lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Maroš Macko (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Peter Janík (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Kurian (1)
Vladislav Pečík (1)
Ondrej Halama (1)
Ondrej Jurišta (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Marcin (1)
Ladislav Pollák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jana Mitterpachova (1)
Gabriel Volšík (1)
Juraj Lukáč (1)
Marcel Jurko (1)
Ivan Kormaník (1)
Vincent Lechman (1)
Vladimir Trojak (1)
Gabriel Závodský (1)
Katarína Dudíková (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Gera (1)
Igor Krist (1)
lukasmozola (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Svoboda (1)
Lucia Palková (1)
Peter K (1)
Pavol Mlej (1)
Róbert Černák (1)
David Horváth (1)
Martin Hudec (1)
Roman Prochazka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Emil Vaňko (1)
Marek Maslák (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Adamova (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Košalko (1)
Dušan Rostáš (1)
Pavel Lacko (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Michalov (1)
Tibor Menyhért (1)
Dušan Marják (1)
Martin Estočák (1)
Tomáš Demo (1)
Ján Pirč (1)
Robert Šorl (1)
Petr Steiner (1)
Paula Demianova (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Galgoczy (1)
Lucia Berdisová (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
peter straka (1)
Robert Vrablica (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Ďubek (1)
David Halenák (1)
Tomas Kovac (1)
Tomáš Ľalík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

(Ne-)Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam, ktorým sa vyslovuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve

Kristián Csach, 07. 12. 2012 v 00:50

Najvyšší súd v čerstvom rozhodnutí (uznesenie sp. zn. 3 Cdo 302/2012 z 12. novembra 2012) vyslovil veľmi dôležitý právny názor o podmienkach, za ktorých je (resp. nie je) prípustné dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 OSP vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorým bola vo výroku vyslovená neplatnosť neprijateľných zmluvných klauzúl v spotrebiteľských zmluvách. Zákonom ustanovená prípustnosť dovolania v daných veciach ( § 238 ods. 3 OSP) korešponduje s citeľnými ekonomickými dopadmi takého právoplatného rozsudku, keďže v zmysle § 53a ods. 1 OZ je podnikateľ po právoplatnosti rozsudku povinný zdržať sa používania predmetnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi (teda plošne).

Najvyšší súd v tejto veci rozhodoval o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove. Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol sčasti priznaný a sčasti zamietnutý nárok telekomunikačného operátora proti spotrebiteľovi, pričom zároveň bola vyslovená neplatnosť (neprijateľnosť) zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné.

Podľa § 238 ods. 3 OSP: „Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu ... ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.“

Podľa § 238 ods. 5 OSP: „Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy...

V skratke, podľa najvyššieho súdu sa limit podľa § 238 ods. 5 OSP vzťahuje aj na celý ods. 3 tohto ustanovenia. To znamená, že ak krajský súd potvrdí rozhodnutie okresného súdu, ktorý vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky, tak prípustnosť dovolania závisí od sumy predmetného plnenia.

Podľa najvyššieho súdu v tejto veci: „Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia 879,73 €. Súd prvého stupňa mu priznal 215,85 € a žalobu vo zvyšku (663,98 €) zamietol. Žalobca podal odvolanie v zamietajúcej časti; odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil. Odvolací súd teda rozhodol o peňažnom plnení 663,98 €. Dovolanie žalobcu v dôsledku toho smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (663,98 € < 923,10 €). Prípustnosť dovolania žalobcu je s prihliadnutím na to vylúčená priamo zo zákona ustanovením § 238 ods. 5 O.s.p.

Uznávam, že po formálnej stránke je argumentácia najvyššieho súdu korektná a zapadá do doterajšej právnej doktríny (s. 4 až 7 uznesenia sú napísané IMHO veľmi jasne a logicky). Napriek tomu by sa podľa mňa obmedzujúce pravidlo § 238 ods. 5 OSP predsa len nemalo aplikovať na prípady, ak okresný súd prehlási vo výroku určitú zmluvnú klauzulu za neprijateľnú a krajský to potvrdí, a to z nasledovných dôvodov.

Účelom obmedzenia § 238 ods. 5 OSP je zabrániť tomu, aby sa najvyšší súd zaoberal bagateľnými vecami. V tomto prípade sa ale o zanedbateľnú vec nejedná. Materiálne dôsledky rozsudku, vo výroku ktorého sa prehlasuje určitá klauzula za neprijateľnú, sú enormné – vzťahujú sa plošne na všetky podnikateľovi právne vzťahy so spotrebiteľmi, teda nie len na individuálny riešený prípad. Takže už aj len z toho by sa pri posudzovaní ekonomickej bariéry § 238 ods. 5 OZ mal zohľadniť právny (nie len faktický!) vplyv právoplatného rozsudku (počet zmlúv x „hodnota plnenia“ x percento prípadov, kedy bude chcieť podnikateľ klauzulu uplatniť). Pri takom výklade by sme jednoducho hranicu piateho odseku prekročili.

Okrem toho, výklad najvyššieho súdu podľa mňa podporuje nepekné motivácie podnikateľa žalovať vyššie sumy, aby získal možnosť dovolania „ak bude zle“.

S tým súvisí aj to (čo by sa ale v zmysle zákona nemalo stať, fakticky sa to ale vylúčiť nedá), že ak budú existovať dva právoplatné rozsudky „o neprijateľnosti klauzuly X“ v konaniach o zaplatenie sumy z tejto klauzuly vyplývajúcej (v jednom prípade pod a v druhom nad limit piateho odseku), tak v tej istej otázke (vyslovenie neplatnosti zmluvnej klauzuly), s tým istým hmotnoprávnym účinkom na iné zmluvné vzťahy ( § 53a ods. 1 OZ), bude v jednom prípade dovolanie prípustné, v druhom nie. Nechcem si predstaviť, že by nebodaj najvyšší súd v dovolaní dospel k záveru o tom, že klauzula je OK (aké dôsledky by to malo na účinky oboch rozhodnutí podľa § 53a ods. 1 OZ?)

Ešte nemám ustálený názor na to, ako aplikovať daný názor najvyššieho súdu na situácie, kedy nie je uplatnený nárok na plnenie, ale návrh na určenie neplatnosti zmluvnej klauzuly (vlastne, išlo v prípade tohto dovolania vo vzťahu k výroku o neprijateľnosti klauzuly skutočne o „rozhodnutie o peňažnom plnení“?). Sú konania o určenie neplatnosti neprijateľnej podmienky a priori vylúčené z obmedzenia § 238 ods. 5 OSP? Je v rámci abstraktnej kontroly klauzuly prípustné dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP, aj keď sa jedná o „nulové plnenie“? Ešte včera by som dal ruku do ohňa, že áno. Dnes len tak priložím, ohrejem...

V závislosti od odpovede na túto otázku existuje riziko, že prípustnosť dovolania bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, kto spor iniciuje. Ak podá žalobu na určenie neplatnosti neprijateľnej klauzuly X (hoci potenciálne plnenie by nepresahovalo hranicu § 238 ods. 5 OSP) spotrebiteľ, tak je možné predpokladať (pri súčasnom výklade NPZ predpokladám, že takáto žaloba bude prípustná), že protistrana bude mať k dispozícii prípustné dovolanie, lebo to nebude rozsudok o „peňažnom plnení“ ale o určení neplatnosti klauzuly. Ak však podá podnikateľ žalobu na plnenie z klauzuly X, a výška plnenia nebude presahovať hranicu § 238 ods. 5 OSP, tak proti tomu istému výroku nebude mať k dispozícii dovolanie.

Všeobecne, abstraktný spôsob ochrany pred neprijateľnými podmienkami s plošným účinkom rozsudku považujem za veľmi rozumný a podpory hodný mechanizmus ochrany spotrebiteľa, ktorý by mal byť dopĺňaný výkonom individuálnej spravodlivosti. Naše „rozšírenie účinkov“ právoplatného rozsudku v individuálnej veci podľa § 53a ods. 1 OZ som považoval za riziko, a to najmä kvôli nekonzistentnosti prístupu judikatúry – čo kraj to vlastná právna oblasť – a chýbajúceho oficiálneho informačného prúdu (o tom ale niekedy inokedy a obšírnejšie). Preto som vždy hlásal a oslavoval zákonodarcu za to, že sa dala najvyššiemu súdu možnosť, aby v takýchto veciach v konečnom dôsledku rozhodoval najvyšší súd (a ako vidím, na rozdiel od najvyššieho súdu, som toto považoval za úmysel zákonodarcu). Postavenie najvyššieho súdu je v tomto nenahraditeľné a nemal by sa ho vzdávať. Bude mať na prvý pohľad síce menej práce, ale nikomu tým v konečnom dôsledku nepomôže...


Názory k článku (Ne-)Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam, ktorým sa vyslovuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve:


  Michal Novotný, 07. 12. 2012 v 11:15 - Nie

Ďakujem Kristian za veľmi zaujímavý post.

Len na veľmi stručné čítanie je podľa mňa uznesenie NS celé zle a dúfam, že skončí na ÚS a dúfam, že bude zrušené.

Pokiaľ ma pamäť neklame (čo nevylučujem), v doterajšej praxi sa ustanovenie § 238 ods. 5 Osp. vždy vykladalo tak, že pojem "peňažné plnenie" znamená petit o plnenie, nie o určenie. Preto napríklad nebola pri určovačkách nikdy skúmaná hodnota predmetu určenia (mnohé extravilánové pozemky pri pravdepodobne hodnotu 900 € nedosiahli...). Ba dokonca (opäť, ak ma pamäť neklame) sa § 238 ods. 5 Osp. nikdy neaplikoval ani na žaloby o neplatnosť zmlúv, hoci ich predmetom je peňažné plnenie.

To isté musí platiť aj pre dovolanie proti rozsudkom podľa § 153 ods. 3 a 4 Osp. Plus, všetky dôvody, ktoré si presne vystihol. Najvyšší súd navyše spôsobom sebe typickým podáva selektívnu argumentáciu - na jednej strane hovorí o "lex specialis", na druhej mlčí o "lex posterior", a to navyše bez položenia si otázky, či prípustnosť dovolania voči neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 238 ods. 3 Osp. nie je predsa len "lex specialis" voči inému "lex specialis", a to § 238 ods. 5 Osp.

Keďže žalobcom je tam zjavne Orange, dúfam, že to na ÚS poženú...

  M. , 07. 12. 2012 v 11:19 - M.

Senát 3Cdo v ten den uradoval :) (obdobne rozhodnutie 3 Cdo 48/2012). Uchadza mi potom zmysel tohto dovolacieho dovodu, pretoze v zalobach zo spotrebitelskych zmluv (kde je najvacsia sanca judikovat neprijatelne podmienky) ide spravidla o bagatelne sumy. Zrejme ide o: za 1. nedomyslene zaradenie noveho dovolacieho dovodu do znenia OSP vods. 3 a za 2. nasledne neprehodnotenie judikatury dovolacim sudom s prihliadnutim na nove aspekty tohto dovolacieho dovodu "blbo" doplneneho do OSP...

  Martin Husovec, 07. 12. 2012 v 15:38 - hm ..

Ked citam § 238 ods. 5 OSP 'rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení' vyplyva mi z toho ze na nepenazne rozsudky na plnenie (napr. kde sa uplatnil zdrzovaci narok) sa to neuplatni, a tiez nie na urcovacie alebo uznavacie rozsudky. Problem vznikne ked ide o zmiesany rozsudok, t.j. aj na penazne aj na nepenazne plnenie, pripadne urcovaci vyrok k tomu alebo uznavaci. Teda napriklad pri ochrane osobnosti uplatnim symbolicku nahradu nemajetkovej 1 euro a zdrzovaci + odstranovaci narok a tiez ziadam konstatujuci vyrok ze doslo k zasahu do mojich prav. Vsetko okrem konstatujuceho su to petity na plnenie, len satisfakcny je plnenie penazne. Aby sud povedal ze je preto nepreskumatelny cely rozsudok kde su tieto 4 vyroky, pride mi v rozpore s mojim (musim priznat rychlym) citanim § 238 ods. 5 OSP. Ten sa podla mna vztahuje len na pripady kedy je rozsudok iba o penaznom plneni. Preto logicky mne z toho vychadza ze ak je predmetom rozsudku aj iny vyrok ako petit na plnenie, tak sa § 238 ods. 5 OSP neuplatni ak sa napadaju aj tieto nepenazne plnenia, resp. ine vyroky ako napr. konstatujuci alebo urcovaci. Kedze sud musi vyslovit nepriatelnost v osobitnom vyroku ( § 53a ObcZ), pride mi to ako prave taky pripad. hm?

  Martin Maliar, 07. 12. 2012 v 19:32 - Rovnosť účastníkov

Najvážnejší mi popri argumentoch týkajúcich sa nesprávneho výkladu príde popretie rovnakého postavenia účastníkov konania, ktorý tu už Kristián už uviedol.

Dve konania, s totožnými účastníkmi, kde sa rieši totožná otázka, pričom raz je dovolanie prípustné a druhý krát nie. Prípustnosť dovolania v jednom resp. neprípustnosť v druhom je pritom viazaná na v podstate irelevantné kritérium - na ktorej strane konania účastník vystupuje - či ako žalobca, alebo žalovaný. T.j. prípustnosť dovolania je teda stanovená zrejme na základe kritéria, ktoré je vo vzťahu k posudzovaniu svojvoľné.

Prvostupňový súd rozhodol nielen o peňažnom plnení s určitou hodnotou, ale samostatným výrokom (153 ods. 4 OSP) aj o určení určitej skutočnosti. Ako Michal uvádza, nestretávame sa bežne s tým, že by súd pri určovaní napr. neplatnosti právnych úkonov skúmal "hodnotu" právneho úkonu.

Dovolanie zrejme smerovalo voči rozhodnutiu v časti týkajúcej sa výroku o "určení" a zrejme aj v časti o zamietnutí.Rozumiem, že by dovolací súd nemohol nechať nedotknutý ani výrok o peňažnom plnení (ak by posúdil vecne, že nejde o neprijateľnú podmienku), avšak mohol podľa mňa elegantne dovodiť, že v tomto prípade ide o výnimku.

Odôvodnenie mi pripadá ako sofistikované odôvodňovanie zrejmej nespravodlivosti s ohľadom na rovnosť účastníkov konania.


  Kristián Csach, 08. 12. 2012 v 00:15 - dík a ešte jedna drobnosť

Ďakujem za reakcie a utvrdenie v názore.

Hlavou mi máta ešte jedna vec, ktorá trochu zapadla vývojom diskusie. Totiž, ak priznáme dovolacio-relevantný význam tomu, či vo výroku rozsudku je uvedené aj vyslovenie neprijateľnosti klauzuly, čo sa stane, ak súd takéto "určenie" vo výroku neuvedie (áno, mal by, ale nemusí sa to stať) ale s určením neplatnosti sa vysporiada ako s predbežnou otázkou a rozhodne vo výroku len o zamietnutí návrhu na plnenie podľa takej klauzuly (alebo rozhodne o BO na základe už realizovaného plnenia spotrebiteľom)? Aj takýto rozsudok bude mať "plošné" účinky § 53a ods. 1 OZ, ale nebude daná záchranná brzda v prospech dovolania - "určovací" výrok. Myslím si, že aj tak by sa pri limite podľa § 238 odseku 5 OSP mal zohľadňovať plošný efekt rozhodnutia...

  Martin Husovec, 15. 12. 2012 v 23:51 - ad Kristián

§ 53a ObčZ "(I.) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky , dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy , ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie."

Z toho by sa zdalo, že § 53e I ObčZ umožňuje alebo výslovne určiť výrokom, že podmienka je neprijateľná, alebo to urobiť len implicitne. § 53e II ObčZ by potom bol prípady kedy to tiež stačí urobiť implicitne. Nemyslím si, že to je ale správne čítanie, pretože §53e I, prvá časť ObčZ sa IMHO týka prípadu, keď je uplatnený čisto len nárok na určenie podmienky za neprijateľnú. Súhlasím teda, že súd musí aj v prípadoch nepriznania plnenia (zamietnutia žaloby), alebo § 53e II ObčZ vyniesť aj takýto výrok. Myslím, že ale situácia, ktorú popisuješ Kristián bude bežná (keď súd tak neurobí).

Myslím, že sa na to dá pozrieť dvojako. Prvé má vôbec takéto rozhodnutie (uznesenie, rozsudok) zaväzovať pro futuro dodávateľa? Keďže všetci poznáme ako sa slovenské rozsudky zvyknú odôvodňovať "do stratena", myslím si, že nie je najšťastnejšie riešenie dávať také závažné účinky prevažne vágnym odôvodneniam. Narušilo by to ostatne aj rozlišovanie medzi právne záväznou časťou rozhodnutia - výrokom - a právne nezáväznou časťou rozhodnutia - odôvodnením. Vzhľadom na právnu istotu by som bol naozaj taký formalista a vyžadoval aby to súd uviedol vo výroku, inak by som nepriznal účinky podľa § 53a ObčZ ("dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi"). Ostatne ak súd taký výrok zabudne vydať, su procesné prostriedky ako to napraviť.

Ak by sa ale trvalo na tom, že aj odôvodnenie môže zakladať záväzné právne účinky, pre nejakú špeciálnu povahu určenia podľa § 53a ObčZ, ktorá prebije aj proces, myslím si, že je úplne absurdné aby chyba súdu (opomenutie) bola na ťarchu dovolateľa.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím