lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Robert Goral (4)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Roman Kopil (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
lukasmozola (1)
Martin Galgoczy (1)
Tibor Menyhért (1)
Katarína Dudíková (1)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
Marek Maslák (1)
Vladislav Pečík (1)
Emil Vaňko (1)
Igor Krist (1)
Ondrej Halama (1)
Petr Kavan (1)
David Horváth (1)
Tomáš Demo (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomas Kovac (1)
Zuzana Bukvisova (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Gera (1)
Gabriel Závodský (1)
Roman Prochazka (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Estočák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Michalov (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Kurian (1)
peter straka (1)
Dušan Marják (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Janík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ján Pirč (1)
Martin Svoboda (1)
Paula Demianova (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Kubina (1)
Matej Košalko (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Kormaník (1)
I. Stiglitz (1)
Ladislav Pollák (1)
Juraj Lukáč (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Rostáš (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Steiner (1)
Marcel Jurko (1)
Vincent Lechman (1)
Viliam Vaňko (1)
Róbert Černák (1)
David Halenák (1)
Robert Šorl (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Kohútová (1)
Bohumil Havel (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Hudec (1)
Robert Vrablica (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter K (1)
Michal Ďubek (1)
Nora Šajbidor (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Nenormatívne ustanovenia v právnych predpisoch

Xénia Petrovičová, 11. 11. 2012 v 18:03

Kto niekedy čítal slovenské právne predpisy natrafil na ustanovenia, pre pochopenie ktorých je potrebné právnické vzdelanie a často aj znalosť judikatúry. Nejde o jav ojedinelý, ani marginálny. Svedčia o tom posledné ťahanice ohľadom vymenovania generálneho prokurátora. Ukázalo sa, že s niektorými formuláciami majú problémy právnici, hlava štátu, a dokonca aj jej prezident.

Kým prejdem k veci, uvediem ešte užitočný citát z odbornej literatúry: Normatívna právna veta vyjadruje normy príkazom alebo zákazom. Permisívna veta ich vyjadruje dovolením.... Normatívne právne vety a v nich obsiahnuté normy ustanovujú to, čo má byť, kým výroky vypovedajú o tom, čo je alebo nie je, tiež o tom, že niečo bolo alebo nebolo, prípadne o tom, že niečo bude alebo nebude.“ (PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie právnickej fakulty UK. 2001.)

V predpisoch nenájdete takmer žiadne ustanovenie, ktoré by znelo „dlžník má vrátiť dlh“, „prezident má vymenovať generálneho prokurátora“, „chodec nemá prechádzať na červenú.“ Normatívne právne vety v predpisoch väčšinou neustanovujú doslova, čo „má“ a „nemá byť“, ale používajú výrazy ako „je povinný“, „je zakázané“ a pod.. Permisívne vety používajú väčšinou slovné spojenia „môže sa domáhať“, „má právo“, „ je oprávnený“ a pod.. Tieto výrazy a ich význam poznajú tak právnici, ako aj obyčajní ľudia. Každý vie kedy ide o povinnosť a kedy o oprávnenie. Problém nastane, ak zákonodarca schváli právny predpis, v ktorom opomenie tieto veľmi jednoduché, no o to užitočnejšie slovné spojenia.

Typickým príkladom je práve sporné ustanovenie Ústavy SR (Čl. 102 ods. 1 písm. t)): „Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov...“

Kým je prezident stotožnený s návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora, všetko je v poriadku a nikto sa nepozastavuje nad tým, či má povinnosť alebo oprávnenie vymenovať ho. Čo čert chcel, niekto otvoril ústavu, posunul si okuliare na nos, zaboril hrubý ukazovák do našej ústavy a povedal: „Tu sa nič o povinnosti nepíše, musíme o výklad požiadať Ústavný súd SR.“ Odložme bokom politické pozadie tohto sporu a zamerajme sa na ustanovenie, ktoré si takýto spor priam pýta. Odložme bokom aj naše znalosti o deľbe moci, právnych princípoch, o ústavnom práve. Účelom tohto článku nie je vyložiť toto sporné ustanovenie, ale posúdiť kvalitu právneho jazyka, ktorým je písané.

Jeden názorový prúd jednoznačne tvrdí, že v spornom ustanovení je vyjadrená povinnosť, pričom argumentuje tým, že Ústavný súd SR už v podobnej veci rozhodol. Tento argument sám o sebe potvrdzuje, že takéto ustanovenia sú výkladovým problémom (inak by sa podobným prípadom Ústavný súd v minulosti nezaoberal). Druhý názorový prúd považoval za potrebné požiadať o výklad ústavný súd, poukazujúc na text Ústavy, z ktorého skutočne žiadna povinnosť, ani právo nie je zrejmé. Je to totiž veta, v ktorej sa nepíše, čo má byť, nespomína povinnosť, zákaz, a ani oprávnenie. Obe strany tohto právneho sporu majú spoločné dve veci:

a) Tvrdia, že zákonodarca v tomto ustanovení chcel vyjadriť právnu normu, t. j. príkaz, zákaz alebo dovolenie.

b) Odkazujú na výklad Ústavného súdu SR.

V právnickej obci mi chýba „hlasnejšie volanie“ po tom, aby sa predchádzalo tvorbe nejasných ustanovení, z ktorých nie je zrejmé ani to, či ide o právo, alebo povinnosť. Netreba si zakrývať oči pred tým, že ide o Ústavu SR. Ako vidieť aj tú vytvorili „len ľudia“ a obsahuje nejasné formulácie, ktorým bolo možné ľahko predísť.

Ak sa zbavíme takýchto nejasností, možno budú slovenské predpisy pre čitateľa fádnejšie, ale o to zrozumiteľnejšie. Slovenčina ponúka dostatok jednoduchých riešení v podobe výrazov, ktoré sme citovali vyššie. Kvalitnejšie formulácie zákonných ustanovení posilnia aj právnu istotu a dôveru v právo, ktorá je výkladovými spormi oslabovaná. Stačí si prečítať diskusie na spravodajských portáloch, ktoré sa vedú pri článkoch o vymenovaní generálneho prokurátora. Mnoho diskutujúcich tam vyjadruje svoju frustráciu a znechutenie z tohto „právnického slovičkárenia.“

Na záver uvádzam niekoľko z mnohých adeptov na výkladový spor. Právnik poznajúci širšie súvislosti môže ich význam považovať za „jednoznačný“, avšak náhodne čítajúci laici za nimi vidia skôr nekonečnosť vesmíru, ako príkaz, zákaz, či dovolenie. Uvádzam k nim aj preklad, do zrozumiteľnejšej slovenčiny.

1.)

„Príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov odvádzajú fondom s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 3 príspevok vo výške 2 % z ich hrubých príjmov.“ ( § 5 ods. 1 zákona o umeleckých fondoch)

Preklad: Príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov sú povinný odvádzať fondom s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 3 príspevok vo výške 2 % z ich hrubých príjmov.“

2.)

„Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.“ ( § 3 ods. 2 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov)

Preklad: Nebytové priestory sa nesmú prenajať na iné účely, ako tie, na ktoré sú stavebne určené.

3.)

„Záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.“ ( § 71 ods. 1 katastrálneho zákona)

Preklad (?): „Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej moci sú povinné používať záväzné údaje katastra najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.“


Názory k článku Nenormatívne ustanovenia v právnych predpisoch:


  andrew12, 12. 11. 2012 v 23:13 - V tom je problém ?

Ťažko by som uveril tomu, že problém / ne /vymenovania generálneho prokurátora je v nenormatívnych ustanoveniach ústavného zákona. Že osoby neznalé práva sa pomýlia to sa dá prepáčiť, ale ťažko sa mi ospravedlňuje právnikov, nehovoriac takých, ktorí si hovoria "hviezdy" právnického neba. Ostatný nález ÚS v tejto kauze je viac politicky ako právny, čo je typické pre celé slovenské súdnictvo. Niektorí vykladajú právo tak, že ja to prirovnávam k šamanizmu. Osobne nevidím žiadny právny problém, aby prezident Slovenskej republiky nemal povinnosť vymenovať generálneho prokurátora. Všetko ostatné je len komédia a cirkus.

  Xénia Petrovičová, 13. 11. 2012 v 10:25 - andrew

Zálezitost s vymenovanim GP tu nechcem vobec posudzovat, na tu kauzu upozornuujem len na zdoraznenie problematiky. Ide mi v prvom rade o kvalitu pravneho jazyka.

  Tomáš Ľalík, 15. 11. 2012 v 11:43 - Tomáš Ľalík

Podľa môjho názoru, problém (ne)vymenovania GP nie je problém len nejasnej právnej úpravy, ale je ho potrebné zasadiť do oveľa širšieho kontextu. Na mysli mám najmä princíp deľby moci a povahu ústavy ako dokumentu, ktorý sa neustále aktualizuje v komplexnom procese aktuálnych vzťahov aj v rámci politických orgánov aj napriek tomu, že text ostáva rovnaký.

Problematika "vymenúva" neimplikuje povinnosť prezidenta, opätovne je potrebné vec zasadiť do širšieho spektra - o aký orgán sa jedná, aké ma funkcie atď. K tomu je už dosť podrobná judikatúra ÚS.

Druhá poznámka sa týka sporov pred Ústavným súdom ohľadom výkladu Ústavy a súladu právnych predpisov. Všetky tieto spory sú politické, čo Ústavný súd stavia do role politického orgánu, avšak nie sensu stricto (akými sú NR SR, vláda, prezident).

Tretia poznámka je vo vzťahu k (ne)jasnosti právnych predpisov. Teória interpretácie práva čím ďalej, tým viac prichádza k záveru, že každý text, akokoľvek jasný, je predmetom výkladu. Inými slovami, neexistuje prima facie jasný text, resp. aj takýto text je predmetom interpretácie, čo môže zmeniť jeho význam berúc do úvahy všeobecné právne princípy, ústavnokonformný výklad, európsku judikatúru atď. Spraviť text právneho predpisu úplne jasným,racionálnym, resp. vytvoriť dokonalý jazyk práva sa nepodarilo v 19 st. (characteristica universalis, Begriffjurisprudenz), o to menej sa to podarí dnes.

Tomáš Ľalík

  Xénia Petrovičová, 15. 11. 2012 v 18:41 - ad Tomáš

K tretej poznámke:
Nepopieram že každé ustanovenie môže byť (a asi aj je) interpretované, ale musíme si uvedomiť, že v týchto ustanoveniach na ktoré poukazujem je pravidlo správania sa veľmi vzdialené od bežného významu týchto slov. To, ze kazde ustanovenie sa nejako vyklada neznamená, ze nedokážeme odlisiť kvalitnú a menej kvalitnú formuláciu. Ak sa nebudeme snažiť písať právo zrozumiteľné pre ľudí, budeme prispievať k znižovaniu právnej istoty, to je podľa mňa celkom jasné. Pokiaľ viem, právna teoria nepopiera možnosť vyhodnotiť formulácie zákona ako viac, či menej "jasné", resp. určité. Nikto nehľadá dokonalosť. Použiť slová "je povinný" mi nepripadá nadľudský výkon, ktorého by zákonodarca nebol schopný. Navyše ak to dokázal na iných miestach.

Ak si už ani právnici nepotrpia na kvalitu textov, ktoré produkujú, tak kto potom?

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím