lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Michal Krajčírovič (3)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Robert Vrablica (1)
Robert Šorl (1)
Nora Šajbidor (1)
Ján Pirč (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Michalov (1)
Ladislav Pollák (1)
Igor Krist (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Rostáš (1)
Katarína Dudíková (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Jana Mitterpachova (1)
Róbert Černák (1)
Marek Maslák (1)
Matej Kurian (1)
Peter Janík (1)
Matej Gera (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Steiner (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter K (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Galgoczy (1)
Miriam Potočná (1)
Vladimir Trojak (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Marcin (1)
Ondrej Jurišta (1)
Vincent Lechman (1)
lukasmozola (1)
Michal Ďubek (1)
Pavol Mlej (1)
peter straka (1)
Tomas Kovac (1)
David Halenák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Závodský (1)
I. Stiglitz (1)
Gabriel Volšík (1)
Petr Kavan (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Košalko (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Demo (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Halama (1)
Marcel Jurko (1)
lukas.kvokacka (1)
Radoslav Pálka (1)
David Horváth (1)
Martin Šrámek (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavel Lacko (1)
Dušan Marják (1)
Martin Estočák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Asi menej obvyklý spôsob diskriminácie

Tibor Menyhért, 06. 01. 2012 v 00:46

Som hráčom na Slovensku menej obvyklého športu zvaného Bridž. Keďže nie som právnik, asi je odo mňa trúfalé, tu čokoľvek napísať a preto, ak tento post bude zmazaný, s pokorou to budem rešpektovať. Túto stránku som objavil pri rešeršovaní súdnych rozhodnutí v súvislosti s diskrimináciou v športe.


Predsedníctvo Slovenského bridžového zväzu (P-SBZ), prijalo nové propozície Slovenskej bridžovej ligy (SBL), pričom oproti Propozíciám SBL 2011 okrem zmeny hracieho systému prijalo nasledujúcu napohľad nenápadnú zmenu:

Ligové súťaže môžu hrať len členovia SBZ s uhradeným členským poplatkom v danom súťažnom roku. Výnimkou sú členovia ČBS, ktorí nie sú občanmi SR.

Pôvodné znenie bolo:

Členovia SBZ a ČBS môžu do Ligy nastúpiť bez obmedzení, nemôžu však byť členmi iného prvoligového alebo druholigového družstva na Slovensku.

ČBS je Český bridžový svaz a s týmto zväzom má SBZ podpísanú zmluvu o vzájomnom uznávaní členstva a hlavne sa v tejto zmluve nachádza klauzula:

SBZ a ČBS dále prohlašují, že členové obou svazů mají při účasti na soutěži v druhé zemi stejná práva a povinnosti jako členové hostitelské země.

Okolo nového znenia práva štartovať v SBL sa rozvinula medzi hráčmi bridžu bohatá polemika, keďže však zúčastnení diskutujúci neboli právnikmi, odznelo v nej množstvo inzitných právnych názorov. Medzi inými som aj ja namietal porušenie zmluvy s ČBS (nič sa v nej nepíše o občianstve jednotlivých členov), porušenie Antidiskriminačného zákona a porušenie Ústavy Slovenskej republiky. Medzičasom sme problém v rámci SBZ vyriešili, uvedený bod nadobudol nasledujúcu podobu:

Ligové súťaže môžu hrať len členovia SBZ s uhradeným členským poplatkom v danom súťažnom roku a členovia národných bridžových zväzov, s ktorými má SBZ uzavretú zmluvu o možnosti pre ich členov zúčastňovať sa na súťažných podujatiach organizovaných SBZ.

Takže oproti roku 2011 sa teoreticky dokonca rozšíril okruh potencionálnych hráčov, ktorí majú právo SBL hrať, kým pôvodne navrhnuté znenie tento okruh zužovalo a diskriminovalo (?) hráčov bridžu, ktorí boli občanmi SR, neboli členmi SBZ, ale boli člemni ČBS (píšem v množnom čísle, ale aktuálne k 31.12.2011 sa to týkalo jediného človeka). Keďže sa P-SBZ vrátilo z kratšej cesty, nemusela jeho rozhodnutie riešiť Kontrolná komisia SBZ a, ak by rozhodla, že nové znenie ponecháva v platnosti, nemusel znenie propozícii rozporovať zmluvný partner, či riešiť príslušný súd. Aj tak pre nás ostávajú otvorené otázky, ak by nedošlo k zmene rozporuplného bodu:
1. Bola by porušená zmluva s ČBS?
2. Bol by porušený Antidiskriminačný zákon?
3. Ak Antidiskirminačný zákon porušený nebol, bola by porušená Ústava SR?

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vraj členovi P-SBZ odpovedalo nasledovne:

Vazeny pan XXX ,
1. pravo hrat bridz nie je chranenym ludskym pravom
2. uvedenu situaciu nie je mozne posudzovat podla antidiskriminacneho zakona, cize nie je mozne hovorit o diskriminacii v zmysle tohto zakona.

Ešte raz sa ospravedlňujem, ak tu takýto neprávnikom formulovaný text nepatrí.


Názory k článku Asi menej obvyklý spôsob diskriminácie:


  Juraj Gyarfas, 08. 01. 2012 v 21:30 - horizontálny účinok zákazu diskriminácie

Ďakujeme za zaujímavý príspevok. Hoci väčšina čitateľov aj prispievateľov na tomto blogu sú právníci, určite nie je cieľom vytvoriť uzavretý klub so zákazom vstupu pre neprávnikov, takže sa tešíme aj zo zaujímavých príspevkov neprávnikov.

Právne je toto podľa mňa zaujímavá otázka, lebo v podstate ide o horizontálnu aplikáciu antidiskriminačnej legislatívy - či sa antidiskriminačná legislatíva aplikuje na horizontálne vzťahy medzi súkromnými združeniami (bez verejnej moci) a občanmi.

Neviem, aká je odpoveď slovenského práva, ale na úrovni EÚ sa táto otázka často riešila v súvislosti so športovými zväzmi (ako na tomto blogu písal dávnejšie Jaroslav) v súvislosti s voľným pohybom osôb. Myslím si, že Európsky súdny dvor by v prvom rade skúmal otázku, či SBZ má akúsi neformálnu faktickú verejnú moc (napr. či de facto rozhoduje o tom, kto môže na Slovensku hrať bridž). Ak áno, mal by byť viazaný aj európskymi pravidlami o zákaze diskriminácie. Ale asi by si to vyžadovalo podrobnejší rešerš - možno Jaroslav bude vedieť niečo dodať ...

  Jaroslav Čollák, 08. 01. 2012 v 23:20 - v zásade

si je potrebne celu predmetnu kauzu rozobrať na drobné:
(komunikoval som to uz s Tiborom cez mailovu komunikaciu, kedze ma oslovil, ale pre mozno rozbehnutie diskusie zhrniem svoje nazory a postrehy aj tu)

a)SBZ je obcianske zdruzenie, teda subjekt sukromneho prava

b) akekolvek sportove zvazy vo svete, su taktiez subejekty sukromneho prava, ktore zdruzuju svojich clenov (sportove kluby v podmienkach SR - osoby zalozene za ucelom inym ako podnikanie)..
- ak usporaduvaju sportove sutaze, je v ich kompetencii stanovovat "licencne podmienky" na ucast v nej ( vplyvom judikatury sudneho dvora mozu byt tieto dokonca obmedzujuce co do podmienok hospodarskej sutaze atd..) .. za tymto ucelom vydavaju sportove pravidla a poriadky toho ktoreho sportoveho odvetvia, ak uz nie su vydane nadnarodnou asociaciou, alebo federaciou.... toto je akceptovane vsade vo svete. Deje sa to cestou napriklad poziadaviek nevyhnutneho financneho kritia, poctu hracov, atd.... (dokonca pravidla sportov mozu byt pri existencii legitimneho ciela obmedzovanim prava na slobodny pohyb pracovnej sily, prípad "pretupovych okien")

c) teda, v nasom pripade, v rozsahu clenskeho prispevku by SBZ nekonalo vobec protizakonne.

d) ustanovenie znenia pravidla, ktore je (bolo) spornym, podla Tibora zavadza diskriminaciu (proti osobe,Slovakovi,ktory je clenom ČBZ v smere voci ostatnym),no podla mojho nazoru nie, pretoze :
- diskriminacia je konanie alebo opatrenie, kedy sa s dvomi osobami v rovnakom postaveni zaobchadza inak..
- kedze v predmetnom pripade je takato osoba iba jedna, nie je podla mojho nazoru mozne bavit sa o diskriminacii
- na spomenutu osobu, Slovaka zdruzenom v ČBZ sa vztahuju ustanovenia tohto zvazu, nie slovenského zvazu, preto mam zato, ze ustanovenie SBZ ktoré je(bolo) sporným voci nemu nezavadza diskriminaciu, pretoze jednak ju nie je mozne posudit (druha osoba v rovnakom postaveni ako spomenuty Slovak zdruzeny v CBZ nie je v nasom pripade), a jednak sa toto ustanovenie na Slovaka zdruzeneho v CBZ nevztahuje...

d) ustanovenie je sporne nanajvys s uzatovrenou zmluvou medzi CBS a SBZ, kedze si tam zvazy garantuju rovnake prava a povinnosti pre svojich clenov pri sutaziach, a teda

e)moznym riesenim je podat zalobu na preskumanie rozhodnutia alebo pravneho predpisu obcianskeho zdruzenia podla zakona o zdruzovani obcanov, §15 ak sa nemylim, pricom aktivnu legitimaciu bude mat clen SBZ, teda vobec nie osoba( podla mojho nazoru mylne) oznacovana ako diskriminovana...

f) v casti "ci to je porusenim antidiskriminacneho zakona" - prepdokladny tohto zakona sa nevztahuju podla mojho nazoru na tento pripad, teda nie

g) osobne nepoznam ustanovenie Ustavy, ktore by bola tymto konanim obcianskeho zdruzenia porusene..

h) okrem ineho, bridž v podmienkach SR "pravdepodobne nesplna predpoklady", aby bol pri aktualnom platnom pravnom stave sportom.

- toto je zhrnutie mojho vnimania predmetneho problemu, avsak je to asi nosenie dreva do lesa, kedze sa spor uz vyriesil zmenou ustanovenia do akceptovatelnej podoby.

  Jaroslav Čollák, 08. 01. 2012 v 23:30 - navyše

ak zmluva medzi SBZ a CBZ obsahuje "juliansku klauzulu" - - - -> imho nie je co riesit ...

  Michal Novotný, 09. 01. 2012 v 08:54 - Toto ma zaujalo (ad ˇJČ)

1. Čo v SR ("aktuýlny právny stav") vymedzuje, čo je športom?

2. Čo je juliánska klauzula?

  Jaroslav Čollák, 09. 01. 2012 v 12:39 - ad. Michal

1. zč 28/2009, §2 odsek 3a4
2 ... hlboke ospravedlnenie lexforackej ekipe za preklep sposobeny neskorou nocnou hodinou a pripravou na skusku:
- salvátorská klauzula v zmluve dojednana ohladne prijimanych pravidiel jednotnymi zvazmi - to som mal na mysli.

  Tibor Menyhért, 09. 01. 2012 v 14:23 - Je bridž šport?

WBF (Svetová bridžová federácia) je členom MOV (Medzinárodný olympijský výbor) a bridž je uznaným olympijskym športom, zatiaľ sa raz na Olympiáde vyskytol ako ukážkový šport. V riadnom programe OH nebol, keďže program hier je už beztak preplnený a mnoho športov čaká, či nejaký iný šport nevypadne, aby ho v programe zaplnili. Uvažovalo sa o tom, že by sa bridž mohol stať súčasťou Zimných olympijský hier, ale musel by sa zmeniť ich reglement, keďže na ZO sa môže súťažiť len v zimných športoch, kde ako jedna z podmienok vystupuje sneh alebo ľad. Bridžisti o tom žartovali, že síce tam hrať bridž môžeme, ale v snehovej fujavici a v palčiakoch.

S Jaroslavom sme na tému či šport podľa právnych definícií je a mne inak tiež vychádzalo, že nie je, pri iste interpretácii by Jaroslavom navrhovaná definícia pod seba zahrňovala aj bridž a ostatné mentálne športy: šach, go, dáma, poker, ...

  Jaroslav Čollák, 09. 01. 2012 v 15:31 - ak

.. platí čo si napísal, potom bridž je uznaným športom vo svete, čo sa de facto týka aj nás, akurát je tu problém definície v spomenutom zákone.

- ten problém definícíe sportu v podmienkach SR je a vie sa o nom, samozrejme, riesenie v nedohladne.

- navyse dnes mi bolo povedané, ze :

V prípade rekreačného potápania sa s prístrojom (a určite aj v iných športoch), ktoré je považované za šport, je účelom skôr priblíženie sa prírode, resp. jedinečný pocit ("vznášanie sa vo vode"), ktorý tento šport poskytuje. Ide o dosť špecifický druh športu, ale mám za to, že do definícia by mala obsiahnuť aj jeho psychologický aspekt(ako je to v tomto prípade), ale aj sociologický aspekt, ktorým je združovanie sa za účelom športu. V základných princípoch francúzskeho "športového zákona" (Code du sport-Version consolidée au 3 décembre 2011) sú za funkcie športu považované aj funcie výchovy, kultúry a spoločenskej integrácie.

- dost problemov bolo pri definovani sportu vobec so zastresenim mentalnych sportov pod jeho definiciu, no ak sa nam do sportu vkradaju aj taketo jeho "podoby", je to pravdepodobne velmi problematicke.... nuz, neostava nam nic ine, len tu definiciu doladit:)

  Jaroslav Čollák, 09. 01. 2012 v 16:27 - sport ---> olympijsky sport

.. vhodnym doplnenim je mozno odkaz na opisanie postupu, ktorym sa sport stane olympijskym : ( preklad necham na Vas, kedze s kvalitou prekladu by ste nemuseli byt spokojni:) )

To make it onto the Olympic programme, a sport first has to be recognised: it must be administered by an International Federation which ensures that the sport's activities follow the Olympic Charter. If it is widely practised around the world and meets a number of criteria established by the IOC session, a recognised sport may be added to the Olympic programme on the recommendation of the IOC's Olympic Programme Commission.

  Michal Novotný, 09. 01. 2012 v 16:58 - Ja teda neviem

definícia, o ktorej sa tu bavíme, je (ak správne čítam) definíciou zo zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej (!) kultúre (pod č. 28/2009 Z.z. bol podľa môjho porozumenia republikovaný), preto je logické, že tu sa šport spája len s telesným pohybom (t.j. že predmetom zákona sú len fyzické športy).

§ 2 ods. 3 ale podľa mňa je definíciou športu PRE VŠETKÝCH, teda nie športu ako takého (v definícii vrcholového športu už ona telesná aktivita úplnej absentuje). Navyše, táto definícia je zjavne len na účely tohto zákona, v ktorom samom sa používa len raz ( § 4 písm. c/).

Zaujímavejším je - zdá sa - zákon č. 300/2008 Z.z., v ktorom sa (viď § 8 ods. 1 písm. a/) zdá sa kritérium fyzickej/mentálnej aktivity pri vymedzení športu nejako nepreferuje.

Koniec koncov je to asi ale vo vzťahu k možnej diskriminácii jedno.

Z hľadiska nášho práva tzv. antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z.z. asi nie je použiteľný, keďže ( § 3 ods. 1) sa vzťahuje len na vymedzené oblasti a nedotýka sa práva združovať sa ( § 4 ods. 2), čo asi chce povedať, že združenia môžu o svojich členoch rozhodovať ľubovoľne (t.j. aj diskriminačne).

Z hľadiska práva EU je podľa mňa prvotne podstatné, či by sa činnosť hráča bridžu dala považovať za výkon jednej zo základných únijných slobôd, resp. či by táto činnosť aspoň spadala pod situácie upravené únijným právom (čl. 18 ZFEÚ). Ak by naozaj existovali profesionáli, ktorí by sa živili jedine bridžom, tak by sa to asi kvalifikovalo ako sloboda usadzovania/zamestnania. Inak sa mi zdá, že sa na to právo EU skôr nebude vzťahovať (ak ma moje chabé vedomosti neklamú, voľnočasové aktivity by nemali spadať pod základné slobody, ani pod inú oblasť únijného práva; ale možno, keby ten hráč bol členom ČBS preto, lebo tam fyzicky žije, čiže využíva svoju slobodu voľného pohybu... kristuspán, resp. Kristián vie :-). Potom, ako píše Juraj v úvode, by to asi žiadalo preukázať, že Slovenský bridžový zväz má nejakú faktickú/právnu moc nad organizáciou súťaže (čo asi má).

Definícia diskriminácie podaná Jaroslavom je ale kúzelná, pretože takto by sme nezistili diskrimináciu nikdy (inak povedané, ak budeme vyžadovať dve úplne zhodné sady znakov, asi nikdy nebude existovať diskriminačné kritérium, ale vždy o ľubovôľu diskriminujúceho). Diskriminácia znamená, že s dvoma osobami v rovnakej situácie sa (z určitého dôvodu) zaobchádza odlišne (horšie). Ak hovoríme o diskriminácii na základe štátneho občianstva, potom pôjde o diskrimináciu, ak štátni občania jedného štátu sú v totožnej situácii vystavení inému (horšiemu) zaobchádzaniu než občania iného štátu.

V prejednávanej veci je to viac než zrejmé - občania ČR (resp. každého iného členského štátu - ak sa bavíme o EÚ), ktorí sú členmi Českého bridžového zväzu, môžu v SR nastúpiť do ligovej súťaže bez zaplatenia členského poplatku. Občan SR, ktorý je člen Českého bridžového zväzu, také právo nemá - diskriminácia ako vyšitá.

Aby to ale nebolo také jednoduché, tak problémom by tu bolo, že ide o občana SR, ktorý je diskriminovaný v SR (t.j. slovenským združením). Diskriminácia tuzemcov proti cudzím štátnym príslušníkom (teda horšie zaobchádzanie s tuzemcami oproti cudzincom) ale (podľa mojich vedomostí) v zásade nespadá pod ochranu práva EÚ (ani čl. 18), okrem prípadov tzv. navrátilcov (čiže občan SR, ktorý skutočne využíval slobodu voľného pohybu/pobytu v ČR, tam sa zaregistroval do ČBS a následne chce hrať v lige v SR - ak by vôbec šlo o oblasť upravenú únijným právom - viď vyššie).

Zmenou § 16 ods. 7 propozícií síce praktický problém odpadol, ale teoreticky je tu stále čo riešiť.

Len na záver - podľa mňa teda rozpor rozhodnutia orgánu združenia so zmluvou združením uzavretou v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť tohto rozhodnutia a ani právo člena združenia domáhať sa ochrany podľa § 15 zák. č. 83/1990 Zb., pokiaľ sa združenie k výslovnému dodržiavaniu takých dohôd výslovne nezaviazalo v stanovách (resp. dokonca vzhľadom na účel § 15 ods. 1 nebola taká dohoda schválená rovnako ako zmena stanov).

  Tibor Menyhért, 09. 01. 2012 v 18:52 - Sú aj profesionálni hráči bridžu

Vo svete sú aj profesionálni hráči bridžu hlavne v USA, ale aj v Taliansku, Poľsku, ... Niektorí ho hrajú poloprofesionálne, popri riadnom zamestnaní. U nás zatiaľ takí hráči nie sú (neviem či je príznakom profesionalizácie, ak nejaký klub výkonnostne silným hráčom ponúkne úhradu nákladov spojených s nejakou súťažou).

Zmluva medzi ČBS a SBZ neobsahuje žiadne sankcie, takže ak by sa jedna zo zmluvných strán rozhodla v nejakej súťaži zmluvu nerešpektovať, druhá strana by mohla nanajvýš zmluvu vypovedať. Ak by však hráč vycestoval z Prahy do Košíc, či naopak a tam by ho do súťaže nepripustili a v propozíciách by nebolo, že hráči druhého zväzu hrať nemôžu, by si snáď mohol nárokovať nejaké odškodnenie, aspoň úhradu nákladov na cestu.

  Jaroslav Čollák, 09. 01. 2012 v 19:46 - ad Michal

... v prvom rade - vyhnime sa tej vztahovej ekvilibristike medzi tzm, na co sa pojmy v platnom pravnom poriadku vztahuju a budme vecní.
- rozdelenie pojmov sport do odseku 2 a 3 je zalozene na tom, ze sa nepodarilo vymedzit pojem, ktory by zaroven pokryval profesionalny sport a zaroven neprofesionalny... genezu snahy zaclenit pojem sport do platneho prava ti mozem vysvetlit v maile, ak budes mat zaujem a budes mat zaujem dozviediet sa nieco nove..je to na dlhsie

- neviem v com je moja definicia diskriminacie kuzelena, ked na oplatku si ju tautologicky zopakoval a navyse presah z toho plynuci ktory si z nej vyvodil a napisal je absolutne mimo .. vztah Slovak v CBS a Slovak v SBZ nie je zalozeny na rovnakej skutkovej situacii oboch, teda o diskriminaciu sa nemoze "vysito" jednat..

- mam pocit, ze nemas jasno v tom kto je diskriminovany..raz tvrdis, ze to je slovak zdruzeny v CBS konanim SBZ(co je balast), na inom mieste zase ze to je slovak v SBZ .... treba si vybrat.

- navyse, vyvratenie tvojho "kuzla" cislo dva: slovak zdruzeny v CBS nemoze byt diskriminovany predpisom ci pravnym ukonom osoby, ktory sa ho vobec netyka(!) - teda predpisom SBZ.

- § 15 nebudem prepisovat, kazdy diskutujuci,(no zjavne to nepalti) pozna jeho predpoklady ... ak si stojis za tym, co si napisal v zavere, potom plati, ze voci akemukolvek pravidlu ktore je prijate a je v rozpore s akokolvek ustanovenymi povinnostami zdruzenia sa nemoze nikto obratit na sud...
+ okrem toho vytvaras absurdnu situaciu, ze sa musi zdruzenie zaviazat v pravidlach o tom, ze bude dodrziavat uzatvorene zmluvy s tretimi osobami (co to ma byt vyjadrenie vole dodrziavat neskor prejavenu volu ??? )..ved tomu sa neda verit ani v tej kuzelnej krajine... ak raz uzavru zmluvu s inym subjektom čo do rozsahu nejakej povinnosti, pravidlo ktore nasledne prijmu a je so zmluvou rozpore, je prinajmensom sporne, ak nie uplne neplatne s dovodu rozporu s uzatvorenou zmluvou ( ak by s nou nebolo v rozpore, spochybnujes existenciu zmluvy, co je scestne)..a ak ak by platila ta absurdnost co tvrdis, nikto s tym nemoze nic robit lebo §15 si "kuzelne" vylulcil...

AD Tibor:
Hradenie ciastocnych nakladov(napriklad refundacia cestovneho, naklady na sportovy odev,pripadne stravne nahrady pri zapasoch atd..) sa vo cvete chapu ako "poloprofesionaly sportovy vztah" - poslem ti k tomu dalsie veci na mail.

  Michal Novotný, 09. 01. 2012 v 23:03 - Asi takto:

1. Napísal som, že definícia športu je pre otázku diskriminácie nepodstatná, preto mám o "genezu snahy zaclenit pojem sport do platneho prava" asi rovnaký záujem ako o genézu snahy začleniť do platného práva pojem mariáš. Ak sa ti zdá, že je to ignorantský primitivizmus z mojej strany - máš úplnú pravdu. Len na okraj ale uvediem, že definície sú v zákonoch nie na to, aby zvestovali zjavené pravdy, ale aby zákon urobili zrozumiteľným. Takže ak aj sto zákonov bude definovať pojem šport, bude to mať zmysel len a len v týchto zákonoch. Keďže tieto platia len v SR a Olympijské hry sa konajú (zatiaľ) mimo nás, je definícia pojmu šport v slovenskom zákone na to, čo športom je a bude, asi rovnako podstatná ako definícia toho, čo je Mesiac.

2. Áno, mea culpa - nie definícia, ale aplikácia (definíciu si mal samozrejme správne). Na ukážku si vezmime napríklad klasický učebnicový prípad diskriminácie. Členský štát A povie, že na náš trh pripúšťame podnikať/poskytovať služby len absolventov našej univerzity - je sporné, že diskriminuje absolventov iných univerzít? Nie. Keď povie, že na náš trh pripúšťame aj absolventov univerzity členského štátu B, okrem tých, ktorí sú našimi vlastnými občanmi - diskriminuje svojich vlastných občanov? Áno, o tom asi znova niet sporu (pozor! teraz neriešime ne/prípustnosť diskriminácie, len jej pojem).

A teraz si dosaď za podnikanie/službu=účasť v ligovej súťaži, univerzitu členského štátu A=SBZ, univerzitu členského štátu B=ČBZ. Takže SBZ povie, že hrať môžu len členovia SBZ, diskriminuje, rovnako diskriminuje, ak povie, že hrať môžu členovia SBZ aj ČBZ, okrem niektorých členov ČBZ. A teraz nastupuje to kritérium, podľa ktorého boli vybratí členovia ČBZ, ktorí nesmú hrať - in casu boli vybratí podľa toho, že sú štátnymi občanmi SR. Takže SBZ diskriminuje v prístupe do ligovej súťaže vlastných (t.j. slovenských) občanov. Na čo som ponechal odpoveď otvorenú, pretože ju neviem so svojimi poznatkami z práva EÚ jednoznačne dať, či (i) účasť v turnaji o peniaze(=bridžovej lige) (=zmysel činnosti individuálneho profesionálneho športovca) možno in casu považovať za podnikanie/poskytovanie služby, alebo inú oblasť upravenú právom EÚ, aby sme vôbec mohli uvažovať o diskriminácii na základe štátneho príslušnosti (čl. 18 ZFEÚ napr.), a (ii) či by tu bola európska dimenzia, keďže diskriminovaný je vlastný občan,t.j. či by sa tu aplikovali praviddlá o "navrátilcoch" (prípad Krause napr., ak sa nemýlim). Takže - predpis SBZ sa tohto Slováka týka tým, že mu neumožňuje účasť na súťaži, hoci iným (inak tiež svojim nečlenom) ju pripúšťa, čo je diskriminácia; či je z pohľadu práva EU neprípustná, neviem (skôr si myslím, že nie).

Ale myslím, že vec bola jasná aj predtým.

3. Predpoklady § 15 sú napísané priamo v ňom - rozhodnutie orgánu odporuje zákonu alebo stanovám. Ničomu inému. Môžeš dať nejaký argument, prečo tvrdíš, že pojem "zákon" alebo "stanovy" sa má vykladať ako "zmluvný záväzok"; v tvojom príspevku som ale nijaký nenašiel.

Zmluvy za združenie uzatvára štatutárny orgán, kým stanovy prijíma spravidla nejaký "zákonodarný orgán", ktorému je štatutárny orgán spravidla zodpovedný. Podľa Tvojej teórie by konanie štatutárneho orgánu nielen zaviazalo, ale výslovne obmedzilo právomoc "zákonodarného orgánu", čo je myslím (aj z pohľadu určitej demokratickosti vnútorného usporiadania činnosti združenia) prinajmnenšom povážlivé.

Vo zvyšku si ma asi nesprávne porozumel, resp. si pletieš dve veci: porušenie záväzku zo zmluvy a vplyv na interné vzťahy v rámci združenia. Skús si predstaviť, že spoločnosť A sa s osobou B dohodne, že spoločnosť A zvýši základné imanie o X a toto celé upíše osoba B. Následne VZ zamietne návrh konateľa na zvýšenie ZI - je podľa Teba uznesenie VZ neplatné? Určite nie; druhá vec je, že spoločnosť môže byť zaviazaná na náhradu škody. Lenže, kto uvažuje, začne rozmýšľať - môže sa spoločnosť (ako taká, konajúca konateľom) platne zaviazať na určité konanie svojho najvyššieho orgánu (ktorému je aj sám konateľ podriadený), resp. nie je takýto záväzok (a následná náhrada škody spoločnosťou) v skutočnosti pokusom "obchádzať" kogentne vymedzené výlučné oprávnenia VZ? Odpovede sú podľa mňa - nie na prvú, áno na druhú otázku. Ak by ale VZ (spoločníci) do spol. zmluvy zakotvili právo osoby B na upísanie zvýšeného ZI a následne by trebárs zvýšili ZI nie novým vkladom, ale z majetku spoločnosti, bolo by také uznesenie neplatné. Toto zakotvenie do spol. zmluvy by sa mohlo stať výslovne, alebo napríklad tak, že sa uvedie (zjednodušene) "obsah dohody spoločnosti s osobou B platí ako súčasť spol. zmluvy".

To isté som hovoril aj tu - konferencia (tak sa tuším volá ten orgán SBZ) by mohla prijať zmenu stanov, kde by povedala, že "SBZ poskytuje rovnaké práva pri vstupe do ligovej súťaže členom ČBZ", alebo by povedala, že "súčasťou stanov sa stáva dohoda s ČBZ". Potom by postup v rozpore s touto dohodou bol v ropore so stanovami a tým aj spôsobilým predmetom súdnej ochrany podľa § 15 zák. č. 83/1990 Zb.

Inak mimochodom, aj slovenský NS judikoval, že porušenie záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve tým, že to, čo malo byť predmetom prevodu budúcej zmluvy som previedol na inú osobu, (zaviazal som sa na predaj určitej veci osobe B, ale predám ju osobe C ešte pred uplynutím lehoty, do kedy som mal s osobou B uzavrieť zmluvu) nerobí túto druhú zmluvu neplatnou, ale zakladá len nároky osoby B z porušenia zmluvy.

Na záver mi dovoľ krátku poznámku. Nevdojak som si pri čítaní tvojho príspevku spomenul na starú rímsku múdrosť: Primum vivere, deinde philosophari. A uvedomil som si, ako dôležité je držať sa jej a že na to nemám zabudnúť.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím