lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Macko (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Emil Vaňko (1)
lukasmozola (1)
Robert Šorl (1)
Ján Pirč (1)
Bohumil Havel (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter K (1)
Ondrej Jurišta (1)
Vladislav Pečík (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Roman Prochazka (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Paula Demianova (1)
Juraj Lukáč (1)
Nora Šajbidor (1)
Ladislav Pollák (1)
Miriam Potočná (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Janík (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Kavan (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Róbert Černák (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Kormaník (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Ďubek (1)
Marcel Jurko (1)
Dušan Marják (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Gera (1)
I. Stiglitz (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Kubina (1)
Martin Galgoczy (1)
David Halenák (1)
Katarína Dudíková (1)
Marek Maslák (1)
Igor Krist (1)
Jana Mitterpachova (1)
Robert Vrablica (1)
Vincent Lechman (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter Marcin (1)
Martin Svoboda (1)
peter straka (1)
Martin Hudec (1)
David Horváth (1)
Petr Steiner (1)
Lucia Berdisová (1)
Lucia Palková (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Halama (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Gabriel Závodský (1)
Radoslav Pálka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Štátna pomoc? Prečo áno!

Martin Hudec, 03. 01. 2013 v 22:14

Štátna pomoc? Prečo áno!

Zatiaľ čo väčšina diskusií vykresľuje štátnu pomoc negatívne, pokúsim sa v tomto článku poukázať na to, čo je podľa môjho názoru pozitívne, hlavne na štátnej pomoci zameranej na podporu znevýhodnených regiónov. Budem sa snažiť priblížiť čo je štátna pomoc, ako funguje proces jej poskytovania a pozitíva, ktoré prináša v danom regióne.

Štátna pomoc

Štátna pomoc je definovaná v článku 107, odsek 1 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie, konsolidované znenie 2010/C 83/01 (ďalej len Zmluva o fungovaní EÚ) ako: „každá pomoc poskytnutá členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša alebo ohrozuje hospodársku súťaž zvýhodňovaním určitých podnikateľov alebo výroby určitého druhu tovaru“. Ďalej sa v tomto článku hovorí, že štátna pomoc je: „nezlučiteľná so spoločným trhom štátov EÚ, pokiaľ nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými krajinami.“ Niet divu, že sa na štátnu pomoc hľadí a priori negatívne, keď už jej základná právna definícia je negatívna. Štátnu pomoc je však nutné posudzovať ako jednu z možností štátu, ktorou sa dá legálne zasiahnuť do chodu ekonomiky s cieľom usmerniť fungovanie trhu v určitých regiónoch alebo odvetviach hospodárstva.

Nie každý zásah štátu do fungovania trhu je štátnou pomocou. Na to, aby určitá aktivita štátu voči chodu vlastnej ekonomiky mohla byť vyhodnotená ako štátna pomoc musí spĺňať určité kritériá a to najmä, že:

- pomoc je poskytovaná z verejných zdrojov či už štátnych, samosprávnych alebo zdrojov samotnej EÚ;

- pomoc je poskytovaná účastníkom hospodárskej súťaže, t.j. podnikateľským subjektom;

- poskytnutá pomoc znamená výhodu pre určitého podnikateľa v porovnaní s ostatnými podnikateľmi;

- poskytnutá pomoc má potenciálny vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi EÚ.

Napriek prvotnému, takmer až „odmietavému“ postoju definovanému v čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ ďalej, v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa štátna pomoc pripúšťa a ustanovuje výnimky, za splnenia ktorých je táto pomoc možná, a teda zlučiteľná so spoločným trhom. Prípustnosť štátnej pomoci je podmienená naplnením požiadavky tzv. vyššieho záujmu, ktorý je definovaný ako spoločný záujem EÚ. Spoločný záujem predstavuje najmä trvalo udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, vyšší počet pracovných miest, sociálnu a regionálnu súdržnosť v rámci EÚ. To znamená, že zlepšenie celkovej prosperity v niektorej z oblastí EÚ je pozitívom, ktoré prevýši tzv. „negatívum“, ktorým je zásah zo strany štátu do fungovania trhu.

Jednou z foriem štátnej pomoci je pomoc na podporu regiónov (ďalej len „regionálna štátna pomoc“). Podľa článku 107, odsek 3 písm. a/ a c/ Zmluvy o fungovaní EÚ ide o pomoc na: „podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou“ alebo „rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí“.

Regionálnu štátnu pomoc poskytuje štát z vlastných rozpočtových zdrojov vybraným podnikom v určitom regióne alebo odvetví. Táto pomoc predstavuje výhodu pre podnikateľa, ktorá ho má motivovať na začatie podnikania, vytvorenie či udržanie pracovných miest v danom regióne, v ktorom by podnikateľ bez tejto motivačnej zložky o svojom podnikaní neuvažoval.

V zmysle právnej úpravy platnej v SR (zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci, ďalej len zákon o investičnej pomoci) je regionálna štátna pomoc poskytovaná na čiastočné pokrytie nákladov, ktoré podnikateľ vynaložil na začatie alebo rozšírenie svojej podnikateľskej činnosti alebo vytvorenie nových pracovných miest v regióne s vysokou nezamestnanosťou. Táto pomoc saposkytuje vo forme dotácií, úľav na dani z príjmov, príspevkov na vytvorenie pracovných miest a prevodov nehnuteľného majetku za nižšie ako trhové ceny.

Poskytovanie pomoci

Pred poskytnutím štátnej pomoci musia byť zvážené viaceré okolnosti. Pri posudzovaní sa sleduje rovnováha medzi pozitívnymi účinkami pomoci (napr. zriadenie podniku v znevýhodnených regiónoch) a jej negatívnymi účinkami t.j. výsledné narušenie hospodárskej súťaže. Predovšetkým sa musí zhodnotiť či práve štátna pomoc je tým najvhodnejším nástrojom, či má dostatočný stimulačný účinok, či je nevyhnutná a proporcionálna pre dosiahnutie konkrétneho cieľa.

Príslušné orgány EÚ alebo členského štátu pri posudzovaní či je štátna pomoc vhodným nástrojom, sledujú najmä ekonomické a sociálne výhody, ktoré poskytnutie pomoci prinesie pre štátny rozpočet a pre daný región.

Pri posúdení pomoci treba klásť dôraz na jej stimulačný účinok, t.j. aby príjemca pomoci zmenil svoje správanie a vykonal činnosti, ktoré by bez pomoci nevykonal vôbec alebo iba v obmedzenej miere. Štát možnosťou získania štátnej pomoci láka podnikateľov zakladať svoje prevádzky aj v ekonomicky menej zaujímavých lokalitách.

Proporcionálnosť pomoci znamená, že výška pomoci je obmedzená na minimum potrebné na uskutočnenie činnosti. V procese posudzovania štátnej pomoci pre konkrétny subjekt treba zanalyzovať rozsah poskytnutej pomoci, aby sa naplnila základnú ekonomickú zásadu dosiahnuť čo najviac pri vynaložení najmenšej možnej miery nákladov - proste zbytočne neplytvať.

Zákon o investičnej pomoci plne rešpektuje princípy regionálnej štátnej pomoci vyplývajúce z nariadenia EÚ o štátnej pomoci (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008). Príslušné štátne orgány ako poskytovatelia štátnej pomoci a vláda SR, ktorá o poskytnutí pomoci finálne rozhoduje, zohľadňujú najmä národohospodársky a sociálny význam investičného projektu a jeho environmentálny vplyv.

Podmienky pre poskytnutie regionálnej štátnej pomoci v SR sú najmä:

- vytvorenie a udržanie nových pracovných miest, najmenej počas obdobia 5 rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta;

- udržanie ekonomickej aktivity v danom regióne najmenej počas obdobia 5 rokov po dokončení investičného projektu;

- obstaranie minimálne 60% nových výrobných a technologických zariadení;

- výrobné procesy musia spĺňať podmienky na ochranu životného prostredia podľa príslušných právnych noriem SR.

Prostredníctvom regionálnej štátnej pomoci štát môže podporiť určité podniky, najmä ak sú zásadným spôsobom ohrozené pracovné miesta v podniku, ktorý drží regionálnu zamestnanosť, ak dochádza ku konverzii tradičného odvetvia na nové odvetvie alebo kde by výrazné prepúšťanie mohlo viesť k destabilizácii sociálnej situácie daného regiónu.

Účinky regionálnej štátnej pomoci

SR podporuje najmä veľkých investorov, ktorí využili voľné kapacity a kvalifikovanú pracovnú silu po konverzii zbrojárskeho priemyslu. Táto podpora priniesla pozitívne účinky nielen v dotknutých regiónoch, ale aj pre celú ekonomiku, hospodársky a spoločenský vývoj SR.

Veľké investičné projekty sú bezpochyby jedným z kľúčových faktorov súčasného rastu slovenského HDP. Zvyšovanie výrobných kapacít a rast výroby v podnikoch podporených štátnou pomocou zabezpečí rast HDP aj v budúcnosti. Slovenskí dodávatelia zásobujú rozširujúce sa prevádzky domácimi surovinami, tovarmi a službami. Nové výrobné prevádzky spĺňajú a dodržiavajú prísne podmienky ochrany životného prostredia.

Investori kladú dôraz na zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov a zvyšovanie produktivity práce čo je jedným z kľúčových faktorov úspechu projektov. Investori zintenzívňujú spoluprácu so školami a univerzitami na Slovensku, absolventi ktorých budú môcť pracovať vo výrobných závodoch aj po ukončení štúdia. Najdôležitejším prínosom regionálnej štátnej pomoci pre radového občana podporeného regiónu je vytvorenie pracovných príležitostí priamo v oblasti v ktorej žije, takže nie je nútený cestovať za prácou do vzdialenejších miest či dokonca iných štátov. Nemenej dôležitým faktorom je zaujímavé mzdové ohodnotenie a najmä istota, že občanovi je mzda vyplácaná pravidelne. Dôležitým prínosom regionálnej štátnej pomoci pre samotný štát je skutočnosť, že zamestnaný občan platí dane a odvody, a teda nie je záťažou pre sociálny systém štátu.

Veľké investičné projekty priniesli celkové zvýšenie životnej úrovne v regiónoch, najmä vytvorením ďalších pracovných príležitostí a infraštruktúry, ktoré priamo nesúvisia s výrobným procesom. Zlepšili sa podmienky pre začatie a rozvoj podnikateľských aktivít malých a stredných podnikateľov v regiónoch, v ktorých pôsobia veľkí investori, ktorým bola poskytnutá štátna pomoc. Umiestnenie najmodernejších technológií a zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily zvýšilo atraktivitu regiónov pre ďalšie veľké spoločnosti, ktoré hľadajú lokality pre umiestnenie svojich projektov.

Záver

Regionálna štátna pomoc sleduje spoločný záujem, ktorým je najmä vytváranie nových pracovných miest, podporu zaostávajúcich regiónov spojených s podporou nových technológií, vedy a výskumu. Investície do regiónov podporených štátnou pomocou majú nepochybne potenciál prilákať ďalšie investície v budúcnosti a zabezpečiť vytvorenie ďalších pracovných miest. Možnosť prilákať ďalšie investície je kľúčová nielen z hľadiska rozvoja regiónu, ale aj z pohľadu celoslovenského.

Vo verejnosti často prebiehajú búrlivé diskusie namierené proti štátnym podporám v prospech veľkých investorov. Ľudia majú často pocit, že títo investori sú dostatočne bohatí na to, aby ešte dostávali peniaze od daňových poplatníkov SR, ktoré majú podporiť zvýšenie ich zisku. Verejnosť zastáva skôr názor, že by štát mal podporovať malých a stredných podnikateľov v zaostalých regiónoch.

Uvedeným článkom som sa snažil prispieť do tejto diskusie odlišným pohľadom na danú problematiku. Podľa môjho názoru je regionálna štátna pomoc prospešná činnosť štátu, ktorá pomáha kompenzovať zlyhania trhu a samotnej hospodárskej súťaže v menej vyspelých regiónoch. Ako bolo povedané vyššie práve podporou veľkých podnikateľských subjektov, v týchto regiónoch stúpla celková zamestnanosť, kúpyschopnosť obyvateľstva a následne sa výrazne podporilo samostatné fungovanie trhu, ekonomický a sociálny rozvoj v danom priestore, čo pozitívne ovplyvnilo celkovú ekonomiku štátu.

Pozitíva tejto pomoci sa prejavia iba vtedy, ak je táto pomoc poskytnutá v súlade so zákonom, za dodržania prísnych podmienok a v nevyhnutnej miere.

Je ťažké v súčasnosti jednoznačne odpovedať na otázku, či tento stimul zo strany štátu je pozitívnym alebo negatívnym zásahom do fungovania trhu. Podľa môjho názoru odpoveď prinesie až budúcnosť, kedy bude možné vyhodnotiť všetky účinky v ich vzájomnej súvislosti. Už teraz však vidieť zlepšenie životnej úrovne, zvýšenie zamestnanosti a celkové pozdvihnutie regiónov, kde pôsobia investori, ktorým bola poskytnutá regionálna štátna pomoc. A to je to čo najviac zaujíma bežného človeka - istoty - práca, mzda a kvalita života.


Názory k článku Štátna pomoc? Prečo áno!:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím