lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Janík (1)
Lucia Palková (1)
Paula Demianova (1)
Martin Estočák (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Gera (1)
Tibor Menyhért (1)
Marcel Jurko (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Kurian (1)
Róbert Černák (1)
Gabriel Volšík (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
Marek Maslák (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Marcin (1)
David Halenák (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Kohútová (1)
peter straka (1)
Robert Vrablica (1)
Tomas Kovac (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Šrámek (1)
Ján Pirč (1)
Igor Krist (1)
Gabriel Závodský (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Hudec (1)
Viliam Vaňko (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Svoboda (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Matej Košalko (1)
I. Stiglitz (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavol Mlej (1)
David Horváth (1)
Tomáš Ľalík (1)
Katarína Dudíková (1)
lukasmozola (1)
Peter K (1)
Dušan Rostáš (1)
Dušan Marják (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Adamova (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Šorl (1)
Michal Ďubek (1)
Vladimir Trojak (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Michalov (1)
Petr Kavan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomáš Demo (1)
Ladislav Pollák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Anekdota z reštitučného konania - alebo 20 rokov čakania

Tomáš Klinka, 26. 06. 2012 v 20:49

Poznáte to. Na úrade plynie čas akosi inak - pomalšie. Okolitý svet beží svojím každodenným cvalom, ale v tichých chodbách úradu sa vlečie každá minúta. Veru, čas je relatívny, súhlasím s Einsteinom - inak plynie pre úradníka a inak pre účastníka. Ani sa nenazdáte a váš návrh, podanie alebo žiadosť sa stratí pod nánosom niekoľkomesačného, či - prepytujem - ročného prachu.


Tak sa stalo aj v našom reštitučnom konaní. Väčšinu 90-tych rokov spis prespal spolu s úradom, dva krát ho potom oprášil súd, ocitol sa nadlho opäť v dôverne známej úradnej skrini, v ktorej driemal až do r. 2007, keď zopár sťažností donútilo úradníka spis vybrať, oprášiť a presunúť na svoj stôl, vedľa kávy a obedára. Ale nie, nechcem byť arogantný k úradníkovi, od ktorého reštituent naozaj nemôže očakávať viac, ako je adekvátne jeho platu a ako od neho požaduje jeho riaditeľ. A ten zas nebude svojho podriadeného dusiť a trvať na tom, aby sa snažil, keď sám riaditeľ dobre vie, že mu stačí občas odpísať tým pár obťažujúcim sťažovateľom a zvyšok spisov úspešne vyhnije v skriniach. Citujem riaditeľa z jeho oficiálneho úradného vyjadrenia: „...vznikla situácia, že pracovníci primárne riešia sťažovateľov na úkor reštituentov, ktorí poctivo čakajú.“ A veru, reštituenti čakajú – či už poctivo, teda bez slova podľa riaditeľových predstáv alebo sa občas aj ozvú – a stále čakajú ... už dlhých takmer 20 rokov. Máloktorí z pôvodných vlastníkov, ktorí si uplatnili reštitučný nárok v roku 1992, ešte žije. V priebehu posledných dvoch desaťročí väčšinu z nich vlastné reštitučné konanie prežilo, žije ďalej alebo len tak živorí. Na „čakacie“ miesto pôvodných vlastníkov nastúpili ich deti, tiež už nie najmladšie. Aj to je vizitka štátu, právneho štátu! Na jednej strane chápem aj riaditeľove argumenty – málo ľudí, veľa spisov – ale všetkého do času: dvadsať rokov predstavuje jednu ľudskú generáciu a akékoľvek takto dlhé konanie (úradné či súdne) jednoducho nemôže byť ničím ospravedlniteľné.

Aké však bolo moje prekvapenie, keď som narazil na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 10/2012 z 19. apríla 2012, ktorý uviedol: „Navrhovateľ má nárok na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48 Ústavy SR, avšak tieto prieťahy nespôsobil odporca. Odporca počas celého správneho konania bol činný a s navrhovateľom komunikoval prostredníctvom korešpondencie. Pri reštitučných nárokoch ide o značne rozsiahlu agendu, ktorá je zložitá a časovo náročná a vzhľadom na počet zamestnancov (4), nie je objektívne možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote tak, ako to ustanovuje Správny poriadok, nakoľko na jedného zamestnanca pripadá cca 900 spisov. V predmetnom konaní nejde o svojvôľu správneho orgánu. Táto situácia je spôsobená vážnymi a objektívnymi dlhotrvajúcimi dôvodmi (nízky počet zamestnancov), ktorých riešenie (navýšenie počtu zamestnancov) nespadá pod právomoc odporcu. S poukazom na uvedené dospel senát Krajského súdu v Bratislave k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho podľa § 250t ods. 4 veta štvrtá OSP zamietol.

Tak si to zhrňme: ak úrad účastníkom počas 20-rokov posiela v rámci reštitučného konania korešpondenciu (napr. pravidelné blahoželania k meninám a iným významným výročiam) a na úrade pracujú štyria úradníci, ktorí musia týmto spôsobom vybavovať 900 spisov, majú tieto objektívne dôvody prednosť pred právom účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR resp. právom na prerokovanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd v Bratislave tak dokázal šmahom ruky a bez náznaku ústavnoprávnej argumentácie poprieť dlhodobú a značne rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR k čl. 48 ods. 2, ktorý bez výnimky vylučuje personálne, organizačné alebo administratívno-technické problémy všeobecných súdov z malej množiny ústavne prípustných dôvodov ich „vyvinenia“. Výstižne to formuloval Ústavný súd ČR: "„Pro posuzování zbytečných průtahů v řízení a nepřiměřené délky řízení není rozhodující, zda jsou případné průtahy způsobovány subjektivním faktorem stojícím na straně soudu (resp. rozhodujícího soudce) či objektivním faktorem, jenž zahrnuje celkovou úpravu organizace soudnictví včetně množství napadlých věcí či nedostatečného administrativního a technického zázemí soudů. Podle přesvědčení Ústavního soudu je to státní moc jako celek (!!! T.K.) - bez ohledu na její dělení do jednotlivých složek - která má jednotlivci garantovat ochranu jeho práv; nezbytným atributem takové ochrany je také její včasnost. Z hlediska postavení jednotlivce proto není - v zásadě - významné, jaké příčiny vedly ke stavu, kdy o jeho věci není rozhodováno dostatečně rychle. Případné nedostatky v tomto směru nemohou jít k tíži těch, kteří od soudu právem očekávají ochranu svých práv v "přiměřené lhůtě". Pro účely posuzování průtahů v řízení je nicméně klíčovým faktorem skutečnost, zda průtahy spočívají toliko na straně státní moci (soudu) nebo jsou vyvolávány také jednáním účastníků řízení či přímo stěžovatelem.“ Preto prax správnych súdov reprezentovaná vyššie citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave nenapomáha, ale naopak škodí ochrane práv účastníkov a vo svojich dôsledkoch konzervuje katastrofálny stav na niektorých úradoch. Priestor na svojvôľu má správny súd v konaní proti nečinnosti podľa § 250t OSP naozaj široký, pretože proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie; do úvahy prichádza len ústavná sťažnosť.

Aké ďalšie prostriedky ochrany má účastník konania v obdobných prípadoch k dispozícii? S dozorujúcim prokurátorom sme sa zhodli na tom, že takmer žiadne, čo je tiež na zamyslenie aj pre legislatívu. Bolo by namieste uvažovať napríklad o posilnení právomoci prokurátora. Bez predchádzajúceho podania návrhu proti nečinnosti podľa § 250t OSP nemá právomoc konať ani Ústavný súd SR, ktorý takéto sťažnosti smerujúce proti nečinnosti úradov od zavedenia § 250t do OSP odmieta v zmysle princípu subsidiarity ústavnej ochrany. Aj z toho je možné vidieť, že v praxi má tento inštitút často nulový význam a môže byť doslova zneužitý na ochranu štátnych úradov pred doternými sťažovateľmi, ktorým správny súd prizná akúsi imunitu pred samotnými účastníkmi a ich ústavnými právami. Asi naozaj ostáva len poctivo čakať a dúfať, že kratšie ako ďalších dvadsať rokov.


Názory k článku Anekdota z reštitučného konania - alebo 20 rokov čakania:


  Juraj Gyarfas, 27. 06. 2012 v 16:04 - ...

Milý a vtipne napísaný príbeh. Aj keď v dôsledkoch skôr na zaplakanie.

Nie je to čistý prípad na ústavnú sťažnosť?

  obsazeny.cz, 27. 06. 2012 v 17:21 - obsazeny.cz

a já zrovna zítra měl mít restituční spor se spisovkou xxx/1992. odročeno. :-)

  Xénia Petrovičová, 28. 06. 2012 v 12:37 - právne prostriedky

1. § 50 správneho poriadku - moze rozhodnut nadriadeny organ, co , uznavam, nie je vzdy realne- ved kto by si restitucne rozhodnutie zobral na seba
2. nahrada skody sposobena nespravnym uradnym postupom (?)


  Tomáš Klinka, 28. 06. 2012 v 14:16 - prinútiť úrad konať = vážny problém

AD Juraj: ďakujem. Spolu s viacerými kolegami sme sa zhodli na tom, že za daného stavu už naozaj niet inej cesty, ako cez Ústavný súd. Tento záver, s prihliadnutím na to, že v správmom konaní, kde (na rozdiel od súdneho konania) by mali byť objektívne väčšie možnosti účinného "tlaku" na nečinný štátny orgán, sám osebe dosť vypovedá o biednom stave vymožiteľnosti práv reštituentov. A to nehovorím o vecnom vybavovaní samotných reštitučných nárokov (to je na samostatný post a možno aj na ďalšie konanie pred Ústavným súdom:)

Ad Xénia: čo sa týka možnosti uplatnenia atrakcie - táto je podľa mňa vylúčená, pretože niet správneho orgánu, ktorý by na seba vzal právomoc meritórne rozhodnúť v zmysle § 50 Správneho poriadku. Tým orgánom totiž musí byť "správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní" a o odvolaní proti rozhodnutiam o reštitučných nárokoch obvodného pozemkového úradu rozhoduje príslušný krajský súd ( § 9 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb. + Tretia hlava Piatej časti OSP). Správny súd nie je správny orgán...

Áno, náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza samozrejme do úvahy ako satisfakcia za zbytočné prieťahy (nesprávny úradný postup). Nie je to však prostriedok nápravy tejto nezákonnej (či dokonca neústavnej) nečinnosti. Je to len akési "bolestné" pre reštituenta, ktorým štát sám priznáva (alebo ho súd donúti priznať), že v tomto konkrétnom reštitučnom konaní (podobne ako v desiatkach či stovkách ďalších) absolútne zlyhal. A o tom je potrebné verejne hovoriť.

  Kristian Neugierig, 29. 06. 2012 v 06:22 - Trochu off topic

S tými pozemkami je to celkovo asi biedne. Zoberme si nečinnosť všetkých pozemkových úradov v pozemkových úpravách, ktorých účastníkmi sú azda všetci obyvatelia SR, lebo každý má aký-taký kúsok pôdy. A tie napriek tomu, že boli nariadené priamo zákonom, doteraz v niektorých katastroch ani nepostúpili z prípravného konania.

Neviem si predstaviť, čo by to vyvolalo, ak by sa každý začal domáhať rozhodnutia a nebodaj ešte nemajetkovej ujmy... Pozemkové úpravy sú typickým prípadom, kedy zákonodarca prijme zákon z vládneho návrhu a štát na to nemá peniaze, a ešte sa na to aj odkazuje v korešpondencii s účastníkmi, čí sám priznáva, že je neschopný a koná protiústavne.

  Xénia Petrovičová, 29. 06. 2012 v 09:20 - donutit urad konat+pozemkove upravy

Ad Tomáš- 1. nezpozrela som si dobre stav opravnych prostriedkoch v tychto konaniach...ale ta moznost atrakcie je aj tak dost sci-fi...
A k tomu konaniu proti necinnosti podla OSP je este dobre doplnit, ze zalobe ma predchadzat vyuzitie prostriedkov podla osobitneho predpisu, t.j. staznosti. teda celkovo treba podat najprv staznost, potom zalobu proti necinnosti a potom pripadne ustavnu staznost
2. s tou náhradou škody by to asi tiež nebolo jednoduché, ale viem si predstaviť, že by úspešné uplatnenie nároku dalo veci do pohybu...možno už samotné predbežné prerokovanie... Súdne trovy by pre pozemkový úrad znamenali pomerne nepríjemné náklady...

Ad Kristian - pozemkove upravy nie su nariadene zo zakona... su tam uvedene podmienky za akych ich mozno nariadit; pokial ste mali na mysli ROEP, tak ten sa vykonava podla harmonogramu schvaleneho vladou, teda vlada urci kde sa v danom roku toto konanie zacne...je to hlavne otazka financii, inak by to bolo hotove uz asi vsade. Niektore ROEPy sa umelo predlzuju z rozmanitych dovodov...

Ad Kristian

  Kristian Neugierig, 29. 06. 2012 v 12:30 - Ad Xenia

Nemyslel som ROEP. Myslel som pozemkove upravy a konkretne §28 zakona
330/1991. Podla mojich vedomosti tak poslusne vsetky urady spravili a to bolo vsetko co sa stalo. Podla mna neobstoji ani argument ohladom financii... Lebo v niektorych obvodoch sa pozemkove upravy uskutocnili a vznikol nespravodlivy stav, kedy sa nemali vobec ani ako preverit podmienky podla §7 ods. 4, kedze pripravne konanie zastalo v stadiu nariadenia a niekde zo "zahadnych" dovodov pokracovalo. Harmonogram schvaleny vladou nie je nikde v uvedenom zakone spomenuty a keby aj bol, tak to zavana totalitou. K poz. upravam sa malo pristupovat podla §7 ods. 2 písm a), a to samozrejme konformne s ustavou, ktora garantuje kazdemu dostatok toho (rovnost v konani pred organmi, pravo na prerokovanie veci bez prietahov,...), aby sa nedialo to, co sa deje...

  Tomáš Klinka, 03. 07. 2012 v 08:32 - Trestnoprávna zodpovednosť úradníka

Doteraz ma to ani nenapadlo, ale po prečítaní publikácie VIA IURIS - Zodpovednosť verejných činiteľov (Juraj G. je spoluautorom) som náchylnejší podať prípadne aj trestné oznámenie a skúsiť vyvodiť voči lenivému alebo nekompetentnému úradníkovi osobnú trestnoprávnu zodpovednosť. Skutková podstata prečinu Marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Trestného zákona. Pravdepodobne už samotné pohrozenie trestným stíhaním konkrétnej osoby by malo preventívny efekt. Tu je však zásadným problémom veľmi častá fluktuácia úradníkov (vrátane vedúcich), ktorý niekedy stihnú zo spisu len zotrieť prach. Podávanie trestných oznámení zo strany účastníkov správneho konania je naozaj krajné riešenie a už len zvažovanie tejto možnosti indikuje neštandardnosť situácie. Ale na hrubé vrece, hrubá záplata...
http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/analyzy/20110401-viaiuris-zodpovednost-verejnych-cinitelov.pdf

  Ondrej Pivarči, 13. 07. 2012 v 15:34 - zaujímavé

A nie je tak náhodou akosi podľa akejsi konštatnej judikatúry ESĽP nejakou takou obyčajou, že na prieťahy v konaní, ktorého primeranosť čo do dĺžky je chránená čl. 6 Dohovoru (EDĽP), neplatí výhovorka v podobe personálnej poddimenzovanosti orgánu, počtu spisov a vôbec celého materiálno-organizačno-personálneho substrátu? Pretože potom možno na 1 okresnom súde ponechať 1 sudcu a neustále sa vyhovárať, že na neho pripadá 20 000 spisov. Čiže tu ide nielen o ignoráciu judikatúry Ústavného súdu SR, ale aj o porušovanie medzinárodnej zmluvy (EDĽP).
Niekde v judikatúre ESĽP sa mi matne čosi vybavuje o "pozitívnom záväzku štátu pri tvorbe práva v rámci ochrany ZPaS", nebolo by preto na škodu veci, pokiaľ by bol štát povinný konať (od normotvorcov po realizátorov) v prípadoch, že nestíha lehoty, aj "ex offo" vo veci nápravy (no škoda, že ESĽP si takúto moc donútiť ho k tomu nemôže "atrahovať").

Priestor na svojvôľu podobného typu majú takmer všetky druhostupňové (zväčša krajské) súdy, ktoré vedia, že keď rozhodnú potvrdzujúcim rozhodnutím, ich svojvôľu obmedzí akurát práve Ústavný súd SR na základe komplikovanej ústavnej sťažnosti. Takých svojvoľných rozhodnutí ako je v danej veci 1S/10/2012, len ja poznám vyše 30.

Trošku by pomohla majetková zodpovednosť sudcov pri flagrantných ignoráciach hmotného práva a bez nejakých extra výnimiek pri ignorácii procesného práva. Áno, možno majú na starosti veľa agendy, to nech ale rieši štát, to účastníka nezaujíma v odpovedi na sťažnosť.

"Ale nie, nechcem byť arogantný k úradníkovi, od ktorého reštituent naozaj nemôže očakávať viac, ako je adekvátne jeho platu a ako od neho požaduje jeho riaditeľ. A ten zas nebude svojho podriadeného dusiť a trvať na tom, aby sa snažil, keď sám riaditeľ dobre vie, že mu stačí občas odpísať tým pár obťažujúcim sťažovateľom a zvyšok spisov úspešne vyhnije v skriniach." - no veru, ani ja nechcem byť arogantný k anesteziológovi v nemocnici, keď nie je schopný vykonávať viac, ako je adekvátne výške jeho platu ... atď. No tak to by sme dopadli. Čiže nič v skriniach hniť nebude! Na psa mráz by však prišiel zase iba s majetkovou zodpovednosťou, najlepšie solidárnou, resp. proporčnou medzi vedúcim a pracovníkom (potom bude nadriadený na podriadeného ručať, avšak zároveň bude za jeho chyby ručiť - podľa OZ, alt. ZP, OBZ ...).

Inak, prokurátor môže podľa § 250t ods. 2 O.s.p. po upozornení prokurátora bez odozvy ísť s návrhom na súd priamo voči OVS, pričom tam odpadá prekážka rozhodnutej veci, pretože prokurátor nie je účastník (ad T.K. a záver článku).
Podľa mňa by to preto chcelo iné ... informáciu na stránke Ústavného súdu SR, ktorých 42 opravných prostriedkov treba vyčerpať a akým spôsobom (najlepšie priamo so vzormi-formulármi žalôb či iných podaní), aby sťažnosť nebola suspendovaná pre ich nevyčerpanie. Keď kvôli komplikovanej štruktúre spoločnosti chceme mať komplikovanú legislatívu, tak nech štát aspoň pomáha ľuďom sa v ich oprávneniach a možnostiach zorientovať (viď daný príklad) ... bola by to možno famózna prevencia určitej "kriminality z frustrácie", resp. skutočnosť znižujúca počty samoodchodov zo sveta.

  Ondrej Pivarči, 13. 07. 2012 v 15:56 - ešte ad Kristián N a pozemkové úpravy

Radšej keby štát zabránil drobeniu pozemkov (a nielen lesných a poľnohospodárskych pod tie výmery, ale všetkých) cez dedičské konania, pretože ROEP a pozemkové úpravy sú iba zdrojom neuveriteľných kšeftov s výmenou pozemkov a iných "legalít", ktoré nie raz robia z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR iba kúsok papiera popísaného perom. Ešte keď do toho vpadnú výsledky reštitúcii, určovačky, zmluvné vzťahy, vydržania a existuje x zákonných režimov pozemkových spoločenstiev (záhradková osada, urbariát, komposesorát, "logistický park" a pod.), tak sa v tom ani svorka diviakov nevyzná, nedajbože aby to zastrešoval (skôr zastrašuje) jediný orgán (napr. geodézia zvaná správa katastra). Už evidencia katastra nehnuteľností má x medzier (niečo na LV nie je, niečo LV nemá, niečo nie je na mape, niečo je zle pomerané a zakreslené v operáte, niečo ...), nieto ešte aby sa v tých ostatných 42 verejnoprávnych a polohybridných predpisov upravujúcich pozemky a narábanie s nimi aj niekto vyznal, tobôž aby popri tom vykonával svoje povolanie ako strojár, učiteľ, kuchár, lekár a pod. Preto prvý krok by mohlo byť zjednotenie verejnoprávnej pozemkovej legislatívy do "superkatastrálneho zákona" a tej privátnoprávnej časti do OZ, ktoré si potom vedľa seba otvorím a vidím hneď, čo mám / nemám / môžem / nesmiem robiť s pozemkom, ktorý vlastním / držím / myslím si, že držím.

Keby sa každý začal domáhať rozhodnutia a nemajetkovej ujmy a nebodaj by sa to občas dostalo pred ESĽP či Ústavný súd SR, kto donúti parlament, aby v tom guláši urobil poriadok? Pretože inak sa jednotlivec nedomôže práv, nakoľko ani pomaly nebude vedieť, akých. Potom tie úžasné hospodárske straty ... koľko pôdy takto leží ladom v neprehľadnom právnom režime, resp. sa s ňou načierno kšeftuje a špekulanti ju hromadia tlakom.

U nás však nemáme ani "superficies solo cedit" a riešime potom také podivuhodné otázky ako "nadobúdanie vlastníckeho práva k stavbe vytvorením veci", pričom oná stavba je vecou nehnuteľnou, a vlastnícke právo sa k nej nadobúda ktovie čím (vytvorenie veci katastrálny zákon ani § 132 OZ nepozná). Čo potom chceme od pozemkových úprav, keď sa nám v tom budú motať aj vlastníci stavieb na nich (samozrejme zásadne odlišní od vlastníkov pozemkov, však ujo Murphy), nájomcovia a iní srandisti, z ktorých mnohých sa to hospodársky a nielen dotýka, no napriek tomu ich sotva správny orgán berie ako účastníkov konaní.





  Kristian Neugierig, 16. 07. 2012 v 13:19 - Ad Onrej

Je to tak, súhlasím. Nachádzame sa v takom stave. Asi každý vie, že potrebujeme reformu súkromného práva. Len mám strach, že chyba asi bude niekde v celej spoločnosti a náprava spoločnosti býva často zdĺhavý proces, ak vôbec úspešný...

  Tomáš Klinka, 19. 02. 2013 v 13:33 - informácia o výsledku na Ústavnom súde

Dnes som sa dozvedel, že Ústavný súd na základe sťažnosti reštituenta ZRUŠIL v článku spomínané uznesenie Krajského súdu v Bratislave z apríla 2012 ako ARBITRÁRNE. Nuž, aspoň nejaká útecha v dlhoročnom reštitučnom "boji".

  Tomáš Klinka, 22. 10. 2013 v 07:25 - reparát na KS BA

Pre zaujímavosť linkujem nové uznesenie KS BA v tejto veci:

http://otvorenesudy.sk/decrees/69034/document


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím