lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Marián Porvažník (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Martin Svoboda (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Šrámek (1)
Pavel Lacko (1)
Vincent Lechman (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter Janík (1)
Martin Estočák (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Marek Maslák (1)
Lucia Palková (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Marják (1)
Vladimir Trojak (1)
Róbert Černák (1)
Ondrej Halama (1)
lukas.kvokacka (1)
Ján Pirč (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Gera (1)
Juraj Lukáč (1)
Gabriel Volšík (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Poloha (1)
Viliam Vaňko (1)
David Horváth (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Hudec (1)
Peter Kubina (1)
Tomas Kovac (1)
Ivan Michalov (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tibor Menyhért (1)
Michal Ďubek (1)
Vladislav Pečík (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Galgoczy (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Ľalík (1)
Radoslav Pálka (1)
Natalia Janikova (1)
Ladislav Pollák (1)
peter straka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Šorl (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)
Peter Marcin (1)
Ivan Kormaník (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marcel Jurko (1)
Paula Demianova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Igor Krist (1)
David Halenák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Robert Vrablica (1)
lukasmozola (1)
Bystrik Bugan (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Kurian (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Fatálna chyba: Máme funkčný teleúrad?

Adam Valček, 24. 11. 2011 v 22:18

Pri svojej práci som objavil veľmi zaujímavú tému (problém). Už som live konzultoval s niekoľkými právnikmi, ale ako sa hovorí, dvaja 2 právnici = 3 názory. Takže si chcem pomôcť aj takto. Vyzerá to tak, že chybou v legislatívnom konaní prišlo k ochromeniu práce regulačného úradu – Telekomunikačného úradu SR, nakoľko v novom telekomunikačnom zákone absentuje klauzula, ktorá by zachovala kontinuitu medzi „starým“ a „novým“ teleúradom.

Telekomunikačný úrad SR bol zriadený s účinnosťou od 5. mája 1993 zákonom č. 96/1993 Z.z., ktorým sa mení telekomunikačný zákon č. 110/1964 Zb. Išlo o prvú podobu teleúradu, kedy nebolo možné hovoriť o nezávislom regulačnom úrade v telekomunikačnom sektore.

Novela č. 96/1993 Z.z. je zrušená pri veľkej reforme teleúradu v roku 2000 ( 195/2000 Z.z.), pričom tento zákon neobsahuje klauzulu „úrad podľa doterajších predpisov je úradom podľa tohto zákona“. Vyplývajúc z obsahu zákona č. 195/2000 Z.z. to však nemožno považovať za chybu, nakoľko zákon zásadným spôsobom reformuje teleúrad, pričom Prechodné ustanovenia tohto zákona priamo reflektujú túto reformu.

V roku 2000 teda bol zreformovaný Telekomunikačný úrad SR, bol obsadený určitými ľuďmi, získal určitý majetok, ktorý touto reformou na neho prešiel aj z iných úradov a podobne.

Prichádza rok 2003 a nový telekomunikačný zákon, ktorým preberáme regulačné rámce z Bruselu. Zákon č. 610/2003 Z.z. ruší zákon 195/2000 Z.z., pričom zachováva kontinuitu s úradom zriadeným, fungujúcim a personálne obsadeným podľa doterajších predpisov (viď §76 ods. 1).

Píše sa rok 2011 a k 1. novembru začína byť účinný nový telekomunikačný zákon. Zákon č. 351/2011 Z.z. ruší zákon č. 610/2003 Z.z., pričom v Prechodných ustanoveniach ( §78) zákon vôbec nezohľadňuje, že nový telekomunikačný zákon prichádza do priestoru a času, kedy máme fungujúci teleúrad, ktorý je riadne personálne obsadený. Klauzula o tom, že „úrad podľa doterajších predpisov je úradom podľa tohto zákona“, v zákone chýba. Možno teda konštatovať, že bola narušená kontinuita teleúradu.

Stotožňujem sa s názorom, že teleúrad stále existuje a táto chyba v legislatívnom konaní ho nezrušila. Na zrušeniu úradu je potrebný osobitne formulovaný zákon (napr. zákon č. 231/2006 Z.z., ktorým sa zrušuje Úrad pre štátnu službu).

Nestotožňujem sa však s názorom, že sa nič nedeje a úrad môže fungovať ďalej. Všetky právne úkony, ktoré robí súčasné vedenie teleúradu sú podľa môjho názoru spochybniteľné, keďže súčasné vedenie teleúradu nemá kompetencie čokoľvek vykonávať.

Aj keď neprišlo k zrušeniu úradu, prišlo k jeho ochromeniu. Vznikla situácia, ako keby sme mali teleúrad A a teleúrad B. Kým teleúrad A má svojho predsedu, svojich zamestnancov, nemá zákon, podľa ktorého by mal fungovať, k zrušeniu teleúradu A však neprišlo. Teleúrad B nemá svojho predsedu, nemá svojich zamestnancov, zato má zákon, podľa ktorého by mal fungovať. Celkom absurdná situácia, ale takto sa pozerám na vzniknutú diskontinuitu.

Pri mojich konzultáciách sa objavila aj informácia, že toto nie je problém, lebo veď na Slovensku už v takomto režime funguje jeden iný úrad. Osoba, ktorá vyslovila tento názor však nespresnila, o aký úrad ide. Ak je táto informácia pravdivá, myslím si, že si daný úrad koleduje o malér, čo sa týka platnosti právnych úkonov.

Klauzulu na zabezpečenie kontinuity fungovania úradov som našiel vo všetkých zákonoch, ktoré som náhodne pozerala, medzi inými napr. Úrad na ochranu osobných údajov ( §55 ods. 1 z. 428/2002 Z.z.).

Stotožňujete sa s názorom, že teleúrad je dnes ochromený? Aké možnosti riešenia existujú? Keď odhliadneme od novely, ktorou by sa situácia vyriešila, mohlo by byť riešením vymenovanie nového predsedu úradu podľa platného telekomunikačného zákona č. 351/2011 Z.z.?

Je mi ťažko uspokojiť sa s názorom, že treba uplatniť teleologický výklad zákona. Podľa mňa ide o dosť vážnu situáciu na to, aby tu vznikal priestor na polemizovanie, čo zákonodarca chcel alebo nechcel. Zákonodarca urobil očividnú chybu.


Názory k článku Fatálna chyba: Máme funkčný teleúrad?:


  Tomáš Klinka, 25. 11. 2011 v 14:37 - je to chyba, ale

podľa mňa nie fatálna. Ak teraz fakticky existuje jeden-jediný telekomunikačný úrad (predpokladám, že áno), ktorý bol založený na základe vtedy platného a účinného zákona, nemalo by byť pochýb, ktorý úrad je dnes tým "pravým úradom". Legitimita ani legalita dnešného úrad podľa mňa spochybnená nie je. Podobná situácia nastáva pri vyhláškach, ktoré ostávajú v platnosti aj po zrušení zákona, ktorý vykonávali, ak neboli tiež výslovne zrušené.

  Kristián Csach, 28. 11. 2011 v 00:57 - Asi som

ako primárne súkromnoprávne zmýšľajúci jedinec prílišný odporca formalizmu. Jasne, chybička v predpise, ale treba hneď čerta na stenu?

Ešte stále verím právu ako racionálnemu systému so snahou o minimalizáciu intelektuálno-komunikačných nákladov jeho pochopenia.

Ale pokojne môžeme proti formalizmu bojovať formalizmom. Môžeme tvrdiť, že ak vzniká nový úrad, tak sa v zákone píše, že: "zriaďuje sa úrad XY" (vieme to preukázať dokonca aj dosť širokú vzorku prípadov). Keďže to v novom zákone o telekomunik nie je, tak sa nič nezriaďuje, ale len transformuje. Podľa mňa je to podobný (ne)zmysel :-)

http://ekonomika.sme.sk/c/6157939/chyba-v-zakone-zrusila-telekomunikacny-urad.html

  Michal Novotný, 28. 11. 2011 v 11:36 - Ja už neviem

či sa plakať a či smiať... To je aj ťažko uveriteľné, že sú toto schopní tvrdiť Procházka a Vozár.

Neviem, ale dosť by ma zaujímal názor všetkých právnikov na desaťročnú (dis)kontinuitu ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, keďže v zákone č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v z.n.p. nie je o "kontinuite" ani reči. A pokiaľ mi moja "politická" pamäť siaha, nepamätám si, že by prezident po prijatí tohto zákona vymenúval vládu nanovo.

Ale keďže som známy povrchným čítaním, možno mi len nejaký paragraf unikol...

To tu už fakt nemáme zásadnejšie problémy na riešenie? (motto: pán prezident ako stabilizujúci prvok nášho ústavného systému)?

  Kristian Neugierig, 28. 11. 2011 v 13:26 - A doteraz ako fungovali?

Takže TÚ nemáme od 1.7.2000 a nikomu to nevadilo? Teraz to všetkým vadí...
Ten úrad bol raz zriadený na akýsi účel, aby vykonával štátnu správu. Ak sa mu počas existencie zruší zákon, na základe ktorého toto svoje "poverenie" vykonáva, tak zaniká? To je dosť absurdné. Až tak absurdné, že mi príde na um, čo s takými právnymi úkonmi, ktoré tu boli za účinnosti zákona, ktorý sa neskoršie zruší?
Ja navrhujem také riešenie, aby každé rozhodnutie tohto "prechodného" úradu podpísala aj premiérka, a keďže aj tá je len prechodná, tak potom aj prezident republiky. Až potom bude zabezpečená ústavnosť a všetko bude totálne v poriadku.

  Jaroslav Čollák, 28. 11. 2011 v 18:05 - AD debata /ad K. Neugierig

... nazľahčoval by som to zas až na takú úroveň ako to robíš v tvrdení "Ak sa mu počas existencie zruší zákon, na základe ktorého toto svoje "poverenie" vykonáva, tak zaniká? To je dosť absurdné"

- ústava v. čl 2 ods 2 hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon... vice versa - ak tu teda nemáme zákon zakladajúci kontinuitu, vzniká otázka, na základe čoho koná tento orgán ? teda prichádza na rad tvrdenie, že takýto orgán v podmienkach súčastnosti nemá zákonnú oporu pre svoju existenciu a preto je jeho postavenie a celkovo konanie dokonca možno v rozpore s Ústavou, čo zase absurdné a nepripustiteľné je - v právnom štáte (na ktorý sa Slovenská republika miestami iba hrá....)

  Michal Novotný, 28. 11. 2011 v 18:17 - Ad JČ

1. Nepochopil som celkom Tvoju úvahu - prvámoci TÚ sú vymedzené v § 6 a nasl. zák. č. 351/2011 Z.z. Takže kto a čím porušuje čl. 2 ods. 2 ústavy?

2. Naozaj si myslíš, že obce či súdy v SR vznikli 1.10.1992 nanovo, keďže v prechodných ustanoveniach niet o obciach a súdoch (ako orgánoch) ani slovo (áno, čl. 154 ods. 4 som si všimol)? Ba dokonca, nevykonávaú svoju činnosť náhodou protiústavne, keďže ústava ich nikdy "nezriadila" (podobne ako výslovne "nezriadila" ani NKÚ či verejného ochrancu práv).

  Jaroslav Čollák, 28. 11. 2011 v 18:34 - právomoci

... v zákone 351/2001 sú, ale komu patria, ak nie je zachovaná kontinuita ?

..ak niekto koná protiústavne, neznamená to len to, že ho musí ústava zriadiť - to si tu asi vysvetľovať nemusíme...

Jednoducho ak nie je zachovaná kontinuita úradu - aj napriek ustanoveným právomociam v novom zákone ( ktoré de facto nikomu nepatria - samozrejme môžeme sa baviť o tom že to je logické, a formalizmus zatlačíme do úzadia, čo asi bude aj ako písal Kristián nielen v tomto prípade najlepšie možné riešenie) - je to z čisto formalistického hľadiska ( keďže rozoberáme explicitné znenia zákonov asi sa bavíme v rovine formalizmu) protiprávny stav, lebo orgán koná na základe zákona, ktorý je zrušený, keďže nový na základe neexistencie kontinuity mu nepatrí.....

  Michal Novotný, 28. 11. 2011 v 19:00 - Prepáč

ale to, čo hovoríš, nedáva zmysel:

Otázka nezachovania KONTINUITY (ak ju aj pripustíme) nie je otázka existencie a neexistencie TÚ, ale otázka jeho personálneho obsadenia/organizačných otázok.

To, že TÚ existuje, je absolútne nesporné - § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. hovorí, že TÚ JE orgánom štátnej správy, § 7 hovorí, že JE rozpočtovkou, MÁ sídlo, na jeho čele JE predseda. Nikto nemôže vážne spochybňovať, že týmito ustanoveniami je jasne vyjadrená vôľa zákonodarcu, že dňom účinnosti zákona má TÚ existovať. Tvrdiť, že zákon musí obsahovať slovo "zriadiť", nie je formalizmus, ale (sorry) absolútny nezmysel.

Jediným sporným podľa hentých názorov hore (autor postu, Procházka, Vozár) je kontinuita, t.j. či doterajší predseda TÚ je predsedom "nového" TÚ (alebo ho treba vymenovať znova), či zamestnanci sa stali zamestnancami "nového" TÚ, či vyhlášky vydané TÚ sú aj vyhláškami nového úradu.

A to som sa snažil tvrdiť v mojom bode 2 - naša ústava nikde neurčila, že napr. starostovia obcí a poslanci obecných zastupiteľstiev "sa považujú za starostov a poslancov podľa tejto ústavy". Takže v zmysle vyššie prezentovaných teórií by vlastne celé obdobie rokov 1992 až 1994 neexistovali žiadni starostovia a poslanci.

Detto (ako som sa už snažil vyššie napísať) ani zákon č. 575/2001 Z.z. neustanovil, že ministerstvá a ÚOŠS zriadené podľa doterajších zákonov sú ministerstvami a ÚOŠS podľa tohto zákona. Navyše, uvádzacia veta § 3 znie lakonicky "v SR pôsobia tieto ministerstvá...". Kto nájde tri rozdiely oproti § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z.

Inak, to, že ak "rozoberáme explicitné znenia zákonov[,] asi sa bavíme v rovine formalizmu", vôbec nie je pravda. Kompetentnejšie vysvetlenie, než akého som bol schopný ja, podal aforisticky Michal Bobek tu:
http://www.eui.eu/Personal/Researchers/mbobek/docs/textual.pdf
(na pomedzí 1. a 2. strany)

  Jaroslav Čollák, 28. 11. 2011 v 19:25 - ozrejmi mi

že ak v novom zákone nie je znenie "úrad podľa doterajších predpisov je úradom podľa tohto zákona“ - na základe čoho koná nový( vlastne aký) úrad ?

..nesúhlasím s tvojim tvrdením že to o čom píšeš je jediným problémom danej situácie, zastávam názor stotožňujúci sa s autorom postu hovoriacim o tom, že sa k tomu nabaľuje o dosť podstatnejší problém a to " že všetky právne úkony, ktoré robí súčasné vedenie teleúradu sú spochybniteľné, keďže súčasné vedenie teleúradu nemá kompetencie čokoľvek vykonávať"

neospravedlňujme vzniknutú situáciu v štýle "veď aj v iných prípadoch to tak je".. alebo to tak robme, a vykašlime sa na právny poriadok ako regulatívny systém spoločenských vzťahov, schopný naprávať vzniknuvšie legislatívne chyby.......

  Tomáš Klinka, 28. 11. 2011 v 20:19 - treba počkať na prvú správnu žalobu,

založenú aj na týchto dôvodoch,a tá príde,a hádam sa dočkáme názoru súdu na tento "problém", ktorý podľa mňa nie je ani právny, a už vôbec nie zaujímavý. Ak medzi najzásadnejšie problémy právneho štátu u nás patria chýbajúce prechodné ustanovenie o kontinuite štátnych inštitúcii typu "úrad podľa doterajších predpisov je úradom podľa tohto zákona" potom to nevidím so stavom spoločnosti až tak zle :) Uznávam, že to trochu (vedome) zľahčujem, ale celá "kauza TÚ" sa mi javí ako nafúknutá bublina bez skutočného jadra. Na štátne inštitúcie by sme mali byť prísny, ale nezachádzať pritom do absurdností.

  Jaroslav Čollák, 28. 11. 2011 v 21:06 - samozrejme Tomáš,

súhlasím, len som reagoval na množinu problémov, ktoré zo spomenutej situácie môžu imho plynúť ...

možno pre doplnenie :
http://www.scribd.com/doc/73933398/Argumentacia-UVSR

  Kristian Neugierig, 29. 11. 2011 v 08:46 - ad JČ

Nezľahčujem situáciu, možno som bol až veľmi sarkastický pod vplyvom názorov Procházku. Ale povedzme, že by sme boli nútení požadovať v zákone prechodné ustanovenie: "Úrad podľa doterajších predpisov je úrad podľa tohto zákona." Čo by sme tým dosiahli? Iba potvrdenie toho, čo je z textu zákona úplne zrejmé. Ak by sa niečo transformovalo, tak ako sa to dialo napríklad pri vyšších územných celkoch, to by bolo iné. Tu však ostal úrad v úplne rovnakej podobe. Dokonca v zákone 351/2011 sa na minimálne jednom mieste objavuje aj povinnosť úradu zosúlaďovať svoje akty s novým zákonom ( §78 ods.4) a tak isto sa majú začaté konania dokončiť podľa doterajších predpisov. Nikde ani zmienka o tom, že by vznikal akýsi "nový" úrad a tento by mal za ten "starý" niečo vybavovať. Len sa upravilo prostredie, kde existuje. Tak to vidím ja...
Podľa mňa je potrebné oddeliť:
legitimitu úradu, ktorý vznikol na základe delegácie moci z vlády na tento úrad, aby tento úrad vybavoval záležitosti v určitom okruhu právnych vzťahov a
legitimitu právneho predpisu, ktorý tieto vzťahy upravuje.
Úrad tu existuje ako zástupca vlády a pokiaľ ho vláda nezruší (zákonom, ak to je potrebné), tak má oprávnenie vybavovať za ňu záležitosti, na ktoré bol zriadený.

  Kristián Csach, 29. 11. 2011 v 10:00 - Hmm...

Michal, aby si ma zle nepochopil, ja som to s tým formalizmom a s tým "zriadením" myslel ako srandu. :-)

Na druhú stranu, intelektuálne rozjímanie o význame pojmov, zástav, manifestov a škatuliek, ktoré asi z dlhej chvíle spustili M.B. a T.S. mi už trochu lezie krkom.

Krátky slovník slovenského jazyka 4., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. Bratislava: Veda 2003. Úvod k tlačenej verzii (PDF).:
formalizmus -mu m.
1. prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu
2. dávanie prednosti forme pred obsahom, odtŕhanie formy od obsahu (vo filoz., ved. a umel. smeroch);

formalista -u m.
1. kto veľmi dbá na vonkajšiu formu
2. stúpenec formalizmu (význ. 2);

Navrhovaná veta v prechodných ustanoveniach: "Úrad podľa doterajších predpisov je úradom podľa tohto zákona" je rozkošná. :)

Ale vážne, toto celé je taký obrovský nezmysel, že až... Najvyšší čas založiť darwinovu cenu v práve.

  Tomáš Klinka, 29. 11. 2011 v 10:29 - Cena za NAJ legislatívny po(zlo)čin...

Nadväzujem tam, kde Kristián skončil: na Lexfóre sme už viackrát preberali "útoky divocha" - naposledy ma veľmi pobavila vyhláška o odchylném postupu pri usmrcování špačku, i keď to je trochu z iného súdka. Možno by stálo za to (a tu sa obraciam na redakčný tím/tým) spraviť sumár + doplniť ďalšie kusy a ponúknuť na Lexfore hlasovanie pre čitateľov... Cena by potom bola odovzdaná tvorcovi toho NAJ, čo sa urodilo v našej legislatíve. Ku koncu roka sa odovzdávajú rôzne ceny, prečo nie aj takáto?

  Michal Novotný, 29. 11. 2011 v 12:25 - Ad

- Kristian Cs.

Ja som pochopil, že to myslíš ako vtip, ale podľa mňa je to pokojne použiteľné aj ako argument. Inak, mám taký pocit, že nie nedávno éterom (medzi nimi aj SME - nemám čas to teraz vyhľadávať) prebehol presne opačný problém - (bývalý?) predseda Úradu pre štátnu službu (myslím) tvrdil, že síce došlo k zrušeniu všetkých právomocí Úradu a tuším, že aj zákonných ustanovení, ktoré ho upravovali, ale keďže nebolo výslovne napísané, že sa zrušuje, tak vlastne stále existoval a on je jeho predsedom. Neviem, ako sa tá kauza nakoniec vyriešila, keďže upadla do zabudnutia. Čiže Tvoj vtip možno pokojne brať aj úplne vážne :-)

K intelektuálnym debatám MB a TS sa vyjadriť neviem, ale ja som považoval Bobkov článov za trefný, lebo veľmi presne identifikuje ten stav v našom právnom prostredí. Ale citoval som ho Jaroslavovi Č. preto, lebo jeho veta bola esenciou, ktorá celý ten stav popisovala: prosto, u nás panuje predstava, že právo=doslovný a dopísmenový text zákona, a každá interpretácia je vlastne akýsi pokus o hľadanie spravodlivosti mimo práva, ktorá je síce sympatická a potrebná, ale "žiaľ, podľa práva je to takto". To predsa Tebe nemusím vysvetľovať, vieš to lepšie než ja, že právo je niečo úplne iné - že právo je aj výklad a tým, že niekto vykladá zákon tak, aby dával zmysel (aj keď to tam nie je doslova a dopísmenka napísané), nemusí prestať byť právnym formalistom.

- Jaroslav Č.

Vyzval si ma, tak OK, pokúsim sa ozrejmiť, ale úspech zaručiť nemôžem, keďže zavísí od recipienta.

Z čl. 122 našej ústavy plynie, že orgány ŠS sa ZRIAĎUJÚ a ZRUŠUJÚ zákonom. Teda, len zákon môže nejaký orgán zriadiť a zrušiť. Ak bol orgán zriadený, existuje, až do momentu, keď bol zrušený.

Ak Ty tvrdíš, že TÚ neexistuje, tak tvrdíš, že zákon č. 351/2011 Z.z. (a) zrušil TÚ zriadený v roku 1993 a zároveň (b) nezriadil nový.

Concesso, sed non posito (a). Potom ide o otázku, či naozaj daný zákon nezriadil nový TÚ, t.j. o výklad. A ja v tejto súvislosti tvrdím, že pojem "zriadiť" v zmysle čl. 122 ústavy treba interpretovať ako výslovný prejav vôle zákonodarcu vo forme zákona o tom, že má existovať určitý orgán štátnej správy s určitou právomocou. Nie je podstatné, či zákonodarca výslovne použije slovo "zriaďuje sa", ale či vyjadrí svoju vôľu, že od určitého dňa (účinnosti zákona) má existovať taký orgán. Podporou tohto výkladu je ústava sama, ktorá v r. 1992 zriadila nový orgán Najvyšší kontrolný úrad (čo je nepochybné), no napriek tomu nepoužila slovo "zriaďuje sa", ale v čl. 60 hovorial len o tom, že NKÚ "je ... orgán". Podobne v r. 2002 bola v čl. 141a zriadený Súdna rada SR, hoci ústava sama nepoužila pojem "zriaďuje sa", dokonca ani slová, že "je orgánom", ale len ju lakonicky (vecne) upravila.

Teda, orgán štátnej správy možno v zmysle čl. 122 zriadiť aj tak, že zákon povie, že určitý orgán bude orgánom štátnej správy s takou a takou kompetenciou. Okamihom účinnosti tohto zákona je taký orgán "zriadený" (právne); fakticky samozrejme potrebuje nejaký čas, aby sa abstraktný pojem "orgán" naplnil nejakými ľuďmi.

Keď si tento výklad aplikujeme na konkrétny príklad, tak zistíme... čo som už písal vyššie - § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. hovorí, že JE orgánom štátnej správy, v ďalších ustanoveniach upravuje jeho kompetenciu a dokonca i organizáciu. Z týchto ustanovení je zrejmé, že sú výslovným prejavom vôle zákonodarcu, aby takýto úrad existoval ako orgán štátnej správy, a okamihom účinnosti zákona je takýto úrad zriadený.

Keďže ale je zriadený a nebol (takto zriadený) doteraz zrušený, nevyhnutne existuje.

Iná vec - ale to som už tiež písal - je otázka personálnej a organizačnej kontinuity, teda či predseda starého je naozaj predsedom nového a zamestnanci tiež.

Ale to, že TÚ existuje, je absolútne nepochybné.

K Tvojmu poslednému odseku - neporozumeli sme si. Ja som nechcel nič "ospravedlňovať", práve naopak - chcel som poukázať na to, že z doterajšej legislatívnej (ba dokonca ústavodarnej!) praxe plynie, že nebolo nikdy pochybností o tom, že ak normotvorca upraví v norme nejaký orgán, ktorý je svojím pomenovaním zhodný s orgánom vytvoreným už predchádzajúcou úpravou, tak sa takouto úpravou daný orgán recipuje do novej úpravy. Tak ako by ústavodarcu nenapadlo spochybňovať, že súdmi, o ktorých hovoria čl. 141 a nasl., sú tie súdy, ktoré v SR v danom momente existovali na základe ôsmej hlavy ústavy z r. 1960 (v znení ú.z. č. 143/1968 Z.z. a neskorších predpisov), a ich úpravou v druhom oddiele siedmej hlavy našej ústavy ich náš ústavodarca recipoval ako súdy SR aj bez výslovnej normy, že "súdy podľa prechádzajúcich predpisov sú súdmi podľa tejto ústavy". To isté sa dá povedať o prokuratúre a obciach.

Z toho zasa plynie, že význam takýchto noriem nebol doteraz nikdy nikým spochybňovaný a ak boli v zákone nejaké prechodné ustanovenia typu "zachovania kontinuity", mali len deklaratórny význam (t.j. len potvrdenie, že to tak naozaj je), nie konštitutívny.

Z toho plynie záver, že tento "problém" je vymyslený a odporuje doterajšiemu všeobecnému chápaniu a z doterajšej praxe vyvoditeľnej nespochybniteľnej vôli tak zákonodarcu, ako aj ústavodarcu (!).

Ale fajn - naozaj si myslíš, že súdy od r. 1992 "neexistujú", resp. že súdia bez kontinuity? Podobne prokuratúra? Alebo tvrdíš, že tu sa to zahojilo "časom", či nejakou právnou obyčajou?

  Kristián Csach, 29. 11. 2011 v 16:11 - Matrix

Michal: "naozaj si myslíš, že súdy od r. 1992 "neexistujú" ". A vieš, že to možno nie je zlý nápad? :-D Ako to bolo, červená či modrá?

  Ivan Kormaník, 14. 12. 2011 v 21:22 - prekliate telekomunikačné zákony?

Trochu OT, ale tiež pre niekoho možno zaujímavý popud k diskusii.
Nový zákon 351/2011 Z.z. zrušil k 1.11.2011 un bloc zákon 610/2003 Z.z., i.e. aj ustanovenie o zmluve o pripojení ( § 43). Obdobné ustanovenie ( § 44) nového zákona však nadobudne účinnosť až s príchodom nového roka.

Je aj toto ďalšia prehliadnuteľná chyba a je možné postupovať podľa derogovaného zákona alebo by sa malo postupovať podľa Občianského zákonníka resp. Obchodného zákonníka ako lex generalis? Osobne za posledne zmienené riešnie.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím