lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (25)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Michal Krajčírovič (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Marek Maslák (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Ondrej Halama (2)
Lukáš Peško (2)
Andrej Kostroš (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Kotvan (2)
Jiří Remeš (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Galgoczy (1)
Vincent Lechman (1)
Eduard Pekarovič (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
Peter Kubina (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Lucia Palková (1)
Peter Marcin (1)
Petr Steiner (1)
Pavel Lacko (1)
Tibor Menyhért (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Michal Jediný (1)
peter straka (1)
jaroslav čollák (1)
Marcel Ružarovský (1)
Petr Kavan (1)
Peter K (1)
Emil Vaňko (1)
Jakub Mandelík (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Vladislav Pečík (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Poloha (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Vladimir Trojak (1)
Igor Krist (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Zuzana Adamova (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Estočák (1)
David Horváth (1)
Tomáš Demo (1)
Dušan Rostáš (1)
I. Stiglitz (1)
Jana Mitterpachova (1)
Richard Macko (1)
Ladislav Pollák (1)
Zuzana Klincová (1)
Robert Šorl (1)
Nora Šajbidor (1)
Marcel Jurko (1)
Tomáš Pavlo (1)
Tomáš Korman (1)
Zuzana Kohútová (1)
David Halenák (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Gera (1)
Michal Ďubek (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Viliam Vaňko (1)
Radoslav Pálka (1)
Bystrik Bugan (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Kurian (1)
Peter Janík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Paula Demianova (1)
Ján Pirč (1)
Róbert Černák (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Hudec (1)
Natalia Janikova (1)
Katarína Dudíková (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Priadka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ochrana spotrebiteľa a zmluvná sloboda

Juraj Gyarfas, 01. 04. 2012 v 20:15

Bol som požiadaný, aby som na tomto blogu trochu "spopularizoval" rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v slovenskej veci Perenič a Pereničová v. S.O.S. financ, spol. s r. o. (C-453/10). A hoci diskusií o spotrebiteľskom práve už bolo na tomto blogu nespočetne, súhlasím, že toto rozhodnutie si zaslúži publicitu ako vhodné zasadenie ochrany spotrebiteľa do kontextu zmluvnej slobody.

Osobne toto rozhodnutie (spolu s návrhmi Generálnej advokátky Verica Trstenjak) čítam nasledovne: Spotrebiteľské právo je výnimkou zo zásady zmluvnej slobody. Nemožno poprieť, že ide o výnimku, ktorá je dôležitá, je odôvodnená rozumnými etickými aj ekonomickými úvahami (o ekonomických som písal tu) a v právnom poriadku má miesto. Napriek tomu je to však stále len výnimka. A preto by sa nemala interpretovať ako blanketové splnomocnenie pre sudcov prepisovať zmluvy alebo ich celé "hádzať do koša".

Skutkové okolnosti

Manželia Pereničovci si od spoločnosti S.O.S. zobrali spotrebiteľský úver, pri splácaní ktorého došlo k omeškaniu. S.O.S im vyúčtovala zmluvnú pokutu a Pereničovci sa následne pred súdom domáhali určenia neplatnosti celej úverovej zmluvy. Argumentovali, že v zmluve bola okrem iného nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN).

Okresný súd v Prešove dospel k záveru, že "odpáliť" celú zmluvu a nielen jednotlivé nekalé dojednania by pre manželov Pereničovcov bolo výhodnejšie, keďže by boli povinní zaplatiť len zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % a nie celé náklady súvisiace s poskytnutím úveru. V tejto súvislosti súd predložil prejudiciálnu otázku, či "v prípade zistenia nekalých zmluvných klauzúl v spotrebiteľskej zmluve [možno z čl. 6 smernice 93/13/EHS] vyvodiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie". Inými slovami, či z dôvodu nekalých dojednaní možno "odpáliť" celú zmluvu. (Pre úplnosť treba dodať, že časť otázok sa týkala aj RPMN, tieto však pre túto diskusiu nie sú relevantné.)

Návrhy Generálnej advokátky

Generálna advokátka predložila rozsiahle návrhy, v ktorých sa vysporiadala nielen s predloženými otázkami (čo by bolo možné na rozsahu niekoľkých viet, ako ukazuje rozhodnutie samotného Súdneho dvora), ale načrtla aj filozofické chápanie ochrany spotrebiteľa. A práve preto sú jej návrhy podľa mňa také zaujímavé.

V prvom rade potvrdila, že smernica predstavuje minimálnu harmonizáciu a teda členským štátom v zásade nič nebráni zaviesť prísnejšiu ochranu spotrebiteľa (zrejme vrátane absolútnej neplatnosti celých zmlúv, v ktorých sa nachádzajú nekalé dojednania). Ďalej však analyzovala, ako by sa uvedená otázka riešila podľa smernice.

Generálna advokátka potvrdila, že význam ochrany spotrebiteľa je chrániť slabšiu stranu a z toho vyplýva zásah normotvorcu, ktorý nekalé dojednania vyhlasuje za neplatné (nezáväzné). Ďalej však zdôrazňuje, že v zásade ide o výnimku a čl. 6 smernice preferuje čiastočnú neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať.

Otázka, či zmluva môže ďalej existovať, by sa však nemala posudzovať na základe subjektívneho kritéria, či celková neplatnosť je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Podľa Generálnej advokátky "normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť celej zmluvy iba pre ohraničené výnimočné prípady". Účelom smernice "je v tejto súvislosti „odstrániť nekalé podmienky z týchto zmlúv“, [nie však] vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok, ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku."

Generálna advokátka ďalej argumentuje zmluvnou slobodou. "Obeťou právneho systému, ktorý kategoricky a bez výnimky stanovuje neplatnosť celých zmlúv, ak je výhodná iba pre jednu zmluvnú stranu, by bola zmluvná autonómia."

Najdôležitejšou časťou je azda dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. "Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať." Smernica síce spotrebiteľa chráni v rozsahu, v akom je to nevyhnutné na obnovenie rovnováhy medzi nerovnými stranami, ale nad rámec toho "nariaďuje viazanosť zmluvných strán existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne". Nemožno vychádzať z toho, že normotvorca "chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri". Podľa Generálnej advokátky v konečnom dôsledku "neexistuje [...] dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne".

Záverom sa zdôrazňuje právna istota. Jedným z dôvodov prijatia smernice bolo "stimulovať hospodársku súťaž". Avšak obchodná činnosť sa "môže vyvíjať iba tam, kde sa účastníkom hospodárskej súťaže zabezpečí právna istota, [k čomu patrí] ochrana dôvery účastníkov hospodárskej súťaže v zachovanie existencie zmluvných vzťahov."

Súdny dvor

Sudcovia sa s predloženou otázkou vyrovnali na rozsahu niekoľkých odsekov. Dospeli však k rovnakému záveru ako Generálna advokátka a preto je jej odôvodnenie aplikovateľné aj na rozhodnutie Súdneho dvora.

Záver

Ako som písal na úvod, v žiadnom prípade nepopieram význam ochrany spotrebiteľa a súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Myslím si, že ochrana spotrebiteľa je v konečnom dôsledku dobrá nie len pre samotných spotrebiteľov, ale aj pre podnikateľov. Ako ilustruje ekonomická teória market for lemons, ochrana spotrebiteľa čistí trh od nekvalitných podnikateľov a bráni jeho špirálovitej degradácii.

Ale napriek tomu všetkému by ochrana spotrebiteľa stále mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody. A ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne. Na škrtnutie každej jednotlivej nekalej klauzuly by mali existovať silné dôvody. Na "odpálenie" celej zmluvy by mali existovať o to silnejšie dôvody. A ochrana spotrebiteľa by nemala byť nástrojom na sudcovské prepisovanie dobrovoľne uzatvorených zmlúv podľa predstáv sudcu o "vhodnejšom" obsahu zmluvy alebo nástrojom na vyjadrenie sudcovho morálneho názoru o podnikaní niektorých nebankoviek.


Názory k článku Ochrana spotrebiteľa a zmluvná sloboda:


  Milan Kvasnica, 01. 04. 2012 v 23:50 - Vrchní soud v Olomouci

Vrchní soud v Olomouci, oproti Krajskému soudu v Ostravě, platnost smlouvy jako celku potvrdil.

http://www.slv.cz/1VSOL43/2011

  Jiří Remeš, 05. 04. 2012 v 21:10 - remes.jiri

Dovolím si vznést námitku, že pravidlo "výjimky by se měly vykládat restriktivně" je z pohledu moderní metodiky argumentace a nalézání práva vadné a nemělo by se používat. Původně pramení z CIC, kde tato zásada však znamenala že "výjimky neslučitelné s právním řádem se mají vykládat resktriktivně", tedy ne ty veškeré ve smyslu lex specialis, ale v podstatě excesy. I dnes lze uvést § 12 odst. 3 občanského zákoníku (doufám, že i na Slovensku je dikce stejná), kdy výjimku z ochrany osobnosti tvoří např. zpravodajská licence, avšak bylo by velmi formalistické restriktivném výkladem nevztáhnout licenci i na internetetové zpravodajství.

  Martin Husovec, 06. 04. 2012 v 10:06 - Ad remes.jiri

Bohužiaľ je to však azda najpoužívanejšia výkladová pomôcka Súdneho dvora Európskej únie, hneď po teleologickom výklade (o dôsledkoch v oblasti PDV by sa dalo rozprávať ..).

  Kristián Csach, 10. 04. 2012 v 00:53 - singularia non sunt extendenda

Myslím, že súčasná "právna metodológia" si je dobre vedomá zákutí vzťahu pravidla/výnimky, a odôvodňuje to iba nesystémovými výnimkami z inak koherentného práva. Dobre to ilustruje Filip Melzer vo svojej Metodológii (a samozrejme veľkí metodológovia ako Bydlinski a Kramer venovali mnoho síl v boji proti širokej aplikácii tejto figúry).

Ale, hoci nie je pravidlo vždy použiteľné na výklad existujúceho práva, je veľmi rozumné, ak sa používa programovo legislatívno-technicky, takpovediac ex ante. Mám pocit, že tak sa medzičasom deje na úrovni práva EÚ (práve v dôsledku osvetovej činnosti SDEÚ). Teda už pri tvorbe nových prameňou EÚ práva sa cielene využíva formulačný model pravidlo/výnimka. Na rozdiel od vnútroštátneho práva, kde je figúra pravidlo - výnimka často otázkou štylistiky či náhody.

Darmo, právo nie je súborom pravidiel, právo je súborom výnimiek.

  Juraj Gyarfas, 20. 08. 2019 v 19:49 - triezvo k ochrane spotrebiteľa

" Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty."

ÚS SR, PL. ÚS 11/2016, ZNUÚS 1/2018

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím