lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Jakub Jošt (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Maroš Hačko (3)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Bohumil Havel (1)
Vincent Lechman (1)
Ladislav Pollák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Adamova (1)
Igor Krist (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Kubina (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Michalov (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Berdisová (1)
Gabriel Volšík (1)
Robert Šorl (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Robert Vrablica (1)
peter straka (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Matej Gera (1)
lukas.kvokacka (1)
Tibor Menyhért (1)
Nora Šajbidor (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter K (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Natalia Janikova (1)
lukasmozola (1)
Matej Košalko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladislav Pečík (1)
Pavel Lacko (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Rostáš (1)
Juraj Lukáč (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Hudec (1)
Katarína Dudíková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
I. Stiglitz (1)
Peter Marcin (1)
Viliam Vaňko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Ondrej Halama (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Galgoczy (1)
Bystrik Bugan (1)
Róbert Černák (1)
David Halenák (1)
Dušan Marják (1)
Gabriel Závodský (1)
Lucia Palková (1)
Miriam Potočná (1)
Marek Maslák (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Kavan (1)
David Horváth (1)
Roman Prochazka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Založenie športového klubu za účelom iným ako podnikanie: rozumná zákonná požiadavka?

Jaroslav Čollák, 15. 03. 2012 v 01:16

Základným elementom každého športového odvetvia je samozrejme bez pochýb a polemík športovec, ako fyzická osoba. Či už sa hýbeme v množine kolektívnych alebo individuálnych športov, nie je možné uvažovať o ich pôsobení na poli športu bez určitej systematiky organizácie športového odvetvia[1]. Táto sa skladá samozrejme z národnej úrovne ako nevyhnutného minima realizácie športu ako fenoménu, samozrejme do úvahy pripadá aj nadnárodná úroveň. Túto zase môžeme definovať a členiť podľa rôznych diferenciačných znakov, na základe ktorých dospejeme ku výsledku, že nadnárodné športové organizácie môžu byť založené na základe teritoriálnej požiadavky, na základe záujmu nadnárodnej organizácie sektorovo zameranej súťaže, alebo na základe odborového zamerania nadnárodnej organizácie (častejšie – asociácie).

Po krátkom exkurze organizácie športového odvetvia sa vráťme k podstate tohto príspevku, a to ku inštitútu s názvom športový klub. V úvode sme sa nechali počuť, že nevyhnutným organizačným elementom v samotnom športovom odvetví sú športovci bez ohľadu na ich profesionalitu, no týchto nevyhnutne dopĺňa spomenutý športový klub ako subjekt, bez ktorého existencie by športové odvetvie ako celok nemohlo fungovať. Je viac ako zrejmé, že ak sa individuálny športovec či už kolektívneho alebo individuálneho športu chce stať účastníkom legitímne uznanej a prebiehajúcej súťaže či už na národnej alebo nadnárodnej úrovni, musí byť systematicky organizovaný v jednom z klubov, ktorý je členom organizácie zastrešujúcej túto súťaž a starajúcej sa o jej fungovanie, prevádzku, chod a v neposlednom rade ustanovenie pravidiel daného športového odvetvia. Uvedené platí hlavne v kolektívnych športoch, v prípade individuálnych športov nie je podmienka organizovanosti športovcov nevyhnutná, je menej podstatná. Pôsobenie športovca v individuálnych športoch nie je podmienené jeho registráciou či organizáciou v konkrétnom športovom klube, pracovnoprávnym alebo iným vzťahom[2].

Z uvedeného existuje aj výnimka, pričom miestami sa vyskytujúca organizácia týchto individuálne súťažiacich športovcov v kluboch nie je vylúčená – príkladom sú stále existujúce kluby, ktoré týchto športovcov aj napriek spomenutému individuálnemu výkonu ich športovej činnosti združujú (Klub vodného slalomu Karlova Ves, Športový klub polície Bratislava a mnohé iné). Ako bolo uvedené skôr, z hľadiska možnosti pôsobenia individuálnych športovcov nie je nevyhnutnou podmienka ich organizácie v športovom klube, pričom je len na týchto športovcoch, ktorých súťaží či turnajov sa zúčastnia (typickým je okruh ATP, kedy sú organizované turnaje po celom svete s označením ATP World Tour Finals – Grand Slams, ATP 250, ATP 500, ATP MASTERS 1000 a je len na tom ktorom individuálne pôsobiacom športovcovi, na ktorý z týchto podá prihlášku a ktorého sa bude chcieť zúčastniť[3])

Príspevok sa zaoberá problematikou právnej formy športového klubu v podmienkach Slovenskej republiky, ako aj jednou z jej nevyhnutných podmienok kladenou zákonom o organizácii a podpore športu č. 300/2008 Z.z.

Podmienka o ktorej existencii, jej prínosnosti a pozitívnom pôsobení chceme na základe podrobného rozboru činností športových klubov polemizovať je ustanovená v § 9 spomenutého zákona:

Športový klub:

Právnej formy ako ďalšej možnosti existencie športového klubu sa týka aj odsek 4 a 5.

Citáciou explicitného zákonného znenia sme si chceli pomôcť a uviesť čitateľa do problematiky nevyhnutnej právnej formy, ktorú zákon športovému klubu pre potreby jeho vzniku predpisuje. Nie je možné uvažovať o právnej subjektivite športového klubu, ktorý by túto zákonom stanovenú podmienky nespĺňal.

Summa summárum: obsah príspevku by mala tvoriť problematika zamyslenia sa nad opodstatnenosťou zákonnej podmienky, že športový klub musí byť založený za iným účelom ako je účel podnikania. Ak bude odpoveď na otázku, či jednotlivé čiastkové činnosti športového klubu sú vykonávané za účelom zisku kladná, znamená to, že tieto svojím obsahom spĺňajú charakteristiku podnikania, a preto je v úvode opísaná zákonná požiadavka nadbytočná, kontraproduktívna a športovým klubom „život sťažujúca“ komplikácia.

Príkladom by nám v tomto prípade mohlo ísť Španielsko, kde sa futbalové kluby prvej ligy dostali do stavu, kedy im štát vrchnostensky dokonca prikázal povinnú transformáciu na obchodné - podnikateľské subjekty. Sekundárnym dopadom tohto opatrenia bolo vytváranie zisku v kluboch, ktoré ho dovtedy nedosahovali, zlepšenie športových, fanúšikovských, sociálnych a iných služieb poskytovaných samotnými klubmi, čo malo terciálne dopad a vplyv na kvalitu španielskej futbalovej súťaže.


Pre skompletizovanie si obsahovej časti a pojmových definícií čiastkových elementov nasledovnej úvahy si ozrejmime pojem podnikania. Samozrejme, určuje ho legálnou definíciou obchodný zákonník, a robí tak v § 2:

Podnikanie:


Názor, že športový klub svojou činnosťou ako množinou jednotlivých čiastkových konaní jednoznačne napĺňa podstatu podnikania sa budeme snažiť obhájiť nasledujúcimi riadkami úvah, ktoré sa stali impulzom k jeho napísaniu. Pokúsime sa vytýčiť jednoznačné a nesporné aktivity športového klubu, pri ktorých sa budeme snažiť poukázať na skutočnosť, že všetky tieto majú de lege lata a via facti možno nepodnikateľský obsah, ale podnikateľský dosah. Niektoré, možno síce iba modifikovanou formou, ale podstata – tvorba zisku je pri nich viac ako evidentná. Skutočnosť, že podnikanie je vykonávané za účelom vytvárania a dosiahnutia zisku, pričom zisk v športovoprávnej množine vzťahov musíme chápať modifikovane opodstatňuje nami prezentovaný výklad, že akákoľvek činnosť športového klubu je analogicky a s prihliadnutím na účel a cieľ týchto aktivít podnikaním.

Činnosti športového klubu[5]:

  • prevádzkovanie športu
  • jeho prezentácia verejnosti
  • starostlivosť o hráčov/ materiálna starostlivosť
  • výchova hráčov
  • nákup a predaj hráčov
  • merchandising - predaj reklamných predmetov: obchodného využívanie popularity

  • Non plus ultra: kacírske zamyslenie sa nad športovým významom pojmu zisk:


    Podľa nášho názoru nie je možné uvažovať v množine športových vzťahov o klasickej definícii pojmu zisk tak ako ju poznáme vo všeobecnej podobe. Treba podotknúť, že zisk ako taký obchodný zákonník ani žiaden predpis hmotnej povahy neozrejmuje, preto sa v právnej vede vyskytuje mnoho jeho definícií zvlášť vo finančnom sektore. Ak by sme pojem zisk chápali iba ako peňažný či majetkový prínos[6] majetku športového klubu, kde by sme potom zaradili najpodstatnejší znak výkonu profesionálnej športovej činnosti: získavanie bodov do regulárnej bodovej tabuľky legitímne organizovanej súťaže? Nebudeme zachádzať do detailov a preto len zhodnotíme, že zisk v športovej množine vzťahov na seba nabaľuje množstvo ďalších obsahových významov, ktoré sú pre potreby lepšieho legislatívneho podchytenia podľa nášho názoru viac ako podstatné. Zisk v športovom zmysle chápeme ako:

    Ak sa zamyslíme nad podstatou uvedeného zistíme, že dôvodom zvýšenia nielen peňažných príjmov športového klubu by pri akceptovaní tohto vnímania pojmu zisk ovplyvneného športovými potrebami každodennej praxe boli aj činnosti, ktoré sa v každodennej činnosti klubu bezpodmienečne vyskytujú a tým spĺňajú požiadavku podnikateľskej činnosti. Prečo potom zakladať klub za existencie požiadavky nemožnosti jeho založenia na účel podnikania?

    Ad prevádzkovanie športu:

    Táto forma činnosti športového klubu je viac ako známa. Športový klub vyvíjajúc svoju každodennú činnosť, ako napríklad realizácie tréningových jednotiek, gastronomické služby poskytované športovcom, regeneračné služby – všetky tieto sa dejú za účelom zlepšovania či už fyzickej kondície jednotlivých športovcov alebo celkovo a sumárne – zlepšovania výkonu športového tímu ako celku v samotnom zápase. Tento sa deje medzi športovým klubom a inými účastníkmi spomenutej legitímne organizovanej súťaže s inými jej členmi za účelom výhry a teda za účelom bodového zisku do priebežnej bodovej tabuľky. Konečným účelom tejto celosezónnej snahy je zisk majstrovského titulu, teda odmeny za absolútne bodové prvenstvo získané z prebehnutých a odohraných zápasov. Je viac ako jasné a známe, že takéto víťazstvo je podporené finančnou odmenou (ktorá tvorí zisk športového klubu!), a preto sa už v tejto prvej kategórii činnosti športového klubu prelína finančná časť cieľa, pod prizmou ktorého športový klub vykonáva svoju činnosť zo samotnou popularitou takéhoto víťazstva, a teda nemajetkovým ziskom[7], čo len podčiarkuje odôvodnenosť významu selekcie a špecifikácie pojmu zisk pre športové účely. Zhodnoťme, že táto činnosť – teda konečné štádium všetkých spomenutých čiastkových procesov: športová činnosť v ligovom alebo inom zápolení sa deje verejne, teda za existencie možnosti jeho vnímania širokou verejnosťou. Zvlášť pri uvedomení si existencie finančnej odmeny za celkovú výhru je dokonca v zmysle obchodného zákonníka činnosťou podnikateľskou, pričom toto tvrdenie podkopáva základy explicitnej zákonnej požiadavke potreby založenia športového klubu za účelom iným ako je účel podnikania.

    Ad jeho prezentácia verejnosti:

    Všetky čiastkové činnosti, ktoré sme rozobrali v horeuvedenom texte tohto príspevku a ktoré vyvrcholili v samotnom ligovom zápase alebo v inom legitímne uznanom procese merania športových síl, sa dejú za ich súčasnej prezentácie alebo projekcii tohto športového výkonu verejnosti. Táto má možnosť sledovať spomenutý športový výkon za odplatu, teda na základe zakúpenia lístku ako dokladu o zaplatení požadovaného poplatku. Tento poplatok je samozrejme determinovaný rôznymi činiteľmi. Práve aj na tomto mieste sa nám aktuálnosť popularity klubu ako jednej zo súčasti klubu samotného dostáva do sféry priamej spojitosti medzi ňou a finančnými ziskami zo vstupného – laicky povedané – čím populárnejší klub, tým väčšie príjmy z návštevnosti jeho ligových zápasov širokou verejnosťou. To len podčiarkuje doteraz uvedené, že akákoľvek snaha na zlepšovaní „mena klubu“ (goodwill), ktorá môže mať svoju podstatu ukrytú v každodennej činnosti športového klubu ako sme v úvode podotkli, má jasný a neodškriepiteľný podiel na príjmoch napríklad z predaja vstupeniek širokej verejnosti. Tým pádom pri uplatnení základov logiky a podmieňujúceho výkladu jednotlivých čiastkových činností športového klubu dospievame k záveru, že minimálne aj táto činnosť napĺňa kvalitatívne znaky samotného podnikania.

    Ad starostlivosť o hráčov:

    Profesionálny alebo neprofesionálny hráč registrovaný ako člen športového klubu odvádza za odmenu výkon športovej činnosti, ktorý má jasný dopad na príjmovú stránku rozpočtu spomenutého klubu. Za účelom zlepšovania tejto individuálnej športovcovej výkonnosti alebo celkovo, za účelom skvalitňovania predvádzanej športovej činnosti tímu ako celku športový klub podporuje jednotlivé vývojové fázy tohto procesu zabezpečovaním ich materiálnej stránky. Tu je v prvom rade potrebné upozorniť, že klub za spomenutým účelom nakupuje materiálne zabezpečenia ako napríklad futbalové lopty, dresy, vychádzkové oblečenie, športovú obuv, rozlišovacie dresy ako aj iné hmotné zabezpečenie výkonu tejto „prípravnej“ športovej činnosti. Uvedomenie si previazanosti kvalitatívnej stránky výkonu tejto športovej činnosti s príjmami daného klubu za predané vstupenky alebo za prenájom vysielacích práv len podčiarkuje nami predstavené vnímanie týchto činností ako jasné podnikanie.

    Ad výchova hráčov, nákup a predaj hráčov:

    Každá z týchto činností jednoznačne hovorí o skutočnosti, že každá z nich sa deje zo strany klubu za účelom vytvárania zisku, aj keď sa to v podmienkach Slovenskej republiky jasným zdať nemusí. Športový klub ako subjekt súkromného práva je logicky nútený k vytváraniu zisku, a robí tak kvalitatívne odlišnou formou ako je forma klasického obchodnoprávneho podnikateľského konania – túto skutočnosť si treba uvedomiť a z jej existencie vyvodzovať aj jednoznačné praktické výsledky. Podľa nášho názoru nie je možné zákonom ustanovovať príjmy športového klubu tak ako to robí zákon o organizácii športu[8] a pritom negovať činnosti, ktorými klub tieto príjmy dosahuje. Je to nelogické a pri uvedomení si faktu, že akákoľvek činnosť športového klubu jasne vyúsťuje do snahy o tvorbu zisku (bez ohľadu na jeho reálnu existenciu[9]) to podkopáva základy logickosti požiadavky založenia klubu za účelom iným ako je podnikanie.

    Nákup a predaj hráčov je dokonca inštitútom a činnosťou športového klubu tak očividne zameranou na vytváranie zisku, že niektoré svetové kluby sa via facti zameriavajú jednoznačne na výchovu mladých talentov s cieľom ich neskoršieho predaja do klubov väčších a tým pádom za účelom vytvorenia zisku, z ktorého neskôr refinancujú chod a fungovanie klubu Sú známe prípady, kedy dokonca nákup profesionálneho športovca a náklady vynaložené naň sa kupujúcemu klubu vrátili formou predaja reklamných predmetov do týždňa od jeho prestupu[10]. Je možné polemizovať, či sa prestup hráča udial na základe snahy o zlepšenie kvalitatívnej stránky športového výkonu samotného tímu, alebo na základe snahy o tvorbu zisku z „atraktivity“ samotného prestupu športovca.

    Ak všetky tieto činnosti smerujú ku vytváraniu zisku, opätovne kladieme otázku, je logickou požiadavka nevyhnutnosti založenia športového klubu za účelom iným ako podnikanie ?

    Ad „merchandising“- predaj reklamných predmetov/ obchodné využívanie popularity športového klubu:

    Typickou podnikateľskou aktivitou je podľa nášho názoru aj predaj reklamných predmetov športového klubu, ktorých objem závisí od samotnej popularity klubu medzi širokou verejnosťou. Takzvané „funshopy“ ako miesta, kde sa tento predaj uskutočňuje je jasným prejavom podnikania, ktoré využíva samotné postavenie športového klubu v množine navzájom si konkurujúcich športových subjektov. Podnikateľská stránka tejto činnosti len podčiarkuje snahu tvorby zisku, ktorý sa (podotýkame, že aj v obchodnoprávnej teórii) chápe ako výsledok podnikateľských aktivít. Ak by sme zo zákona o podpore a organizácii športu vypustili podľa nášho názoru obsolentnú rozoberanú požiadavku založenia klubu za účelom iným ako je podnikanie, odstránili by sme faktickú komplikáciu v podobe zakladania „dcérskych“ spoločností športových klubov, ktoré tieto činnosti prevádzkujú. Legislatívnu oporu nám v tomto prípade poskytuje § 9 odsek 4 spomenutého zákona, ktorý hovorí, „že športový klub môže založiť obchodnú spoločnosť.“ Takto založená obchodná spoločnosť analogicky smie vykonávať podnikateľskú činnosť, avšak uvedomenie si prepojenosti medzi vykonávaním tejto podnikateľskej činnosti s činnosťou športového klubu ako takého (jeho popularita, kvalita výkonu športovej činnosti, popularita hráčov v ňom pôsobiacich atď), ktorým zákon ukladá „nepodnikateľskú formu“ evokuje absurditu celého chápania všetkých čiastkových činností tvoriacich jeden veľký celok, ktoré športový klub vykonáva. Zbytočná rozptýlenosť a komplikácia činností športového klubu z hľadiska ich definície a začlenenia, zapríčinená spomenutou obsolentnou zákonnou požiadavkou komplikuje každodennú činnosť športových klubov a zvyšuje mieru náročnosti administratívnej zaťaženosti kladenej na "vnútorný život" týchto klubov. Požiadavka zákonodarcu nám v tomto prípade príde ako prax sťažujúca, pritom opak by mal byť snahou normotvorcu zvlášť v tak citlivej oblasti, akou oblasť športová je.

    Záver:

    Systematickým vymedzením každodenne sa vyskytujúcich činností na strane športového klubu sme chceli dokázať, pričom nárok na pravdu si neprisvojujeme, že požiadavka zákona hovoriaca o povinnosti založiť športový klub za účelom iným ako je podnikanie, nie je dobrá. Máme za to, že všetky činnosti, ktoré športový klub akéhokoľvek typu športu praktizuje a realizuje majú priamy či nepriamy dopad na ekonomickú stránku tohto klubu – zisk, a tým pádom tieto činnosti napĺňajú definíciu podnikania, dokonca v jeho klasickom obchodnoprávnom ponímaní. Je preto potrebné zvážiť, či by predmetné ustanovenie uvedeného zákona nebolo dobré zmeniť a novelizovať do "praxi-prijateľnejšej podoby". Príkladom, ako sme v texte uvádzali, by nám mohli byť bašty futbalového umenia, kde sa tak udialo, pričom na samotnú kvalitatívnu stránku predvádzaného športového výkonu, ako aj na služby s tým súvisiace to malo viac ako pozitívny dopad.


    Poznámky pod čiarou:

    (1)Bližšie pozri: http://www.ucps.sk/Systematika_organizacie_sportoveho_odvetvia_jaroslav_collak ^
    (2)V podmienkach Slovenskej republiky vzťahom zmluvným, a to na základe buď § 51 Občianskeho, alebo § 269 ods.2 Obchodného zákonníka.^
    (3) http://www.atpworldtour.com/Tournaments/Tournament-Landing.aspx ^
    (4) § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka: (1) Obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.^
    (5) Zameriame sa na činnosti výsostne „športové“, alebo späté s hráčmi ako subjektmi tohto klubu, pričom iné, logicky existujúce ako napríklad 1. prenájom priestorov, 2. zamestnávanie: 2.1.zamestnávanie trénerov, 2.2 zamestnávanie ostatného personálneho substrátu zabezpečujúceho prevádzku športovej činnosti, 2.3. Zamestnávanie hráčskych agentov, 2.4. zamestnávanie hráčskych skautov necháme bokom pričom máme za to, že tieto majú viac ako jasný cieľ –tvorbu zisku pre športový klub produkciou činnosti, na ktorú sú zmluvne zaviazaní.^
    (6)vo všetkých jeho možných podobách.^
    (7) No v konečnom dôsledku má dopad na príjmy klubu – predaj reklamných predmetov je závislý od popularity klubu, teda zisk jednoznačne závisí od tejto vlastnosti.^
    (8) Vlastnými príjmami sú: a) členské príspevky, b) výnos hospodárenia s vlastným majetkom, najmä nájomné z prenájmu hnuteľného a nehnuteľného majetku a plôch na reklamné účely, c) výnos marketingových aktivít a z predaja suvenírov, d) príjmy z televíznych a rozhlasových práv za prenosy zo športových súťaží a športových podujatí, e) výnos z predaja vstupeniek na športové podujatia, f) príjmy z prestupov športovcov, g) príjem od medzinárodných športových zväzov za účasť v medzinárodných športových súťažiach a na medzinárodných športových podujatiach, h) dotácie z rozpočtu verejnej správy a granty, i) dary a príspevky, j) iné príjmy. ^
    (9) V podmienkach Slovenskej republiky dosiahol zisk za jednotlivú sezónu jedine futbalový klub FC Petržalka a to v sezóne, v ktorej bol účastníkom Ligy majstrov a zaniknutý klub 1.FC Košice, ktorý sa tejto súťaže taktiež zúčastnil.^
    (10) Prestup Cristiana Ronalda do futbalového klubu Real Madrid CF.^


    Názory k článku Založenie športového klubu za účelom iným ako podnikanie: rozumná zákonná požiadavka?:


    Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím