýto státem schválený zločin v souladu se zákonem může fungovat. Pro zjednodušení si zredukujme podstatu sporu na skutečnost, že podvodník tvrdí, že jste uzavřeli smlouvu s rozhodčí doložkou o prostém shlédnutí určité webové stránky za které jste se zavázali zaplatit 100 tisíc korun právě už jen jen tím, že jste dotyčnou webovou stránku navštívili - což jste sice skutečně udělali, ale rozhodně jste tím neměli v úmyslu uzavřít nějakou smlouvu nebo rozhodně nikoli za tak absurdně vysokou částku a už vůbec ne odsouhlasit nějakou rozhodčí doložku.



Událost:

Přijde Vám výzva k zaplacení požadované částky

Vaše reakce:

Písemně odmítnete s tím, že jste si nikdy nic takového vědomě neobjednali a pokud se druhá strana domnívá, že ano, pak deklarujete, že jste rozhodně jednali v omylu. Pokud se ještě před písemným odmítnutím porozhlédnete po Googlu a zjistíte, že se stejným subjektem má totožný problém několik stovek jiných lidí, připíšete ještě, že jste přesvědčeni o tom, že ona druhá strana ten omyl sama cíleně způsobila nebo o něm minimálně musela vědět.



Událost:

Jako by jste vůbec nic nenapsali, přijde Vám upomínka, potom penále, které zvýší požadovanou cenu na dvojnásobek, potom dopis od vymáhací agentury a nakonec třeba návrh na smír za oněch původních 100 tisíc nebo třeba jen za „pouhých“ 50 tisíc. Z dikce oněch dopisů je občas více než patrné, že jde o naprosto „sériovou výrobu“ a průmyslové uvádění v omyl - povšimněte si například zde zejména čísla faktury.

Vaše reakce:

Žádná, případně neustálé opakování reakce z předchozího bodu (čti: „házení hrachu na zeď“).



Událost:

Přijde vám rozhodčí žaloba (nejlépe e-mailem a záměrně zavirovaná, aby podvodník snížil pravděpodobnost, že si ji přečtete) s výzvou, aby jste se k ní vyjádřili – nejlépe v nějaké šibeniční lhůtě.

Vaše reakce:

Pokud rozhodčí žalobu nezachytíte nebo se k ní nestihnete včas vyjádřit – přeskočte rovnou k bodu zabývající se vydáním rozhodčího nálezu. Pokud rozhodčí žalobu zachytíte a stihnete včas nalézt schopného (a patřičně drahého) právníka – vyjádříte se. Ve svém vyjádření namítnete pravděpodobně zejména podjatost rozhodce, absenci Vaší vůle uzavřít rozhodčí smlouvu, absenci písemnosti uzavření rozhodčí smlouvy, prokazatelný hromadný podvod druhé strany a tím i absolutní neplatnost smlouvy s účinky ex tunc (od samého počátku) mimo jiné pro její neurčitost ( §37, odst 1, Občanského zákoníku), obcházení zákona a rozpor s dobrými mravy ( § 39 Občanského zákoníku – no tak, pane doktore prosím nesmějte se tak nahlas – to, že něco neznáte ještě neznamená, že to neexistuje!), pokud jste podnikatelem (například kadeřnice, sklenář nebo jiným „vykořisťovatelem“), doplníte ještě zásadní rozpor s obchodními zvyklostmi a rozpor s pravidly poctivého obchodního styku ( § 264 a 265 Obchodního zákoníku), případě namítnete ještě další věci o kterých jste přesvědčeni, že jednak vylučují řešení sporu rozhodcem a jednak popírají samotné uzavření sporné smlouvy.



Událost:

Dostanete rozhodčí nález, který Vaše argumenty zcela ignoruje, maximálně se s nimi vypořádá ve stylu „žalovaná strana nepředložila žádné důkazy o tom, že Eiffelovka není v Praze“. V souladu s tím, co si protistrana u rozhodce zaplatila jste „odsouzen“ (jde o rozhodčí nález – bylo by tedy lingvisticky správně „NALEZEN“?) k zaplacení částky, kterou po Vás onen podvodník požadoval, případně nepatrně snížené, aby „rozhodce“ demonstroval svou „spravedlnost a nezávislost“.

Vaše reakce:

Podáte žalobu na zrušení rozhodčího nálezu spolu s návrhem na odložení vykonatelnosti. V žalobě uvedete všechny důvody, které prokazují neplatnost rozhodčí doložky – absenci písemné formy, podjatost rozhodce a řadu dalších relevantních skutečností, které umožní soudu zrušit rozhodčí nález. To, že důvodem zaplacení je podle odůvodnění (pokud tam vůbec je – tedy pokud jej „rozhodce“ rovnou neodbyl tím, že má zato, že se účastníci dohodli, že odůvodnění není třeba v souladu s ustanovením § 25, odst. 2 zákona o rozhodčím řízení) „Eiffelovka v Praze“ můžete uvést jen na okraj – pro ilustraci, protože obecný soud NEMÁ PRAVOMOC se zabývat hmotně-právní podstatou sporu.



Událost:

Téměř ve stejném okamžiku, ve kterém podáváte svou žalobu na zrušení rozhodčího nálezu spolu s návrhem na odložení jeho vykonatelnosti podává podvodník svůj návrh na provedení exekuce majetku povinného, kde zcela zamlčí jakékoli Vámi podané námitky. Exekutor koná (neboť se na základě podvodníkem předložených dokumentů může domnívat, že jde o skutečného dlužníka) a odešle návrh ke schválení Vašemu místně příslušnému soudu. Místně příslušný soud také netuší, že nějaký jiný soud jinde v republice je ve stejné chvíli zavalen stovkami žalob na zrušení rozhodčích nálezů dotyčného podvodníka a vzhledem k tomu, že jsou v exekučním spise založeny pouze materiály, které jednostranně vypovídají o tom, že JSTE skutečný (a nikoli pouze domnělý) dlužník, exekuci povolí.

Vaše reakce:

Nejspíš asi žádná, protože o tomto procesu vůbec nemáte tušení. Pokud jste ale již předtím trochu „googlili“ - pravděpodobně víte, že obdobný postup je oním podvodníkem uplatňován v širším měřítku a tak alespoň zkusíte poslat Vašemu místně příslušnému soudu upozornění, že jste jednou ze stovek obětí daného podvodníka a že máte stejně jako všichni ostatní podánu žalobu na zrušení rozhodčího nálezu, který zřejmě bude uplatněn jako exekuční titul. Pokud bude soudní úředník dostatečně pečlivý (ne fakt se nesmějte – to už jsem vážně zažil!), možná si toho všimne a možná se mu to podaří i najít až onen návrh na exekuci skutečně přijde. Se stejným upozorněním můžete obeslat třeba všechny exekutory v republice. Dosáhnete možná toho, že nebudou ve vymáhání příliš aktivní, ale samotné exekuci zabráníte jen těžko.



Událost:

Soud vydá usnesení o odložení vykonatelnosti onoho rozhodčího nálezu, které je v souladu s ustanovením § 171 odst. 2 občanského soudního řádu vykonatelné, jakmile bylo doručeno.



Vaše reakce:

Oddychnete si – bohužel však neprávem. Podvodník totiž exekuci navrhne i přes toto usnesení a jak exekutorovi, tak i soudu jeho existenci zamlčí (formálně znásilní zákon tím, že se odvolá a bude tak tvrdit, že žádné PRAVOMOCNÉ rozhodnutí nemá). Opět tím neporušil žádný zákon, neboť například podle rozhodnutí Nejvyššího soudu České republiky ze dne 28. 4. 2005, sp. zn. 11 Tdo 229/2004 se nelze trestného činu podvodu dopustit vůči soudu, tedy nelze uvést soud v omyl ve smyslu ustanovení § 250 odst. 1 trestního zákona, resp. § 209 trestního zákoníku. S ohledem na povinnost soudu zjišťovat skutečný stav věci se totiž účastník řízení ani úmyslným uváděním nepravdivých tvrzení nemůže dopustit trestného činu podvodu. Jenže Vy v tuto chvíli ještě nejste účastníkem řízení nebo o tom minimálně ještě nemáte tušení.



Událost:

Přestane Vám fungovat internetové bankovnictví, bankomat Vám nevydá hotovost, na Katastrálním úřadě zjistíte, že máte na své nemovitosti exekuční plombu, případě pod oknem zaparkuje kamión s exekutorem, který je připraven Vám začít oblepovat, případně odvážet majetek, ocitnete se v registru exekucí.

Vaše reakce:

Toto je první okamžik, kdy Vám zákon umožňuje vstoupit do řízení jako rovnoprávný účastník! Do této chvíle jste byl jen obtížný hmyz v roli poníženého prosebníka. Tak si to vychutnejte – to je pocit! Pokud Vám s Vaším čerstvým záznamem v registru exekucí někdo půjčí na právní výlohy, můžete konečně můžete podávat prostřednictvím svého drahého advokáta (váš vlastní počítač Vám exekutor sebral jako první), zpracované návrhy na zastavení exekuce! A žádná Vaše zákonná práva doposud nebyla porušena – kdo z běžných občanů tohle může říci?



Událost:

Váš místně příslušný soud se od Vás konečně oficiálně (to předchozí upozornění nikdo ani nečetl) dozví, že máte v ruce Usnesení o odložení vykonatelnosti a exekuci odloží (možná i zastaví, ale spíše odloží – to je z praxe a abych byl konkrétní tak např. Obvodního soudu pro Prahu IV) a to až do PRAVOMOCNÉHO usnesení. Odložení znamená, že exekuční plomba na katastrálním úřadu zůstává, Váš účet je stále zablokovaný, majetek máte oblepený slušivými žlutými nálepkami nebo rovnou odvezený do exekučního skladu a především jste stále veden v registru exekucí – můžete tedy předpokládat, že Vám banky s nadšením budou poskytovat úvěr na překlenutí nezaviněné nouze a že naleznete řadu nových obchodních partnerů, kteří budou tento Váš záznam dozajista považovat ze pečeť kvality a obchodní spolehlivosti.

Vaše reakce:

Bezmocný vztek



Událost:

Dostanete nabídku od podvodníka, že za určitý zlomkový obnos (třeba jen 50 tisíc + veškeré náklady) návrh na exekuci stáhne.

Vaše reakce:

Na nabídku nepřistoupíte, neboť jste si na rozdíl od orgánů (ne) činných v trestním řízení vědomi, že jde o výpalné ve své čisté krystalické podobě. Čekáte na první soudní jednání, kam se však podvodník pro „náhlou poruchu vozidla po cestě“ nedostaví a jednání je odloženo o půl roku. Druhé jednání skončí v prvních vteřinách tím, že soudce přečte písemnou omluvu podvodníka pro nemoc doloženou potvrzením o pracovní neschopnosti. Jednání je odloženo o měsíc......třetí jednání..........čtvrté jednání...........X-té jednání.........Konečně máte rozsudek! Rozhodčí nález se zrušuje!



Událost:

Podvodník se odvolá k soudu vyšší instance – dále viz druhá část předchozího odstavce.

Vaše reakce:

Děláte to jediné, co Vám umožňuje zákon – soudíte se. Přitom exekuční plomba na katastrálním úřadu zůstává, Váš účet je stále zablokovaný, majetek máte oblepený slušivými žlutými nálepkami nebo rovnou odvezený do exekučního skladu a především jste stále veden v registru exekucí, což k délce trvání tohoto záznamu opravdu mimořádně zvyšuje Vaší kredibilitu v obchodních vztazích.



Událost:

Dostanete další nabídku od podvodníka, že za určitý zlomkový obnos (třeba jen 50 tisíc + veškeré náklady) návrh na exekuci stáhne.

  Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 09:04 - ad p.Kalina

Ad: „Vasa snaha o moju dehonestaciu ma iba utvrdzuje, ze vy ste presne ten typ pravnika, ktory bude s chutou obhajovat flagrantne podvodnicke subjekty, medzi ktore Pro Content a jeho odnoze patria“

–neviem, akým spôsobom som Vás, vážený pán Kalina dehonestoval. Myslím, že prejavenie názoru odlišného od toho Vášho nie je žiadna dehonestácia, a ak je, tak je to iba pocit vzťahovačnosti. Vnášať do odborných polemík a debát osobné (po)city a akúsi atmosféru urážok neprospieva ani jednej z nich, preto, pán Kalina, ak nie ste schopní v diskusii či debate dať za pravdu, prípadne si len prečítať názor odlišný od toho Vášho bez toho, aby ste niekoho škatuľkovali do istej „skupiny právnikov“, nemá zmysel túto debatu rozbiehať ďalej. Zaregistrujte sa na stránke, kde široká verejnosť komentovať príspevky nevie, napíšte tam svoj príspevok a čakajte na Godota...

Ad: „Vzhladom k faktu, ze Vam pride uplne normalne, ked si Jozko Mrkvicka da do svojej stranky skryte poplatky, tak sa cudujem, ze Vas tato neskodna vec tak irituje.“

– ešte raz a naposledy pán Kalina, no offence, mám pocit, že Vy patríte na druhej strane práve medzi tých, ktorí hovoria, že informácia o spoplatnení nesmie byť na konci VOP – čo je právne číry nezmysel.

Prepáčte za opýtanie, ale vy skutočne viažete úmysel autora VOP na kvantitu ich „čítajúceho“ adresáta?

A ešte raz a naposledy, pripadá mi úplné normálne tak ako som to tvrdil aj v texte príspevku, ak si Jožko Mrkvička zriadi stránku tak, ako je to písané vyššie (vo vnímaní že je to predmet jeho PDV) a dá do VOP informáciu o jej spoplatnení NESKRYTE (napríklad v úvodných ustanoveniach VOP) !!!!!! To je tak, keď je na prvom mieste pocit, nie zdravý rozum a pozorné čítanie..

Ad arbitráž: to je off topic.

Takže ďakujem za reakcie, no budem rád, ak sa daná téma bude rozoberať právne, z právneho hľadiska, z hľadiska koherentnosti právneho poriadku, z hľadiska toho, čo nám takáto doktrína vnímania tohto problému sekundárne spôsobí systémovo atď, a nie cez vety typu „vy ste presne ten právnik...“ (pretože na tomto portáli sa autori a komentujúci do tejto polohy v 99% vedia dostať a preto si ho – ja osobne a myslím že aj všetci ostatní, cenia). Ak to samozrejme nedokážete, bolo mi (?) cťou ..

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 10:31 - Aj ja dakujem

Prepáčte za opýtanie, ale vy skutočne viažete úmysel autora VOP na kvantitu ich „čítajúceho“ adresáta?
Ano viazem. Vy skutocne budete verit skor jedinemu subjektu ako desattisicom inym, ktori budu tvrdit, ze ich subjekt poskodil?
Ja skutocne patrim k tym, ktori budu tvrdit, ze informacia o spoplatneni musi byt jasne viditelna, alebo nemusi byt jasne viditelna, staci ked pocet zakaznikov toho-ktoreho subjektu sa nebude rovnat 100 percent zakaznikov = 100 percent oklamanych.
Arbitraz je off topic, ale dovolim si spomenut, keby telefonicki operatori pouzili strategiu podvodnych katalogovych firiem a do zmluvy s rozhodcovskou dolozkou by zakomponovali malym pismomk, ze okrem pausalu musi zakaznik platit dalsich 100 aur za udrzovaci poplatok, tak si myslim, ze je to napadnutelne, pretoze by vzniklo stotisice zakaznikov, ktori to necitali. 99 percent ludi nevie, co je to rozhodcovska dolozka a keby im to bolo ozrejmene pri uzatvarani normalneho pausalu, tak neviem, ci by pocet uzivatelov bol taky vysoky.
Teraz to netvrdim naisto, ale domnievam sa, ze sposob uzatvorenia arbitraze pri telefonickych operatoroch moze byt v pripade sporu sudom zruseny z formalnych dovodov.

Len si dovolim naposledy polozit Vam poslednu otazku - Takze podla Vas, ked nejaka firma urobi zmluvu, ziska tisice zakaznikov a vsetci budu tvrdit, ze ju uzatvorili v omyle a nebude ani jeden jediny zakaznik, ktory o zmluve vedel, ze je spoplatnena a aj tak ju dobrovolne podpisal - podla Vas, je to vina tych ludi, ze to necitali?

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 10:35 - Dodatocne

sa ospravedlnujem za ad hominem, ale cital som uz kopec pravnickych zvastov ohladom tejto kauzy a nechal som sa uniest. Nie som pravnik a nemam este vycvicenu amygdalu.

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 11:50 - Je to tak

ako som predpokladal. Rozhodcovske dolozky v spotrebitelskych zmluvach MUSIA byt na osobitnej listine. Ak su zakomponovane do informacneho balastu, tak v pripade vydania rozhodcovskeho nalezu moze byt tento sudom zruseny z formalnych dovodov.
Takze nemate pravdu o povinnom precitani vsetkeho, co je pisane pismom 2 x 1 mm. Takto uzatvarane zmluvy MOZU A BUDU spochybnene.

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 13:07 - Len pre upresnenie

"Vážený pán Kalina,
tak ako onehdy na konkurenčnom portáli (kde ste sa nezmohli na reakciu) Vám odpovedám aj tu, v zásade prekopírovaním (ctrl c / ctrl v) odpovede formulovanej na spomenutej stránke."
Pan vazeny Jaroslav Collak, moju odmlku mozte nazvat roznym pejorativom, mne tym neuskodite, ale na reakciu som sa nezmohol len preto, pretoze vy ste sa na nu nezmohol 3 dni, tak som tu stranku potom vyhodil zo zaloziek a uz som sa na nu nevratil. Poparavde som to chcel urobit aj s touto, ale potesilo ma, ze ste sa ozval.
Prajem pekny den.

  Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 15:02 - ad p.Kalina II

Ad: „Takze podla Vas, ked nejaka firma urobi zmluvu, ziska tisice zakaznikov a vsetci budu tvrdit, ze ju uzatvorili v omyle a nebude ani jeden jediny zakaznik, ktory o zmluve vedel, ze je spoplatnena a aj tak ju dobrovolne podpisal - podla Vas, je to vina tych ludi, ze to necitali?“

- V celku ide o to, že nám tu koliduje tvrdenie spotrebiteľa verzus postoj práva ako takého. Mám za to, že ak sa preukáže, že informácia o spoplatnení bola jednoducho jasne a regulérne (eshopy, nákup oblečenia atď) zahrnutá vo VOP (pričom to nemusí nutne byť písmom milimeter X milimeter ako automaticky tvrdíte Vy, ani nijak skryto – príspevok hovoril o úplne neskrývanej forme spoplatnenia stránky Jožka Mrkvičku) tak, ako všetky ostatné povinnosti, tvrdenie, že neznalosť o obsahu zmluvného dojednania ide na vrub spotrebiteľa je podľa môjho názoru z právneho hľadiska jasné a namieste.

Ad: „Takze nemate pravdu o povinnom precitani vsetkeho, co je pisane pismom 2 x 1 mm. Takto uzatvarane zmluvy MOZU A BUDU spochybnene.“

- tomuto celkom nerozumiem. Tvrdíte, že spotrebiteľ si nemusí čítať (resp. že nebude znášať následky neprečítania si) všetky ustanovenia VOP? Toto tvrdenie je imho podstatný zásah do kontraktačnej teórie (a nie celkom šťastný).

Ad: „Pan vazeny Jaroslav Collak, moju odmlku mozte nazvat roznym pejorativom .....“

- Vážený p. Kalinka, nenazval som ju žiadnym pejoratívom, len som skonštatoval skutočný stav. Ono, „neodpoveď“ po dobu troch dní je v skutku normálny stav, snažím sa aj napriek snahe o čo najlepšie nielen právnické napredovanie čítaním, publikovaním a všeobecne diskutovaním na odborné témy (obsahom článkov, ale aj následnou diskusiou či už online aleno offline)nájsť aj rozumnú hranicu medzi ním, a životom ako takým, teda tie „dlhé“ 3 dni .. nuž, vyzerá to tak že sa ku spokojnosti verejnosti budem musieť polepšiť a byť online 24 hodín denne a otrocky odpisovať aj v sobotu nadránom :) (kedže je to na tomto portáli taká slávna doba).

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 15:38 - Takze

Ak by informacia bola uvedena jasne a zrozumitelne, NIKDY nemoze vzniknut situacia, ze budu existovat tisice ludi, ktori si to spoplatnenie nevsimli a nebude existovat nikto, kto si to vsimol a zmluvu uzatvoril.
Vas pripad Jozka Mrkvicku moze byt, moze to oznacit zretelne, ale - ak vznikne rozpor, tak dokazne bremeno je na strane poskytovatela zmluvy a pokial sa uzivatel neprizna, je nemozne dokazat, ze zmluvu uzatvoril on.
Mimochodom, ak by niekto vyrobil stranku, kde by na uzivatela vyskocil baner, ze jej prezeranie je spoplatnene, a uzivatelovi pride faktura, okamzite by z nej odisiel, takze takato situacia v reale takmer nastat nemoze.
Sotrebitel si nemusi citat vsetky ustanovenia VOP...to by som s dovolenim nazval takto - to by zaviselo od pripadu. Ak by v tom VOP medzi 8 strankami formalistickych ptakovin bola schovana nejaka kuleha, ktorej by naletelo tisice zakaznikov a opat by nebol ani jediny, kto by VOP cital, tak sa OPAT jedna o nekalu sutaznu praktiku, ktora bude zakazana zo zakona. Proste tie tisicky ludi budu tomu nevyvratitelnym dokazom.
Rozhodcovska dolozka, pokial nie je uvedena na samostatnej listine, ale sikovne schovana medzi 8 strankovym VOP, v pripade sporu, pokial poskodeny zaziada sud o jej zrusenie, musi byt sudom zrusena z formalnych dovodov.
Mimochodom, som Kalina, nie Kalinka, a pokial vasa 3 dnova neodpoved je uplne v poriadku, tak je zaujimave, ze moju 3 dnovu neodpoved ste oznacili nie prave lichotivo.
Alebo aj tu je pouzity iny meter, rovnako ako na obete podvodu a vypracovavatela podvodnej zmluvy? ;-)

  Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 15:54 - koniec na dosah

... označenie nie práve lichotivo stotožňujeme so zhodnotenim reality (sme v zásadne inom postavení, o tom neskôr) ? divné, ale odbiehame.. na danom portáli mám 26 príspevkov, pričom kontrolovať denne, či na niektorom z nich nepribudla reakcia nie je náplňou môjho denného režimu. Prezrem si ich z času na čas, ak vidím reakciu, hneď (vrámci možností) reagujem - ak je to niekomu dlho, budiš. Nie práve lichotivo - to zhodnotenie reality som tu učinil preto, lebo na moju odpoveď ste na onom bájnom portáli neragovali, zatiaľ čo tu ste sa posmelil 4x - ale opäť odbiehame, riešme podstatu príspevku.

Ale my neriesime ziaden vyskakujúci banner, ani milimetrové písmo,ani skryté poplatky, nekalé podmienky...článok bol o riadne spoplatnenej stránke ktorej spoplatnenie nikto neskrýva... riešime systematiku kontraktačného procesu pričom tvrdím, že ak v VOP jednoducho informácia o spoplatnení služby je, nie je sa imho zo strany spotrebiteľa čoho domáhať (že nezaplatím). Opak platí, ak je táto informácia skrytá/banner atď. atď).

Som registrovaný na mnohých stránkach, za ktorých využívanie mesačne platím, súhlasil som s tým v "kóšer" napísaných VOP, využívam služby - teda táto situácia je imho bežná, že spotrebiteľ platí za využívanie pdv niekoho iného (stránka) jej používaním a prezeraním údajov na nej prístupných atď.

toť vsjo, k tejto problematike som svoje postrehy a postoje podľa môjho názoru vysvetlitl jasne. ďakujem za reakcie v štýle ktorý akceptujem - značka: koľko ľudí toľko chutí, alebo dvaja právnici - tri právne názory.

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 16:35 - Pouzili

ste asi nechtiac hysteron proteron. Prave pocet poskodenych zakaznikov, respektive POMER spokojnych k tym, co sa citia byt oklamani, urcuje fakt, ci bolo spoplatnenie skryte alebo jasne uvedene.
Mimochodom, na tie stranky, co spominate, ze chodite a su platene sa chcem opytat - TIEZ su spoplatnene tak, ze az po pozreti vam pride faktura na zaklade Vami uvedenych insignii alebo NAJPRV musite zaplatit (cez SMS alebo platobnou kartou)?
Predpokladam, ze to druhe.

  Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 16:50 - stránky

za ktorých využívanie platím sú spoplatnené systematicky tak, ako som to nazval v predošlých komentároch - "kaskádovito". Za prezretie "voľného" obsahu neplatíte, ale ak chcete využívať "spoplatnený obsah", musíte sa registrovať, kde vyjadrujete súhlas s VOP (kde je informácia o výške spoplatnenia za využívanie ďalšej úrovne).

Následne, po registrácii (teda nie po pozretí základnej stránky) Vám je doručená faktúra, ktorej úhradou získavate "ten druhý level" - aktivované konto a "odomknuté všetky služby danej stránky". (neprihlásený - chápte ešte nezaplatený - môžete stále prehliadať základné info o stránke), ako aj celú "voľnú" časť stránky.


  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 17:03 - Presne.

Naprv musite ZAPLATIT. Cize informacia o zaplateni je vyrazna. Natolko vyrazna, ze dalsi pohyb na stranke Vam nedovoli bez toho, aby ste zaplatil. IMHO to je standardny postup, ktory funguje myslim vsade na svete.
Ziadna poctiva firma nevytvori spoplatnenu stranku tak, ze je v pohode pristupna a potom zacnu otravovat so zaplatenim. To je modus operandi VYLUCNE podvodnych firiem.

  jano.kalina, 11. 09. 2012 v 17:07 - Takze

pokial suhlasite s VOP ale potom by ste nezaplatili, tak Vam proste nebude dovolene na stranku ist ale NIKTO Vam nebude posielat vyhrazne emaily, ze ste sa k niecomu zaviazali.
Ja to vidim uplne jasne - podvodny umysel Pro Content a i je flagrantny prave tym poctom oklamanych ludi a diskusia tom, ci su na vine poskodeni, je absurdna.

  Ondrej Pivarči, 12. 09. 2012 v 11:48 - skúsim tú diskusiu :-)

1. Ad odsek 1:
Použil som úmyselne pojem takmer, lebo viem si predstavit aj nemanipulatívne VOP. Už samotný názov "VOP" mi príde akýsi "nekontraktačný", pretože za typizovaný prostriedok kontraktácie považujem skôr návrh zmluvy. Z návrhu zmluvy je pritom zrejmé, kto, s kým a kedy má uzatvoriť zmluvu, a aj iné náležitosti.
Práve pri pohľade na dané VOP z kronikasr.sk sa mi zdvihne žalúdok napr. v čl. Ia (bez potreby nejakej zložitej analýzy), nakoľko tieto idú proti férovej kontraktácii ... ako si napr. vysvetlíte toto: " Strany sa týmto dohodli, že v prípade zmien VZP stránky www.kronikaslovenskejrepubliky.sk je mlčanie prispievateľa a nekontaktovanie prevádzkovateľa z dôvodu nesúhlasu so zmenami a tým
podaním žiadosti o vymazanie príspevku akceptáciou zmien vykonaných vo VZP, a teda tým zmenených VZP. Týmto mlčaním prejavuje prispievateľ svoj súhlas so zmenenými VZP od momentu ich účinnosti na dobu neurčitú."
v porovnaní so znením napr. (avšak nielen) § 44 ods. 1 in fine OZ?

Myslím si, že väčšina obchodov má základné mantinely v zákone dané bez nutnosti ich nejako osobitne upravovať v zmluvných podmienkach (norma ako norma). Keď sa strany preto rozhodnú mať VOP (a teda si diktovať vlastné podmienky adhéznym spôsobom - nakoľko sa predpokladá, že tieto nebudú predmetom rokovania, narozdiel od návrhu zmluvy), musia počítať s rizikom, že tieto budú buď "vymlátené" cez KO pravidlo, resp. iné pravidlá férového obchodu, alebo cez ochranu spotrebiteľa. V B2B vzťahoch sa adhézny spôsob obchodovania s rôznymi obchodnými partnermi nepredpokladá, skôr sa v nich rokuje, a v B2C vzťahoch je C chránený ochranou cez nekalé podmienky. Preto nevidím rozumný dôvod, prečo by sme VOP mali vôbec de lege ferenda (de lege lata je to samozrejme inak) považovať za záväznú súčasť kontraktácie, a nie skôr len za zdroj posudzovania zámeru strán pri hodnotení prejavu vôle.

2. Ad odsek 2:
Z vyššie uvedených dôvodov podkopávam pozíciu VOP ako nelegitímneho nástroja v obchode, ktorý neslúži dôveryhodnosti obchodu per se, pretože podmienka = diktát. Agregácia viacerých podmienok = ešte väčší diktát. Samozrejme mám na mysli podmienku(y), ktorá(é) nie je(sú) výsledkom rokovania, ale je(sú) výsledkom návrhu, ktorý možno len akceptovať, alebo nie. Takýto model kontraktácie predpokladá aj § 44 ods. 2 OZ, ku ktorého zneniu však mám výhrady.
VOP predpokladá uniformitu vzťahov, predpokladá prijatie šablóny druhou zmluvnou stranou, a často obsahuje zložito formulovanú možnosť výberu pre druhú stranu, avšak zväzujúcim spôsobom (napr. vo VOP kroniky práve Ia ods. 5 a 6), už ani nevraviac o "výkladoch" úkonov a pojmov podľa vôle 1 strany (vo VOP kroniky je dobrou ukážkou čl. IV ods. 3), resp. v rozpore so zákonom (čl. IV ods. 3 aj 4). Toto má byť nástroj typizovanej kontraktácie, ktorý má napomáhať dôvere na trhu?

3. Ad odsek 3:
Ako to má formulovať? Úplne jednoducho ... pozrieš si free obsah stránky bez obmedzenia, ďalšiu časť až po registrácii, a ďalšiu až keď zaplatíš. Žiadne VOP k takémuto faktickému deleniu netreba. VOP potom slúžia len na obchádzanie zákona, diktát zvláštnych podmienok a najmä, prispievajú k pomerne škodlivej predstave ľudí, že právo je zložité a na všetko potrebujem právnika, keďže sa nemám šancu zorientovať v tom, čo zmluvná strana nadiktovala. Áno, liberálna kontraktácia je fajn, nič v zásade proti nej nemám. Ale nie je jednou zo základných liberálnych zásad "neminem laedere"? Keď chcem inému sťažiť život, resp. robím to formou VOP, ktoré odporujú zákonu alebo diktujú mu (druhému kontrahentovi) podmienky a nedajú mu možnosť modifikácie, rokovania, výberu, súhlasu s výkladom (toto je trošku problematické) a pod., čo je na takomto koncepte liberálne? Aj z pohľadu L&E nič nemiestne, keďže B2A si diktuje A, B2B sa rokuje (a rokovanie sa predpokladá) a B2C má B na základe ochranných noriem pre C možnosť predvídať, čiže z hľadiska nákladov je vopred situácia jasná.

4. Ad odsek 4:
Pretože sa tu bavíme o hlavnom predmete plnenia, na ktorom sa strany majú dohodnúť. Ani v B2B! nevidím ako férovú obchodnú praktiku, keď jedna zmluvná strana "schová" hlavný predmet plnenia do vedľajších ustanovení, ktoré majú mať len podporný vzťah k hlavnému predmetu plnenia, nehovoriac už o tom, keď na prvý, resp. maximálne druhý pohľad nie je zrejmé, či je kontrakt odplatný, resp. koľko plnenia sa má v rámci riadneho priebehu vzťahu podľa dohody poskytnúť (nehovorím o sankciách, tam priebeh vzťahu nie je riadny, a sem patrí ZZŠ, ZZV a vlastne všetky druhy zodpovednosti).

Považujem za dôležitý rozdiel medzi povinnosťou napr. poskytnúť kontrolný manuál k službe a povinnosťou poskytnúť odplatu, resp. službu samotnú. Rovnicu plnenie v. protiplnenie dokáže vyjadriť jednoduchá word tabuľka s dvoma stĺpcami, pričom koreňom rovnice je hodnota ekvivalencie plnenia. V obchodných kontraktoch (keďže účel zisku je dominantný už zo zákonnej definície podnikania) je preto táto rovnica grom vstupu do kontraktov. V B2C vzťahoch obdobne.

Takže už keď chceme mať VOP v kontraktačnom procese, som za to, aby sa rovnako ako náležitosti podstatné a nepodstatné pre vznik zmluvy (a tým pre povahu zmluvného vzťahu, vzhľadom na fakt, že strany si dohadujú obsah práv a povinností a nie kvalifikáciu zmluvy) existovali aj podstatné, resp. nepodstatné časti VOP (dané obsahom, tiež predsa nepovažujete zmluvu vždy za celok, keď sú jednotlivé zložky oddeliteľné - viď. § 41 OZ).

  Ondrej Pivarči, 12. 09. 2012 v 12:04 - ešte dodatok

Pri pohľade L&E predpokladáme, že všetko sa dá (okrem plnení extra commercium), a rozhoduje, čo to stojí.

V B2C je C chránený ex ante z dôvodu, lebo náklady C proti B sú neúmerne vysoké v porovnaní s výsledkom (keďže B sa snaží maximalizovať svoj zisk - podrobnejšie napr. v štúdiách prof. Solove-a - a B vidiac počiatočnú nevýhodu C "tlačí na pílu" práve napr. vo VOP). V B2B férový obchod predpokladá nákladnejšie rokovania pri väčších obchodoch (podľa parametrov predmetu plnenia) a keďže obe strany predpokladajú (chcú) zisk, je v ich poctivom záujme (resp. malo by byť), aby sa rokovania (a tým aj náklady) zbytočne nenaťahovali (nezvyšovali). B2A ... viď slovenská realita :-).

  jano.kalina, 13. 09. 2012 v 07:57 - Trufam

si vyslovit axiom, ze na celom svete NEEXISTUJE legitimna a poctiva firma, ktora si za internetove sluzby vyzaduje platbu ex post.

  jano.kalina, 13. 09. 2012 v 10:28 - Upresnim,

myslel som za vstup na platenu stranku.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím