lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (149)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Robert Goral (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Ivan Bojna (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Adam Valček (2)
Jiří Remeš (2)
Natalia Janikova (1)
Peter Janík (1)
Martin Estočák (1)
Radoslav Pálka (1)
peter straka (1)
Robert Vrablica (1)
Marek Maslák (1)
Pavol Mlej (1)
Ján Pirč (1)
Peter Marcin (1)
Ondrej Halama (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Jurišta (1)
Petr Steiner (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Matej Gera (1)
Martin Šrámek (1)
I. Stiglitz (1)
lukasmozola (1)
Martin Hudec (1)
Tibor Menyhért (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Kurian (1)
Robert Šorl (1)
Roman Prochazka (1)
Vladimir Trojak (1)
Emil Vaňko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Michalov (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Kubina (1)
Martin Galgoczy (1)
Bystrik Bugan (1)
Gabriel Závodský (1)
Gabriel Volšík (1)
Jozef Kleberc (1)
Peter K (1)
Juraj Lukáč (1)
Dušan Marják (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Svoboda (1)
Róbert Černák (1)
Matej Košalko (1)
Tomas Kovac (1)
Lucia Palková (1)
Katarína Dudíková (1)
Viliam Vaňko (1)
David Halenák (1)
Nora Šajbidor (1)
lukas.kvokacka (1)
Petr Kavan (1)
Michal Ďubek (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

(Ne-)Ochrana spotrebiteľa, alebo štát, zaplať! (KS Prešov 9Co/2/2011)

Kristián Csach, 05. 06. 2012 v 23:23

Poznáte to, spotrebiteľa treba chrániť. A keď už príde o dom v exekúcii, zlý veriteľ by mu mal postaviť nový. A vlastne, prečo by to mal platiť veriteľ, keď to môže všetko zaplatiť štát. Čo štát, ja, vy, každý... Takto by som popísal pocit, ktorý som nadobudol pri čítaní nedávneho uznesenia KS Prešov, sp.zn. 9Co/2/2011 z 31. januára 2012, ktoré sa pred pár dňami objavilo na „www.najpravo.sk“. Nedokázal som odolať nutkaniu napísať pár drobných postrehov, lebo si myslím, že ide o jedno z najdôležitejších rozhodnutí, aké boli v tejto oblasti za posledný čas vydané (nie len čo do svojho obsahu, ale aj do jeho makroekonomických dôsledkov). Ale prenechajme slovo slovutnému súdu:

Za stavu, ak proti žalobkyni boli vykonané exekúcie na plnenia z neprijateľných podmienok v rozpore s rozhodnutiami súdneho dvora, odvolací súd je toho názoru, že v takomto prípade ide o závažne a zjavné porušenie práva Európskej únie súdnym orgánom.

...

Exekúcie vyjadrujú proces teda postup a ak v rámci takéhoto postupu došlo k porušeniu práva EÚ, je odôvodnený záver o nezákonnom postupe a tým pri splnení ostatných podmienok aj o možnosti domáhať sa náhrady škody pre nesprávny úradný postup, pri ktorom sa zrušenie rozhodnutia nevyžaduje. Prvostupňový súd podcenil zásadný aspekt, na ktorom je exekučný proces založený. Podľa zákona má súd povinnosť zastaviť exekúciu, ak nie sú na jej vedenie splnené zákonné podmienky ( § 57ods.1,2 EP). Súd má túto povinnosť v priebehu celého konania.

Naviac v rozhodcovských veciach má exekučný súd takúto povinnosť okrem iného aj vtedy, ak sa vymáha plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie v rozpore s dobrými mravmi ( § 45 ods.2 zákona 244/2002 Zz.). O plnenie v rozpore s dobrými mravmi ide aj v prípade, ak sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky ( IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011).

...

Účastníci exekučných konaní sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu a na to, že súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Najmä na strane priemerných subjektov práva je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nepoukážu na neprijateľné zmluvné podmienky (Godard, bod 61, Océano grupo editoriál).“

K rozhodnutiu mám len štyri malé poznámky (vlastne päť).

1. Eurorozmer: KS vidí dôvod zodpovednosti štátu za škodu v doktríne Francovich-Köbler, nie v našom zákone 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ten samotný je voči nárokom z dôvodu „zlých“ právoplatných rozhodnutí macošský). Na test zodpovednosti ale KS používa mäkkú francovich formu, nie prísnejší test Köbler – Traghetti, týkajúci sa práve zodpovednosti za právoplatné rozhodnutia súdov v rozpore s právom EÚ, podľa ktorého ide vždy o výnimočné situácie, kedy sa zodpovedá za res iudicata.

2. Daný prípad sa vzťahuje síce na zastavenie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ale argumentácia, ktorú nám súd ponúka nie je nevyhnutne obmedzená iba pre rozhodcovské rozsudky, takže je riziko, že sa bude aplikovať aj v prípade súdnych rozhodnutí (vrátane exekúcii na základe platobných rozkazov, vydaných na základe nekalých podmienok).

A teraz väčšia zábava.

3. KS implikuje, že nezastavenie exekúcie (teda nekonanie z vlastného podnetu) v danom prípade je závažné a zjavné porušenie práva EÚ. Nemalo by byť závažné a zjavné porušenie práva aj disciplinárnym previnením, teda tým, čo by umožňovalo regresný postih sudcu po prípadnom plnení zo strany štátu?

4. K čomu môže priznanie nároku na náhradu škody voči štátu viesť? Zlý veriteľ bude mať výťažok z exekúcie. Exekútor si príde tiež na svoje. Dobrý spotrebiteľ, ktorý bol ozbíjaný v exekúcii bude mať nárok voči štátu. Asi nie som sám, kto zacítil slovenský folklór: stačí mať zoznam úspešných exekúcii (tie, ktoré neboli zastavené) a obehnúť si ozbíjaných spotrebiteľov s požiadavkou na postúpenie pohľadávky. A kto že bude mať najlepší zoznam takýchto spotrebiteľov...? Aby sme sa na konci ešte nedivili, komu to všetko zaplatíme. (Alebo, kto ho vie, možno nejaký súd opráši nedávnu debatu o nepostúpení pohľadávky nad rámec jej odplaty).

5. Budeme vedieť odčerpať výhodu, ktorú bude mať veriteľ po úspešnej exekúcii?

Rozumiem, že je potrebné niečo s tým marazmom urobiť. Len prečo deficit trestnoprávneho mechanizmu (tak už konečne úžerníkov pozatvárajme, prípadne aj ich právnikov – ale zas, kto by sa potom do telky vyjadroval, že :) ) chceme kompenzovať neefektívnou redistribúciou, ktorá podporuje nesprávne motivácie?

Buďme úprimní, nie je lacnejšie, aby štát zaplatil za všetkých dlžníkov rovno, chlapsky a bez rečí? Aspoň ušetríme na exekútoroch.


Názory k článku (Ne-)Ochrana spotrebiteľa, alebo štát, zaplať! (KS Prešov 9Co/2/2011):


  Michal Novotný, 06. 06. 2012 v 09:14 - Vidím

že tiež čítaš najpravo.sk :-) Lebo tam je to top 1 najčítanejších článkov.

K veci samej je škoda niečo písať... Idem radšej zaplatiť svoj posledný daňový nedoplatok, aby spotrebitelia mali kde bývať.

  Martin Maliar, 06. 06. 2012 v 17:25 - Aj ja chcem vidieť

Snažím sa tým rozsudkom "prelúskať" a nájsť nejakú zásadu - princíp, ktorý by nejak viacero z iných rozhodnutí opísaných či modifikovaných názorov, ktoré sú vyjadrené v odôvodnení, zjednocoval do uchopiteľného celku, ale nedarí sa mi. Možnože sa k tomu budem musieť ešte vrátiť..

Len tak na prvé prečítanie - pár poznámok.

Účastník konania v konaní, kde sa uplatňujú súkromnoprávne nároky sa (sic) dôvodne môže spoliehať na svoje subjektívne právo - alebo je predmetom konania nejaké metafizicky uchopiteľné objektívne právo? To, čo súd napísal sa snáď dalo vyjadriť elegantnejšie. Domnievam sa, že sa chcelo povedať, že účastník sa môže spoľahnúť na to, že súd určité okolnosti v rámci osvedčovania rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie XY posúdi aj bez toho, aby ich účastník konania, o to viac ak ide o osobu nezastúpenú zástupcom z radov advokátov, preskúma aj bez toho, aby ich takýto účastník namietal. Nejaví sa mi ako adekvátne uvádzať, že ide o starobnú dôchodkyňu so základným vzdelaním - to jej nabudúce vezmeme napr. volebné právo?

Nie je taktiež veľmi šťastné, ak súd v takomto konaní a celkom otvorene povie exekučnému sudcovi (v prebiehajúcom konaní), že je "mimo".


  dominika vokalova, 07. 06. 2012 v 20:25 - Zopár otázok

Myslím, že je dlhodobo dostatočne jasné, že niektoré subjekty (napr. nebankovky) recidívnym konaním ako keby manifestovali neohroziteľnosť. Súhlasím s poznámkou Doc.Csacha na adresu trestného práva. Ak spojíme takmer žiadnu doktrínu orgánov činných v trestnom konaní pri ochrane spotrebiteľa, bezzubosť dohľadových orgánov, nízke právne vedomie spotrebiteľov a neinformovanosť spotrebiteľov, pochybné postupy exekútora a advokátov, občas formalistický prístup v súdnom konaní, nemožno sa diviť, že neinformovaný spotrebiteľ sa tak ľahko zbavuje majetku. Z toho tiež plynie vysoká nedôvera v justíciu. To všetko má dopad na kvalitu života bežných ľudí.

Ani mne nie je jedno, že z mojich daní sa má hradiť škoda. Na druhej strane vnímam uznesenie ako posun súdnej praxe. Ak má byť právo EÚ skutočne efektívne, potom možnosť úspešne žalovať o náhradu škody pre porušenia práva tomuto cieľu významne napomáha. Prakticky je táto možnosť asi najúčinnejšou sankciou ako si vynútiť jeho dodržiavanie. Právoplatný rozsudok v takejto veci môže výrazne pôsobiť na súdy. Právo EÚ (spotrebiteľ)by malo byť dodržiavané, inak štátu hrozí škoda. Výklad zákona č. 514/2003 Z.z by mal byť eurokonformný. Nerešpektovanie práva EÚ v exekučnom konaní by mohlo byť napr. považované za nesprávny úradný postup, prípadne treba dať prednosť priamej aplikácii práva EÚ.

Otázka: Ide o závažné porušenia práva EÚ, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ?

Zastávam názor, že ak sa súd dopustí konania, ktoré je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ide o závažné porušenia práva EÚ. Medzinárodná zmluva má prednosť a platí to aj pre zmluvu o fungovaní EÚ. Rešpektovanie Súdneho dvora EÚ musí byť samozrejmé, inak stráca akýkoľvek zmysel celé fungovanie EÚ. Nižšie uvedené normy dávajú k tomuto záveru jednoznačný návod.

Čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

bod 51 rozsudku Asturcom Ako to bolo uvedené v bode 30 predmetného rozsudku, je vhodné upresniť, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 je imperatívnym ustanovením. Okrem toho treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora predmetná smernica ako celok predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskemu spoločenstvu a najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (rozsudok Mostaza Claro, už citovaný, bod 37).

bod 50 uznesenie Korčkovská Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52).

čl.38 Charty základných práv EÚ politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov
prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.



  Kristián Csach, 08. 06. 2012 v 01:21 - Res iudicata a podobné rezy

Na chvíľu si odmyslime rozhodcovský rozsudok. Predstavme si plaťák, vydaný pre plnenie na základe neprijateľnej podmienky. Nikto si nič nevšimne, lebo nejde o klasickú aritmetiku (5, 50, 500 %), ale nejaké komplikovanejšie rozloženie práv a povinností, ktoré vytvára nárok. Začne exekúcia.

A teraz modelujme:
a) nejaký iný OS neskôr vydá rozsudok, že takáto klauzula je neprijateľná (účinok pre všetky ďalšie spory). Povinný sa márne domáha zastavenia exekúcie, exekúcia úspešná.

b) Žiadny následný rozsudok sa nevydá. Povinný sa márne domáha zastavenia exekúcie, exekúcia úspešná.

V oboch prípadoch povinný následne podá návrh na súd na náhradu škody (v prípade b) navyše odôvodní neprijateľnosť klauzuly). Ak sa právo EÚ má aplikovať efektívne (teda zakazuje neprijateľné podmienky ako také, nie len rozhodcovské klauzuly), znamená to, že má vymoženú sumu uhradiť povinnému štát? Bude v prípade b) súd (opäť?) skúmať neprijateľnosť klauzuly?

A môžeme potom urobiť tú istú operáciu so spotrebiteľským úverom (4 roky bol zlý vzorec, ročný obrat niekoľko mld. SK), podomovým predajom, kúpnymi zmluvami....

Ak nie, čím sú rozhodcovské rozsudky iné? Kde je to v tom uznesku odôvodnené (nehovorím, že by to nemohlo byť, ale ...)? Ja podobne ako Martin vidím veľké množstvo rôznych odsekov, citátov, ktoré nie sú veľmi prepojené.

Problém so základom nároku na náhradu škody (nepochybne, nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia práva EÚ pôjde mimo nášho zákona 514/2003, ktorý na to skutočne nie je uspôsobený) ale ostáva: zjavné a závažné porušenie práva EÚ. Je to síce súťaž krásy, ale tento prípad to IMHO nie je (o to viac, že nič také z práva EÚ a ani z judikatúry SD v skutočnosti nevyplýva). Ale veď nech na to odpovie Luxemburg, OS sa spýtať môže (ako uvádzal jeden koment na najprave - ale už ho tam neviem nájsť, tam nejako miznú komenty...). Ad D.V.: "Zastávam názor, že ak sa súd dopustí konania, ktoré je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ide o závažné porušenia práva EÚ." Podľa mňa si to takto priamočiaro nemyslí ani Súdny dvor.

A charybda, úprimne, ako vieme odôvodniť, že závažné a zjavné porušenie práva nie je dôvodom pre disciplinárku (ak je to plán, ako urobiť dané opatrenie "rozpočtovo neutrálnym", tak skladám klobúk, diabolský plán).

Rozumiem dobrým úmyslom, ale toto je cesta do pekla.

PS: Ja by som vždy (ako conditio sine qua non), ak ide o nárok na náhradu škody z dôvodu protieuropskej res iudicata (a podobných úkazov) vyžadoval prejudiciálnu otázku. A to kvôli dvom kohútom: prvý raz povie vnútroštátny súd, že je to OK, druhý raz si taký istý vnútroštátny súd mimo opravného postupu (v konaní o náhradu škody) povie, že to OK nie je. Ako chceme korektne odôvodniť, že ten druhý sa mýli menej, ak majú rovnaký zdroj (nazvime to) legitimity?

  Ján Fruhauf, 08. 06. 2012 v 10:15 - k najpravu

Pán Csach, uvádzate, citujem "(ako uvádzal jeden koment na najprave - ale už ho tam neviem nájsť, tam nejako miznú komenty...)". K uvedenému by som ako redaktor najpravo.sk rád uviedol, že odborné komenty NIKDY dodatočne netriedime ani nemažeme ako ste naznačili, selektujú sa jedine pri zverejnení komenty, ktoré nie sú v súlade s našimi pravidlami (pravidelne ide o žiadosti širokej verejnosti o právnu pomoc, ktoré ani okrajovo nesúvisia s témami článkov). My si vážime odborný názor každého nášho čitateľa a nezachádzame s ním tak, ako to naznačujete. Používame jednak vlastný diskusný systém, avšak aj externý diskusný systém DISQUS, ktorého výhodou je okrem iného aj možnosť spravovať si diskusné príspevky zo strany diskutujúceho (teda registrovaný diskutujúci si ich môže sám aj vymazať) a ktorý nie je technickou súčasťou portálu, ale ide o externý zdroj (obdobne ako napríklad buttony LIKE, ktoré sú externým zdrojom FB). Kód DISQUSU je pri každom príspevku, dostupnosť tohto zdroja však nezávisí od nás. Ak teda máte vedomosť o tom, že pri nejakom článku bol nejaký odborný komentár a už sa tam nenachádza, prosím dajte nám vedieť na náš mail: najpravo.sk@gmail.com a pozrieme sa na to, či je chyba u nás alebo mimo nás. Rozhodne však z Vašej strany nie je férové obviňovať nás z mazania názorov našich čitateľov alebo nejakej inej technickej nedostatočnosti.

  Kristián Csach, 08. 06. 2012 v 12:34 - ale to

nebola výčitka, len podpichnutie :-). Rozumiem, nebola v tom zlá viera (ani z mojej strany), portál sa mi páči a prajem všetko dobré.

  Kristián Csach, 08. 06. 2012 v 14:02 - ad "zmiznutý" koment

Ten "zmiznutý" koment sa týkal možnosti prvostupňového súdu podať prejudiciálnu otázku aj v prípade, ak by mal ísť proti právnemu názoru odvolacieho súdu (teda, aspoň tak som pochopil ten reprodukovaný text rozsudku SD). Nemal som pocit, že je to "mimo misu".

Priznám sa, že mám obmedzené znalosti techniky a ani som netušil,že v systéme sa dá stiahnuť koment bez toho, aby to bolo vidno (keďže som lognutý iba na JP a LF, kde to možné nie je). Niekedy sa mi stáva, že pri tom java-script-blokátoroch, antivíroch a podobných zlepšovačoch výkonu sa mi stáva, že sa mi nie všetko zobrazuje. Popravde, čakal som, že mi niekto povie, že to tam je, len ja neviem čítať. ;)

Takže to prosím neberte ako neférové obvinenie ... Bola to proste konštatácia faktu, ako sa mi javil. Ako som písal, portál najpravo sa mi páči, nerozumiem síce častému anonymizovaniu pisateľov, ale nechcem tým otvárať debatu. Svojské prispievanie do diskusií a vylievanie si žlče či riešenie osobných problémov anonymných diskutérov je vždy daň za úspech publicity voči širokým masám (ako sa s tým trápi aj otvorenepravo). Takže ešte raz, sorry, mal som tam dať o jednu dvojbodku-zátvorkuviac.

PS: neholdujem vypisovaniu adresných "informačných" emailov (a aby prípadný čitateľ o pár rokov nemal pocit, že veci ostali nedopovedané iba kvôli tomu, že sa debata presunula inde), tak sorry za spamovanie v diskusii...

PS2: týmto túto technickú vsuvku považujem za uzavretú.

  Juraj Gyarfas, 08. 06. 2012 v 18:37 - uzavretie kruhu

Mne to rozhodnutie pravdupovediac pripadá ako logické uzavretie kruhu "prešovskej" spotrebiteľskej judikatúry. Pri paušálnom odmietaní rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách a zároveň silnom dôraze na ex offo ochranu v exekučnom konaní sa to podľa mňa ťažko dalo rozhodnúť inak.

Uvedomujem si samozrejme možné makroekonomické dôsledky a - čo mi pripadá ešte dôležitejšie - perverzné dôsledky na motivácie zúčastnených strán. Ale čisto z právneho hľadiska je to podľa mňa logický dôsledok reťaze, ktorej chybné ohnivko je podľa mňa niekde inde.

Osobne si myslím, že problém je v paušálnom odmietaní rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, čo nevyplýva ani zo smernice (ako som písal tu a je kuriózne, že tento post súdy opakovane citujú ako relevantný zdroj, hoci judikujú presný opak) a nevyplýva podľa mňa ani zo zákona (ako tvrdili M. Magál a P. Kubina v JR, aj keď viem, že Kristián v Štandardných zmluvách prezentoval opačný názor).

Takže súhlasím, že záver z tohto rozhodnutia pre právny systém ako taký je prinajmenšom bizarný (ako píšeš v bode 4). Ale nevyčítal by som to tomuto rozhodnutiu, skôr niekoľkoročnej judikatúre, ktorá mu predchádzala.

  Martin Husovec, 10. 06. 2012 v 18:50 - ad "prešovská spotrebiteľská judikatúra"

Ospravedlňujem sa za odbočenie, ale tento rozsudok s rozširujúcimi účinkami možno zaujme, keďže sa týka veľa telefónnych "paušálistov". Tiež z "prešovskej spotrebiteľskej školy".

  Kristián Csach, 12. 06. 2012 v 09:21 - Martin

"Odvolací súd pritom nevidí žiadny dôvod na vyvodenie konzekvencii k inej ako dohodnutej kúpnej cene 1,-Sk, pre ktorú sa operátor dobrovoľne v rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky rozhodol. Inú ako predajnú cenu (1,- Sk) zaplatenú na základe kúpnej zmluvy preto odvolací súd nepovažuje z hľadiska záväzku odporcu za relevantnú."

To je dobré.. V Prešove už asi nikto "spotrebiteľský lízing" nedostane.

Škoda, že nevidíme, prečo je tá zmluvná pokuta vlastne "v rozpore s dobrými mravmi". Nemá niekto rozhodnutie OS?

Sa mi páči, ako sa narába s právnymi následkami a preskakuje z hypotézy na hypotézu. Toto bude ale chcieť samostatný post. Podstatné je, že teraz už nemoderujeme (ako to bolo v móde ešte pred pár rokmi).

PS: A vyzerá to tak, že právne posúdenie nároku je síce vecou súdu, neplatí to však pre vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody.

  Michal Novotný, 12. 06. 2012 v 10:24 - Mňa zaujalo toto

"Odvolací súd predmetné konanie mobilného operátora hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s dobrými mravmi."

Problematické ale skôr je, že oni si na tom súde skutočne myslia, že takto je to dobre a správne a pomáhajú... Tie rozsudky ale vyzerajú skôr ako nejaké politické manifesty, niečo v zmysle "My jezdíme do Bruselu/Luxemburgu učit se, jak vám zakroutit krk!" (parafráza originálu K. Gottwalda). Tu nejaká politika Únie, tu nejaká vysoká úroveň ochrany, tu nejaký bežný človek.

Ono s tým právnym posúdením je to také tricky... Dlhodobá judikatúra bola a zostala taká, z tohto hľadiska je ten rozsudok excesom, ale či je správne priznávať niekomu niečo z iného titulu než sa sám domáha (inak povedané, dať mu právo, ktoré si ani neuplatňuje), je na diskusiu.

V tejto veci ale išlo skôr o to, že uplatnenie náhrady škody by si asi žiadalo doplniť dokazovanie, čo v odvolačke v zásade nemožno ( § 120 ods. 4 a § 205a Osp.). Ak to ale nebolo tak, nerozhodli správne.

  Kristián Csach, 12. 06. 2012 v 12:18 - Michal

Uznávam, že otázka vzťahu právny nárok na zmluvnú pokutu verzus právny nárok na NŠ (alebo napríklad ešte silnejší rozdiel: BO - NŠ - plnenie zo zmluvy) je skutočne sporný a je k tomu vysoko divergujúca judikatúra, ale aj tak, chcelo by to trochu viac odôvodniť (najmä, ak pripustíme ich paralelnú existenciu - tiež otázne), nemyslíš?

Ja osobne tiež zastávam pomerne silné stanovisko, že čo žalobca uplatnil (vrátane tvrdeného charakteru nároku), o tom sa má rozhodovať (najmä pod vplyvom toho, že bude preukazovať práve tie skutkové okolnosti, ktoré budú podporovať tento jeho nárok a nie iné, potvrdzujúce iný nárok), ale nemyslím si, že je to "herrschende Lehre" (akceptujem, že môžem byť trochu deformovaný arbitrážou a prísnou kontradiktórnosťou).

Ja práve rozhodnutie v tejto otázke nečítam tak, že problém je nemožnosť doplnenia dokazovania, ale iba to, že: "...v predmetnej veci navrhovateľ evidentne uplatnil nárok zo zmluvnej pokuty, ktorý by mohol byť predmetom samostatného konania. Ide o návrh na plnenie zo zmluvy ( § 80 písm. b) OSP). Právo na náhradu škody je pre zmenu právom z porušenia práva a predpoklady zodpovednostného vzťahu sú iné ako v prípade práva zo zmluvy. Odvolací súd preto v štádiu odvolacieho konania zmenu návrhu nepripustil."

  Juraj Gyarfas, 12. 06. 2012 v 14:01 - aj v médiách

http://presov.korzar.sme.sk/c/6414014/invalidny-dochodca-vyhral-sud-s-mobilnym-operatorom.html

  Michal Novotný, 12. 06. 2012 v 14:13 - Ale

šak jasné - odôvodnené to nie je vôbec, o tom potom, a malo to byť.

Ja som súdil z tej poslednej vety "Odvolací súd preto v štádiu odvolacieho konania zmenu návrhu nepripustil.", že ide o nepripustenie v zmysle § 95 Osp., teda, že výsledky konania nemôžu byť podkladom konania o zmenenom návrhu, keďže zmenený návrh by si v štádiu odvolacieho konania žiadal dokazovanie iných skutočností (preto aj tá argumentácia "predpokladmi zodpovednostného vzťahu").

Ja si nemyslím, že tá tvoja "deformácia" je deformáciou. Čo som čítal staršiu judikatúru do 1948, ale aj dnešnú západnú, v zásade tam vždy posudzovali len to právo, ktoré žalobca uplatnil (a ak ho právne kvalifikoval, tak len takto), ba dokonca niekedy aj dodali, že napr. "keďže zmluva je neplatná, žalobcovi tvrdený nárok nepatrí, a že by nárok existoval z iného titulu, žalobca v konaní netvrdil". Prosto, i v tom je zmysel premlčania - zistiť si, aké právo mám, a uplatniť si ho včas, nielen tak hodiť pár faktov na súd, nech mi tam to právo nájdu. Podľa mňa sa (naša) arbitráž v zásade v tomto smere až tak nelíši (aj u nás predsa rozhodca aplikuje právo ex offo, či? len dôkazy nemôže žiadne ex offo vykonať).

  Tomáš Klinka, 12. 06. 2012 v 14:21 - Populárna poloha prípadu alebo "Ako spotrebiteľ Popolvár zvíťazil nad 12hlavým drakom - operátorom"

http://presov.korzar.sme.sk/c/6414014/invalidny-dochodca-vyhral-sud-s-mobilnym-operatorom.html

Len pár poznámok (otázok) k tej povahe v žalobe uplatneného právneho nároku a k záveru KS PE o nepripustení zmeny návrhu v odvolacom konaní: ide vôbec o zmenu návrhu v zmysle dispozičného oprávnenia účastníka ( § 95 OSP) alebo sa skôr jedná o otázku právnej kvalifikácie skutkových okolností opísaných v žalobe zo strany súdu (veď iura novit curia). Alebo siaha (má siahať?)spotrebiteľská ochrana tak ďaleko, že paragraf, ktorý sa v žalobe nespomenie, nemôže byť v rozhodovaní konajúceho súdu už nikdy aplikovaný?! Inými slovami: vymedzuje žalobca žalobou aj právnu kvalifikáciu uplatneného nároku? Podľa mňa nie, je to parketa pre súd. A to platí aj v prípadoch dilemy BO - NŠ - plnenie zo zmluvy, o ktorom písal Kristián. Ale je tiež možné, že som deformovaný opačne ako on.

  Michal Novotný, 12. 06. 2012 v 14:45 - Veď to

je to ožehavá téma. Ide skôr o to, kde je hranica. Pretože takýmto spôsobom prídeme do extrémov typu I. ÚS 457/2010:

"31. Sťažovateľka v konaní pred všeobecnými súdmi žiadala priznať vydanie bezdôvodného obohatenia a k tejto právnej argumentácii uviedla aj skutkové okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané vykonaným dokazovaním. Konajúce súdy mali za nesporne preukázané, že predmetné manažérske zmluvy bolo možné ukončiť troma spôsobmi, a to dohodou, výpoveďou a zaplatením , pričom jednotlivé možnosti ukončenia zmlúv boli spojené s odlišnými finančnými nákladmi pre spoločnosť. Nadväzujúc na ustálený skutkový stav bolo povinnosťou najvyššieho súdu, ak považoval manažérske zmluvy za platne dojednané, zaoberať sa aj otázkou, či konatelia neporušili povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a svojím konaním nespôsobili spoločnosti škodu, ktorej výška v okolnostiach prípadu by mohla zodpovedať bezdôvodnému obohateniu, ktoré požadovala sťažovateľka v konaní. Ako obiter dictum ústavný súd dodáva, že ak konatelia majú možnosť vybrať si z niekoľkých alternatív ukončenia zmluvného vzťahu, sú pri svojom rozhodovaní povinní zvoliť v intenciách § 135a Obchodného zákonníka taký postup, ktorý by bol pre spoločnosť ekonomicky čo najefektívnejší. Pokiaľ postupom konateľov v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka vzniknú pre spoločnosť ďalšie vopred predvídateľné ekonomické náklady, ktoré za žiadnych okolností nemožno považovať za nevyhnutné, spoločnosti tým vzniká škoda."

V určitom rozsahu asi iura novit curia, ale nemalo by to presiahnuť žalobnú naráciu. To je typický príklad vzťahu zmluvy a BO - ak žalujem o nájomné zo zmluvy (klasický to prípad v slovenskej judikatúre), tvrdím, že žalovaný užíva priestor X na základe zmluvy zo dňa toho a toho, v zmluve v čl. Y je dojednané mesačné nájomné Z. Ak ale by som chcel priznať BO, mal by som tvrdiť, že sa užívaním obohacuje, aká je výška toho obohatenia, či je obohatenie úmyselné alebo neúmyselné/dobromyseľné alebo nedobromyseľné (i keď tu možno existuje zákonná domnienka), čo ale v žalobe založenej na zmluve netvrdím. Ak druhá strana popiera platnosť zmluvy, mal by som zbystriť pozornosť a vyvodiť z toho príslušnú zmenu/doplnenie narácie. Ak obaja vychádzame z platnosti a sporíme sa o iné aspekty, je to typický príklad, kde by mal súd upozorniť na svoj odlišný názor, čím dá možnosť žalobcovi zmeniť/doplniť naráciu.

PS1: PE je značka môjho rodného mesta, takže KS PE znie zaujímavo :-)

PS2: Poradí nejaký technicky zručnejší, ako sa pri písaní do tohto rámčeka dá meniť tvar písma (kurzíva alebo tučné)? Vopred vďaka.

  Xénia Petrovičová, 12. 06. 2012 v 15:53 - Presov

V tom Prešove sa dejú veci...:) http://presov.korzar.sme.sk/c/6414014/invalidny-dochodca-vyhral-sud-s-mobilnym-operatorom.html

  dominika vokalova, 12. 06. 2012 v 22:05 - dominika vokalova

Pokus o návrat k pôvodnej téme - druhá otázka: prejudiciálna

Pripomenutie skutku, stručne. Uvádza sa, že spotrebiteľka si vzala 2x spotrebiteľský úver po 7000,-Sk a vymohla sa suma cca 2000 Eur, a to z dôvodu úrokov, poplatkov napriek neuvedeniu RPMN, úrokov z omeškania vo výške 91,25%, a to na základe rozhodcovského rozsudku založenom na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Teda zjavne všetko v rozpore s právom EÚ. Nechcem vnášať emócie vo vzťahu k tomu, že ide o starobnú dôchodkyňu a musí byť všetkým zrejmé, čo pre ňu exekúcia znamená, ak tretinový systém zrážok z dôchodku je založený na postihnutí dôchodku nad 150 Eur bez ďalšieho. K tomu ale inokedy.

Zdá sa, že vyvstali pochybnosti o dôvodnosti nároku na náhradu škody. V zmysle doktríny CILFIT by asi mala prichádzať do úvahy prejudiciálna otázka. ČO keby sa okresnému súdu "dal podnet" na jej predloženie. Ale akej?

Ak sa nedá spoľahlivo "priamočiaro" konštatovať, že ide o závažné porušenia práva EÚ, vzniká otázka čím všetkým je relativizovaný záver o porušení práva EÚ závažným spôsobom. Bolo by užitočné, ak to by skúsenejší z diskutérov bližšie vysvetlili.

Poukazujem na to, že okrem judikatúry SD EÚ existuje pomerne veľa súdnych rozhodnutí, v ktorým pre zmenu súdy vyvodili konzekvencie z horeuvedených neprijateľných podmienok. Taktiež možno vyhľadať na internete dve žiadosti Európskej komisie adresované vláde SR s počudovaním nad kontroverzným vymáhaním súdmi SR v obdobných prípadoch (http://ekonomika.sme.sk/c/6001377/brusel-nam-hrozi-trestom-za-agresivne-nebankovky.html a http://ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html)

Za takéhoto stavu zastávam názor, že bude veľmi problematické obhájiť prípadný záver, že nejde o závažné porušenie práva EÚ. Skôr by som ocenila, ak by sa v konaní o náhradu škody riešila zároveň aj otázka regresu voči prípadným zodpovedným osobám. A či v tejto súvislosti nevyvstávajú nejaké výkladové otázky nad právom EÚ.

  Kristián Csach, 13. 06. 2012 v 09:39 - prejudiciálne otázky

No, prejudiciálna otázka ešte bude určite v hre minimálne v troch rovinách
1. OS, ktorý bude rozhodovať vo veci náhrady škody
2. exekučný súd, ktorý koná v exekúcii (asi najmenej pravdepodobná možnosť, prekvapivo by v 1 a 2 mohlo ísť o veľmi podobné otázky)
3. nečudoval by som sa, ak by právne mozgy štátu už pracovali na dovolaní s ohľadom na nepredloženie prejudiciálnej otázky; milé.

Ani jednej veľmi nechcem pomáhať.

Nepochybne, je veľké riziko, že SD povie (čo určite povie), že posúdenie závažnosti a zjavnosti je úlohou vnútroštátneho súdu. Ale tomu sa dá sčasti zabrániť formuláciou otázky.

Najmä ale, neuškodilo by trochu self restraint pri rozhodovaní o závažnom a zjavnom porušení EÚ práva v oblasti, ktorú EÚ právo prenecháva vnútroštátnej úprave, navyše, ak ide o zodpovednosť štátu za nekonanie súdneho aparátu. Viem, že nesprávny postup pri exekúcii je uznávaným dôvodom pre nárok na náhradu škody voči štátu, ale aj tak.

Úprimne, ako outsider sa mierne usmievam pri predstave, ako sudca OS bude rozhodovať o nároku na náhradu škody voči štátu, z dôvodu, že sudcovia NS nekonali a to v intenzite "závažného a zjavného porušenia práva". Nehovorím, že je to nemožné, ale ...

K skutkovému stavu: takže niekto si vezme 14K SK, zaplatí 2K a štát v konečnom dôsledku uhradí zvyšok istiny (nehľaďme teraz na neprijateľné podmienky, ale len na istinu)? To chce súd povedať? Alebo, istinu si môže vymáhať a len neprijateľné klauzuly uhradí štát? Alebo len tie, ktoré uhradila? Alebo neuhradí štát nič, lebo sú neplatné a nemá sa z takých platiť?

Opäť otázka, ako to odoberieme od veriteľa?

Ešte raz, kde je primárne porušenie EÚ práva - u zdroja ohrozenia, prečo nikto nepodá voči nemu žalobu na náhradu škody, ale hľadá sa deep pocket?

  Michal Novotný, 13. 06. 2012 v 09:44 - Ad prejudicialka

nie som skúsenejší z diskutérov, ale podľa mňa by prejudicialka mohla znieť asi tak,

či možno považovať za závažné porušenie práva Únie, najmä čl. xy smernice 93/13/ES, zakladajúce právo na náhradu škody voči členskému štátu situáciu, ak súd členského štátu umožní vykonanie exekúcie v prospech dodávateľa proti spotrebiteľovi

a) na vymoženie plnenia z klauzuly zmluvy, ktorá (v dôsledku prehnane vysokej sankcie) neprijateľnou podmienkou podľa čl. 3 smerncie 93/13/ES, hoci na toto plnenie bol spotrebiteľ zaviazaný rozhodcovským rozsudkom, ktorý nenapadol žalobou o jeho zrušenie, a hoci súd, povoľujúci exekúciu, mal podľa vnútroštátneho práva k dispozícii oprávnenie, aby vykonanie exekúcie odmietol,

b) za rovnakých podmienok ako v písm. a), avšak súčasne rozhodcovská doložka, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého sa vykonávala exekúcia, bola neprijateľnou podmienkou v zmysle čl. 3 smernice 93/13/ES.

Sú podľa mňa štyri zásadné možnosti:

1. ESD sa tým "odmietne zaoberať", lebo povie, že je to vlastne výklad vnútroštátneho práva, ale povie nejaké všeobecné múdra, ktoré budú použiteľné;

2. ESD povie, že to nie je závažné porušenie práva Únie,

3. ESD povie, že to je závažné porušenie práva Únie,

4. ESD povie, že by to mohlo byť, ale treba aby národný súd zistil toto a toto.

Všetky možnosti sú lepšie ako dnešný stavm - a) bude pre národný súd znamenať sťaženie jeho arg. pozície vo vzťahu k porušeniu práva EÚ a bude si žiadať argumentovať primárne národným právom (kde zákon č. 514/2003 Z.z., ako už bolo povedané, nie je veľmi nápomocný), b) a c) by bolo tak či onak jasné, a d) poskytne nár. súdu návod, čo má zisťovať (a potom to vlastne bude buď b/ alebo c/).

  Michal Novotný, 13. 06. 2012 v 09:53 - Ad Kristian

A čo tak oprášit § 451 ods. 2 Oz. in fine - majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov?

Ak podľa Krajského súdu v Prešove je tá neprijateľnosť taká zjavná, čo tak takýmto originálnym spôsobom prispieť k diskusii o priamej horizontálnej aplikácii smerníc?

Nesie to v sebe len dve riziká:

1. že to musí uplatňovať prokuratúra (tá prokuratúra, ktorá nie je schopná nikoho odstíhať za úžeru a naopak stíha tých spotrebiteľov za úverové podvody),

2. že musí niekto povedať, že exekučné konanie, prebehnuvšie v réžii súdneho exekútora a pod dohľadom súdu, je vlastne nepoctivý zdroj...

Bolo by to ale veselé.

  Martin Maliar, 13. 06. 2012 v 09:56 - Závažné porušenie práva EÚ

Myslím, že ani jeden z diskutujúcich tu a priori neschvaľuje, že spotrebiteľský úver sa poskytuje pri 100% úrokoch p.a.
Ide však o uhol pohľadu na dôsledky, ktoré z toho vyvodíme.
Ak si vezmeme situáciu, že ja si od kamaráta požičiam dnes 10 EUR a o týždeň mu ich vrátim a za to ho pozvem na pivo, ktoré bude stáť 1,5 EUR, tak v zmysle doktríny, ktorá sa tu presadzuje ide o exemplárny prípad úžery. RPMN v tomto prípade sa bude pohybovať v neuveriteľných výškach (rádovo tisícoch %)
Poskytovanie peňazí za odplatu je len inou formou poskytovania služieb.
Minule som sa bol ostrihať v Bratislave, kde som zaplatil 9 EUR a predtým zase v Stropkove, kde ma to stálo 2 EUR – tie praktiky v BA sa mi podobajú na úžeru.
Kúpil som si tiež značkový parfém za 70 EUR. Vedeli ste, že výrobné náklady naň sú do 5 EUR? Nepripadá Vám to ako úžera?
Na všetky mnou uvádzané prípady je možné samozrejme konštatovať „to je iné“. Ja by som chcel vedieť „v čom“.
Spotrebiteľ by mal byť chránený tak ako každý iný poctivý predávajúci, či kupujúci. Nejde pritom o žiadne mystické pravidlá, ale o normálne pravidlá na trhu, ktoré myslím konsenzuálne chceme aby boli presadzované, t.j. aby poskytovateľ služieb, či predajca presviedčal kvalitou svojich výrobkov, alebo služieb a nie uvádzaním zavádzajúcich informácií získaval výhodu voči iným, či kupujúceho poškodzoval (napr. v Poľsku majú lacnejší pozinkovaný plech – obsahuje ale ½ obsahu zinku ako produkty výroby v SR).
Možnože to tak na prvé priblíženie nepripadá, ale v tomto rozhodnutí sa prelamujú viaceré právne princípy (v tomto prípade ide o akúsi formu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý poznáme zo správneho poriadku – preskúmanie mimo odvolacieho konania). Dokonca sa prelamujú právne princípy na ktorých je budované právo EU - prelom v priznaní priameho horizontálneho účinku smernici? (čo si spomínam, na túto hranicu sa dostal ESD v prípade Unilever, ale v iných inetenciách, pričom vymedzil aj predpoklady, za ktorých splnenia je to možné)
Závažné porušenie práva EÚ – ktorých konkrétnych ustanovení práva EU? Ktorých konkrétnych ustanovení smernice 93/13/ES? Nie je správne transponovaná? To je žiaľ po prečítaní pre mňa zahalené rúškom mystiky. Prečo sa radšej neuvedie, že ide o také porušenie pravidiel výkonu práv, ktoré je a zjavne bolo nezlučiteľné s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom? Skúsme možno hľadať riešenia týchto problémov v našom práve.
Čo tak prelomiť všeobecnú mienku o § 61 EP (navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené), keďže ako už na stránkach Lexfora bolo uvádzané, neznamená to to, čo by na prvý pohľad z toho vykúka, ale inštitút známy z minulých právnych úprav (porovnaj napr. § 146 a nasl. 113/1895 ř.z. civilního řádu soudního). Tu ja vidím (aj keď tŕnistú) cestu.
Nedá mi v pri písaní týchto riadkov taktiež nespomenúť si na dve veci
Knihu - http://www.martinus.sk/?uItem=52423
Michala Bobeka http://www.eui.eu/Personal/Researchers/mbobek/docs/textual.pdf


  Kristián Csach, 13. 06. 2012 v 11:18 - Michal & Martin

Presne tak, tiež to vidím iba na majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. A práve preto mi to tiež pripadá veselé (navyše, ak zvážim našu doterajšiu "prax" k tomuto ustanoveniu).

Martin - súhlas.

  BZ, 13. 06. 2012 v 18:30 - K p. Maliarovi

Pán Maliar, dovolím si namietnuť Vášmu tvrdeniu, že poskytovanie peňazí za odplatu je len inou formou poskytovania služieb.
Peniaze samy o sebe hodnotu nemajú. Sú len vyjadrením hodnoty veci a služieb, ktoré za ne kupujeme. Tak ako je nezmyselne kúpiť 1000 korún za 2000, tak je nezmyselne požičať 1000 korún s tým, že mi na úrokoch vráti spolu 2000 korún. Ani to nemusíte nazvať službou, stačí ak to nazvete predajom 1000 korún na splátky. Takisto aj úroky z bežných bankových úverov by mali byt založené na princípe, že to čo za požičané peniaze vytvoríte, tak časť vášho výtvoru (zisku) pripadne banke ako úrok. Ale tento úrok nebol tvorený peniazmi ale vašou tvorbou. Ak do toho vnesiete Váš princíp začne sa ekonomika, trh rúcať. Peniaze nemôžu vytvárať peniaze.
Takisto sa nepresadzuje doktrína ako ste opísali o 1,5 eurovom pive za 10 eurovu pôžičku. Zrovnali ste nezrovnateľné. V uvedených prípadoch zdá sa mi, že nebankovky si zamenili právne inštitúty, ako inštitúty, ktoré slúžia na zabezpečenie fungovania hospodárskych vzťahov (ktoré slúžia na dosahovanie zisku), priamo za inštitúty ktoré zisk priamo vytvárania, bez potreby vytvárať pridanú hodnotu. A je to aj existencia týchto subjektov, ktorá ohrozuje fungovanie trhu, nakoľko rýchlo bez akejkoľvek adekvátnej protihodnoty odčerpáva disponibilné zdroje od spotrebiteľov.

  Martin Maliar, 14. 06. 2012 v 09:12 - Skúsim pozorne a vecne

Tvrdíte, že peniaze osebe nemajú hodnotu. Ja tvrdím, že majú a sú majetkovou hodnotou. Ak pôjdem zajtra do Poľska a pôjdem do zmenárne, kde poviem, nech mi dajú zloté, tak asi mi nepovedia, že "Dáme Vám koľko chcete...aj tak nemajú osebe hodnotu".
Je nezmyselné kúpiť si 1000 EUR za 2000 EUR - to čo si kupujete, je predsa časová hodnota peňazí. Ak by platilo Vaše tvrdenie, tak neriešime predsa Grécko, španielsko dnes.

Alebo OK. Požičajte mi dnes 1000 a ja vám sľubujem, že Vám ich vrátim zajtra. Ja to ale neurobím a vrátim Vám ich o 3 roky - nemali by ste chcieť ani úrok z omeškania, veď je "nezmyselné kúpiť si 1000 za inú sumu ako 1000).

Ak vnesiem do toho môj princíp, tak sa nezačne rúcať ekonomika. Ja vychádzam z ekonomiky a motivácií ľudí tak aké v skutočnosti sú. Karol Marx mal čiastočne iné názory, ale nepodarilo sa ich osvedčiť v praxi, keďže sa ukázalo, že motivácie ľudí "v mase" sú iné ako idealistické.
Peniaze nemôžu vytvárať peniaze - systém frakčného bankovníctva teda neexistuje.

  Martin Maliar, 14. 06. 2012 v 11:24 - Existencia iných subjektov ako banky

Áno, existencia niektorých z týchto subjektov na trhu sa javí ako problém, keďže sú v stave postupovať ako úžerníci. Myslím však, že sa tento problém opakuje celými storočiami - páchanie trestnej činnosti v súvislosti s poskytovaním peňazí. Musia a existujú mechanizmy, aby spotrebiteľ zvrátil svoje rozhodnutie o požičaní peňazí. Nemyslím si však, že je správne vydať sa na tú cestu, že je správne, ak niekto "odčerpá spotrebiteľovi zdroje" a štát mu tieto zdroje doplní. Toto je podstata toho, o čom sa tu diskutuje.

  Tomáš Klinka, 15. 06. 2012 v 11:46 - včerajší rozsudok C-158/11

1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.

2. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
http://curia.europa.eu/jcms/jcms/P_88544/

  Kristián Csach, 21. 06. 2012 v 17:46 - III. ÚS 361/09

Len pre poriadok jednu notorietu (III. ÚS 361/09): "Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16. apríla 1985, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005 z 31. mája 2006). Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7. októbra 2004)."

Bude mať význam vtedy, ak by sme povedali, že spotrebiteľ plnil bez hmotnoprávneho titulu...

  Kristián Csach, 21. 06. 2012 v 23:43 - doplnenie

Aby som nevyzeral, že mystifikujem neúplne informovaných, ktorým sa nechce čítať fulltext (v poslednom čase nikdy nedopíšem komenty tak, ako by som chcel). Citované rozhodnutie ÚS nie je nález, ale iba uznesenie, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a tento prístup (interpretácia napadnutého rozhodnutia, nie je úplne jasné, či to interpretuje ÚS sám) bol považovaný za ústavnoprávne kóšer.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím