lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Milan Hlušák (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Martin Serfozo (2)
Adam Valček (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Ivan Bojna (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Adamova (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Kavan (1)
I. Stiglitz (1)
Juraj Lukáč (1)
Paula Demianova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
David Halenák (1)
Ivan Michalov (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Marcin (1)
Dušan Marják (1)
Petr Steiner (1)
Martin Estočák (1)
Pavol Mlej (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Gabriel Závodský (1)
Roman Prochazka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Svoboda (1)
lukasmozola (1)
Bystrik Bugan (1)
Nora Šajbidor (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Kurian (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Gera (1)
Natalia Janikova (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Gabriel Volšík (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Hudec (1)
Marek Maslák (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Kubina (1)
Martin Šrámek (1)
Robert Vrablica (1)
Ondrej Halama (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Matej Košalko (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Janík (1)
Jozef Kleberc (1)
Lucia Palková (1)
Martin Galgoczy (1)
Róbert Černák (1)
peter straka (1)
Ján Pirč (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Kohútová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

OS Poprad vo veci skryto spoplatňovaných webstránok

Martin Husovec, 20. 04. 2012 v 18:00

Pred Vianocami sudkyňa Okresného súdu Poprad, JUDr. Markéta Marečková, vydala pomerne zásadné rozhodnutie vo veci známej ako 60-eurové faktúry. Žalovaný, ProContet, s.r.o., sa odvolal a tak tento spor popri mnohých ďaľších beží dnes na Krajskom súde v Prešove. EISi získalo od súdu vyhotovenie tohto neprávoplatného rozhodnutia (sp. zn. 17C/113/2010). A ide o veľmi zaujímavé čítanie hneď na mnohých “frontoch”. Hoci sa osobne nestotožňujem so všetkým čo je v ňom uvedené, musím vyjadriť svoje prevládajúce potešenie a radosť.

Predmetné konanie je vedené dvoma žalobcami. Žalobcom v prvom rade je spotrebiteľské združenie, ktoré si uplatňuje kolektívne nároky podľa ZoOchrSp a druhým je priamo jeden z poškodených, ktorý žalovanej spoločnosti zaplatil predmetných 60 eur. Spotrebiteľské združenie žalovalo o zdržanie sa pokračovania v takomto spôsobe “podnikania” a o odstránenie protiprávneho stavu vydaním bezdôvodného obohatenia všetkým dotknutým spotrebiteľom, ktorý už zaplatili. Priamy poškodený žaloval o vydanie bezdôvodného obohatenia (60 EUR) a primerané zadosťučinenie v peniazoch (60 EUR) za vytrpenú ujmu. Sudkyňa Marečková všetky petity v zásade priznala, a následne aj ex offo určila veľké množstvo VOP za neprijateľné zmluvné podmienky. Myslím, že sa oplatí čítať ďalej.

Príbeh mnohých poškodených
Žalobca v 2/ rade na pojednávaní .. uviedol, že pravdepodobne v deň 10.09.2009, presný dátum uviesť nevedel, potreboval pre kamaráta zabezpečiť nejaký verš, blahoželanie k narodeninám. Pripojil sa na internet, objavil stránku žalovaného, následne vypísal prihlasovací formulár, aby ho stránka pustila ďalej. Keďže na stránke neobjavil vhodné verše, stránku opustil. Asi o jeden až dva mesiace obdržal zo strany žalovaného faktúru na sumu 60,- eur. Po doručení faktúry žalovaného emailovou komunikáciou žiadal o zrušenie registrácie. Žalovaný oznámil, že to nie je možné. Faktúru uhradil 25.11.2009 s poukazom na vyhrážky zo strany žalovaného. Pri registrácii na internetovom portáli sa neoboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného. Uviedol, že to bola síce jeho nezodpovednosť, avšak Všeobecné obchodné podmienky boli umiestnené na neviditeľnom mieste. Povedal, že internet používa aj v práci cca 10 rokov. Pri registrácii na stránke si nič nevšimol žiadne údaje, z ktorých by dedukoval spoplatnenie stránky. V prípade, že by o tomto mal vedomosť, neregistroval by sa. (z rozsudku)

Rozhodnutie obsahuje tieto zaujímavé problémy:
a) dôvody absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá cenu skrýva do VOP
b) aktívna legitimácia spotrebiteľského združenia podľa § 25 ods. 1 ZoOchrSp
c) druhy a formy neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ObčZ
d) druhy a formy nekalých obchodných praktík v zmysle § 7 ZoOchrSp
e) priznanie primeraného zadosťučinenia v spotrebiteľskom spore podľa § 3 ods. ZoOchrSp
f) požiadavky na e-contraktáciu podľa ObčZ
g) výklad priemerného spotrebiteľa využívajúceho internetové služby
h) uplatnenie zdržovacieho nároku v kolektívnej žalobe
I) výkon odstraňovacieho nároku spotrebiteľským združením vo forme žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia voči všetkým spotrebiteľom

Zosumarizovať všetky tieto právne problémy by bolo asi na dlho. Na druhej strane by som ich rád s Vami prediskutoval, keďže toto konanie je živá kauza, ktorá beží pred Krajským súdom v Prešove a má veľký spoločenský význam.

Rozhodnutie sudkyňe Marečkovej vôbec nie je suché čítanie. Sudkyňa vo svojom rozhodnutí napríklad píše “V právnom štáte súd nemôže povýšiť zmluvný vzťah, ktorý nerešpektuje základné pravidlá slušnosti a najmä morálky pri tvorbe zmluvných dojednaní takým spôsobom, aby mu poskytol právnu ochranu poukazujúc na zásadu aplikovateľnú aj v tomto prípade ius est ars boni et aqui - právo je umením dobrého a slušného. Nemožno opomenúť ani zneužitie princípu dôvery zo strany dodávateľa, ktorý je potrebné považovať za základný predpoklad fungovania komplexnej spoločnosti. V spoločnosti je nutné zabezpečiť princíp právnej istoty a dôvery druhého zmluvného partnera.”.

a) dôvody absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá cenu skrýva do VOP
Súd uvádza, že: “Po vykonanom dokazovaní k obsahu právnych úkonov, hodnotiac dôkazy jednotlivo I vo vzájomnej súvislosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že právny úkon uzavretý medzi žalobcom v 2/ rade a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s právnymi predpismi a pre rozpor s dobrými mravmi. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá vyvoláva účinky priamo zo zákona. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku. Takýto úkon nemožno konvalidovať. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo.” Súd potom analyzuje rozpor s článkom 4 Smernice 97/7/ES (str. 14 rozsudku), mnohými ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa, Zákona o elektronickom obchode, § 37 ods. 1 ObčZ, § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 ObčZ. Nesúhlasím, že zmluva môže byť absolútne neplatná aj pre rozpor s článkom 4 Smernice 97/7/ES, keďže toto ustanovenie nie je v tomto spore priamo aplikovateľné. Súd potom sumarizuje:

“V zásade najpodstatnejšou je podľa názoru súdu v súvislosti s nejasným dojednaním o spoplatnení služby skutočnosť, že zmluva ani Všeobecné obchodné podmienky nemôžu slúžiť na to, aby dodávateľ služby pri umiestňovaní údajov o cene služby využil lesť a nekalú obchodnú praktiku, tieto údaje umiestnil tak, aby priemerný spotrebiteľ mal problém pri orientácii v údajoch o spoplatnení služby a tým spôsobom dodávateľ služby získal väčší počet záujemcov o službu, než aký by bol získal, ak by údaj o cene služby v zmluve resp. Všeobecných obchodných podmienkach bol definovaný pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom.”

“Všeobecné obchodné podmienky obsahujú vysvetľujúce a doplňujúce dojednania.”

b) aktívna legitimácia spotrebiteľského združenia podľa § 25 ods. ZoOchrSp
Nie je mi úplne jasné či v tomto spore spotrebiteľské združenie žalovalo na základe svojej registrácie ako spotrebiteľského združenia na zozname podľa § 21 ods. 1 písm. b) alebo išlo o ad hoc aktívnu legitimáciu podľa § 21 ods. 1 písm. a), keďže takéto ciele sú jeho hlavnou náplňou. Z vykonaných dôkazov ale predpokladám, že išlo práve o “ad hoc” aktívnu legitimáciu.

c) druhy a formy neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ObčZ
Ak si prečítate enunciát rozsudku, podľa môjho názoru, nie všetky ustanovenia (cca 11) sú neprijateľnými zmluvným podmienkami. Napr. ak spotrebiteľ musí odstúpenie od zmluvy realizovať e-mailom alebo faxom, z dôvodu, že “komunikácia vo forme elektronickej pošty bez náležitého zabezpečenia je veľmi ľahko zneužiteľná a môže viesť k právnej neistote právneho statusu spotrebiteľov”.

f) požiadavky na e-kontraktáciu podľa ObčZ
Súd na strane 15 uvádza, že: "Pri posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu za podstatné náležitosti zmluvy súd považuje práve dojednanie o predmete zmluvy, cene služby a dĺžke trvania záväzkového vzťahu. Súd dospel k záveru, že ani jeden zo základných atribútov zmluvného vzťahu nebol v zmluve upravený jasným a určitým spôsobom. Je treba uviesť, že obsah celého zmluvného vzťahu bol neobvyklým spôsobom zakomponovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pričom je bežné a súčasťou obchodných zvyklostí, že podstatné náležitosti rozhodujúce pre prejav vôle spotrebiteľa uzatvoriť zmluvný vzťah sa nachádzajú v samotnej zmluve a Všeobecné obchodné podmienky obsahujú vysvetľujúce a doplňujúce dojednania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky bol až na konci úvodnej stránky, nebol osobitne zvýraznený, pričom takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni poznámky uvedenej pod čiarou, keď priemerný spotrebiteľ má legitímne očakávanie, že v odkazových ustanoveniach Všeobecných obchodných podmienok sú len ustanovenia vysvetľujúceho a doplňujúceho charakteru vo vzťahu k podstatným náležitostiam uvedeným v samotnej zmluve a nie ustanovenia, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvný vzťah. Samotná skutočnosť, že celý obsah zmluvy je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok sama o sebe nepredstavuje rozpor so zákonom resp. dobrými mravmi, i keď ako bolo konštatované ide o neštandartné konanie dodávateľa."

"Zo zobrazenia internetovej stránky www.basne-portal.sk je zrejmé, že stránka odkazuje pod čiarou s ornamentom na Všeobecné obchodné podmienky. Na úvodnej stránke je zvýraznený tučnejším písmom údaj o výhernej súťaži, avšak najpodstatnejší údaj o tom, či služba poskytovaná dodávateľom je bezodplatná resp. spoplatnená sa nachádza na konci úvodnej stránky bez osobitného zvýraznenia odkazu na"

"Všeobecné obchodné podmienky. Pokiaľ žalovaný namietal, že i nad zobrazením odkazu úvodnej stránky na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený údaj o spoplatnení stránky, v konaní vzhľadom na tvrdenie žalobcu v 1/ a 2/ rade nebolo preukázané, že k 10.09.2009 takéto informácie na stránke boli. I keď žalobca v 2/ rade uvádzal, že Všeobecné obchodné podmienky nečítal, tvrdil, že z obsahu úvodnej stránky portálu nebolo zrejmé, že by sa na nej nachádzal údaj o spoplatnení služby. Napokon nič na právnom posúdení nemení i prípadná existencia údaju o spoplatnení služby nad odkazom vo Všeobecných obchodných podmienkach (viď čl. 17 spisu), keď vzhľadom na veľkosť písma (neprimerane menšie od ostatného písma informácií úvodnej stránky, ťažko čitateľné) je pravdepodobné, že obtiažna čitateľnosť údajov priemerného spotrebiteľa odradili od ich čítania. Uvedené údaje sú čitateľné skôr za pomoci optických prístrojov ako s bežným zaostrením zraku. Pokiaľ bol údaj o spoplatnení služby uvedený v čl. 4 a čl. 7 Všeobecných obchodných podmienok, treba uviesť, že ustanovenia čl. 4 len odkazujú na čl. 7, v ktorom bez optického zvýraznenia sú uvedené údaje o cene a dĺžke trvania zmluvného vzťahu. Neobvykle je aj cena v čl. 7 uvedená iba slovom, hoci bežne sa uvádza číslom i slovom."

g) výklad priemerného spotrebiteľa využívajúceho internetové služby
Na strane 16 rozhodnutia súd uvádza: “Podľa rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (C-201/96, C-220/98) bol ustálený pojem „priemerný spotrebiteľ“ ako spotrebiteľ daného tovaru, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný. Pokiaľ žalovaný zamietal, že v danom prípade priemerný spotrebiteľ vo vzťahu k ponúkanej službe je odlišný od priemerného spotrebiteľa nakupujúceho v maloobchode, súd je názoru, že priemerný spotrebiteľ využívajúci služby poskytované na internete sa vyvíja. V súčasnosti je priemerný spotrebiteľ využívajúci internetové služby v zásade zhodný s priemerným spotrebiteľom nakupujúcim v maloobchode, keď v súčasnosti internet používa značné množstvo priemerných spotrebiteľov nakupujúcich v maloobchode bez toho, aby osobitne ovládali prácu s počítačom, mali adekvátne vzdelanie. Podľa www.telecom.gov.sk v r. 2009 počet zákazníkov internetu v Slovenskej republike bol 2.218.199, teda užívateľov internetu nemožno odčleniť od priemerného spotrebiteľa na slovenskom trhu.”

i) výkon odstraňovacieho nároku spotrebiteľským združením vo forme žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia voči všetkým spotrebiteľom
Osobne považuje za osobitne zaujímavý tento spôsob výkonu kolektívneho odstraňovacieho nároku.Súd na strane 18 hovorí: “Rovnako súd ako pasívne legitimovaného žalovaného zaviazal na odstránenie protiprávneho stavu vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľom plniacim žalovanému titulom zmluvy o poskytovaní služieb obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky prostredníctvom internetového portálu www.basne-portal.sk . V tejto časti súd vychádzal z obsahu podania nie súc viazaný formuláciou petitu žaloby, predmetný petit upresnil a uložil žalovanému odstrániť protiprávny stav vydaním bezdôvodného obohatenia tým spotrebiteľom, ktorí plnili žalovanému obdobne ako žalobca v 2/ rade titulom zmluvy o poskytovaní služieb nie však akejkoľvek, ale zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd určil v enunciáte rozsudku.”

Aký máte názor? Rozhodnutie nájdete alebo si môžete stiahnuť z MicroBlogu priateľov EISi tu.


Názory k článku OS Poprad vo veci skryto spoplatňovaných webstránok:


  Kristián Csach, 14. 05. 2012 v 14:09 - vďaka

ďakujem za pekný post a odkaz na rozsudok, ktorý tu zapadol prachom asi iba kvôli tej tiež debate o postúpení.

Rozsudok opäť poukazuje na nedostatok doktríny prekvapivých klauzúl. Viem síce, že cesta, ktorou sa súd vyberá nie je úplne košér, ale rozumiem mu, nemá po ruke právnou vedou dostatočne rozumne odôvodnený koncept, prečo prekvapivé klauzuly nezaväzujú, a odkiaľ tento výsledok vyvodiť a za akých podmienok k nemu pristúpiť (keď som sa na to pozeral po určitom čase v Štandardných zmluvách, tiež som to tam úplne nedokončil, ale už sa na to chystám).

Čo sa týka zoznamu nekalých klauzúl, nekalosť niektorých je skutočne otázna (ja by som bol ako sudca opatrný, práve kvôli rozširujúcemu účinku rozsudku v takýchto veciach...) Otázna je najmä nekalosť prekvapivých klauzúl, tie by sa už nemali opäť kontrolovať...

Uloženie povinnosti vrátiť všetkým poškodeným spotrebtieľom - napriek tomu, že je to právne zvláštny konštrukt (s nulovým exekučným významom), podľa mňa je to OK právotvorba :), a svojim spôsobom správnejšie ako Vorteilsabschoepfung v prospech združenia...

  Martin Husovec, 21. 05. 2012 v 16:05 - amicus

ak by ten článok bol hotový skôr ako rozhodne odvolací súd, veľmi radi na neho ako EISi formou amicus curiae upozorníme (naše predošlé počiny tu.) - čiže doktrína môže uzrieť svetlo sveta :)

Inak, Nemecko sa vybralo pri e-kontraktácií zaujímavou - tlačítkovou cestou.



  Martin Husovec, 26. 07. 2012 v 15:10 - BGH k problému prekvapivých odplatných klauzúl

Dnes BGH rozhodol (Urteil vom 26. Juli 2012 - VII ZR 262/11) vo veci prekvapivých odplatných klauzúl v registračných formulároch k službám typu internetové zlaté stránky. Súd uznal nevýrazne zasadenú vetu o odplatnosti ("…Vertragslaufzeit zwei Jahre, die Kosten betragen 650 Euro netto pro Jahr….") za prekvapivú klauzulu v zmysle § 305c BGB, a preto ju považoval za neikorporovanú do rámca uzatvorenej zmluvy.


Mit Rücksicht darauf, dass Grundeinträge in ein Branchenverzeichnis im Internet in einer Vielzahl von Fällen unentgeltlich angeboten werden, wird eine Entgeltklausel, die nach der drucktechnischen Gestaltung des Antragsformulars so unauffällig in das Gesamtbild eingefügt ist, dass sie von dem Vertragspartner des Klauselverwenders dort nicht vermutet wird, gemäß § 305c Abs. 1 BGB nicht Vertragsbestandteil. Im vorliegenden Fall machte bereits die Bezeichnung des Formulars als "Eintragungsantrag Gewerbedatenbank" nicht hinreichend deutlich, dass es sich um ein Angebot zum Abschluss eines entgeltlichen Vertrages handelte. Die Aufmerksamkeit auch des gewerblichen Adressaten wurde durch Hervorhebung im Fettdruck und Formulargestaltung zudem auf die linke Spalte gelenkt. Die in der rechten Längsspalte mitgeteilte Entgeltpflicht war demgegenüber drucktechnisch so angeordnet, dass eine Kenntnisnahme durch den durchschnittlich aufmerksamen gewerblichen Adressaten nicht zu erwarten war. Die Zahlungsklage ist daher zu Recht als unbegründet abgewiesen worden.

* § 305c BGB Überraschende und mehrdeutige Klauseln

(1) Bestimmungen in Allgemeinen Geschäftsbedingungen, die nach den Umständen, insbesondere nach dem äußeren Erscheinungsbild des Vertrags, so ungewöhnlich sind, dass der Vertragspartner des Verwenders mit ihnen nicht zu rechnen braucht, werden nicht Vertragsbestandteil.

(2) ….


Zatiaľ nie je rozsudok len tlačová správa

  Martin Husovec, 20. 01. 2013 v 22:27 - amicus vo veci 60eurových faktúr (prekvapivé klauzuly)

Zajtra EISi podáva amicus curiae pred Krajským súdom v Prešove vo veci známej ako 60 eurové faktúry - prípadu skrytého spoplatňovania webstránok prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok. Súd v našom podaní upozorňujeme na potrebu aplikácie tzv. doktríny prekvapivých klauzúl, ktorá nie je zatiaľ dostatočne rozvinutá v slovenskom práve. Jej dôsledkom je, že prekvapivé ustanovenia, ako napríklad skryté ustanovenia o odpatnosti v registračnej zmluve, nie sú považované za inkorporované do zmluvy a stoja právne neúčinné mimo nej. Tento prístup je oveľa šetrnejší ako prístup Okresného súdu Poprad, ktorý vyhlásil celú takúto registračnú zmluvu za absolútne neplatnú.

Celé podanie je na stránke EISi

  Kristián Csach, 21. 01. 2013 v 00:34 - Pekné..

Amicus je pekný, dali ste si záležať. Nemyslím si síce, že sa na výsledku niečo zmení, ale aj tak. Ako som už písal vyššie, máte pravdu, súd to mal riešiť ako prekvapivú klauzulu, ale, kde nič (žiadna doktrína) nie je, ani súd neberie.

V poslednom čase som častejšie konfrontovaný tým, že doktrína prekvapivých ustanovení má jeden nečakaný vedľajší účinok. Proste, začína sa udomácňovať konštrukcia: nebola preukázaná vôľa, že dotknutý (spotrebiteľ) vedel čo podpisuje, a že by bol skutočne súhlasil s tým, čo podpisuje. Tak je zmluva neplatná pre nedostatok vôle. Z jedného extrému: platí všetko, čo bolo podpísané sa stáva opačný extrém: podpísané ani náhodou (rozumej: bez uevedenia kritérií a bez skutočného skutkového zisťovania) neplatí.

Preto je dobré, že ste priblížili časť argumentácie BGH. Ten argument o použití aj v obchode by sa ale žiadalo (nie pre amicus curiae), ale pre tých, ktorí sa z neho chcú niečo naučiť ( :) ) doplniť o úvahu, že je rozdiel benchmarku prekvapivosti pri B2B a B2C.

PS: Sorry, že som sa neozval v tejto veci skôr. Takže si už môžem vypnúť reminder na tvoj posledný mail. ;)

  Martin Husovec, 21. 01. 2013 v 17:03 - :)

Dík Kristián.

Urobili sme s Dominikou len čo sa dalo v rámci časových možností, myslím, že akademici (myslím tí na rodnej hrude :)) by to práve preto, že sa to hýbe z extrému do extrému, mohli začať podrobne rozpracovávať :) Možné práve pri implementácií Smernice 2011/83/ES o ochrane prav spotrebitela, ťa niekto vypočuje a dočkáme sa aspoň B2C explicitnej doktríny. IMHO to chce krajšiu a róbustnejšiu kontruštrukciu ako sme jej dokázali dať na tých pár stranách amicusu ..

Ad PS: heh ;)

  Kristián Csach, 22. 01. 2013 v 00:57 - inkorporácia VOP

Práve som natrafil na toto milé rozhodnutie NS (sp. zn. 6 Obo 112/2007, http://www.supcourt.gov.sk/data/att/10982_subor.pdf) a jeho prísny výklad inkorporácie VOP - a koncept prekvapivých klauzúl je zbytočný (a to prosím pekne v rámci obchodného zastúpenia):

"Výpovede neobsahovali zhodu v tom, že žalobca účastníkov zmluvy o sprostredkovaní oboznámil s celým znením podmienok uvedenými v POS a že tieto im boli odovzdávané pri podpísaní zmluvy o sprostredkovaní.

Z obsahu jednotlivých výpovedí nevyplynulo a teda jednoznačne nebolo žalobcom preukázané, že obchodné podmienky žalovaný obdržal súčasne s uzavretím zmluvy alebo že mu boli dobre známe pred uzavretím zmluvy. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nemá právo z týchto podmienok uplatňovať voči žalovanému žiadne plnenie, teda nemá právo na vrátenie provízií tak, ako je to uvedené v ... (VOP)."

Sem tam doplnené slovíčko, a aký významový posun (oboznámil s obsahom / oboznámil s celým obsahom; známe / dobre známe).

  jano.kalina, 05. 02. 2013 v 07:59 - Zbytocne natahovanie

Nie som pravnik, mozno budu moje vety trochu ad hominem ale dovolim si komentar k tejto kauze.
Zo zakona vyplyva, ze "Zmluvny vztah je neplatny, pokial bol uzatvoreny v omyle o ktorom osoba, co zmluvu pripravila MUSELA vediet."
Pravnicke natahovanie sa o tom, ze, ma to chobot ako slon, usi ako slon, cele je to slon ale - je to naozaj slon?, mi pride ako zbytocny pravnicky pozitivizmus.
Silne sa domnievam, ze na celom svete neexistuje jedina poctiva a legitimna firma, ktora si vstup na svoje internetove stranky uctuje ex post. To je modus operandi VYLUCNE podvodnych firiem s nekalymi obchodnymi praktikami. Sudca, ktory by toto v nasej kauze nevidel, musel by byt bud - retardovany, skorumpovany, alebo obrovsky slendrian. To uz naozaj chceme, aby podvodnici boli chraneni statom a perzekvovane budu obete? Mne to pripada obludne zhyrale.
Co sa tyka tychto stranok, opytam sa takto - ak sa nenajde ani jeden clovek, co ich VOB cital spravne, ale naopak, vsetci, v tomto pripade niekolko desiatok tisic ludi ich citalo zle, potrebuje este niekto lepsi dokaz o tom, ze stranky boli vytvorene VYSLOVENE S UMYSLOM TENTO OMYL VYVOLAT?
Pri vytvarani zmluv je ich legitimitou ukazovatel pomeru spokojnych zakaznikov k oklamanym. Ak sa tento pomer limitne blizi k 0/100 percentam, tak je jasne, ze sa jedna o podvodnu zmluvu ktora mala za ucel uviest do omylu. Diskusia, ci to tam napisane bolo alebo nie je zbytocnym formalnym tliachanim.
V tomto je zaujimavym pripad katalogovej firmy Intercable Verlag. Zatial co vo Svajciarsku bola tato firma zatknuta prave za taketo zmluvy, v Cechach naopak, vyhrala sud. Pritom znenie zakona v tomto pripade je rovnake vo Svajciarsku aj v Cechach. Pritom medzi poskodenymi bolo kopec pravnickych osob a statnych institucii vratane niekolkych sudov.

  jano.kalina, 05. 02. 2013 v 08:03 - Este dodatok

Zaujimalo by ma, akym sposobom by dana firma chcela dokazovat identikt cloveka, ktory sa na ich stranky registroval.

  Martin Husovec, 05. 02. 2013 v 09:32 - zbytočne naťahovanie

Pán Kalina to nie je žiadne slovíčkarčenie. Nikto nepovedal, že na danú situáciu nie sú aplikovateľné teoereticky aj ustanovenia o omyle ( § 49a ObčZ) ak teda budeme predpokladať, že dané podmienky sú súčasťou zmluvy. Ak ale pôjdete touto cestou, každý podvedený sa bude musieť domáhať tzv. relatívnej neplatnosti, inak platí, že úkon je platný. Bremeno tak presúvate z podvodníka na zákazníkov. Taktiež znemožňujete spotrebiteľským organizáciám aby sa opreli do veci, keďže toto si dotknutý musí riešiť sám.

Naše riešenie znamená, že nemusíte urobiť nič. Keď Vám podvodník zažaluje, len poukážete na to, že toto ustanovenie je prekvapivé a preto neinkorporované do zmluvy.

Zdá sa Vám to "zbytocny pravnicky pozitivizmus"?

  jano.kalina, 05. 02. 2013 v 10:17 - Opakujem,

nie som pravnik, moj koment bol iba vecny.
Suhlasim, s tym, ze clovek sa pri podvode musi dovolat aj relativnej neplatnosti.
Neviem ako je to u nas, ale napriklad v Cechach su zakony k podvodnikom naklonene velmi dobre. Ak totiz zistite, ze vas podviedli, nemozte prevziat iniciativu sam, ale musite cakat, a striehnut, kym vas podvodnik zazaluje. Ak sa zacnete branit skor, je to kvalifikovane ako nedostatok pravneho zaujmu a vy musite sudu este zaplatit poplatky. (Opravte ma, ak som to pochopil zle).
Pripad 60 eurovych faktur je v podstate bezzuby. Nie je tam pouzita rozhodcovska dolozka, ako ju aplikovali napriklad podvodnici EO servis, ktori za uzatvorenie dolozky a zmluvy povazuju obycajne kliknutie mysou. Obet sa sice ubrani, pretoze kazda takato dolozka musi byt sudom zrusena z formalnych dovodov, ale je to hra o cas. Castokrat je exekucia spustena skor, nez ju sud stihne zrusit a potom je obet nahrana. Dajte si do googla "rozhodci rizeni je nebezpecna zbran zbrojni pas nutnosti", je tam velmi pekne opisany postup tejto cinnosti.
Ciste technicky, 60 eurove faktury su bezzubym pripadom, zalozenym ciste na kalkulacii s ludskym strachom z pravnickych vyrazov a modu operandi - budeme bombarddovat emailami co najviac ludi a ono sa uz niekto zlakne a zaplati. Ciste fantazmagoricky, aj keby tie zmluvy boli uznane ako platne, akoze nie su, tak je nemozne dokazat, kto sa na stranku registroval, pokial sa sam neprizna.
Samozrejme, ze nespochybnujem akykolvek odpor a zakonom dovolovany boj proti tejto chamradi.
Mimochodom, dakujem za vasu skoru reakciu.

  jano.kalina, 05. 02. 2013 v 10:24 - Z tejto vasej vety

"tento pristup je ovela setrnejsi, nez pristup Okresneho sudu v Poprade, ktory oznacil celu takuto registracnu zmluvu za absolutne neplatnu" som si vyvodil, ze sa priklanate na stranu firiem Pro Content a spol. Nesmiete sa hnevat, po prvom prevaleni sa vynorilo kopec pravnikov, ktori tie ich zmluvy oznacovali za platne a umyselne alebo nevedomky ignorovali to obrovske mnozstvo podvedenych a absenciu jedineho skutocneho zakaznika.
dakujem za pochopenie.

  Martin Husovec, 05. 02. 2013 v 10:56 - ad

nehnevám sa :) Internet vždy robí tón diskusie chladnejším ako v skutočnosti je. Prajem všetko dobré.

  Martin Husovec, 07. 03. 2014 v 07:34 - BGH - prevádzkovateľ stránky 60 eurových faktúr odsúdený za podvod

BGH tento týždeň potvrdil trestný rozsudok nad prevádzkovateľom stránky, ktorého biznis model spočíval v nám známom skrytom spoplatňovaní webstránok.

Nižšie súdy ho odsúdili za podovod podľa § 263 StGB (obdoba § 221 TrZSR). Na BGH sa to dostalo z dôvodu či to nekoliduje s smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd vo svojej tlačovej správe tvrdí, že nekoliduje (rozhodnutie nie je k dispozícií zatiaľ).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím