lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Jozef Kleberc (2)
Marián Porvažník (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Ondrej Jurišta (1)
Pavel Lacko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Igor Krist (1)
Juraj Lukáč (1)
Petr Steiner (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Kormaník (1)
Paula Demianova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nora Šajbidor (1)
peter straka (1)
Vladislav Pečík (1)
Bystrik Bugan (1)
Robert Vrablica (1)
Vladimir Trojak (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Dušan Rostáš (1)
Ladislav Pollák (1)
Radoslav Pálka (1)
Róbert Černák (1)
Matej Gera (1)
Ondrej Halama (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Svoboda (1)
Emil Vaňko (1)
David Halenák (1)
Martin Estočák (1)
Petr Kavan (1)
Martin Galgoczy (1)
Vincent Lechman (1)
Peter K (1)
Ján Pirč (1)
Bohumil Havel (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Lucia Berdisová (1)
lukas.kvokacka (1)
I. Stiglitz (1)
Ivan Michalov (1)
Miriam Potočná (1)
Matej Košalko (1)
Dušan Marják (1)
lukasmozola (1)
Tomáš Demo (1)
Matej Kurian (1)
David Horváth (1)
Gabriel Závodský (1)
Gabriel Volšík (1)
Robert Šorl (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Kubina (1)
Martin Šrámek (1)
Tomas Kovac (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Marcin (1)
Marek Maslák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Hudec (1)
Katarína Dudíková (1)
Lucia Palková (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Bukvisova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Deriváty vs. absolútne obchody

Radoslav Pálka, 19. 02. 2013 v 22:35

Malá úvaha, ktorá mi napadla prí písaní diplomovej práce.

Tzv. absolútne obchody OBZ po novom (od 1. februára 2013) upravuje v § 261 ods. 6., pričom kľúčové pre moju úvahu bude písm. c tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa Treťou časťou OBZ spravujú vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov.

V prípade derivátov sa mi ako problematická javí druhá časť ustanovenia § 261 ods. 6 písm. c, ktorá výslovne hovorí o odplatných zmluvách týkajúcich sa cenných papierov.

Keďže deriváty, ktoré majú kontraktuálnu povahu a až na výnimky sa neobchodujú na burzách ale v OTC (over-the-counter) režime, sa okrem cenných papierov týkajú komodít, úrokových mier, kurzových indexov peňažných prostriedkov a pod., je zrejmé že len časť týchto záväzkových vzťahov bude priamo ex lege spadať pod danú definíciu absolútnych obchodov, čo podľa môjho názoru môže potencionálne v praxi viesť k dualizmu ohľadom toho, v akej miere sa ktorý právny predpis (OZ alebo OBZ) sa na daný vzťah bude aplikovať.


Túto úvahu je možné ilustrovať na príklade tzv. CFD („contract for difference“, resp. slovenský terminus technicus "finančná rozdielová zmluva"). Pokiaľ bude podkladové aktívum tohto derivátu, na pohyb ktorého sa špekuluje tvoriť povedzme akcia, ktorá je cenným papierom, môžeme CFD podľa môjho názoru posúdiť ako odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov. Avšak v prípade, že sa tento derivát bude týkať napr. (pomerne populárnych) „menových párov“ (t.j. kurzových indexov peňažných prostriedkov) nie je rozumne možné ho posúdiť ako odplatnú zmluvu týkajúcu sa cenných papierov, ergo takýto záväzkový vzťah nebude spadať pod vyššie uvedenú zložku tzv. absolútnych obchodov.

To sa na prvý pohľad nemusí javiť ako problematické, nakoľko sa subjekty tohto záväzkového vzťahu môžu v súlade s § 262 OBZ dohodnúť na aplikácii OBZ. Potenciálny problém však, môže podľa môjho názoru vzniknúť ak dôjde k uzatvoreniu CFD s vyššie načrtnutou voľbou aplikácie OBZ so spotrebiteľom (tak ako je definovaný v § 52 ods. 4 OZ).


Vývoj slovenskej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 M Cdo 20/2009) a stanoviská Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pôsobiacej na Ministerstve spravodlivosti SR totiž naznačujú, že aplikácia OBZ na záväzkový vzťah v ktorom na jednej strane vystupuje spotrebiteľ sa vníma ako snaha vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany noriem zameraných na ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v OZ, pričom v takom prípade sa na daný vzťah majú aplikovať len tie ustanovenia OBZ, ktoré pre spotrebiteľa zakotvujú oproti Občianskemu zákonníku výhodnejšie právne postavenie.


V prípade derivátov, kde bude na jednej strane vystupovať spotrebiteľ to bude teda podľa môjho názoru znamenať, že s ohľadom na to, či ich podkladovým aktívom, od ktorých sa odvodzujú sú cenné papiere alebo nie, bude potrebné v súlade s § 52 ods. 2 OZ brať do úvahy aj občianskoprávne ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok.


Pokiaľ sú teda vyššie načrtnuté úvahy správne je podľa môjho názoru otázne do akej miery je vhodné aby sa v prípade dvoch totožných finančných nástrojov – derivátov, posudzovali tieto záväzkové vzťahy (napr. vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby alebo výške úroku z omeškania) na základe rôznych kritérií len podľa toho, čo tvorí ich podkladové aktívum.


Názory k článku Deriváty vs. absolútne obchody:


  Petr Steiner, 20. 02. 2013 v 05:03 - Derivaty

Muzu se zeptat, proc by i derivaty na cenne papiry nemely byt v rezimu ochrany spotrebitele a tedy podle Obcanskeho zakoniku? Neberte to spatne, ale asi jsem uplne nepochopil Vasi dedukci. Ty obchody jsou primo vyjmenovany v OBZ, ale taky jsou spotrebitelske smlouvy. dik.

Na druhou stranu si nemyslim, ze by to byl takovy problem mit tento dualismus. Mozna by to i bylo prospesne (jak vysvetlim pozdeji).

  Radoslav Pálka, 20. 02. 2013 v 09:26 - @ Peter Steiner

Uvaha z ktorej som vychadzal je ze v pripadoch vymedzenych v § 261 ods. 6 sa Tretia cast OBZ aplikuje ex lege.
To k comu som smeroval je, ze trend nasvedcuje tomu, ze pripady dobrovolneho dojednania aplikacie OBZ podla § 262 so spotrebitelom sa posudzuju (ako napr. aj v pripade uvedeneho judikatu) vo vztahu k niektory prvkom toho vztahu - uroky z omeskania a dlzka premlcacej lehoty - ako neprijatelna podmienka.
Neviem ci by takyto zaver bol mozny aj v pripade absolutnych obchodov kde aplikacia OBZ vyplyva zo zakona a v tomto som prave videl ten "dualizmus".
Urcite som vsak nesmeroval k tomu, ze by nejaky derivat (tykajuci sa CP) absolutne nespadal pod ochranu spotrebitela a iny uz ano (za tento dojdem si pravdepodobne mozem sam kvoli predposlednemu odseku).


  Juraj Gyarfas, 20. 02. 2013 v 11:49 - ochrana spotrebiteľa

Ďakujem za príspevok a vítam nového prispievateľa :-)

Nemyslím si však, že v praxi pôjde o relevantný rozdiel. Ak totiž ide o B2C zmluvy, vždy budú podliehať ochrane spotrebiteľa. Vyplýva to podľa mňa z § 52 ods. 1 OZ, ale aj keby nevyplývalo, smernica by nemohla dovoliť obísť ochranu spotrebiteľa cez kuriózny národný dualizmus záväzkového práva. A keďže v spotrebiteľských zmluvách predstavuje Občiansky zákonník minimálny štandard ( § 54 ods. 1), mohla by aplikácia Obchodného zákonníka síce dosť skomplikovať hľadanie aplikovateľnej normy, ale nemohla by zhoršiť postavenie spotrebiteľa.

Na druhej strane - ak ide o B2B zmluvu, nie je podstatné, či pôjde alebo nepôjde o absolútny obchod podľa § 261 ods. 6, pretože aj tak vo väčšine prípadov pôjde o relatívny obchod § 261 ods. 1. Takže aj tak pôjde o obchodnoprávnu zmluvu (aj keby išlo o OTC derivát s iným podkladovým aktívom ako cenné papiere).

Pochybnosti by mohli vzniknúť v prípade derivátov, ktoré nie sú relatívne obchody, zároveň sú OTC a zároveň ako podkladové aktívum nemajú cenné papiere. Napr. derivát medzi dvoma bežnými občanmi - nepodnikateľmi. Ale neviem si to v praxi úplne predstaviť.

Táto diskusia ma však privádza k inej otázke, ktorá ma už veľmi dlho trápi. Vie niekto povedať, aký je v praxi rozdiel medzi obchodnoprávnou a občianskoprávnou zmluvou? Mne napadá rozdielna premlčacia doba a pridelenie inému sudcovi. Potom je samozrejme množstvo teoretických rozdielov (subjektívna/objektívna konštrukcia zodpovednosti za škodu, iná konštrukcia odstúpenia, atď.). Ale zaujímalo by ma, v akých situáciách by súdy dospeli k materiálne inému záveru z dôvodu aplikácie Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka.

  Petr Steiner, 21. 02. 2013 v 04:11 - Derivaty 2

Dik za odpoved. Taky si myslim, ze B2C smlouva bude v rezimu spotrebitelske smlouvy, a proto jsem se ptal.

Trosku odbocka, ale doufam, ze zajimava. Nejsem si jisty, zda nahodou i cfd na menne kurzy nebudou taky ve skutecnosti kontrakty na cenne papiry. Je potreba se podivat do prospektu, ale je otazka, jak se urci kurz dane meny. Vubec bych se nedivil, kdyby to bylo skrz nejake ETF, coz je cenny papir (aspon podle meho rychleho cteni slovenskeho Zakona o cennych papirech).

Jak se urci kurz ma velke pravni souvislosti. V USA probihaji nyni velke zaloby presne kvuli tomuto problemu (Kalifornsky penzijni system proti State Street Corp., Stat Virginie proti Bank of New York Mellon a dalsi BNY Mellon pripady jako treba zaloba od U.S. Attorney). Az vsechny skonci, uvidi se, jake to bude mit dusledky na pravni system.

  Zsolt Varga, 21. 02. 2013 v 15:01 - absolútny obchod

Juraj, ozaj si presvedčený, že 54 ods. 1 OZ zavádza minimálny štandard v zmysle zavedenia generálnej pôsobnosti OZ aj na vzťahy podľa ObZ, Michal Novotný hovoril o materiálnej derogácii 261 ods.3 ObZ pre B2C zmluvy...

Ale poporiadku

To, že sa na takýto spotrebiteľský obchod vzťahuje ochrana pred neprijateľnými podmienkami vieme celkom korektne vyvodiť aj bez potreby vyťahovať ťažké kalibre v podobe smernicovo konformného výkladu, čisto cez § 1 ods. 2, druhá veta ObZ. Otázky ochrany pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( § 53 OZ) nie sú nijako riešené v OBZ a tak bez problémov nastupuje subsidiarita OZ. Alebo ako to vidí Kristián Csach cez vzťah lex ultra specialis derogat specialis.


Z tohto hľadiska je naozaj jedno či ide o absolútny (spotrebiteľský) obchod alebo o voľbu ObZ.

Čo však s prípadmi, ktoré sa nezmestia do konceptu ochrany pred neprijateľnými podmienkami podľa 93/13 EHS

Napr. otázka zákonných úrokov z omeškania podľa ObZ a OZ (v režime pred zjednotením) Nie dohodnutých, kde by sa dalo ešte oprieť o expandujúci výklad § 54 OZ, ale zákonných.

Ale možno jasnejšie to bude vidno na inom príklade

Otázka premlčania v takejto spotrebiteľsko obchodnej zmluve. Strany si ju nezvolili, zvolil ju zákonodarca v § 261 ods.3 OBZ ...

Kto tvrdí, že sa má aj v týchto prípadoch aplikovať OZ nech povie ako a prečo !

Podrobná debata o tom čo § 54 ods. 1 OZ ( Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa) znamená a či ide o

1. zákaz dohodnúť zmluvnú podmienku odchyľujúcu sa v neprospech spotrebiteľa od OZ (jazykový výklad) alebo 2. Aj materiálnu derogáciu akýchkoľvek predpisov na úroveň ochrany podľa OZ

je tu http://www.lexforum.sk/290

problém rozobral publikačne Kristián Csach v Štandardných zmluvách

Dodnes si myslím, že koncept, že ide o materiálnu derogáciu „všetkého“ neobstojí, poviem prečo.

Historicky, zákonodarca zjavne vôbec netušil čo činí. Telologicky, zo smernice sa nedá nič také vyvodiť. Čl. 6 rieši presadenie (kogentnosť) ochrany pred nekalými podmienkami nič viac. Ako si správne poznamenal naše národné problémy s dualitou kódexov sú mimo jej záberu.

Ide výlučne o slovenská tvorba nad rámec smernice, OK tá pripúšťa aj prísnejšiu úpravu, len tvrdím, že ťažko nájsť telologický argumentačný zdroj v smernici pre naše národné „ hrátky“ a pre tvrdenie, že sa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú zároveň zmluvou podľa § 261 ods.3 OBZ má aplikovať výlučne OZ musíme si vystačiť s jazykovými a systematickými výkladovými argumentmi.

Po 1.1.2008 tu máme ešte sémanticky neuchopiteľný § 52 ods. 2 OZ,

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia (!) upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.


Radšej nebudem rozvádzať čo všetko by som z toho dokázal vyvodiť pri doslovnom výklade... (aj ustanovenia predpisov verejného práva sú všetky iné ustanovenia...:) )

Tu pomôže ozaj len nejaká rozumná kontextuálna redukcia v zmysle, že ide o normy výslovne určené na ochranu spotrebiteľa a nie akékoľvek normy.

Zopakujem svoju výhradu, nevidno rozumného dôvodu tvrdiť, že by presadzovaný výklad o materiálnej derogácii § 261 ods.3 ObZ v B2C vzťahoch vo význame zavedenia generálnej pôsobnosti OZ na tieto vzťahy mal nejaký presvedčivý súvis s konceptom ochrany spotrebiteľa. Od normálneho zákonodarcu očakávam, že kým máme kodifikovanú dualitu záväzkového práva a doktrína dlhodobo pracuje s konceptom „absolútnych obchodov“ ako kánonom Obchodného práva záväzkového, tak pri revolučnej zmene pôvodného konceptu sa to má urobiť tak, že je to ZREJMÉ každému absolventovi, tobôž ctihodným akademikom...

Opak vedie k popretiu princípov materiálneho právneho štátu a

Namiesto záveru, alebo obzretie za hranice


V ČR je text oveľa jasnejší (262 ods.4 ObZ)

ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem.

Nejvyšší soud ČR, vo veci Cdo 3337/2010 sa pri riešení otázky premlčania priklonil sa k úzkemu výkladu a dal dôraz na účel úpravy, ktorou je presadenie ustanovení, ktoré sú výslovne zamerané na ochranu spotrebiteľa

„Zásadní otázkou tak je posoudit, zda úprava promlčení obsažená v občanském zákonníku v § 101 a nasl. je právě těmi jinými ustanoveními směřujicími k ochraně spotřebitele, která měl zákonodárce při zavedení ustanovení § 262 odst. 4 části věty první za středníkem obch. zák. do našeho právního řádu na zřeteli. Nejvyšší soud dospěl k závěru, že nikoliv.“

P.S I

K tým rozdielom, napr. KS PO celkom vážne tvrdí, že odstúpenie od zmluva v režime ex tunc podľa OZ spôsobuje zánik všetkých nárokov, ktoré vznikli za života zmluvy (išlo o zmluvnú pokutu).

P.S. II

Navrhujem zrušiť tretiu časť ObZ, potrebné zmluvné typy preniesť do OZ a hotovo. Tá dualita nemá reálne žiadne opodstatnenie.

S určitým zjednodušením risknem tvrdenie, že dnes už nepotrebujeme podrobnú dispozitívnu úpravu ako návod pre podnikateľov ako v roku 1991.



  Juraj Gyarfas, 21. 02. 2013 v 17:47 - Zsolt

... či § 54 ods. 1 zavádza minimálny štandard v zmysle zavedenia dolnej hranice spotrebiteľskej ochrany cez všetky (aj dispozitívne) ustanovenia OZ?

Ešte raz som si to v kľude prečítal a asi si ma presvedčil.

Po poriadku:

To, že na spotrebiteľské zmluvy - aj keď ide o absolútne obchody - sa vzťahuje ochrana pred neprijateľnými podmienkami je jasné. Ja by som to síce odvodzoval skôr od § 52 ods. 1 (bez potreby vyťahovať ťažké kalibre eurokonformného výkladu), než od § 1 ods. 2 ObZ (pretože napr. nároky z vád alebo odstúpenie sú veci, ktoré ObZ rieši a napriek tomu sa v spotrebiteľských veciach použije § 53 OZ). Ale to je len technikalita - záver je rovnaký.

Tam sa ale končí pole pôsobnosti smernice a keďže ide o minimálnu (nie úplnu) harmonizáciu, sme už ďalej vystavení na milosť alebo nemilosť formulačného ostrovtipu slovenského zákonodarcu. Tu už nám smernica nepomôže a odpoveď musíme hľadať v zákone.

Toto ustanovenie sa dá zrejme vykladať dvoma spôsobmi - po prvé, celý obsah spotrebiteľskej zmluvy sa nemôže v neprospech spotrebiteľa odchýliť od OZ. To by sa týkalo obsahu zmluvy, ktorý si dojednali strany, ako aj obsahu, ktorý do zmluvy "vložil" zákon. Po druhé, od OZ by sa nemohla odchýliť len tá časť zmluvy, ktorú si strany dojednali.

Keď som si to viac premyslel, súhlasím asi s Tebou, že § 54 ods. 1 ustanovuje druhý spôsob. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu hovorí, že "Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa." Podľa tohto by dokonca bolo možné tvrdiť, že § 54 ods. 1 ustanovuje ako minimálny štandard ani nie celý OZ, ale len úpravu neprijateľných podmienok. Ale to by už asi bolo v rozpore s textom zákona. Každopádne z dôvodovej správy minimálne vyplýva, že zákonodarca chcel limitovať obsah zmluvy dojednaný stranami a nie obsah zmluvy "doplnený" zákonom.

Takže ak ide o absolútny obchod a zákon (ObZ) ustanovuje štvorročnú premlčaciu dobu, mala by sa zrejme aplikovať aj v spotrebiteľských zmluvách.

Hmmm, parafrázujúc jedného českého profesora, môj včerajší názor bol zrejme prekonaný a ja som ho v sebe prekonal :-). Ale budem nad tým ešte premýšľať ...

  Radoslav Pálka, 22. 02. 2013 v 13:33 - @ Petr Steiner

Uprimne sa priznam ze formulacia "odplatnych zmluv tykajucich sa cennych papierov" a to ako je potrebne ju vykladat mi nie je celkom jasna. To ze pod toto vymedzenie budu spadat zmluvy ktorymi sa s cennymi papiermi disponuje je bez problemov, avsak neviem si celkom predstavit kde sa bude nachadzat deliaca ciara v pripade derivatov.

Zakon o CP v § 8 písm. d derivaty vymedzuje ako "peniazmi ocenitelne pravo alebo zavazok vztahujuci sa na cenne papiere alebo odovdeny od cennych papierov..." Takze okrem "odplatnych zmluv tykajucich sa cennych papierov" je potrebne brat do uvahy aj toto vymedzenie.

Myslim si, ze napr. v pripade opcii, ktore v urcitom case v buducnosti opravnuju na nadobudnutie isteho CP za urcitu sumu je mozne povedat ze sa tykaju cenneho papiera.

V pripade CFD z toho co som do teraz o CFD cital, ich ucel chapem tak, ze umoznuju sledovat rovnaky ekonomicky zaujem aky by ich majitelovi priniesla drzba ich podkladoveho aktiva.

Neviem ci je toto postacujuce nato aby sa dany vztah posudil tak, ze sa tyka cennych papierov (pokial vobec maju CP ako podkladove aktivum), kedze tento typ derivatu tak ako ho chapem od pociatku nesmeruje k nadobudnutiu alebo dispozicii s danym podkladovym aktivom.

Argument pre tvrdenie ze sa jedna o odplatnu zmluvu tykajucu sa cennych papierov by vsak mohla byt prave totoznost sledovaneho ekonomickeho zaujmu, aky by klientovi priniesla transakcia priamo s cennym papierom tvoriacim podkladove aktivum.

Neviem si predstavit ci sa toto bude niekedy v nasich podmienkach riesit, ale kazdopadne ak sa v zahranici dospeje k nejakemu zaujimave zaveru rad si precitam vysledok :-)

  Radoslav Pálka, 22. 02. 2013 v 13:59 - @ Juraj Gyarfas a Zsolt Varga

Dakujem Vam, ze ste mi Vasou argumentaciou danu problematiku viac objasnili.

Uznavam ze spotrebitelske absolutne obchody asi nie su kazdodenna zalezitost ale pri tom ako som sa zaoberal derivatmi, ktore su ponukane FO - spotrebitelom, z ktorych niektore su a niektore nie su absolutnymi obchodmi, som bol na vazkach ako dany vztah posudit. Aj ked sa mi materialna derogacia ustanoveni OBZ na uroven OZ nezdala logicka, nevedel som sa dopracovat k nejakemu pre mna rozhodujucemu argumentu pre alebo proti.

  Kristián Csach, 22. 02. 2013 v 15:59 - ...

§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ a ich vzťah k "261 ods. 3" (vymedzenie abs. obchodov) a 262 ObchZ nie je téma na článok, ale na "mašľu". Podľa mňa sa rozumne vyložiť nedajú a Zsolt pritom poukázal len na pár problémov.

V praxi by súd určite prijal riešenie: bez ohľadu na podkladové aktívum (a teda aj v prípade, ak by skutočne bol absolútnym obchodom priamo ex lege, nie len cez prípadnú a spornú analógiu) je to spotrebiteľský vzťah a režim OZ sa uplatní a basta.

Jednoznačný právny základ na taký postup ale nie je. Vyriešiť sa to dá len legislatívnou úpravou § 52(2), § 54 (1) a 261 a 262 ObchZ... a je už najvyšší čas.

V podstate sa dá súčasný problém zjednodušiť tak, že si predstavme, že v úprave o premlčaní v OZ by bolo osobitné ustanovenie: "nároky z úverových zmlúv / cenných papierov... sa premlčujú v lehote štyroch rokov." (proste: úprava ObchZ natvrdo prenesená do OZ). Dalo by sa potom z § 52 (2) či § 54 (1) OZ vyvodiť, že pre takýto nárok, ak vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, platí trojročná doba? Tú istú úvahu môžeme teraz x-krát iterovať pre všetky ďalšie odlišnosti ObhZ a OZ. Proste si to predstavme, že je v jednom kódexe...

A Juraj: k 54 (1) - zo smernice sa niečo také ako ustanovuje § 54 (1) OZ skutočne nedá ani náznakom vyvodiť. To je náš a český výmysel. Kukni do Štandardných zmlúv... ;)

  Petr Steiner, 25. 02. 2013 v 02:52 - 2 Radoslav Palka

Pravo cennych papiru je velmi zajimava cast prava, kde vetsinou vubec neplati pravo, hlavně B2C nebo B2G (Hazell v. Hammersmith and Fulham).

U CFD na fx pairs je potreba se podivat, co je pokladove aktivum. Z pravniho hlediska, je to B2C, tedy C ma vzdy pravdu, proto se u podobnych produktu pouziva hodnekrat jako podkladove aktivum tzv. ETF, coz je Exchange Traded Fund. To je ale akcie k tomu danemu fondu obchodovatelnem na burze, ktery nakupuje a prodava meny tak, aby treba hodnota byla presne USD/EUR. Tedy ve skutecnosti je podkladove aktivum akcie (i kdyz hodnota je menova dvojice).

U smennych kurzu je vzdy otazka, co to je smenny kurz. Na tu otazku dojely ty firmy zminene nahore. Meny se obchoduji cely den a nikdy neni nejaky stred, ale nabidka a poptavka a ta se jeste meni kazdou sekundu. Oficialni kurzovni listek NBS neni taky vhodny, protoze to je vetsinou velmi spatny odhad skutecnosti.

Argument, ze neco ma stejny ekonomicky zajem jako neco jineho je vetsinou na houby u soudu, protoze to vetsinou neni to stejne pravne. Treba v pripade CFD si clovek muze koupit CFD a nemusi se starat o zakladani uctu, reporting, taxation, bankruptcy protection, clearing a podobne.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím