lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (5)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Robert Goral (3)
Josef Šilhán (3)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Adam Valček (2)
Juraj Schmidt (2)
Ivan Bojna (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Tomas Kovac (1)
Lucia Palková (1)
I. Stiglitz (1)
peter straka (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Svoboda (1)
Viliam Vaňko (1)
Ján Pirč (1)
Marek Maslák (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Kavan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Janík (1)
Martin Hudec (1)
Robert Šorl (1)
Radoslav Pálka (1)
Marcel Jurko (1)
Natalia Janikova (1)
Petr Steiner (1)
Róbert Černák (1)
Martin Estočák (1)
Robert Vrablica (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Kurian (1)
Juraj Lukáč (1)
Gabriel Volšík (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Šrámek (1)
David Halenák (1)
Emil Vaňko (1)
Vincent Lechman (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Jozef Kleberc (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Marcin (1)
Ivan Michalov (1)
Ondrej Jurišta (1)
lukasmozola (1)
Pavol Mlej (1)
Ondrej Halama (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Gabriel Závodský (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Gera (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Adamova (1)
Tibor Menyhért (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Je sťahovanie z nelegálnych zdrojov legálne?

Martin Husovec, 28. 09. 2012 v 13:47

Aká banálna autorskoprávna otázka. Alebo? Je to otázka, ktorú ako právnik so špecializáciou na duševné vlastníctvo dostanete veľmi často. Ako to však s väčšinou jednoduchých otázok býva, neexistuje na ne často úplne jednoznačná odpoveď. V médiách však nájdete mnoho jednoznačných odpovedí právnikov. Príkladom je azda najznámejší a dosť opakovaný názor advokáta Radovana Palu, ktorý pre SME dokonca uvádza „V českej a slovenskej právnickej obci existuje k tejto otázke pomerne jednoznačný názor a podobne už rozhodol aj český Ústavný súd.“. Ale nie je to len on. V mediálnych výstupoch advokátov sa v zásade píše "sťahovanie - ÁNO, zdieľanie - NIE". Je to však skutočne také jednoduché?

Určite nie. A určite to nie je jednoznačný názor. S mnohými kolegami zo Slovenska alebo Česka sme o tom zvykli viesť debatu. A keď chcete vedieť čo je v nej bolo isté, tak asi len to, že sme sa báli, keď raz nádíďe "ten deň". A on zrejme aj nadišiel. Do dvoch rokov budeme mať zrejme na v nadpise položenú otázku konečne v Európe jasnejšiu odpoveď. Či takú ako verejnosť očakáva je už druhá vec.

Otázke, či je sťahovanie autorskoprávneho obsahu z nelegálnych zdrojov legálne som už dávnejšie ešte počas svojich štúdií adresoval jeden blogový post na osobnom blogu. Nechcem ho dnes opakovať, len zhrniem, že v prvom rade na položenú otázku nemožno odpovedať univerzálne vo vzťahu k všetkým autorskoprávne chráneným dielam. Niektoré diela sú totiž vyňaté zo zákonnej licencie umožňujúcej vyhotovenie rozmnoženiny pre osobnú potrebu (viď § 24 ods. 3 AutZ, tak napríklad počítačový program si nemôžete stiahnuť ani len pre osobnú potrebu).

Skúsim ale vysvetliť hlbší problém. Autor má zo zákona určitý rozsah svojich majetkových práv, ktoré môže uplatňovať voči tretím osobám. Tento rozsah je definovaný nie len katalógom práv podľa § 18 AutZ (napr. právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela alebo jeho časti), ale aj katalógom zákonných licencií (napr. právo na vyhotovenie rozmnoženiny pre osobnú potrebu). Práve preto nie je zákonná licencia striktne vzaté výnimkou z práva autora, ale len spôsobom ďalšieho spodefinovania jeho práv. Nie každý však razí toto vnímanie, čo sa bohužiaľ potom odráža aj vo výklade zákonných licencií. V Európe sa dnes zdá sa razí skôr chápanie, že zákonné licencie sú len výnimky z práva autora. No a teraz späť k otázke.

Ak vyhotovujete rozmnoženinu diela, používate dielo autora v zmysle autorského zákona (viď majetkové právo zakotvené v § 18 ods. 2 písm. a) AutZ). Ak ale ako fyzická osoba rozmnožujete zverejnené dielo autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, môžete sa za splnenia ďalších podmienok dovolať zákonnej licencie podľa § 24 ods. 1 AutZ. A dajme tomu, že ste tie ostatné podmienky splnili. Teda, že si napríklad sťahujete z internetu hudbu len pre vlastný pôžitok, avšak sťahujete ju z nelegálneho zdroja. Dajme tomu, že je to zo zrejme nelegálneho zdroja, ako napr. zo služby uloz.to. Prima facie odpoveď by mala znieť, že ÁNO všetko je v poriadku, lebo autorský zákon "zdroje" rozmnoženiny nerozlišuje, no nie je tomu úplne tak.

Problémy sú dva. Prvým je právo Európskej únie a druhým je vnútroštátny tzv. trojkrokový test. Únijné právo, presnejšie tzv. informačná smernica č. 2000/29/ES, Vás núti položiť si otázku, či dovolenia členským štátom v čl. 5(2) Smernice (t.j. prípady kedy členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania) chceli dosiahnuť aj to, že aj rozmnožovanie diel z nelegálnych zdrojov pre osobnú potrebu je súčasťou tejto zákonnej licencie. Ďalšia vrstva problému súvisí s tým, že ak by aj únijné právo malo takúto ambíciu, prejde takáto úprava tzv. trojkrokovým testom?

Trojkrokový test máme aj v našom AutZ, ale jeho pôvod je v spomínanej informačnej smernici (ale aj v Bernskom dohovore). Ide o veľmi neštastné riešenie z dôvodu právnej istoty, ale o tom sa tu zmieňovať nechcem [koho by zaujímalo]. Základný princíp trojkrokového testu je, že ak sa aj dovoláte zákonnej licencie (napr. pre osobnú potrebu) ešte stále nemáte vyhraté, pretože ak neprejdete týmto testom, porušíte autorské právo. No a práve to je najväčšia dilema "copyrightových" právnikov. Je sťahovanie hudobného diela zo zrejme nelegálneho zdroja v súlade s trojkrokovým testom? Tento test znie (pozri čl. 5(5) Smernice, § 38 AutZ):

"Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 [t.j. zákonné licencie] sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv."

Čiže si musíme zodpovedať otázky, či sťahovanie z nelegálnych zdrojov v prvom rade sleduje cieľ zákonnej licencie pre osobné rozmnoženiny (čl. 5(2)(b) Smernice), a potom, či takáto prax nenarúša bežný výkon autorských práv a či tiež neodôvodnene nepoškodzuje oprávnené záujmy nositeľa práv (čl. 5(5) Smernice, § 38 AutZ). Nič jednoduché. Pripočítajte k tomu ešte mimoriadne reštriktívny výklad zákonných licencí Súdnym dvorom EÚ a na stole máte problém. Nevyžaduje eurokonformný výklad v skutočnosti odmietnutie takých rozmnožením pre osobnú potrebu podľa § 24 ods. 3 AutZ, ktoré boli vyhotové zo zreteľne illegálnych zdrojov? Ak sa Vám to zdá sci-fi, spomenúť možno medzi iným holandský prípad ACI et al. v Stichting de Thuiskopie kde prvostupňový súd ešte v roku 2009 odmietol legálnosť sťahovania z ilegálnych zdrojov práve z dôvodu nepriechodnosti trojkrokovým testom. Pritom holandská zákonná licencia sa podobá tej našej, keď nerozlišuje medzi legálnym a nelegálnym zdrojom.

Ja rozumiem úprimnej snahe advokátov byť zrozumiteľný pre verejnosť na úkor presnosti. Je tiež vábivé dovolávať sa judikátu NSČR z trestnej veci (sp. zn. 5 Tdo 234/2009), no treba povedať, že ten sa s týmito pochybnosťami vôbec nevysporiadal. Buďme preto presnejší a povedzme verejnosti radšej, že "určité pochybnosti" existujú pokiaľ ide o sťahovanie z nelegálnych zdrojov. A osobne by som hovoril o veľmi intenzívnych pochybnostiach.

Konečnú odpoveď nám môže dať len Luxemburg. A zdá sa, že nebudeme musieť ani tak dlho čakať. Spomínaný holandský prípad sa, tak ako sa aj očakávalo, dostal na Súdny dvor Európske Únie. Hoc ešte nemá kurijnú spisovú značku, už ho možno dohľadať na stránke holandského Najvyššieho súdu (uznesenie z 21.9.2012, voľný anglický preklad otázok tu). Spor vo veci vznikol ironicky pri výpočte "poplatkov za nosiče" (náhradu odmeny, pozri § 24 ods. 5 a 6 AutZ), keďže nie je zrejmé či sa do výpočtu majú zakomponovať aj stiahnutia z nelegálnych zdrojov.

Berúc do úvahy postoj Súdneho dvora EÚ k autorskoprávnym prejudiciálkam čo do zákonných licencií, a tiež jeho neoblomnú metodológiu výkadu práva, skúsim predpovedať, že prvé vety budú znieť "výnimky treba vykladať reštriktívne" no a potom je tu už len viac ako 70 % šanca, že tomuto "jednoznačnému" názoru je koniec. Veď uvidíme. Možno už čoskoro začneme pri výklade § 24 AutZ rozlišovať medzi osobnou rozmnoženinou (stiahnutím) z legálneho a nelegálneho zdroja. Ostatne môj názor ešte z roku 2009 som stále nezmenil.

Pripravte verejnosť, že možno príde o svoju ďalšiu "istotu".

Update. Pripájam ešte link na kolegov článok: M. MYŠKA. Limity rozmnoženiny pro osobní potřebu. Dny práva – 2010 – Days of Law, 1. ed. Brno : Masaryk University, 2010


Názory k článku Je sťahovanie z nelegálnych zdrojov legálne?:


  Martin Serfozo, 28. 09. 2012 v 16:59 - Čo možno rozumieť "zjavne" nelegálnym zdrojom?

Ak mi autor dá súhlas na bezodplatné "šírenie jeho diela po internete"(súhlasí, aby som umožnil komukoľvek vyhotoviť si bezodplatne rozmnoženinu diela), konajú downloaderi nelegálne, keď si odo mňa "stiahnú" dielo do svojho PC?
Následne... Odkiaľ má downloader vedieť, či JA mám alebo nemám licenciu na takéto šírenie diela? Jednoducho verí, že by som si nedovolil zasiahnuť do práv autora a neumožnil by som mu vyhotoviť rozmnoženinu, pokiaľ by som nemal súhlas autora.
Ide snaha o ochranu práv autora až tak ďaleko, že prelomí dobromyseľnosť tých, čo sa spoliehajú na legálnosť môjho postupu?

  P.L., 28. 09. 2012 v 19:10 - súhlasím s predchádzajúcim názorom

Z čoho vyplýva, že sa má rozlišovať medzi "zrejme nelegálnym zdrojom" a ostantými zdrojmi?

Do akej miery má bežný užívateľ (downloader) skúmať, či ide o zrejme nelegálny zdroj?

Aký význam má potom zákonná licencia a z akého dôvodu sa platí náhrada odmeny v zmysle § 24 ods. 6 AZ?

Autor uvádza ako príklad zrejme nelagálneho zdroja server

  Martin Husovec, 28. 09. 2012 v 19:29 - dobrá otázka

Ešte poznámka. Keby bolo na mne zákonné licencie by u nás fungovali úplne inak (generálna klauzula + katalóg a nie katalóg + kazajka) Na mne to však nie je a musím vykladať platné právo.

Musím povedať, že zrejmá protiprávnosť nie je samozrejme môj výmysel. Je to určitý prirozdený vývoj keď sa do úvahy berie na jednaj strane ochrana dobrej viery a na strane druhej práva autora. Očakávam, že takto sa bude zamýšľať aj SDEÚ. Pre ilustráciu si skočím k Nemcom. Od roku 2008 má § 53 ods. 1 UhrG nasledovnú podmienku pre privátne kopie od roku 2008: "die benutzte Vorlage nicht offensichtlich rechtswidrig ist oder offensichtlich rechtswidrig öffentlich zugänglich gemacht wurde" Čo je v preklade "použitý zdroj nie je zrejme protiprávny alebo nebol zrejme protiprávne sprístupnený"

Teda ak niekto sťahuje z ulož.to môže si byť dnes takmer istý, že ide o zrejme protiprávne sprístupnené dielo. Podobne ak niekto sťahuje z Rapidshare obsah, ktorý sa tak zvyčajne nedistribuuje. Alebo mi chcete povedať, že vo vacsine týchto prípadov neviete odlíšiť protiprávny od legálneho obsahu? :) Iste, ak pôjde o veľmi otáznu situáciu, napr. dielo na obrázkovom portály, kde sú v zásade normálne sprístupné diela, no práve toto je protiprávne, tak potom nepôjde o zrejmú protiprávnosť, keďže nikto nemôže očakávať, že nedostatok licencie budete poznať.

No a či platí prezumpcia na hostingových severoch, že diela sú nelegálne? Spýtam sa ja. Aký pocit o legálnosti transakcií máte vy, keď navštívite tento portál? Napríklad ja si pamatám mnoho úložisk, ktoré zbierali amatérsku hudbu so súhlasom držiteľom práv (napr. hip-hop.sk). Ak ale hovoríme o službách ako uloz.to, neverím, že máte úprimne tento pocit.


  Martin Husovec, 28. 09. 2012 v 19:30 - doplnenie

ad P.L. na Vašu druhú časť otázky je odpoveď na linkovanom článku z roku 2009.

  Martin Husovec, 28. 09. 2012 v 19:47 - k tej previazanosti s náhradou odmeny

Práve to je otázka, ktorú sa holadnský súd pýta SDEÚ. Či možno pri výpočte brať do úvahy aj vyhotovenie rozmnožením z nelegálnych zdrojov. Totiž 1) otázka je či je download z nelegálneho zdroja legálny. Ak áno, 2) SDEÚ môže povedať, že sa vyberá odmena aj za tú rozmnoženinu. Ak nie, môže SDEÚ môže povedať alebo, že 3) sa vyberá aj za nelegálne rozmnoženiny 4) alebo, že sa za ne nevyberá. IMHO povie, že je dowload z zrejme nelegálneho zdroja je len legálny. Či umožní vyberanie náhrady odmeny aj z nelegálnych rozmnožením (názor odvolacieho holandského súdu) si už nie som tak istý.

Ešte možné drobé vysvetlenie. Náhrada odmeny nemá za účel sanovať protiprávne konanie, ale kompenzovať legitímne a legálne využitie zákonnej licencie pre osobnú rozmnoženinu. Ak je teda konanie raz mimo tejto zákonnej licencie, už sa kompenzuje spoločenský probelm nad jej rozsah. Ale jedno je jasné. Náhrada odmeny, akokoľvek s ňou nesúhlasím, nebola prijatá za účelom kompenzácie protiprávneho konania užívateľov.

  Pavol Kolesár, 29. 09. 2012 v 20:53 - Ad nelegálny zdroj rozmnoženiny

Súhlasím s pôvodnou myšlienkou článku, že otázku legálnosti sťahovania nemožno zjednodušiť iba na zásadu "sťahovať áno, zdieľať nie". Taktiež súhlasím s myšlienkou, že zákonné licencie nepredstavujú výnimku z autorovej ochrany, ale ale právny vzťah medzi autorom a fyzickou osobou vyhotovujúcou rozmnoženinu, za ktorú autorovi náleží náhrada odmeny.

V článku a vo svojom blogu z novembra 2009 uvádzate, že rozdiel medzi legálnym a nelegálnym zdrojom rozmnoženiny vychádza zo spomínaného trojkrokového testu zákonnej licencie a zodpovedá (viac-menej) otázke, či vyhotovenie rozmnoženiny na osobnú potrebu narušoval bežný výkon autorských práv alebo bol na ujmu oprávneným právam autora. Hoci kategóriu legálneho/nelegálneho zdroja rozmnoženiny podľa môjho skromného názoru nie je možné z autorského zákona vyvodiť ani pri použití výkladu konformného s informačnou smernicou, môžeme pre účely diskusie tvrdiť, že máme právnu úpravu identický citovaným nemeckým predpisom a rozmnoženina diela na základe zákonnej licencie môže byť zhotovená iba zo zdroja, ktorý nie je zjavne protiprávny, alebo zjavne protiprávne sprístupnený.

Osobne si však neviem v aplikačnej praxi predstaviť definíciu zjavne protiprávneho zdroja rozmnoženiny. Ak uvidím rozmnoženinu filmu očividne zhotovenú videokamerou v kine počas premiéry filmu, dokážem predpokladať, že kópia bola zhotovená protiprávne. Ale to je iba vlastnosť kópie, pričom povahu samotného zdroja rozmnoženiny neviem ani pri najlepšej vôli posúdiť.

Môžeme predpokladať, že každý zdroj rozmnoženiny z internetu okrem oficiálnej stránky autora je a priori zjavne nelegálny (a osobne predpokladám práve toto), avšak tento predpoklad rozhodne nemá základ v aplikovateľnom práve. Výnimku z tohto pravidla by predstavovali servery oficiálne certifikované verejnou mocou na šírenie autorských diel. Tým by sme sa však dostali opäť bližšie k pripravovaným tzv. lietajúcim serverom
http://www.usnews.com/news/articles/2012/03/19/the-pirate-bay-to-fly-server-drones-to-avoid-law-enforcement

Osobne si myslím, že existujúca právna úprava ani zďaleka nepostačuje, ale osobne si ani neviem predstaviť, ako dostať masové vyhotovovanie rozmnoženín na internete pod kontrolu.

  Martin Husovec, 30. 09. 2012 v 09:04 - ad Pavol

Ďakuje za názor.

túto časť som veľmi nepochopil zákonné licencie nepredstavujú výnimku z autorovej ochrany, ale ale právny vzťah medzi autorom a fyzickou osobou vyhotovujúcou rozmnoženinu, za ktorú autorovi náleží náhrada odmeny.
. Nie pri každej zákonnej licencii, chválabohu, prináleží autorovi odmena. Je to skôr výnimka ako pravidlo. Takže toto som ani netvrdil.

ano v článku z 2009 som len došiel k záveru, že aplikácia trojkrokový test môže fakticky zúžiť množinu prípadov spadajúcich pod zákonnú licenciu pre osobné rozmnoženiny, na prípady kedy bol zdroj legálny alebo nebol zjavne nelegálny (aby sa chránila aj dobrá viera).


neviem prečo chcete definíciu hľadať. ja nemám rád definície v práve,lebo to vacsinou aj zje dopadne. Zrejmá protiprávnosť by sa mala merať osobou rozumného človeka, ktorý je primerane obozretný. Zreteľnosť teda, keďže vyplýva z nutnosti vyvažovania dobrej viery, bude trochu subjektívna kategória. To znamená, že bude záležať od subjektu, a zrejmá protiprávnosť pre mladíka o veku 15 rokov, ktorý pozná "ako to chodí" nebude rovnaká ako pre starenku, ktorá občas zájde na internet. Posúdiť by trebalo čo bolo pre danú osobu rozmné očakávať, že je protiprávne.

Podľa mňa taký predopklad je nesprávny. Prečo by všetko mimo stránky autora bolo nelegálne? Ak niekto použije na svojom webe fotografiu bez súhlasu autora ale na základe zákonnej licencie, hneď to mám pokladať za nelegálne. Myslím, že sa snažíte ísť príliž ďaleko. Zjavnosť sa má týkať len prípadov, kedy protiprávnosť takpovediac "bije do očí".

Ad Ak uvidím rozmnoženinu filmu očividne zhotovenú videokamerou v kine počas premiéry filmu, dokážem predpokladať, že kópia bola zhotovená protiprávne. Ale to je iba vlastnosť kópie, pričom povahu samotného zdroja rozmnoženiny neviem ani pri najlepšej vôli posúdiť.. Viete si predstaviť, že by takáto kópia bola neskôr používaná v súlade s autorským právom? A teda, že by akýkoľvek výrobca filmu zrazu súhlasil s jej distribuovaním v tejto forme? Ja nie. A preto povaha kópie častokrát veľa napovie práve tiež o zjavnej protiprávnosti. Tiež povaha služby, z ktorej sťahujete.

Myslím, že Vaše závery sú trošku katastrofické. Vôbec si nemyslím, že len "verejnou mocou certifikované" služby by boli OK. Problém môžu mať len užívatelia služieb, kde protiprávnosť bije do očí (napr. ulož.to).

Užívateľom som i ja (v nemecku je skoro všetko blokované), čiže potenciálne i moja osoba :)

  P.L., 07. 10. 2012 v 15:35 - právna istota

Z hľadiska právnej istoty v SR sa mi pozdáva skôr nasledujúci záver:
Zákonná licencia sa vzťahuje na rozmnoženiny pre osobnú potrebu a neobchodný účel (tak, ako je to jasne napísané v § 24 ods. 1). Autor je za predmetné obmedzenie svojich práv kompenzovaný vo forme náhrady odmeny. Legálnosť/nelegálnosť zdroja rozmnoženiny sa neskúma. Inými slovami, zrejmý záver, ktorý sa dá v zákone vyčítať a ktorý podporujú aj nejaké tie súdne rozhodnutia.

Problém s trojkrokovým testom je v tom, že v podmienkach SR nie je jasné, ako presne sa má aplikovať. Koncepcia "zrejme nelegálneho zdroja" sa mi v zákone alebo v smernici ťažko hľadá. Navyše píšete, že sa má uplatniť akýsi subjektívno-objektívny test, teda že pri určovaní zrejme nelegálneho zdroja sa má prihliadať na charakteristiku osoby, ktorá vyhotovuje rozmnoženinu (alias sťahuje) a následne sa protiprávnosť určí podľa toho, či sa takejto osobe mal zdať zdroj nelegálny (ospravedlňujem sa, ak som predmetný test zle pochopil). Uvedené neviem v zákone ani v smernici vyčítať a neviem, prečo by sa mal trojkrokový test aplikovať práve takto. Mám skôr pocit, že aplikujete nemecký zákon na slovenské pomery.

Takže ešte raz na záver, ak má byť súkromné sťahovanie z nelegálnych zdrojov zakázané, malo by to byť jasne stanovené. Mne sa zdá, že v súčasnosti je zrejmý skôr opak.

  Martin Husovec, 09. 10. 2012 v 09:48 - ad P.L.

Narábanie s právnou istotu je argumentačne vábivé, ale aj tento princíp nie je absolútny. Skúsme preto inak, keď sa domnievate, že zákon je jasný tak prečo potom vzniká rovnaká otázka v holandsku? Aj tam sa snažia vykladať ich práva ako nemecký autorský zákon, alebo ide o to, že trojrkový test ich k tomu núti?

Odhliadnime ale od toho čo sposobí výklad testu v konečnom dôsledku. Ak tvrdíte, že zákonnú licenciu nemožno zúžiť na základe trojkrokového testu, aký má potom význam ustanovenie § 38 AutZ?

  p., 11. 10. 2012 v 08:43 - Peter

Zdá sa mi, že z hľadiska ochrany autorských práv je podstatný vzťah iba medzi autorom a nelegálnymi poskytovateľom rozmnoženiny diela; nie medzi autorom a downloaderom, pretože či sa vyhotoví rozmnoženina z legálneho alebo nelegálneho zdroja, vždy sa jedná o rovnaký zásah do práv autora, a to buď v súlade so zákonnou licenciou alebo v rozpore s ňou, a to bez ohľadu na povahu zdroja, nie ?

  Martin Konvit, 09. 11. 2012 v 16:11 - Martin Konvit

Možno sprostá poznámka (právo ešte len študujem), ale predsa :)

Tzv. zákonné licencie, čiže obmedzenia majetkového práva autora ( § 24 a nasl. AZ), konkrétne práva udeľovať súhlas na každé jedno použitie diela ( § 18 ods. 2 AZ), chápem ako právo užívateľa vyhotoviť rozmnoženinu zverejneného diela, ktoré mu vyplýva priamo zo zákona (autorského), ak tak učiní v súlade s § 24 a § 38 AZ.

Pokiaľ teda pripustíme, že vyhotovenie tejto konkrétnej rozmnoženiny kumulatívne spĺňa nasledovné podmienky

a) je v súlade s § 24
b) je v súlade s § 38 AZ
c) ide o bežné využitie diela (čo vyhotovenie rozmoženiny asi bude)
d) neodôvodnene nezasahuje do práv autora (keďže nie je povinnosť získať súhlas autora na použitie diela a nie je povinnosť uhradiť mu odmenu)

tak otázka, či ide o vyhotovenie rozmnoženiny z orginálu diela, z rozmnoženiny diela vyhotenej v súlade s ustanoveniami AZ, alebo z rozmnoženiny diela vyhotenej v rozpore s ustanoveniami AZ, sa mi zdá (v tomto prípade) bezpredmetná. Či?

Nejkadná sa o prevod / prechod práv, kde by malo zmysel špekulovať tom, či mohol previesť viac práva, ako sám mal.

  Martin Husovec, 10. 11. 2012 v 09:38 - ad Martin

Zákonné licencie dnes nemajú povahu práva užívateľa, ktoré by si bolo možné vymôcť proti vôli autora. Ak autor napr. technicky neumožní vyhotovenie rozmnoženiny pre osobnú rozmnoženinu, nie je možné ho žalovať o tento prístup. Navyše zákonné licencie možno aj (zatiaľ, je to distukované a bohužiaľ) zmluvne zúžiť.

Prevod s tým nemá nič spoločné.

Ide o to, že § 38 je materiálny korektív, ktorý hovorí, že ak zákonná licencia je príliš široká (t.j. napríklad zahŕňa ako sťahovanie z legálnych tak aj nelegálnych zdrojov) až tak, že to môže byť v rozpore s bodmi § 38, tak sa aplikačne zúži len na tie prípady čo spĺňa podmienky § 38 - trojkrokového testu. Je to taká istá technika ako keď gramatický výklad, ktorý obsahuje prípady [a,b,c,d,e] zúžiš kvôli ústavnokonformnému alebo eurokonoformnému výkladu tak, že sa daný inštitút aplikuje len na prípady [a,b,c], pretože prípady [d,e] nie sú ústavne konformné alebo konformné s únijným právom. Tak isto tu ide o konformnosť s trojkrokovým testom, ktorý je vo svojej podstate eurokonformným výkladom taktiež (ide o transpozíciu čl. 5(5) informačnej smernice). Problém je, že trojkrokový test je veľmi vágny a neurčitý.

Inak už sa na to pýta nie len holadnský súd (ACI Adam C-435/12) ale aj rakúsky súd (UPC Telekabel Wien C-314/12 ).

  Martin Konvit, 11. 11. 2012 v 15:59 - ad zmluvné zúženie zákonnej licencie

Zmluvné zúženie zákonnej licencie - hmm, toto ma dosť zaskočilo...

Zaujímalo by ma, na základe čoho k tomu dospeli... Ustanovenia § § 24 až 38 AZ mi dvakrát dispozitívneho charakteru neprídu... Zase tá EÚ smernica? :)

Vedeli by ste uviesť nejaký link, kde sa toto rozoberá?

ďakujem

M

  Martin Konvit, 11. 11. 2012 v 16:08 - ad trojkový test

eurokonfomrmný výklad chápem, ale jehoznienie je cca obodobné nášmu

"5. Výnimky a obmedzenia ustanovené v odsekoch 1, 2, 3 a 4 sa budú uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv."

Preto som položil otázku, či má zmysel zvažovať legálnosť zdroja, z ktorého ste roznoženinu vyhotovili, ak by sa dalo argumentovať, že

- tým oprávnené záujmy autora diela nepoškodzujete, nakoľko mu v tomto prípade na odmenu právo nevzniká (a teda nebude o ňu okrátený)
- vyhotovenie roznmoženiny na fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný ba sa vo všeobecnosti za bežný spôsob použitia diela považovať dalo

otázkou je druhá časť vety článku 5 ods. 2 písm b) smernice
"za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;"

tu by som si vedel predstaviť argumentáciu súdu proti nelegálnemu zdroju na vyhotovenie roznoženiny (čiže z pevného disku servera, odkiaľ sa sťahuje)

M

  Martin Husovec, 11. 11. 2012 v 21:20 - ad zmluvné zúženie

Asi najkomplexnejšia práca na túto tému je L. Guilbault. Copyright Limitations and Contracts - An Analysis of the Contractual Overridability of Limitations;

  p., 12. 11. 2012 v 09:21 - malá poznámka

Ak z hľadiska bežnej vedomosti downloaderi môžu predpokladať, že zdroj nie je legálny (a teda sťahovaním nekonajú v súlade s dobrými mravmi), potom by sa dalo argumentovať, že sa nemôžu dovolávať práv zo zákonnej licencie (lebo jej nadobudnutie v rozpore s dobrými mravmi) a teda nemôžu legálne využívať rozmnoženinu, lebo zákonná licencia sa vzťahuje len na tie prípady, ktoré nevychádzajú z iného porušenia zákona - napr. krádež knihy a následné vyhotovenie rozmnoženiny.

  p., 12. 11. 2012 v 09:27 - (oprava)

nie je možné nadobudnúť práva zo zákonnej licencie, ak samotný spôsob ich nadobudnutia je protiprávnym konaním (k. v rozpore s dobrými mravmi)

(pardon, v texte vyššie mi vypadlo slovíčko a je preto zle čitateľný)

  Martin Konvit, 21. 11. 2012 v 18:47 - ad Peter - oprava

Hmm, nedá mi trošku nerypnúť - i ked v teoretickej rovine :) - k tomu nadobudnutiu práva:

Autorské právo (v subjektívnom zmysle), ako jeho osobnostná zložka, tak aj majetková zložka sú (translatívne) neprevoditeľné (to všetci vieme - § 17 ods. 2 a § 18 ods. 5 AZ). V literatúre, napr. [1], sa uvádza, že pri výhradnom majetkovom práve však možno hovoriť o tzv. "konštitutívnej prevoditeľnosti" - čiže právo sa realizuje konštituovaním tzv. dočasného práva.

Otázkou teda je, či vôbec možno hovotiť o nadobudnutí práva protiprávnym konaním (vyhotovením rozmnoženiny z nelegálneho zdroja), keď sa mi právo konštituuje na základe zákonnej licencie...

Skúste dať protiargumenty...

[1] Právo duševného vlastníctva v informčnej spoločnosti a v systéme práva, Švidroň, Adamová, Návrat, Škreko, VEDA 2009

  Martin Husovec, 22. 11. 2012 v 08:49 - logická chyba

Ad Martin,

vo svojej argumentácií máš logickú chybu - čítaj pozorne "Otázkou teda je, či vôbec možno hovotiť o nadobudnutí práva protiprávnym konaním (vyhotovením rozmnoženiny z nelegálneho zdroja), keď sa mi právo konštituuje na základe zákonnej licencie...".

Vo svojej otázke si najprv odpovieš, že je to protiprávne aby si s toho dovodil, že nie je možná zákonná licencia. Pritom výkladová otázka je práve či je to protiprávne.

  p., 23. 11. 2012 v 16:35 - @MK . legálna dispozícia (krátka poznámka)

možno by to mohlo ísť takto, aby mohla FO vyhotovovať rozmnoženinu zverejneného diela, musí mať legálne v dispozícii dielo samotné, teda ak ho nemá k dispozícii legálne, nemôže ani uplatniť zákonnú licenciu

  Martin Husovec, 26. 11. 2012 v 00:18 - rakúska právna veda

V uznesení, ktorým bola položená prejudiciálka z Rakúska píše OGH nasledovné:

"Dem § 42 Abs 4 UrhG ist nicht zu entnehmen, dass das Recht zur digitalen Privatkopie davon abhängt, dass die Vorlage für die Vervielfältigung selbst rechtmäßig vervielfältigt, verbreitet oder (online) zugänglich gemacht wurde. Dies wird zwar von einer Mehrheit im österreichischen Schrifttum als weitere Voraussetzung für die freie Werknutzung angesehen (vgl Walter, Österreichisches Urheberrecht I [2008] Rz 970; Schachter in Kucsko, urheber.recht [2008] 703; beide mit weiteren Nachweisen). Auch der Senat hat sich dieser Auffassung - allerdings obiter - in einer Entscheidung aus dem Jahr 1998 angeschlossen; strittig war dort allerdings nicht eine digitale Vervielfältigung, sondern der Abguss einer Skulptur gewesen (4 Ob 80/98p = MR 1998, 200 [Walter] - Figur auf einem Bein)."

t.j. v rakúskej právnej spisbe je legálnosť zdroja dovodzovaná väčšinou autorov ako ďalšia podmienka rozmnoženiny pre osobnú potrebu. Tak ako na Slovensku v tamojšom § 42 Abs 4 UrhG vyslovene ale absentuje ("Jede natürliche Person darf von einem Werk einzelne Vervielfältigungsstücke auf anderen als den in Abs. 1 genannten Trägern zum privaten Gebrauch und weder für unmittelbare noch mittelbare kommerzielle Zwecke herstellen.").

  Martin Husovec, 14. 04. 2014 v 18:55 - namaľovaný čert sa stal skutočnosťou

namaľovaný čert sa stal skutočnosťou = Aci Adam C-435/12.


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím