lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Vladislav Pečík (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Steiner (1)
Marek Maslák (1)
Igor Krist (1)
Martin Šrámek (1)
Pavel Lacko (1)
Lucia Berdisová (1)
peter straka (1)
Natalia Janikova (1)
Matej Košalko (1)
Gabriel Závodský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Marcin (1)
Marcel Jurko (1)
David Halenák (1)
Roman Prochazka (1)
Tomas Kovac (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Kavan (1)
Ivan Michalov (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Demo (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Svoboda (1)
Bohumil Havel (1)
Vincent Lechman (1)
Matej Gera (1)
Peter Janík (1)
Róbert Černák (1)
Paula Demianova (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Estočák (1)
Ondrej Jurišta (1)
I. Stiglitz (1)
lukasmozola (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Kohútová (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Galgoczy (1)
Gabriel Volšík (1)
Pavol Mlej (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Dušan Rostáš (1)
Ladislav Pollák (1)
Lucia Palková (1)
Peter K (1)
Robert Vrablica (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Kubina (1)
Martin Hudec (1)
Bystrik Bugan (1)
David Horváth (1)
Vladimir Trojak (1)
Emil Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Šorl (1)
Jana Mitterpachova (1)
Viliam Vaňko (1)
Matej Kurian (1)
Dušan Marják (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zákon o ochrane osobných údajov vs. súkromná internetová stránka

Jaroslav Čollák, 05. 09. 2011 v 11:11

Praktický príspevok by som začal rímskym, starým známym : čo nie je zákonom zakázané, je povolené. Spomenuté v kombinácii zo Zákonom o ochrane osobných údajov 428/2002 Z.z., neexistenciou explicitného príkazu vzťahujúceho sa na formu vedenia zoznamu disponujúceho osobnými údajmi, na ktorý sa tento zákon nevzťahuje otvára dvere neznámemu, ktoré sa v tomto príspevku budem snažiť objaviť, pričom nálezné nie je impulzom k začatiu hľadania.

Zákon o ochrane osobných údajov, konkrétne v paragrafe 2a hovorí nasledovné :

„Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu osobných údajov, ktoré


Začiatkom uvediem, §2a explicitne neupravuje formu, v akej musí byť tento zoznam vedený, po druhé, odsek b) podľa môjho názoru čiastočne odporuje odseku a), pretože ak si niekto vedie zoznam osôb za účelom korešpondencie s nimi prípadne iný osobný adresár[1], určite tento zoznam a mená v ňom neboli získané náhodne bez predchádzajúceho určenia účelu, bez zámeru ich ďalšieho spracúvania v usporiadanom systéme a podľa osobitných kritérií a tieto paradoxne sú ďalej systematicky spracúvané ( zoznam hockoho z nás nielen v mobilnom telefóne je toho dôkazom) – tieto požiadavky kladené na spracúvanie osobných údajov sú podľa môjho názoru týmto zoznamom imanentné a bez nich by akákoľvek tvorba týchto zoznamov skladajúcich sa z osobných údajov bola nelogická, ba neuskutočniteľná.

Situácia :

1. Pán Jozef, starší pán, sa rozhodol, že si bude viesť zoznam neplatičov, prípadne problémových zákazníkov hotela LEXHOTEL, ktorý vlastní jeho syn Peter. Tento zoznam si bude viesť ako fyzická osoba z dôvodu, aby týmto ľuďom neskôr vo svojom mene napísal morálne orientovaný list, v ktorom by ich pokarhal za ich správanie s poučením, že za využité sa služby sa má riadne zaplatiť (bez bližšej špecifikácie – teda nenapíše im, že vtedy a vtedy ste nezaplatili v tom a tom hoteli toľko a toľko, jeho morálna výzva na morálne zlepšenie správania bude formulovaná abstraktne). Odhliadnuc od spomenutého, Jozef sa rozhodne viesť si tento zoznam formou internetovej stránky, avšak – zaheslovanej (dajme tomu nedobytným heslom :) ), teda – verejnosti neprístupnej. Jozef získa v súlade s nevyhnutným postupom zakladania internetovej stránky štatút registrátora domén ako fyzická osoba, následne si zaregistruje doménu www.mojsen.sk ( teda v žiadnom prípade ani názov neinformuje o účele stránky ani ho nijakým spôsobom nešpecifikuje ako napríklad www.zľavostroj.sk). Takto zaregistrovanú doménu si teda prenajme – neskôr odkúpi do osobného vlastníctva od providera, teda stránka je jeho vlastníctvom, a hneď začne s budovaním zoznamu neplatičov, prípadne ako bolo spomenuté, problémových hostí hotela jeho syna Petra. Po spustení stránky (zaheslovanej), vizualizácia na predmetnej adrese je nasledovná : čierne pozadie, iba textové pole na vpísanie hesla ( 24 poličkového). Do zoznamu za prvý rok fungovania pribudne 25 mien osôb, ktoré spĺňajú hore spomenuté požiadavky, stránka je verejnosti neprístupná.

2. O tomto zámere pána Jozefa sa dopočuje s hotelom LEXHOTEL spolupracujúci penzión PENZIÓN Oáza s tým, že je ochotný poskytnúť pánovi Jozefovi do tohto zoznamu zoznam hostí, s ktorými mal aj tento penzión spomenuté problémy – veď nech im napíše, možno sa napravia.

3. Časom (stále je to verejnosti neprístupná stránka) sa z tohto zoznamu stane de facto „blacklist“ hostí ubytovaných v hoteloch, ktoré boli ochotné do tohto zoznamu ( súkromnému zoznamu pána Jozefa) poskytnúť mená ich problémových hostí.

4. Pán Jozef sa rozhodne, že heslo tejto stránky poskytne ďalším 5 fyzickým osobám (bezodplatne), konkrétne 5 majiteľom iných hotelov v meste, predsa, postup v jeho korešpondenčnom morálnom karhaní previnilcov bude jednoduchší, ak mu tieto hoteli priebežne budú tento zoznam aktualizovať a dopĺňať samé, s vedomím, že tento je neverejný a slúži spomenutému cieľu.

Otázky vyplývajúce z hore uvedenej skutkovej situácie znejú nasledovne :

a) dovoľuje zákon svojou dikciou zriadenie takejto stránky?

- tu osobne nevidím žiaden problém, forma vedenia zoznamu cestou internetovej stránky nie je v spomenutom zákone vylúčením tejto formy zakázaná, a preto si myslím, že formou vedenia takejto stránky pán Jozef neporušuje zákon. Obdobne, ak by si niekto viedol na takejto (zaheslovanej, pozn aut.) stránke svoj phone-number list, taktiež by som v tom nevidel žiaden problém. Povedzme si na rovinu, ak niekomu diktujeme svoje číslo a meno ( dokonca tým pádom s naším súhlasom) vôbec nemáme istotu, že si ho zapisuje práve do mobilného telefónu, zošita, firemnej databázy či prípadne takto vytvorenej internetovej – súkromnej stránky.

b) je získavania ďalších mien do tohto zoznamu protizákonným pod prizmou uvedeného rozporu medzi odsekom b) a a) ?

- v tomto ohľade by som získavanie mien (z pozície pána Jozefa!) nevidel ako protiprávne, no problematickým je skôr zverejňovanie týchto samotnými hotelmi, penziónmi iným osobám. Obchodné tajomstvo(?) je tým pádom narušené a takto poskytnutá informácia nie je celkom v súlade s kostolným/zákonným poriadkom.

c) je vedenie takéhoto zoznamu viacerými ako jednou fyzickou osobou protizákonné?

- tu tiež pod prizmou uvedeného nevidím problém, ak táto stránka bude spĺňať vlastnosť „neverejná“. Zákonom dovolený zoznam „korešpondenčný“ či obdobne „telefonický“ je v podmienkach praxe častokrát vedený viacerými osobami a dokázať jeho protiprávnosť by bolo problematické, ak nie nemožné ( telefónny zoznam vedený napr. rodinou, tj. otec, matka, syn, dcéra... )

d) nemá podnikateľ právo viesť si zoznam osôb, ktoré v obchodnom styku s ním konali podvodne prípadne si nesplnili voči nemu všetky povinnosti?

Myslím, že ak tento zoznam nebude verejný a bude slúžiť iba pre súkromné účely podnikateľa ( PO), neexistuje zákonná dikcia zakazujúca existencia takéhoto zoznamu. Z toho de facto usudzujem, že aj vedenie tohto zoznamu cestou kvalitatívne vyššie opísanej internetovej stránky nie je zakázané. V praxi sa veľakrát stretneme s internetovými stránkami, ktoré na základe svojich Všeobecných obchodných podmienok zverejňujú mená osôb, ktoré nepreberajú zásielky nimi objednané na predmetnom webshope – tu je práve opak spomenutého, tieto zoznamy zverejňujú. Je to problém?

Je isté, že osobný adresár neplatičov de iure zakázaný nie je. Našepkať by nám mohol v tomto prípade aj samotný zákon o ochrane osobných údajov.


b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť dotknutej osoby,


e) sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje; v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť,

f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo

g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia.

Záver :

Na konci príspevku by som úsmevne dodal, o tejto stránke by sa via facti nikto okrem osôb znalých hesla tejto stránky nedozvedel ( eventualitu hackerského útoku vynechajme – rovnako sa dá stratiť zošit v ktorom sa tieto osobne údaje nachádzajú), preto som sa špekuláciou o možnosti zverejnenia tejto stránky a tým pádom takto zverejneného zoznamu nezaoberal.

Akékoľvek reakcie, pripomienky, vyvedenia z omylu alebo potvrdenia spomenutých myšlienkových konštrukcií privítam, ba im zatlieskam. Praktický dopad existencie takejto stránky je myslím každému jasný a je nesporné, že by sa de facto dala „ospravedlniť“ jej klasifikovaním ako vedenie zoznamu neplatičov za účelom korešpondencie s nimi pri uvedomení si faktu, že zákon o ochrane osobných údajov explicitne neprikazuje, v akej forme je dovolené viesť si tieto zoznamy obsahujúce osobné údaje tretích osôb.


[1] Chcem upozorniť, že zákon neupravuje ani kvalitatívnu požiadavku na takto vedený adresár, teda je de facto úplne jedno, adresár koho ( akých ľudí) si fyzická osoba pre „svoje“ potreby vedie za v zákone spomenutým účelom.


Názory k článku Zákon o ochrane osobných údajov vs. súkromná internetová stránka:


  Autem Censeo, 12. 09. 2011 v 03:29 - Celé sú to také hmlisté úvahy - kde je skalpel logiky?

Rozumiem konštrukcii situácie v smere 1->4 systémom postupného varenia žaby, a ak správne rozumiem záveru, týmto spôsobom autor chcel "per partes" obhájiť legálnosť výsledného stavu. Keď to však zoberieme od konca, je situácia úplne jasná. Pre výsledný stav podľa bodu 3 (stačí):
-Jozef nespĺňa kritériá §2a, nemôže preto uplatniť túto výnimku
-a teda porušuje zákon mnohými spôsobmi (povedzme aj banálny §29)
-na základe bodu 2 (dopočuje sa->poskytne) sa dá predpokladať, že hostia neboli vopred upovedomení o tom, že niektoré ich údaje budú poskytnuté ( §4.1.b) takýmto spôsobom
-a teda všetci čo takto poskytujú údaje Jozefovi porušujú minimálne §6.1.c, §6.1.i (dobré mravy), §7.11, §10.1.c, §10.1.d.3 (Jozefovi)

Tak neviem či je to na potlesk...

  Jaroslav Čollák, 12. 09. 2011 v 10:20 - potlesk nie nevyhnutný

... každopádne ďakujem za reakciu, ono - myšlienkový pochod každý nazve inak, som rád tvojmu zmyslu pre humor, o spomenutý potlesk nestojím :) zámer bol taký, ako si napísal, hľadal som možnosti ako reálnu požiadavku (otázku) nemenovaného hotela postaviť na stranu práva;) no ale, k veci...

ad : " jozef nespĺňa kritériá §2a" - čím do doby poskytnutia hesla tejto stránky iným osobám p. Jozef nespĺňa predpoklady výnimky? Nevidím ani jedno nesplnenie tohto kritéria, keďže forma vedenia tohto zoznamu cestou internetovej stránky nie je zakázaná.. vo svetle vyjasnenia - rád budem počuť dôvody..

ad: §29 - myslím, že aj toto bol pre potreby opísaného prípadu nástrel naslepo.

ad : "dopočuje sa / poskytne" - bolo to myslené konštrukciou, že p. Jozef im (ďalším majiteľom hotelov) povie, že spracúva takýto zoznam.. a oni mu poskytnú ďalšie mená s vedomím účelu stránky ( morálne orientovaná korešpondencia s nimi).

ad :"všetci porušujú... " - tu viem súhlasiť, preto som to formuloval v článku ako možný problém, ktorý som ani sám žiadnou cestou nevedel "zlegálniť".( do úvahy prišla jedine spomenutá (ne?)zakázaná pluralita subjektov, ktorí tvoria tento zoznam /súkromný/ )


- spomenutá korešpondencia so subjektami v tomto zozname prítomnými robí jednoznačne tento zoznam zoznamom mimo vplyvu ZoOÚ a cieľom bolo poukázať, že ak by sa do tvorby takejto stránky / zoznamu/ aj niekto pustil, dala (?) by sa ospravedlniť zámerom - korešpondencia s nimi, aj napriek tomu, že by to bol de facto "black list" nedôveryhodných hostí. Nehovoriac o tom, že takýmto zoznamom disponuje takmer každý hotel, hoci len vo forme zoznamov vedených napr. v klasickom formáte pdf, html a pod. vo svojom PC, keďže nemajú záujem dvakrát ubytovať problémového hosťa ...

- forma vedenia zoznamu cestou internetovej stránky nie je zakázaná - nuž,nepresvedčil si ma veľmi argumentami o opaku. Opäť podotýkam, je to výkop do dišputy o právnom stave stránky, o ktorej by sa nikto nedozvedel, teda slúži čisto na akademickú debatu - mal som pocit, že disponuje potenciálom na úvahy, za čím si aj ďalej stojím..

každopádne, za názor ďakujem :)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím