lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marián Porvažník (2)
Peter Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
David Horváth (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Kohútová (1)
Róbert Černák (1)
Petr Kavan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Lucia Palková (1)
Ondrej Halama (1)
Marek Maslák (1)
Dušan Rostáš (1)
peter straka (1)
Roman Prochazka (1)
Natalia Janikova (1)
Lucia Berdisová (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Hudec (1)
Igor Krist (1)
Vincent Lechman (1)
Ján Pirč (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Svoboda (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Kormaník (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavel Lacko (1)
Gabriel Volšík (1)
Tomáš Demo (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Michalov (1)
Viliam Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Gera (1)
Marcel Jurko (1)
Emil Vaňko (1)
lukas.kvokacka (1)
Vladislav Pečík (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Kurian (1)
Nora Šajbidor (1)
Ondrej Jurišta (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Kubina (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Adamova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Marják (1)
I. Stiglitz (1)
Tomas Kovac (1)
Miriam Potočná (1)
Michal Ďubek (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Šrámek (1)
Paula Demianova (1)
Pavol Mlej (1)
David Halenák (1)
Matej Košalko (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Marcin (1)
Peter K (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Estočák (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Bukvisova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Nová skutková podstata nekalej súťaže a verejný záujem

Tomáš Klinka, 11. 01. 2013 v 16:14

Dnes bola v Zbierke zákonov publikovaná novela Obchodného zákonníka, článok I. zákona č. 9/2013 Z.z. Popri transpozičných ustanoveniach, ktorým sa, aspoň predpokladám, budú ešte venovať povolanejší kolegovia na Lexfore, novela priniesla aj novú, celkom zaujímavú skutkovú podstatu nekalej súťaže. Presnejšie, ide o zvláštnu situáciu vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka, ktorá má podľa môjho názoru aj neprehliadnuteľný verejnoprávny rozmer, k čomu sa veľmi rýchlo vrátim. Najprv citácia z novely (bod 2):

"Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona."


Cieľom zákonodarcu tu bolo podľa dôvodovej správy postihnúť také typické neželané konania ako zámerná a úmyselná voľba obchodného mena tzv. katalógovými firmami. Tieto použijú vo svojom obchodnom mene slová ako napr. „register obchodu“, „register firiem“ a pod. tak, aby vyvolali v adresátovi ich obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny, prípadne ešte viac prehĺbili jeho omyl, z ktorého neskôr profitujú. Predkladateľ (MS SR) zdôraznil, že objektom chráneným novou typickou skutkovou podstatou nekalosúťažného konania je v tomto prípade záujem na neskresľujúcej a nezavádzajúcej tvorbe, resp. voľbe obchodného mena podnikateľa, tak aby toto nevyvolávalo nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo orgánom zo zákona povereným na vedenie verejného registra alebo inej evidencie.


K uvedenému podľa môjho názoru pristupuje, najmä pri pohľade takpovediac z opačnej strany, aj ďalší verejný záujem a tým je zvýšená právna ochrana verejných registrov (evidencií) resp. nepriamo aj orgánov, ktoré ich vedú, v porovnaní so súkromnými databázami či ich prevádzkovateľmi. Táto zvýšená ochrana je podľa mňa legitímna a odôvodnená kvalitatívne inou (vyššou) právnou relevanciou, hodnotou údajov a výpisov v zákonných verejných registrov. Popri obchodnom registri a živnostenskom registri môžeme hovoriť o katastri nehnuteľností, evidencii motorových vozidiel a v neposlednom rade aj o registroch vedených Úradom priemyselného vlastníctva SR. V oblasti priemyselného vlastníctva sa v posledných rokoch rozšírila prax nebezpečných spamových výziev a faktúr adresovaných prihlasovateľom alebo majiteľom patentov a ochranných známok. Tzv. katalógové spoločnosti (napr. TRADEMARK PUBLISHER), ktoré ich vo veľkých množstvách zasielajú, sídlia spravidla v zahraničí a spoliehajú sa na štatistickú pravdepodobnosť, že aspoň nejaké percento adresátov sa stane ich platiacimi "klientmi". Rafinovanosť tohto typu podnikania spočíva v tom, že vo všeobecných podmienkach (napr. tu) sa výslovne uvádza, že ide len o informačnú databázu a nenahrádza úradnú registráciu za účelom národnej alebo medzinárodnej ochrany a ani predĺženie takejto ochrany. Napriek tomu sa nájdu mnohí klienti, ktorí sa cítia oklamaní len "informačnou" hodnotou registra za cenu 800 eur na tri roky.


Na jednej strane teda vítam snahu MS SR legislatívne riešiť tento reálny problém, na strane druhej som si vedomý, že existuje viacero "kameňov úrazu", na ktorých môže výsledok zlyhávať. Za jeden z najzávažnejších považujem absenciu aktívnej legitimácie dotknutého verejného orgánu na podanie žaloby. Bolo by samozrejme na diskusiu, do akej miery by takáto možnosť bola v súlade s doktrinálnym uchopením nekalej súťaže. Ak však bolo možné priznať aktívnu legitimáciu iným "nesúťažiteľom", konkrétne právnickým osobám na ochranu spotrebiteľov ( § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka), nazdávam sa, že by to prípustné mohlo byť aj v tomto osobitnom prípade. Napokon, kto iný lepšie ochráni verejný záujem ako verejný orgán? I keď ...


Názory k článku Nová skutková podstata nekalej súťaže a verejný záujem:


  Martin Husovec, 11. 01. 2013 v 16:46 - kopanie do otvorených dverí

Ahoj Tomi,

ja osobne považujem túto novelu za čisté kopanie do otvorených dverí.

Keď sa u nás transponovala smernica o nekalých obchodných praktikách do osobitného zákona (zákon o ochrane spotrebiteľa) bolo nad slnko jasné, že takto to dopadne. A tieto praktiky boli dávno žalovateľné aj pred ňou. A ak sa chceme pozrieť na to kde je dnes upravené slovenské právo nekalej súťaže, § 44 a nasl. už nie sú exkluzívny prameň. Často sa zabúda, že nekalé obchodné praktiky ( § 8), agresívne obchodné praktiky ( § 9) a generálna klauzula ( § 7 ods. 1) sú nepriamou novelizáciou ObchZ; Vzhľadom na to, že vychádzajú z únijného práva, kde smernica o nekalých obchodných podmienkach je aj plnou harmonizáciou, výklad § 44 a nasl. ObchZ vo svetle nepriamej novelizácie v Zákone o ochrane spotrebiteľa a únijného frameworku celkom, je otázka kompatibility s únijným právom. Pritom treba pamätať na čo sa rado zabúda, a je to aj dôvod prečo náš zákondárca prebral smernicu do osobnitného zákona (to opomenutie), že síce smernica sa vzťahuje na B2C praktiky, ovplyvňuje aj národné právo B2B praktík s efektom na spotrebiteľa. Chápem, že na nekalé obchodné praktiky chceli naviazať aj viac administratívneho enforcement, ale dnes je úprava rozpoltená a ja neverím (lebo to nevidím), že súd pri výklade § 44 a nasl. ObchZ zohľadňuje nekalé obchodné praktiky v ZoOchrS.

To sa predovšetkým týka prípadov keď ide o spor medzi dvoma podnikateľmi, ale dôvodom je praktika, ktorá má efekt aj na spotrebiteľa (napr. neprípustná agresívna reklama). Tieto praktiky, hoc žalované cez § 44 a nasl. ObchZ, musia byť vykladané v súlade s ZoOchrS, pretože z harmonizácie sú vyňaté len prípady takých nekalých obchodných praktík medzi súťažiteľmi, ktoré nemajú žiadny dopad na spotrebiteľa (napr. ohováranie - porovnaj recitál 8 tuším).

Suma sumárum je to dosť komplikovaná schéma :)

Inak čo sa týka tých scamov, už dávnejšie som svoje riešenie písal Jeremymu Phillipsovi (IPKat), keď k tomu mal čitateľskú súťaž pre WIPO. WIPO to totiž chcelo riešiť, ale narozdiel od UPV, ono nemá ani legal standing. Takže som im navrhol nech to riešia cez spotrebiteľské organizácie a smernicu o nekalých obchodných praktikách. Neviem či to použili, ale aspoň som dostal knihu o registrácií známok v zlej viere ako darček :)) Aj na Slovensku viem o spotrebiteľskej organizácií, ktorá by to kľudne mohla mať záujem žalovať :) ... (len sa nevedia jej členovia nájsť čas na registráciu na MHSR) ..

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím