lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
David Horváth (1)
Bohumil Havel (1)
Bystrik Bugan (1)
Pavol Mlej (1)
Paula Demianova (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Rostáš (1)
peter straka (1)
Emil Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Svoboda (1)
Ján Pirč (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Hudec (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Matej Košalko (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Estočák (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)
Petr Kavan (1)
Gabriel Závodský (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Volšík (1)
Viliam Vaňko (1)
lukasmozola (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Kurian (1)
Igor Krist (1)
Vincent Lechman (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Demo (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Šrámek (1)
Lucia Berdisová (1)
Ivan Kormaník (1)
Marcel Jurko (1)
Vladislav Pečík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Marcin (1)
Juraj Lukáč (1)
Ondrej Halama (1)
Tibor Menyhért (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Adamova (1)
Ladislav Pollák (1)
Ivan Michalov (1)
Róbert Černák (1)
Marek Maslák (1)
Tomas Kovac (1)
Lucia Palková (1)
Roman Prochazka (1)
David Halenák (1)
Peter Janík (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Marják (1)
Ondrej Jurišta (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Gera (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Kedy vznikajú právne účinky vkladu?

Xénia Petrovičová, 17. 10. 2012 v 19:00

Vklad je jedným z troch druhov zápisov (poznámka, záznam, vklad), ktorými sa do katastra nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnosti ( § 4 ods. 1 katastrálneho zákona). Dôležitosť vkladu spočíva v tom, že vkladom dochádza k zmene vlastníka nehnuteľnosti. Daňové úrady, občania a dokonca aj odborná verejnosť sú však často na pochybách a nedokážu jednoznačne určiť moment kedy sa mení vlastník nehnuteľnosti. Rozhodujú sa spravidla medzi dvomi možnosťami:

a) vlastnícke právo prechádza na nového vlastníka zápisom do katastra nehnuteľností (vkladom),
b) vlastnícke právo prechádza momentom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu.


V tejto súvislosti hovoríme o tzv. právotvorných účinkoch vkladu, ktoré vyplývajú z § 133 ods. 2 občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje:

„Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“

Moment kedy dochádza k zmene vlastníka nehnuteľností je dôležitý z viacerých pohľadov. Či už z pohľadu daňovej povinnosti (daň z nehnuteľností), alebo z pohľadu výkonu vlastníckych práv. Ak bude nesprávne určený okamih, v ktorom prechádza vlastníctvo na nového vlastníka (predávajúci nebude vlastníkom), môže to mať za následok neplatnosť zmluvy.

Po prečítaní ustanovenia § 133 ods. 2 občianskeho zákonníka by sa mohlo zdať, že je nesporné, kedy dochádza k nadobudnutiu nehnuteľnosti, t. j. že vlastníctvo prechádza zápisom (vkladom) nového vlastníka do katastra nehnuteľností, konkrétne na list vlastníctva. Tento názor zastávame aj my, avšak v praxi sa vyskytujú aj iné názory, ktoré sú podľa nás výsledkom nedôslednej interpretácie právnych predpisov.

Názory, že vlastnícke právo prechádza na nadobúdateľa právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu, podľa nášho názoru vyplývajú z nesprávneho výkladu ustanovenia § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje:

„Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.“

Pri aplikácii § 29 ods. 3 katastrálneho zákona štátne orgány, ale aj súkromné osoby nesprávne vykladajú slovné spojenie „na základe právoplatného rozhodnutia“ ako „právoplatným rozhodnutím.“ Podľa nášho názoru však k zmene vlastníka nedochádza „právoplatným rozhodnutím“, ale až vkladom, teda fyzickým zapísaním nového vlastníka do originálu listu vlastníctva. Slovné spojenie „na základe právoplatného rozhodnutia“ treba podľa nás vykladať tak, že podmienkou právnych účinkov vkladu je právoplatné rozhodnutie o jeho povolení. Ak by bol zápis do listu vlastníctva (vklad) vykonaný bez toho, že by bol predtým povolený, nemal by právne účinky, t. j. nedošlo by k zmene vlastníka.

Kataster slúži na zverejnenie údajov o vlastníkoch nehnuteľností, na ochranu ich práv a na posilnenie právnej istoty na trhu s nehnuteľnosťami. Obchodovanie s nehnuteľnosťami je obchodovaním s veľkými materiálnymi hodnotami a neraz má vplyv na základné životné podmienky občanov (bývanie), preto je tu právna istota zvlášť potrebná. Práve z tohto jediného dôvodu je zmena vlastníka viazaná na vklad (zápis) do katastra nehnuteľností, pretože práve zápisom sa zverejňuje kto je novým vlastníkom nehnuteľností. Týmto spôsobom sa predchádza vzniku neplatných zmlúv uzavretých s nevlastníkom, a teda aj mnohým sporom a konfliktom.

Aby údaje katastra mohli byť naozaj hodnoverné, štát prísne dohliada nad tým, čo sa do katastra zapíše na základe zmlúv. Tento dohľad sa vykonáva v rámci konania o povolení vkladu, kde správa katastra ako štátny orgán skúma zmluvu z hľadiska jej formálnych náležitostí (podpis, presné označenie nehnuteľnosti a pod.), ale aj z hľadiska jej súladu so zákonom. Keď správa katastra dospeje k záveru, že zmluva je v poriadku, vydá rozhodnutie o povolení vkladu. Následne je rozhodnutie o povolení vkladu predložené zapisovateľke, ktorá vykoná vklad, t. j. zapíše do listu vlastníctva nového vlastníka v lehote podľa § 43 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Týmto okamihom sa mení vlastník nehnuteľnosti a súčasne sa aj zverejňuje, kto je novým vlastníkom.

Nie je žiadny relevantný dôvod na to, aby k zmene vlastníka dochádzalo právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Účelom tohto rozhodnutia nie je zmena vlastníka (nerozhoduje sa o tom, kto bude vlastník, pretože o tom môžu rozhodovať len zmluvné strany), ale jeho účelom je kontrola zmluvy, dozor štátu. Samotným rozhodnutím o povolení vkladu sa nemenia údaje katastra, tie sa zmenia až vykonaním vkladu. Zákon v záujme právnej istoty viaže zmenu vlastníka na vklad, teda na moment, keď sa nový vlastník zverejní na liste vlastníctva a ostatné osoby sa o ňom môžu dozvedieť.

Rozhodnutie o povolení vkladu má podľa § 31 ods. 4 katastrálneho zákona obsahovať aj označenie „dňa kedy nastali právne účinky vkladu", čo je jedna z mnohých ukážok nekoncepčnosti a nízkej kvality legislatívnej činnosti v oblasti katastra. Katastrálny zákon vyžaduje jasnovidecké schopnosti, ak má zamestnanec povoľujúci vklad už v čase povolenia vkladu vedieť kedy sa vykoná vklad (zápis) na list vlastníctva, a teda kedy nastanú právne účinky vkladu.



Názory k článku Kedy vznikajú právne účinky vkladu?:


  Martin Maliar, 22. 10. 2012 v 10:51 - Zápisy do verejných registrov

V pomeroch SR sa akoby nerozvíjala právna teória ohľadom katastra (KN) resp. všeobecnejšie - zápisov do verejných registrov. Je to žiaľ vidno aj na "novom" katastrálnom zákone (momentálne v MPK):

https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=60&matEID=5543

Z tohto dôvodu mám pocit, že (v mase) začíname mať čiastočne problémy s princípmi a zásadami na ktorých je resp. mal byť KN budovaný. Začínajú nám byť zahmlené pojmy ako právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozumiem tomu, že je veľmi ťažké v pomeroch súčasnej (a žiaľ aj navrhovanej) právnej úpravy KN hľadať nejaké princípy, keďže ten súčasný koncept pripomína hru „zapíšeme a potom uvidíme“ – možno sa nič nestane. Logické je riešenie ponúknuté v príspevku, ktoré hovorí o tom, že „účinky vkladu do KN nastávajú vtedy, ak sa do neho údaje zapíšu“. Z právneho hľadiska je to tak, že rozhodnutie o vklade je vykonateľné vydaním (zápis sa uskutoční), právoplatné (vraj) tiež ( § 31 ods. 5 KZ).

Chcel som ohľadom nového návrhu katastrálneho zákona napísať samostatný príspevok, avšak skúsim aspoň jednu poznámku už tu.

Načo ten zhon?

Správa katastra má ten problém, že zákonodarca ju ženie do rýchlosti(a občas do záhuby). Nerozumiem § 31 ods. 5 súčasného KZ a ani § 34 ods. 2 nového KZ. V navrhovanom systéme konania o vklade sa prevodca o tom, že začalo katastrálne konanie nemusí ani dozvedieť ( § 29 ods. 1 nového KZ). Nemusí teda ani vedieť, že bolo vydané rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje. Právoplatnosť rozhodnutia znamená predsa to, že rozhodnutie je záväzné (najmä) pre účastníkov. Ako môže byť pre mňa záväzné niečo čo mi nebolo ani oznámené? Mám ja vôbec účinný prostriedok nápravy? Zrejme nie.
Prečo nie je proti povoleniu vkladu prípustné aspoň odvolanie? Rozumel by som tomu, ak by jedinou osobou, ktorá môže iniciovať vkladové konanie je zapísaná osoba (návrhu by sa v celom rozsahu vyhovelo). Ale v súčasnom systéme, keď návrh na vklad môže podať hocikto, kto tvrdí, že má nejakú zmluvu (súkromnú listinu).
Ak proti povoleniu vkladu nie je prípustné odvolanie, už vôbec nerozumiem, prečo sa prokurátorovi umožňuje zásah do súkromnoprávnych vzťahov prostredníctvom protestu. Zákonodarca oproti tomu mne ako zapísanej osobe nedovolí samej chrániť moje súkromné práva (právo vlastniť majetok) ani odvolaním.

Kam sa však všetci ponáhľajú? Nech je rozhodnutie vykonateľné ihneď a právoplatné (PPL) nech je hocikedy neskôr. Do PPL vkladu nech len pre tretie osoby "visí" na LV poznámka, že vklad ešte nie je PPL, aby o tejto okolnosti vedeli.

Ak sa vrátim k príspevku, musím povedať, že ak podstate rozumiem, záveru príspevku už rozumiem ťažšie. Neviem, čo napríklad znamenajú tieto vety.

"Práve z tohto jediného dôvodu je zmena vlastníka viazaná na vklad (zápis) do katastra nehnuteľností, pretože práve zápisom sa zverejňuje kto je novým vlastníkom nehnuteľností. Týmto spôsobom sa predchádza vzniku neplatných zmlúv uzavretých s nevlastníkom, a teda aj mnohým sporom a konfliktom."

Pripomína mi to mýty prevládajúc v právnickej (súdnej) obci ohľadom platnosti/neplatnosti zmlúv. Už som to tu myslím na Lexfore viackrát namietal, že principiálne: „ Uzavretie zmluvy osobou, ktorá nevlastní vec, ktorú sa zaviazala previesť na kontrahenta, nie je otázkou platnosti zmluvy. Inak povedané, ja nemusím byť vlastníkom veci na to, aby som mohol platne uzavrieť ako predávajúci kúpnu zmluvu ohľadom takejto veci.“


  Martin Maliar, 22. 10. 2012 v 16:12 - Inak vďaka

Inak vďaka za (znovu)otvorenie tejto ťažkej témy. Myslím, že v podmienkach SR si táto zaslúži poctivú diskusiu. Ono je to v podstate diskusia o zodpovedaní otázky: Prečo sa vlastne takýto majetkový register vedie?

  Xénia Petrovičová, 22. 10. 2012 v 18:30 - ad Martin

1. o účinkoch zmluvy uzavretej s nevlastníkom by sa asi dala otvoriť samostatná diskusia (ja zastávam názor, že je neplatná, pre rozpor s účelom zákona, a aj o omyle sa dá uvažovať – neviem prečo nemáme v zákone zásadu Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), zhodneme sa asi na tom, že uzavieranie takýchto zmlúv nezvyšuje právnu istotu, a teda je na mieste viazať účinky vkladu až na faktické zapísanie, teda na úkon správy katastra ktorý nazývame VKLAD
2. Problematika určenia správneho momentu (kedy sa nadobúda vlast. právo) vystupuje do popredia najmä pri starších vkladoch... ešte teraz sú niektoré nezapísané vklady, ktoré už sú povolené niekoľko rokov, nehovoriac o tom, keď ľudia uzavierajú kúpne zmluvy s ľuďmi nezapísanými v katastri (svoje pravo dokladujú rozhodnutím o povolení vkladu...)
3. upovedomenie o začatí vkladového konania sa v praxi (ktovie prečo) aj tak nezasielalo, nový KZ to len legalizuje. O rozhodnutí sa dozvie, pokiaľ vidím dobre, aj podľa novej úpravy, ale až po nadobudnutí právoplatnosti. To že sa účastník zmluvy(prevodca) dozvie o prevode je tak trošku zabezpečené povinnosťou overiť podpis. Možnosť nápravy až v správnom súdnictve je naozaj odradzujúca, navyše keď účastník musí mať advokáta.

  Michal Novotný, 23. 10. 2012 v 09:15 - K neplatnosti

by sa dal napísať samostatný post - už tu niekde bol a tam bolo veľa povedané (aj dosť veľa dobrých argumentov za to, že taká zmluva v zásade neplatná nie je).

Ale k téme - ja si tiež myslím, že vlastnícke právo sa nadobúda okamihom vkladu (teda vpisom na LV), nie PP, presne z tých dôvodov, ktoré uvádza aj autorka. Z toho ale plynie nielen to, že vydaním PP rozhodnutia bez vykonania vpisu na LV sa vlastníctvo nenadobúda, zároveň ale vpisom na LV bez právoplatného rozhodnutia sa vlastníctvo predbežne asi nadobúda (ak ide o vkladovateľné listiny).

Ono to je pozostatok starej pkn, kde sa všetko riešilo až fyzickým zápisom, ktorý ale bolo možné vykonať len na základe uznesenia sudcu. Čiže sudca uznesením "uložil" (alebo povolil) pkn úradníkovi, aby určitý zápis vykonal.

K novému KZ - to je fakt škoda reči, zodpovedá to ale asi hlavnému prúdu našej "katastralistiky" (viď napr. moju polemiku s M. Fečíkom a následnú repliku J. Šúreka v JR 6-7/11). Nemám prehľad v judikatúre, ale fakt by ma zaujímalo, čo by na to, že o vklade vl. práva rozhoduje u nás správa katastra ako správny orgán, pričom jej rozhodnutie je právoplatné okamžite vydaním, bez možnosti súdneho prieskumu s odkladným účinkom, povedal ESĽP, a to najmä v súvislosti s najnovšie razenou tézou, že kto nadobudne od katastrálneho vlastníka, je "dobromyseľný" a chránený.

  andrejpo73, 23. 10. 2012 v 14:07 - K pojmu vklad.

Takže podľa súčasného znenia KZ § 28 vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká vkladom. Čo rozumieme pod vkladom vo všeobecnosti ustanovuje § 28 ods.3 je ním vydanie právoplatného rozhonutia SK o povolení vkladu. Podľa § 29 " vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia SK. Podľa § 31 ods.5 právoplatnosť rozhodnutia vzniká dňom vydania rozhodnutia. Podľa § 43 ods.1 písm. a) zápis na LV sa vykoná v deň vydania rozhodnutia o povolení vkaldu najneskôr však nasledujúci deň.
Z uvedeného vyplýva, že k zmene vlastníctva dochádza už vydaním rozhodnutia o povolení vkladu, lebo toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť už jeho vydaním. Takýto je doteraz uznávaný výklad, čiže aj rozhodnutiami o povolení vkladu, ktoré doposiaľ neboli zapísané prešlo vlastnícke právo. Samozrejme z ustanovenia § 29 vyplýva, že tieto rozhodnutia nie sú vykonané čiže nie sú zapísané na LV, ale zatiaľ sa na takéto rozhodnutia hľadelo ako na každé iné nezapísané rozhodnutie o vzniku, zmene a zániku práva tak ako pri záznamových listinách. Je pravdou, že táto otázka práve pre slovné spojenie § 29 " vklad možno vykonať" bola predmetom diskusií ( i keď nie dostatočne podporených súdnou praxou ) aj v rámci rezortu avšak v konečnom dôsledku sme sa vždy pridržiavali názoru, že k zmene vlastníctva dochádza už vydaním rozhodnutia. Týchto prípadov však nebolo veľa a aj dôvody prečo nedošlok zápisu boli rôzne preto sa to nedá ľahko zovšeobceniť.
Čiže riešenie tejto otázky čo sa týka súdneho sporu je na názore konkrétneho súdu na výklad KZ.
Práve pre tieto otvorené otázky sa tento problém v navrhovanom novom KZ rieši tak, že právoplatnosť rozhodnutia a samotný zápis na LV je spojený v jeden časový moment, čiže vydaním rozhodnutia o povolení vkladu sa vykoná automaticky zároveň jeho zápis na LV ( otázka či to prejde ). Čiže súčasťou a zavŕšením vkladu bude aj zápis rozhodnutia o povolení vkladu na LV, čo zanmená odklonenie sa od súčasného prístupu k danému problému. V rámci nového systému už nebude môcť dôjsť k situácii, že by mohlo byť vydané rozhodnutie bez toho aby bolo zapísateľné, lebo zapísateľnosť rozhodnutia bude podmienkou jeho vydania čím sa odstránia súčasné sporné prípady v praxi.

Čo sa týka otázky prečo nie je v návrhu nového KZ opäť prípustné podať odvolanie proti povolenému vkladu, tak dôvody ktoré vedú k takémuto záveru sú viaceré, samozrejme tým nepopieram logiku vyššie uvedených názorov, avšak odpoveď na otázku nie je taká jednoduchá a jednozančná. Jedným je historický dôvod a vyvoj spôsobu upravy nakladania s nehnuteľnosťami v minulosti a snaha pridŕžať sa zaužívaných postupov, ktoré mali a aj majú z určitých hladísk svoje opodstatnenie. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že zasadnou otázkou pri prevode nehnuteľnosti nie je otázka vykonateľnosti rozhodnutia, ale právoplatnosti, nakoľko právoplatnosť v zásade určuje istotu nadobudnutia vlastníctva. Ak by sa pripustila možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o povolení vkladu tak táto istota by bola otrasená. Právoplatnosť by sa mohla vyznačiť až po uplynutí lehoty na odvolanie a tým, by sa dátum nadobudnutia vlastníckeho práva a tým aj istoty odsunul minimálne o ďalšie tri týždne. Zároveň adresy predávajúcich sú často už iné - obvykle sú už presťahovaný a v zmluvách nové neuvádzajú a je zdĺhavé a pracné ich zisťovať. Taktiež čo sa týka pošty táto pri doručovaní a preberania rozhodnutí nie je práve vždy dôsledná čo by pri počte 300 000 takýchto rozhodnutí v roku taktiež spôsobovalo do budúcnosti spätné spochybnenie právoplatnosti nejedného rozhodnutia .
Ďalším dôvodom i keď nepodstatným z pohľadu právnej teórie avšak o to viac zdôrazňovaný katatsrálnou praxou, je že možnosť odvolania proti povolenému vkladu by navýšilo pracnosť práce na katastri ktorá je po opakovaných znižovaniach stavov a nízkych mzdách dlhodobo na napätej hranici. ( doručenky nie sú v súťasnosti právne významné, takže ich kontrolu a evidovanie vykonávajú absolventi z úradu práce )
Keďže s platnosťou nového KZ sa pripravuje zároveň nový elektronický systém práce katastra a k tomu zároveň aj zaradenie katastra pod ESO čo je jeho ďalšia už 4 reorganizácia po roku 92 roku, nebolo v súčasnom stave v záujme rezortu riešiť zatiaľ túto otázku a meniť zaužívané či to prejde cez legislatívny proces uvidíme.

  Xénia Petrovičová, 23. 10. 2012 v 15:00 - ad andrej, michal

1. § 28 ods. 3 nedefinuje vklad, ale spôsob (resp. podmienku) vzniku jeho účinkov. Definíciu (zákonnú) vkladu obsahuje §5 ods. 1 a sčasti § 4 ods. 2 KZ, kde je zrejme, že ide o ZAPIS, nie o ROZHODNUTIE. § 43 ods. 1 jasne rozlišuje medzi zápisom (vkladom) a rozhodnutim o povoleni vkladu. Ale to je vysvetlené v mojom príspevku. Na prax v oblasti katastra sa priveľmi odvolávať nedá, keďže je zdeformovaná takými vecami ako zásadné(!) neupovedomovanie o začatí vkladového konania a zasielanie "fotokópii" rozhodnutí z obálkovačky.

Moment nadobudnutia jasne vymedzuje obč. zákonník. Ten hovorí o vklade. A ak je rozhodnutie o povolení vkladu vkladom, tak čo sa potom povoľuje?

Aj nový KZ rozlišuje medzi vkladom a rozhodnutím o povolení vkladu, píše sa síce, že sa "zároveň" s rozhodnutím vykoná vklad, kto to však zaručí?

Ale bolo by dobre držať sa hlavne témy článku, lebo, ako sa zdá, narazili sme na odpor:)

ad Michal: ten post sa da podla nejakeho klucoveho slova vyhladat (zmluva s nevlastnikom)?

  Michal Novotný, 23. 10. 2012 v 15:23 - AndrejPO

Inak, niekedy by nezaškodilo, keby príprave nejakého návrhu zákona v našich ústredných orgánoch predchádzalo aj obzretie sa napravo, naľavo a dozadu.

Systém pozemkovej knihy aký fungoval u nás do r. 1951 (resp. ako inštitút až do ´64), bol postavený presne na všetkých tých zásadách, ktoré tu opisoval napr. M. Maliar. Tento systém pracoval aj s tým, že práva sa zapisovali na základe neprávoplatných uznesení, aj sa tam riešili problémy s doručovaním (ktoré nemali, pretože systém riešil prípady, keď vôbec nebolo doručené - právoplatnosť nikoho nezaujímala, podstatný bol zápis v PKN a plynutie času).

Podobne napr. tento systém funguje v Rakúsku dodnes (p. Dráčová z ÚGKK bola dokonca aj na návšteve spolu so mnou a ďalšími ľudmi z MS na Bezirksgericht Bruck/Leitha, kde sme videli, ako to prakticky funguje, neviem, či jej návšteva mala nejaký efekt).

Osobne nemám dojem, že by právoplatnosť bola tým momentom istoty. Momentom istoty je podľa dnešného stavu len 10ročná dobromyseľná držba. Žiaľ, ale je to tak.

  Juraj Gyarfas, 23. 10. 2012 v 15:43 - Xenia

Post o zmluve s nevlastníkom som písal tu http://www.lexforum.cz/332. Záver o absolútnej neplatnosti ab initio totiž podľa mňa vedie k nie len nespravodlivým, ale aj nelogickým dôsledkom. Keď sa strany napr. dohodnú, že k prevzatiu veci (a prevodu vlastníckeho práva) má dôjsť neskôr po uzatvorení zmluvy. Ak v takom prípade predávajúci v čase uzatvorenia zmluve ešte vec nevlastní, nie je dôvod zneplatniť celú zmluvu. Ak ju však ani nenadobudne (hoci to očakával), ktorým momentom by mala nastať neplatnosť zmluvy?

  andrejpo73, 23. 10. 2012 v 17:22 - vklad

Tak ako som vysvetlil, celý problém je v otázke je vklad rozhodnutie alebo zápis - vpis na LV podľa § 41 a kedy vzniká vlastnícke právo k nehnuteľnosti či už vydaním právoplatného rozhodnutia alebo až samotným vykonaním zápisu na LV. Otázka to je otvorená s vyššie uvedenými názormi. Podľa § 28 ods.3 účinky rozhodnutia o povolení vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia , ak by sme chceli jednoznačne tvrdiť že účinky vznikajú až zápisom na LV malo by to tu byť uvedené. Taktiež práve zo spomenutého znenia § 31 ods.4 vyplýva, aký bol cieľ zákonodarcu, lebo priamo do rozhodnutia bez riešenia otázky kedy bude vklad zapísaný vložil dátum účinnosti, čím sa účinnosť neviaže na samotný zápis na LV lebo ten sa môže vykonať na druhý deň alebo vôbec.
A dátum účinnosti je v praxi okrem zákonných výnimiek vždy zhodný s dátumom povolenia.

Týmto nepopieram, že je to sporná otázka ale len vysvetľujem tento opačný názor v praxi. Napokon v novom návrhu KZ je tento problém vyriešený a priklonili sme sa k tomu, že účinky vkladu vznikajú zápisom na LV. Vkladárovi nový systém automaticky neumožní povoliť nezapísateľný vklad,nebude sa dať urobiť v systéme jeden krok bez druhého tak ako tomu bolo doposiaľ.

  Xénia Petrovičová, 23. 10. 2012 v 21:35 - ešte trošku argumentácie

Podľa mňa KZ jasne rozlišuje, čo je vklad a čo rozhodnutie o jeho povolení. Preto ustanovuje na každý z týchto aktov inú lehotu (rozhodnutie do 30 dní, vklad najneskôr na druhý pracovný deň po povolení) a rozlišuje to aj na mnohých iných miestach. Márne hľadám v KZ náznak, že by vklad a rozhodnutie o povolení vkladu boli to isté.

Ako vykladám § 28 ods. 3 KZ je uvedené v príspevku a je to v súlade s ostatnými zákonnými ustanoveniami, až na ustanovenie § 31 ods. 4, ktorým, ako píšem, zákonodarca jemne spochybnil tento výklad. Za týmto ustanovením, pridaným poslednou novelou KZ síce môžeme vidieť vôľu zákonodarcu, ale ja za ním vidím aj schizofrénický, nekoncepčný prístup a aplikáciu nesprávneho výkladu v rámci legislatívneho procesu.

Pravdupovediac, každá blížiaca sa novela katastrálneho zákona je tak trošku desivá a vôbec ma neteší, že sa kataster ako jeden z prvých vrhol do elektronizácie (úspechy katasterportalu nespochybňujem). Naozaj neviem čo sa udeje, ak sa táto legislatívna oblasť, ktorá má výkladové problémy ohľadom základných pojmov, prispôsobí modernej technike a začne ako prvá riešiť všetky pojmové a technické problémy spojené s elektronizáciou. Nechcem byť kuvíkom, ale ani klamať sa...

§ 28 ods. 2 hovorí: „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.“, To isté hovorí aj § 5 ods. 1 a aj obč. zákonník, tak nerozumiem výkladom, ktoré sa opierajú o veľmi extenzívny výklad jediného ustanovenia ( § 28 ods. 3) namiesto toho aby ho veľmi jednoducho vyložili v súlade s týmito ustanoveniami.

Ako sa rieši tento problém (moment vzniku vlastníckeho práva) v novom KZ mi nie je úplne jasné , podľa mňa stále bude možné rozhodnutie o vklade vydať v jeden deň a zápis vykonať v druhý deň, teda naďalej budú možné špekulácie o tom, že rozhodujúce pre vznik vlastníckeho práva je rozhodnutie.

Ustanovenia § 28 ods. 2, ale aj § 5 ods. 1 či § 133 ods. 2 už ani nemôžu byť naformulované viac „polopatisticky“, a aj tak o tom dokážeme debatovať. :) To asi svedčí o úrovni predpisov, ale aj úrovni právnej vedy v tejto oblasti. Ak sa toto deje na právnickom fóre, tak čo sa asi deje v hlavách bežných občanov?

  Martin Maliar, 23. 10. 2012 v 23:23 - Prečo píšem o ponáhľaní sa.



1.Ak sa nemýlim, rozhodnutie správneho orgánu (podobné by to však bolo aj vtedy, ak by išlo o súd, ktorý by viedol pozemkovú knihu) sa dá zvrátiť vo viacerých inštanciách (keď na to príde, tak až ÚS, resp. konieckoncov ESĽP) a to bez ohľadu, či ide o rozhodnutie PPL, alebo nie PPL. Preto sa mi na prvý pohľad nezdá adekvátne, aby sme sa tak upínali na moment PPL rozhodnutia. O čom tento moment vypovedá? Čo to vlastne znamená, že rozhodnutie je PPL z hľadiska účinkov napr. na tretie osoby? Účastníkov?

2.Rozumel by som upnutiu sa na moment PPL rozhodnutia, ak by táto okolnosť bola previazaná s materiálnou publicitou. Lenže v súčasnom a ani navrhovanom znení ustanovení o hodnovernosti a záväznosti údajov KN nič také nevidím. Ustanovenia o hodnovernosti a záväznosti na prvé prečítanie znejú síce fajn, avšak keď príde na „breaking of bread“, tak ide celkom prázdne ustanovenia, keďže vždy sa na ne nadradí princíp „Nemo plus iuris.....“

3.Adekvátna je otázka: „ Pre koho sú údaje KN hodnoverné?“ Nakoniec asi nie pre tretie osoby (hoc aj dobromyseľné), keďže „Nemo plus iuris.....“

4.Rovnako je adekvátna otázka „ Pre koho sú údaje KN záväzné?“ Nakoniec asi taktiež nie vo vzťahu ku „ omnes“, keďže údaje sa vždy dajú hocikým z množiny „omnes“ účinne vyvrátiť preukázaním lepšieho práva k veci, bez ohľadu na to, koľko prevodov prebehlo

„Where the dog is buried“ celkom fajn popisuje ÚS ČR v rozhodnutí vo veci II. ÚS 349/03

„Ústavní soud se zabýval námitkou stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajíc na správnost údajů obsažených v katastru nemovitostí. Stěžovatelka tak konfrontovala absolutní povahu vlastnického práva a právní zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (nikdo nemůže na druhého převést více práv než sám má) s ústavním principem právní jistoty, obsaženým v čl. 1 Listiny základních práv a svobod.Ochrana, jež poskytuje nabyvateli dobrá víra, není takové intenzity, aby zabránila vlastníku nemovitosti účinně uplatňovat své absolutní právo. Jinými slovy, pokud zápis v katastru nemovitostí neodpovídá skutečnosti, má tato převahu nad katastrem. Katastr nemovitostí ČR není založen na takových zásadách, které by umožňovaly jednat s plnou důvěrou v jeho obsah a není tak naplněna jedna z jeho základních funkcí, jež od něj občané právem očekávají. Informace ze zápisu v katastru nemovitostí může ve společenských a právních vztazích splnit očekávaný význam jedině tehdy, je-li nadána pravdivostí. Neobsahuje-li katastr nemovitostí údaje, jež by bylo lze takto označit, jsou právní subjekty při jednání s důvěrou ve správnost zápisu vystaveny neodůvodněnému riziku, což považuje Ústavní soud za závažný problém.“

A na takýchto zásadách nie je žiaľ založený ani KN v SR.
Prečo sa vlastne takýto majetkový register vedie? To čo je tam zapísané je vlastnícke právo, alebo je to skôr tak, že to musím s určitou mierou pravdepodobnosti len tipovať?







  Xénia Petrovičová, 25. 10. 2012 v 09:34 - Ad Martin

Právoplatnosť má istý zmysel, keďže právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ( § 28 ods. 3 KZ). Môžeme teda hovoriť o akejsi "trojfázovosti" vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Nestačí len zmluva a vklad, ale je potrebné aj právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu.

Z tohto rozhodnutia "čerpá" vklad svoje právne účinky.
K tomu je potrebné pridať princíp nemo plus iuris...:) Pri absencií čo i len jedného z týchto štyroch prvkov (zmluva, rozhodnutie, vklad, a dodržanie zassady nemo plus iurias) podľa mňa nedochádza k zmene vlastníka.

Dodržanie Nemo plus iuris však má byť predmetom vkladového konania, dedičského konania, súdneho konania a pod. , ktorými sa zaručuje hodnovernosť a následne umožňuje aj záväznosť údajov katastra. De lege ferenda by to mohlo umožňovať aj materiálnu publicitu.

Jednoznačnejším jazykom by sa tiež malo vymedziť pre koho sú údaje katastra záväzné.

  gabriela.novakova, 27. 12. 2013 v 22:26 - k zápisom vlastníckeho práva z pohľadu slovenskej reality

Zdravím Vás,
s veľkým záujmom som si prečítala všetky články týkajúce sa zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností. V poslednom čase som sa ako budúci advokát začala hlbšie zaoberať problematikou zápisu vlast. práv do KN práve z hľadiska praxe a zostala som v nemom úžase - dnes nie je problém nikoho obrať o majetok! Stačí, ak vydá notár osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudne právoplatnosť, ale ... ktoré je pre prekážku res iudicata nulitným právnym úkonom (po tom istom poručiteľovi prejednané dedičstvo po 40 rokoch, pričom sa jedná o tie isté pozemky, ale s tým, že ich už nededia tí z "prvého kola", ale v "druhom kole" len jeden z nich), kataster to bez problémov zapíše. Potom sa domáhajte svojho práva - žaloba bez šance - nie je voči komu, lebo pre prekážku res iudicata zapísaný vlastník nie je vlastníkom (rozsudok KS), súd v podstate nemá o čom konať, lebo lehota na obnovu konania vypršala (poznamenala by som, ako sa má dozvedieť skutočný vlastník, že jeho vlastníctvo zdedené po otcovi znova prejednali bez jeho vedomia a už nie je vlastníkom), akože podvedený notár, ktorý len vyzýva súčasného vlastníka k náprave a ktorý sa mu doslova vysmieva, prokuratúra, ktorá nemá s prípadom nič spoločné a nakoniec kataster, ktoý čaká na nejaký "zázrak", ktorý mu klient prinesie, aby mohol zápis zrušiť a nastoliť pôvodný právny stav - to je bohužiaľ tvrdá slovenská realita.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím