rss
Zamyslenie nad jedným predbežným opatrením
Tomáš Klinka, 15. 05. 2013 v 14:46
Nedávno mi na stole pristálo predbežné opatrenie, ktorého výrok skrátene znie:
„Súd Úradu priemyselného vlastníctva SR ukladá povinnosť zdržať sa zápisu licenčnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou A a spoločnosťou B na používanie ochranných známok X, Y, Z do registra ÚPV SR a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
Z odôvodnenia predbežného opatrenia sa dozvieme, že Okresný súd Bratislava I (sudkyňa JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová, sp. zn. 33 CbPv/1/2013, 18.04.2013) považoval za dostatočne osvedčené, že v prípade nenariadenia navrhovaného predbežného opatrenia ukladajúceho povinnosť tretej osobe v zmysle § 76 ods. 2 OSP (ÚPV SR nie je účastníkom súdneho konania) navrhovateľovi hrozí vznik bezprostrednej ujmy, ktorú už nebude možné reparovať, ak by ÚPV SR zapísal spornú licenčnú zmluvu do registra. Spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia bola podaná aj žaloba o určenie neplatnosti tejto licenčnej zmluvy (z dôvodu údajného sfalšovania podpisov). Je tiež zaujímavé, že žalobu nepodáva priamo majiteľ ochranných známok, ale iný - nesporný - držiteľ licencie ( § 20 ods. 4 zákona o ochranných známkach).
Už z takto stručne opísaného stavu vyvstáva celý rad zaujímavých hmotnoprávnych otázok, ako napr. naliehavý právny záujem žalobcu (držiteľa licencie) a jeho aktívna legitimácia. Podľa môjho názoru však súd nezačal toto konanie najšťastnejšie, keď nariadil uvedené predbežné opatrenie. Odhliadnuc od diskutabilnej úvahy, že vznik potenciálnej ujmy súd spája s aktom zápisu licenčnej zmluvy do registra ( § 20 ods. 3 zákona o ochranných známkach), mám vážne pochybnosti o právomoci súdu nariadiť predbežné opatrenie ukladajúce povinnosti ÚPV SR – a vôbec akémukoľvek štátnemu orgánu - týkajúce sa výkonu jeho zákonných kompetencií. Konanie o zápis licenčnej zmluvy do registra je pritom štandardné správne konanie, na ktoré sa vzťahuje zákon o ochranných známkach a subsidiárne správny poriadok. A tam predsa máme procesné inštitúty, ktorými je možné opísanú situáciu elegantne riešiť. Otázka (ne)platnosti predloženej licenčnej zmluvy je pre ÚPV SR otázkou predbežnou ( § 40 správneho poriadku) a ÚPV SR tak samozrejme bude čakať na výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti tejto licenčnej zmluvy. Jediný problém – avšak skutočne len formálny – predstavuje vylúčenie subsidiárnej aplikácie § 29 správneho poriadku o prerušení konania, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Správne konanie teda nie je prerušené, to však nie je dôvod na to, aby doň súd nariadením predbežného opatrenia autoritatívne vstupoval.
Tieto moje úvahy podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 59/2011 z 11. augusta 2011, v ktorom dovolací súd okrem iného riešil aj obdobnú situáciu, keď predbežným opatrením bola príslušnej správe katastra uložená povinnosť nevykonať, resp. zdržať sa vykonania vyznačenia spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, konštatoval:
Treba ale súhlasiť s tvrdením odporcu, že súdy nižších stupňov nariadením predbežného opatrenia, ktorým uložili povinnosť Správe katastra K. , pracovisko M. B., 5 rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov . Teda ich rozhodnutia v tomto výroku, sú postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a) OSP. V súlade s § 76 ods. 2 OSP, podľa ktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať, niekým iným (než je účastník konania ), nemôže byť správny orgán , ktorý v rámci zákonom zverenej mu právomoci ( zákon č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení ) koná a rozhoduje v správnom konaní samostatne a nezávisle.
Názory k článku Zamyslenie nad jedným predbežným opatrením:
Martin Husovec, 18. 05. 2013 v 15:30 - dakujem
Celkom ma prekvapilo, že NS nespomína presne prečo to nepatrí do právnomoci súdov? § 7 to asi nie je ..
Čo tu asi škrípe je to, že súd v rámci svojej právomoci ukladá povinnosť inému orgánu verejnej moci tak, že mu tým znemožňuje uplatňovať svoje právomoci v rámci správneho konania. Správny orgán je teda postavený do pozície povinnosť zo zákona vs. povinnosť z prebežka.
Tento problém inak vôbec nemusel nastať. Stačilo zaviazať žalovaného aby nemohol podať takýto návrh pred ÚPV. Tak sa bežne obchádza táto nemožnosť zaviazať orgán verejnej moci, napríklad keď niekto repetitívne podáva abuzívne prihlášky na známky, a chceme zabrániť ďalším prihláškam, zaviažeme k nemožnosti podávať prihlášky. Dokonca súdy common law v MPS kontexte takto vydávajú svoje anti-suit injunctions, ktoré zakazujú účastníkovi podať žalobu pred iným súdom a v inej krajine, ako tým, ktorý už vec prejednáva. Tieto anti-suits su vždy namierené na účastníka, keďže žiadny súd sa nechce pustiť do dobrodružsta viazať zahraničný súd svojím zákazom.
Tomáš Klinka, 18. 05. 2013 v 20:04 - Martin,
Právne argumenty o nedostatku právomoci súdu majú podľa mňa základ v Ústave (metačlánok 2. ods. 2 + článok 142 ods. 1) a tiež v § 7 OSP. Uložiť povinnosť správnemu orgánu, aby nejako konal/nekonal totiž NIE JE občianskoprávna vec, ako ju vymedzujú tieto ustanovenia. A zároveň nejde o výkon správneho súdnictva, ktoré má tiež svoj zdroj (právomoci) v týchto ustanoveniach. Správne súdnictvo je pritom jedinou, výlučnou spojnicou medzi právomocou súdou a právomocou správnym orgánov. Ťažko tu nespomenúť ústavou nadizajnované oddelenie výkonu týchto mocí (koncept deľby moci). Zastavením konania o návrhu uvedeného predbežka pre nedostatok právomoci bez postúpenia veci príslušnému orgánu ( § 104 ods. 1 OSP) sa súd v tomto prípade podľa mňa nedopustí odopretia spravodlivosti.
Pokiaľ ide o tvoje riešenie - zaviazať žalovaného, aby nepodával návrh na ÚPV - áno, to by asi šlo, ale nie v tomto prípade, pretože tu už bol návrh na zápis licenčnej zmluvy podaný niekoľko mesiacov pred začatím súdneho konania. Ešte by som rád zdôraznil, že ÚPV v tomto prípade nemá problém čakať na výsledok súdneho konania, ako som už uviedol, ide o predbežnú otázku platnosti/neplatnosti licenčnej zmluvy, ktorú môže definitívne vyriešiť súd. S čím má UPV problém, je principiálne narušenie vzájomného vzťahu súdy-ÚPV, ktoré by mohlo byť v budúcnosti zneužívané a je preto potrebné na to poukázať a prípadne sa pokúsiť toto pochybenie napraviť (zvažujeme podnet na mimoriadne dovolanie).
Martin Husovec, 18. 05. 2013 v 21:46 - doplnenie
Len tak lajcky mi to pride ako skor otazka delby pravomoci medzi organmi verejnej moci, alebo ulozenie povinnosti v rozpore s normativnym predpisom. To je len take nahlas uvazovanie.
Juraj Gyarfas, 19. 05. 2013 v 15:39 - Ad Martin: anti-suit injunction
Pripadá mi to veľmi zaujímavé, lebo som veľa rozmýšlal nad inštitútom anti-suit injunction v slovenskom kontexte a hoci pod široké vymedzenie predbežného opatrenia v OSP by sa to zrejme zmestilo, koncepčne mi to pripadá zložité. Po prvé - nemohlo by to byť v rozpore s čl. 46? A po druhé, každému je zrejmé, že hoci anti-suit injunction formálne ukladá povinnosť len účastníkovi (a nie inému súdu), v podstate ide o snahu zabrániť druhému súdnemu konaniu, pretože vydávajúci súd (povedzme anglický) nedôveruje druhému súdu (povedzme talianskemu), že si správne vyloží niektoré právne otázky (napr. otázku právomoci). Ak však analogicky použijeme argumentáciu ESD z prípadu West Tankers (anti-suit injunction proti konaniu na súde iného členského štátu je neprípustná, lebo anglické súdy musia talianskym dôverovať), nebola by anti-suit injunction v čisto slovenskom kontexte tak isto neprípustná? Inými slovami, nemal by súd radšej dôverovať ÚPV, že v otázkach spadajúcich do jeho právomoci dospeje k správnemu rozhodnutiu, než okľukou cez ukladanie zákazov účastníkovi správneho konania brániť tomu, aby ÚPV tieto otázky v rámci svojej právomoci vôbec posúdil?
Martin Husovec, 19. 05. 2013 v 18:02 - Juraj
Zatial som sa s tym nestretol v SK judikature, co samozrejme neznamena ze to nie je mozne. Ved ani negativne urcovacky na SK nikto nezaluje a predsa su uplne mozne.
Ale k veci preco to mozne je. Dovodom by urcite ale nemala byt nedovera medzi organmi ako pises. Dovodom ma byt napr to ze prihlasovatel opakovane prihlasuje to iste alebo takmer to iste oznacenie, vzdy je odmietnuty, ale vytvara tym naklady strane, ktora musi vznasat namietky, a pod. Tak tomu bolo napr. v Hollandsku v jednom pripade, nemam pri sebe odkaz.
Neber to preto ako otazku nedovery, preto by urcite nemali byt vydavane. Ale skor ako sposob zabranenia ujme, ktora ma svoj povod nie v institucii ale v subjekte.
Mozno by som sa mohol pozriet, ale mari sa mi ze aj pri patentoch sa nieco podobne vyuziva pokial ide o rozne tie zakony o liekoch a prihlasky na rozne tieto suvisiace ucely. Ak by napriklad prihlaska za liek povedzme uz zasahovala do prava z patentu (netvrdim ze to tak je, je to len pre priklad), tak mozes ako sud zakazat ucastnikovi podat taku prihlasku.
Martin
Ján Lazur, 20. 05. 2013 v 10:46 - Hypotetická situácia
Tomáš Klinka, 20. 05. 2013 v 12:38 - sp. zn. + 2 reakcie
Ešte sa vrátim k Martinovým námietkam / pochybnostiam, že či dôvodom na zrušenie predbežka je práve nedostatok právomoci súdu (čo ja tvrdím, že je). Istú paralelu možno podľa mňa nájsť v relatívne komplikovanej diskusii o tzv. "plnej jurisdikcii" v otázkach súdneho prieskumu rozhodnutí UPV (v SR aj ČR), kde sú/boli hlavné argumenty v prospech plnej jurisdikcie postavené na tom istom, č tvrdí Martin 18.05.2013, 21:46. Teda, že veď OZ, patenty, dizajny atď. sú predovšetkým občianskoprávna agenda a teda keď ÚPV pristúpi napr. k zrušeniu OZ či patentu alebo rozhodne iný spor (napr. v konaní o námietkach proti zápisu OZ) je tu údajne priestor pre správny súd, aby sám preskúmaval tento postup neobmedzene v plnom rozsahu a prípadne dokonca nahradil vlastným záverom vecný výsledok rozhodnutia ÚPV. Osobne som presvedčený, že ide o mylné vnímanie "plnej jurisdikcie", o tom by sa dal napísať samostatný príspevok. V súvislosti s otázkou rozdelenia právomocí medzi (správne) súdy a ÚPV len odcitujem súvisiace uznesenie Ústavného súdu SR z 26.10.2011, sp. zn. III. ÚS 479/2011:
"Ústavný súd sa stotožnil s názorom všeobecných súdov o námietke rozpornosti ustanovenia § 245 ods. 2 OSP s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V otázke uplatňovania princípu plnej jurisdikcie v konaní súdov podľa piatej časti OSP považuje za ústavne konformný záver, že rozhodovanie o určitých otázkach je predmetom správneho uváženia a preto súdu neprislúcha, aby nad rámec vlastných právomocí vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, pretože by neoprávnene vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží."
Michal Novotný, 20. 05. 2013 v 12:46 - Ad diskusia
Osobne si myslím, že v civilizovanom štáte by už sudca bol asi na disciplinárke, lebo pokiaľ viem, už v R 123/99 sa povedalo, že predbežkami v zásade nemožno ukladať povinnosti/obmedzenia štátnym orgánom. Či už to odôvodníme § 7 Osp (predbežko predpokladá nárok, o ktorom môžu rozhodovať súdy), alebo čl. 141 ods 2 ústavy priamo, je egal.
Odvolal/Odvoláva sa ÚPV proti takému tomuto tu? Podľa mňa sa môže, lebo je účastníkom konania v tejto časti, a aj by sa mal.
Uložiť nepodať prihlášku by technicky vzaté z hľadiska právomoci asi šlo, ale: jednak je podľa mňa - ako píše kolega JL - také predbežko ťažko /až ne/vykonateľné (predbežko, aspoň podľa mňa, nespôsobuje "neplatnosť" prihlášky, nota bene ak prihláška je procesný úkon, takže vykonateľnosť závisí v podstate od dobrej vôle ÚPV - ledaže je priamo v PDV zákonoch upravený opak; keďže ich nepoznám, neviem), druhak - nevznikne problém napr. s tým, že v podstate zakázaním podania prihlášky vytvorím nezvratný stav, keďže moment podania prihlášky môže byť z niektorých hľadísk rozhodujúci? Pritom účelom predbežka môže byť síce konzervácia exitujúceho stavu, ale asi nie zmarenie možnosti reálne uplatniť právo (podobné je, keby sa napr. predbežkom prikázala retentorovi vydať zadržiavanú vec - zmarí sa tým zádržné právo a späť sa to vrátiť nedá...).
Ale čisto teoreticky, Juraj, by som nevidel na to isté ako anti suit injunction, lebo (aspoň podľa mojej chabej znalosti práva priemyselného vlastníctva) konanie pred ÚPV nemá totožnú "šírku" ako konanie pred súdom, teda v konaní pred ÚPV sa asi neposudzuje a nemôže namietať všetko to, čo v konaní pred súdom. To by bolo podobné aj pri obchodnom registri - OR posudzuje len predložené taxatívne určené listiny, ale v žalobe môžeš namietať omnoho viac než povedzme v konaní pred OR. Čiže tu sa súd nemôže "spoľahnúť" na to, že druhý orgán to "posúdi správne", lebo môže ísť o vec, ktorú si napr. podľa zákona posúdiť ani nemôže.
Tomáš Klinka, 20. 05. 2013 v 13:48 - ad Michal
S účinkami podania prihlášky máš vlastne pravdu: ak by prihlasovateľ podal prihlášku aj napriek tomu, že to má výslovne zakázané predbežkom, takáto prihláška spôsobuje podľa môjho názoru všetky zákonom predpokladané následky (v PDV najmä právo prednosti voči iným prihlasovateľom). V prípade prihlášky OZ som si takmer istý, že takáto prihláška by sa dala kvalifikovať ako "nepodaná v dobrej viere", čo je bez ďalšieho dôvod na jej zamietnutie ( § 5 ods. 1 písm. l ZOZ). U ostatných prihlášok (patentovej, dizajnu...) takáto možnosť neexistuje. Do úvahy prichádza len zneužitie práva, o ktorom sme diskutovali tu: http://www.lexforum.cz/292.
A ďakujem za poukaz na R 123/99, na to som presne myslel, keď som písal ten podnet na mimor. dovolanie a nejako som si nevedel spomenúť.
Martin Husovec, 20. 05. 2013 v 13:49 - reakcia
Michal ak súd zakáže podanie prihlášky, neznamená to, že prihláška nemôže byť podaná alebo, že ju UPV musí odmietnuť. Znamená to len, že môže byť danému subjektu ukladaná pokuta v exekúcií pokiaľ ju nestiahne. Tak isto ako keď niekomu zakážem aby prevádzakoval diskotéku na určitom mieste, ak táto osoba prenajme priestory na diskotéku, nijak sa to nedotýka platnosti nájom zmluvy. Ak ale začne nájomca diskotéku prevádzkovať, tak možno rozhodnutie vynútiť v exekúcií.
Či by tak bolo možné uložiť aj zákaz nepodať nejaký návrh na súd je otázne. Zatiaľ ma nenapadajú okolnosti, ale možné by to asi teoreticky bolo, aj keď v presne špecifikovanom prípade. Len treba pamatať, že takéto zákazy sú čisto ultima ratio, keďže zasahujú výrazne do právnej pozície zaviazaného.
Martin
Michal Novotný, 20. 05. 2013 v 14:37 - Možno
Zákaz prevádzkovania diskotéky nie je dobrý príklad - tu zakazujem faktické konanie. Ale zákaz prihlášky je zákaz právneho konania (nechcem povedať "úkonu", aby sa to nebolo predmetom diskusie...). To, že porušenie neznamená jeho neplatnosť, neznamená, že samo uloženie takého zákazu je OK.
Ešte inak povedané - jediným "správnym" správaním adresáta bolo konať v súlade s PO, čo ale efektívne znamená, že prihlášku nepodá, čím ale zasa efektívne môže prísť o niektoré (unikátne) práva, ktoré sú s takým podaním spojené.
Ad Tomáš: neviem, pravda je, že § 75 in fine Osp navádza na všeličo, ale vychádzam z praxe, že takéto odvolania som už videl prerokované a nikto sa nad tým nepozastavoval. Koniec koncov, ak by sa uložila povinnosť inému než účastníkovi a toho by sme za účastníka neuznali, znamenalo by to, že taká povinnosť je uložená ako - neprávoplatne (porov. § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 Osp)? To je asi blbosť...
Osobne by som Mazáka (vzhľadom na široký záber jeho odbornosti vo veľmi krátkom čase) bral niekedy trochu s rezervou.
Juraj Gyarfas, 20. 05. 2013 v 18:13 - ešte k dôvodom
Dávalo by to zmysel – ako píše Michal – keby správny orgán v danom konaní nemohol určitú skutočnosť posúdiť. Napadá vám nejaký príklad?
Martin Husovec, 20. 05. 2013 v 20:39 - holandský prípad
This was found by the Court to be appropriate, even though it is a far-reaching measure given the statutory authority to file trademark applications. In this case, the method used by the defendant to file its trademark applications and conduct opposition proceedings was, however, found to be unlawful and an abuse of authority.
The circumstances of the case include that the defendant:
- withdrew the applications straight after the Pink Ribbon Foundation had substantiated its oppositions and incurred a substantial amount of costs, and then filed new ones, or had them nullified straight after the Pink Ribbon Foundation initiated summary proceedings, by not paying the fees due;
- filed its applications in various languages in order to increase translation costs for the opponent;
- filed the applications in the knowledge that these could violate existing registrations, as follows from the evidence submitted by the plaintiff;
- filed the applications for breast cancer related goods and services, but also for many other goods and services including “firearms”, “incubators” and carcinogenic substances such as “asbestos” and “tobacco”.
- etc.
The defendant could not give any sensible explanation for this type of behaviour.
The PINK RIBBON trademarks were found to be valid (the defendant had claimed they were invalid on various grounds). The infringing defendants were prohibited by the Court from infringing the PINK RIBBON trademarks of plaintiff.
Juraj Gyarfas, 21. 05. 2013 v 11:25 - ...
Martin Husovec, 17. 06. 2013 v 21:27 - anti-suits
Ust-Kamenogorsk Hydropower Plant JSC (Appellant) v AES Ust-Kamenogorsk Hydropower Plant LLP (Respondent) http://www.supremecourt.gov.uk/decided-cases/docs/UKSC_2011_0172_Judgment.pdf
Tomáš Klinka, 01. 10. 2015 v 07:25 - Druhý podobný prípad v Banskej Bystrici
Tomáš Klinka, 08. 10. 2015 v 22:03 - 41Cob/303/2015
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím