lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Ladislav Hrabčák (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Ondrej Halama (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Kurian (1)
Miriam Potočná (1)
Petr Steiner (1)
Dušan Rostáš (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Košalko (1)
Juraj Lukáč (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Demo (1)
Marek Maslák (1)
Bystrik Bugan (1)
Paula Demianova (1)
Peter K (1)
Martin Estočák (1)
peter straka (1)
Ján Pirč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladimir Trojak (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bohumil Havel (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Janík (1)
Michal Ďubek (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Marják (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Gera (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavel Lacko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vincent Lechman (1)
Viliam Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
David Halenák (1)
Robert Šorl (1)
Martin Hudec (1)
David Horváth (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Kavan (1)
Nora Šajbidor (1)
Igor Krist (1)
Marcel Jurko (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Kubina (1)
Gabriel Volšík (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladislav Pečík (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
lukasmozola (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Šrámek (1)
Jana Mitterpachova (1)
Emil Vaňko (1)
I. Stiglitz (1)
Peter Marcin (1)
Martin Galgoczy (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Svoboda (1)
Ladislav Pollák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Na čom ešte možno ušetriť?

Martin Husovec, 19. 08. 2013 v 23:04

Dnes som sa dočítal, že vláda plánuje stopnúť SAV toľko prostriedkov, že tá bude musieť prepustiť štvrtinu svojich zamestnancov. Treba totiž šetriť. Tak som si povedal, že keď už ideme na Slovensku vypnúť vedu, možno by sme mohli ušetriť aj inde. Buďme predsa skutočne precízny. Netrochárme. Načo napríklad písať slovenské zákony? Mohli by sme predsa ušetriť “hafo” peňazí keby sme používali cudzie. Sú už predpoužívané a aj komentáre k ním sú napísané. Európske právo už aj tak predpokladá, že adresát právneho predpisu je polygot, takže to nebude problém. Naše súdy cudzie právo a rozsudky aplikujú už nejaký ten rok, takže ani v tomto nebude problém. Treba už len nájsť dobrú legislatívnu techniku.

Zoberme si taký budúci Občiansky zákonník. Načo preboha platiť niekoho aby napísal niečo nové a prevratné. Prečo ľudí trápiť? Veď podobne ako s vedou, vystačíme si s tým čo vytvorili naši susedia. Načo mrhať slovenským potenciálom na niečo tak prízemné? Ale dosť bolo rečí. Aby nebolo sťažností, že “len kecám”, mám aj konkrétny návrh nového Občianského zákonníka. Čitateľ nech prosím upriami svoju pozornosť na moju legislatívnu techniku. Mohol by znieť napríklad takto:

§ 1

Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb. Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva.

§ 2

Na právne vzťahy, ktoré neupravuje tento zákon, sa použijú ustanovenia zahraničného predpisu 1).

§ 3

Tento zákonník nadobúda účinnosť 1. aprílom 2050.

Poznámky pod čiarov

1) nemecký občiansky zákonník (Bürgerliches Gesetzbuch)

Predstavte si koľko sa takto ušetrí aj na legislatívnom procese. Žiadne pozmeňováky, ľahké hlasovanie. Najlepšie na tom je, že túto úspornú legislatívnu techniku vôbec netreba odskúšať. Nie je totiž nová. Už dnešný priekopnícky slovenský zákondárca ju používa. A právom, veď šetrí verejné zdroje. Aj komparativistický copy and paste je totiž potrebné ešte upravovať. Ako pekný príklad tejto super úspornej legislatívnej techniky (šetrí demokraciu a verejné zdroje) si môžeme zobrať sľachtiteľský zákon - zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín. Podľa § 1

(1) Tento zákon upravuje a) právnu ochranu odrôd rastlín, b) podmienky udelenia šľachtiteľského osvedčenia k odrode rastliny [a tak daľej].

(2) Na právne vzťahy v oblasti právnej ochrany odrôd rastlín, ktoré neupravuje tento zákon, sa vzťahuje osobitný predpis 3), ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Poznámky pod čiarov

3) Nariadenie Rady (ES) č. 2100/1994.

A keďže sľachtiteľský zákon neupravuje pár malých detailov akými sú napríklad definície predpokladov udelenia ochrany, dĺžka trvania exkluzívneho práva, skutočný rozsah práv držiteľa práva, či obmedzenia práv, použije sa Nariadenie skoro na všetko podstatné. Pre nepodstatné tu máme totiž šľachtiteľský zákon. Slovenský zákon. Nič to, že samozrejme Nariadenie upravuje akýsi unitárny titul, ktorý má aj svoje osobitosti. Nič to, že odkaz na Nariadenie, ktoré nereguluje slovenský titul (čl. 1), má asi takú povahu ako odkaz na cudzie teleso – napr. ako na BGB. Nič to, že obsah slovenského sľachtiteľského zákona sa bude premenlivo meniť bez zásahu slovenského parlamentu. No a čo už, že slovenský adresát si bude musieť odvodzovať obsah slovenského zákona analogickým čítaním. Veď stačí, že nahradí nejaké to slovíčko. Tak napríklad pri

Článok 19

Trvanie účinku práv spoločenstva k odrodám rastlín

(1) Účinok práv spoločenstva k odrodám rastlín trvá do konca dvadsiateho piateho kalendárneho roka alebo v prípade odrôd viniča a stromov do konca tridsiateho kalendárneho roka po roku udelenia práv.

(2) Rada rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny na návrh Komisie môže pre konkrétne rody alebo druhy stanoviť predĺženie takéhoto trvania účinku najviac o päť ďalších rokov.

.. je úplne zrejmé komu sú zverené právomoci Rady a Komisie v národnom kontexte. A keby aj nie, prečo by tým eurokratom nemohol dať slovenský zákon navyše ešte zopár povinností? Odkazom na ich vlastný “zákon”.

Som presvedčený, že šľachtiteľský zákon nastavil dobrý smer verejného šetrenia. Trebalo by ho však dotiahnuť do konca. Začať môžeme napríklad u toho veľa očakávaného Občianskeho zákonníka. Potom môžeme pokračovať s OSP, veď spory by sme mohli zveriť aj nemeckým súdom. Načo platiť vlastných. A tak môžeme pokračovať. Toto je skutočná šanca pre slovenský rozpočet vážení.

Jeden PS: Samozrejme netvrdím, že nariadenie ako také nemožno použiť ako inšpiráciu pre analógiu aj mimo jeho pôsobnosti, naopak. Tvrdím len, že napísať zákon, kde podstatnú polovicu určím púhym odkazom na inak neaplikovateľné nariadenie nie je úplne v súlade s kostolným poriadkom.


Názory k článku Na čom ešte možno ušetriť?:


  Michal Novotný, 20. 08. 2013 v 09:19 - Zaujímavé

Takýto postup mi pripadá v rozpore s ústavným postavením Národnej rady, keď táto vlastne formálne deleguje svoju zákonodarnú právomoc na EÚ. Na to je ale podľa čl. 7/2 potrebná medzinárodná zmluva (alebo opora v medzin. zmluve - pripúšťa ZEÚ al. ZFEÚ takéto jednostranné rozšírenie aplikovateľnosti práva EÚ?), ktorá si navyše vyžaduje súhlas 3/5 väčšiny (čl. 84/4). Myslím, že aj princíp suverenity ľudu, ktorý repzentujú len orgány SR (čl. 2), dovoľuje delegáciu právotvorných kompetencií na mimoštátne telesá len v tej miere, v akej je to ústavou výslovne pripustené.

Zaujímavé sú navyše praktické implikácie -
majú súdy to nariadenie aplikovať ako zákon alebo nariadenie a teda s prednosťou? bude ústavný súd rozhodovať o súlade toho nariadenia s ústavou alebo bude jeho výklad podávať ESD?

Otázka je len, kto by bol ochotný to na ÚS podať...

  Martin Husovec, 20. 08. 2013 v 09:38 - ÚS

Tiež si Michal myslím, že je to na odstrel. Myslím, že ÚS by sa mohol "vyriadiť" na takomto konštrukte, pretože ako píšeš v podstate ide o delegáciu, ale takú čundú, lebo ten na koho je delegované ani o tom nemusí vedieť, a ani to nežiadal (EÚ).

Ja osobne chápem prečo chcel zákondárca mať rovnaké koncepty ako paralelné nariadenie, lenže to nemožno takýmto spôsobom. Aj keď tak ale urobí, nedosiahne podľa mňa žiadneho nepriameho účinku a ďalších účinkov Únijného práva, keďže to musí príjsť z hora (z EÚ) a tu delegácia na EÚ je nevedomá na strane EÚ. Teda Únijné právo nemôže ani žiadať také účinky. Preto by sa SK súd nemohol ani pri výklade zákona podľa mňa obrátiť na SDEÚ.

Zaujímavé je ale čo keby bolo v nariadení niečo protiústavné, teda nie ten samotný odkaz. Ako by náš US zasiahol keď právny predpis je mimo jeho zrušovaciu právomoc. Zaujímavé.

Nejaký dobrovoľník z oblasti ústavného práva, kto by to chcel podať na ÚS?

  Martin Husovec, 20. 08. 2013 v 09:44 - ten výklad ešte

samozrejme mnoho konceptov tak ako ich interpretuje SDEÚ by sa dalo do SK kontextu vtiahnuť cez historický, resp. aj teleologický výklad - t.j. úmysel zákonodárcu dosiahnuť identickú úpravu a cieľ unifikovať štandardy týmto spôsobom. Niečo takéto sme diskutovali pri osobitnej právomoci podľa čl. 5(3) Brusel, kde SK zákonodárca zjavne chce dosiahnuť synergiu aj mimo jeho aplikovateľnosti v ZoMPS, no trošku mu nevyšlo znenie vďaka zlému prekladu nariadenia, ktoré bolo medzitým korigované, no zákon nie (http://www.lexforum.cz/399).

  Kristián Csach, 20. 08. 2013 v 22:14 - Odsek 2 by som....

Martin, odsek 2 by mal znieť takto: "Na právne vzťahy, ktoré UPRAVUJE tento zákon, sa použijú ustanovenia zahraničného predpisu 1)."
:-) /irony off

Myslím však, že takýto jav je častejší, ako sa zdá. Len tak narýchlo
- § 6 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže - rozšírenie aplikácie EÚ - výnimiek aj na vnútroštátne situácie
- § 26 Obchodného zákonníka - presuny sídla (to je ale sporné, či ide o
rozšírenie aplikácie...)

A aj nová česká rekodifikácia tak urobila:
napr. § 111 ods. 3 nového zákona o MPS (cezhraničné konkurzy): Mimo případy, na které se vztahuje přímo použitelný předpis Evropské unie, lze použít jeho kolizních ustanovení o používání právních předpisů přiměřeně.

Myslím, že je treba rozlišovať medzi rôznym spill-overom:
a) zákonný odkaz na EÚ právnu úpravu, rozšírenie jej aplikácie nad rámec pôsobnosti EÚ práva vo vnútroštátnom práve. To považujem za kóšer, a podľa Súdneho dvora (vo vzťahu k presahujúcej transpozícii), sa má presahujúca úprava vykladať ako európske právo (toľko jeho pohľad - napríklad Poseidon Chartering, nie nevyhnutne pohľad konštitucionalistu).

b) vplyv zmeny tejto EÚ úpravy na ktorú sa odkazuje, náš zákon odkazuje na staršiu úpravu. Tam je sporné, či nová právna úprava ju nahrádza. Nemám ešte názor... osobne v tom nevidím problém, solange...

c) Problém, ktorý načrtol Martin: odkaz na akt práva EÚ, ktorý predpokladá určité rozhodovanie nejakého EÚ orgánu. Toto vidím podobne ako b)

  Martin Husovec, 21. 08. 2013 v 09:21 - zaujímavé

a) ďakujem Kristián za pointer na ten Poseidon Charterin C-3/04, priznám sa dosť ma prekvapilo, že SDEU si založil právomoc takto sucho:

15 Consequently, where questions submitted by national courts concern the interpretation of a provision of Community law, the Court is, in prinC-3/04,ciple, obliged to give a ruling. Neither the wording of Article 234 EC nor the aim of the procedure established by that article indicates that the framers of the Treaty intended to exclude from the jurisdiction of the Court requests for a preliminary ruling on a Community provision where the domestic law of a Member State refers to that Community provision in order to determine the rules applicable to a situation which is purely internal to that State (Case C-130/95 Giloy [1997] ECR I-4291, paragraph 21, and Case C-1/99 Kofisa Italia [2001] ECR I-207, paragraph 21).

16 Where domestic legislation adopts the same solutions as those adopted in Community law in order, in particular, to avoid discrimination against foreign nationals or any distortion of competition, it is clearly in the Community interest that, in order to forestall future differences of interpretation, provisions or concepts taken from Community law should be interpreted uniformly, irrespective of the circumstances in which they are to apply (see Case C-28/95 Leur-Bloem [1997] ECR I-4161, paragraph 32; Giloy, paragraph 28; and Kofisa Italia, paragraph 32).

To ale, že SDEÚ to berie ako možný predmet prejudiciálky ešte podľa mňa neznamená, že sa tu musí aktivizovať aj účinok únijného práva a teda že sa úprava musí nevyhnutne vykladať ako Únijné právo. Právomoc SDEÚ je jedna vec, druhá vec je viazanosť štátu únijným právom - a teda povedať, že rozšírením aplikácie zrazu rozširujem aj únijné právo ako také je podľa mňa o dosť silnejší krok. Samozrjeme najmä z pohľadu čl. 7 Ústavy ale aj z pohľadu primárneho práva. Preto by som dosť pochyboval či mi tu vyplýva povinnosť interpretovať pojmy rovnako ako dôsledok napríklad nepriameho účinku. Samozrejme taká povinnosť môže vziknúť ako dôsledok iných výkladových metód (viď hore).

Podľa mňa samozrejme nemožno úplne vylúčiť odkazy. Ale je kvalitatívny rozdiel v odkaze, ktorý precizuje ustanovenie odkazom na neaplikovateľné únijné právo, a odkazom úplne všeobecným, ktorý v podstate prenáša celú úpravu na cudzie teleso.

Keď si zoberem ten rozsudok SDEÚ chápem to istej miery prečo to urobil. Zoberme si napríklad rozšírenie ochrany proti nekalým obchodným praktikám v SR aj na právnického spotrebiteľa. Chápem prečo je nepraktické odmietnuť tu právomoc pri prejudiciálke. Urobil by ale SDEÚ to isté ak by sa jednalo úplne iné random vnútroštátne právo, ktoré len odkázalo na pojem spotrebiteľ z nejakej smernice? Mám pochybnosti.

b) no to je dobrá otázka.

c) neviem si predstaviť, že by zákon založil odkazom právomoc únijnému orgánu. To mi príde z hľadiska Ústavy ako no-go;

d) ako budeš ale celkovo riešiť ak v odkazovanej úprave vznikne protiústavný prvok, ktorý by chcel US zrušiť? Zruší celý odkaz? Keďže na cudzie teleso nemá dosah?

  Michal Novotný, 22. 08. 2013 v 11:59 - Ad Kristian

Podľa mňa je to vždy otázka miery (ako v podstate hovorí Martin).

§ 6 ods. 4 z. o h. s. podľa mňa takýmto prípadom nie je. Tam ide o to, že náš zákon prosto uzná ako dôvod svojej výnimky výnimku, ktorú mu prizná iná "legislatívna" úroveň. Je to relatívna prehľadná výnimka, neznamená to prenos cudzej normy do nášho právneho poriadku, ale len vylúčenie pôsobnosti našej normy na situácie, v ktorých určitým spôsobom pôsobí cudzia norma (môžeš to povedať aj inak - cudzia norma je tu akoby súčasťou skutkovej podstaty, nie súčasťou dispozície). To by som videl principiálne v pohode.

Poseidon Chartering - ale veď tam predsa o toto nešlo, tam bolo všetko ukotvené v národnej norme, ktorá len pôsobila širšie než smernica, ktorú implementovala. Že si ESD založil právomoc ma vôbec neudivuje, ale je to v tunajšom kontexte (podľa mňa) irelevantné.

Tvoje b) a c) ja vidím ako problém práve kvôli tomu, že tým Národná rada (dynamickým odkazom) deleguje svoju zákonodarnú kompetenciu na inú osobu v rozpore s ústavou (čl. 7/2). Ak by Zmluva o EÚ/ZFEÚ obsahovali ustanovenie, že štáty môžu svojím zákonom rozšíriť (priamu) aplikáciu aktov práva EÚ aj na svoje vnútroštátne vzťahy, tak prosím, mohli by sme sa baviť, či takáto delegácia nebola schválená vopred podľa čl. 7/2. Ale pokiaľ viem, tak takéto ustanovenie neobsahuje.

Prosto - naša NR je jediným zákonodarným orgánom, tzn. že jediná vydáva a mení zákony, ktoré môžu byť jediný základ činnosti štátnych orgánov (čl. 2/2 ústavy) a jediným obmedzením súkromnej autonómie (povedzme že čl. 2/3 ústavy, možno trochu zrelativizované v čl. 13/1); túto právomoc môže smerom "hore" delegovať na základe čl. 7/2 (a čiastočne 7/5), smerom "dole" na základe čl. 72, 120, 122 a pod. Inak nie.

Čiastočne to podľa mňa odporuje aj požiadavkám právnej istoty, pretože nevieš bezpečne ustáliť právnu povahu takéhoto hybridného aktu, nevieš správne určiť spôsob jeho pôsobenia v právnom poriadku, atď... Ale to len tak podporne, podstatné pre mňa je, že je to neprípustná delegácia.

  Kristián Csach, 22. 08. 2013 v 15:26 - intenzita

Snažil som sa poukázať na pohľad z pozície EÚ práva. Súhlasim, rozdiel je v kvalite / intenzite presunu / odkazu.

Poseidon Chartering - a o tom to je; Či vo vnútroštátnom transpozičnom procese sa rozšíri pôsobnosť transpozičnej normy nad rámec smernice (to isté v ružovom je prípad nariadenia), alebo či len vnútroštátna norma odkáže na to, že sa má nariadenie aplikovať aj nad rámec jeho pôsobnosti. Ja v tom veľký rozdiel nevidím (ak si odmyslím problém odkazu a problém neskorších zmien). Že SDEÚ urobil, ako urobil, je z jeho pohľadu pochopiteľné.

Ak vnútroštátny zákonodarca chce, aby sa na nejakú situácia
Dás a povedať, že chce, aby to bolo rovnako, ako EÚ pravidlo, teda aj rovnako vykladané.

a) legislatívny odkaz - nevidím problém
b) presun kompetencie - vidím určitý problém

medzi a) a b) je ale plynulý prechod, navyše problematizovaný legislatívnymi poznámkami.

Dokážem žiť z pohľadu našej ústavy aj s b) - niečo, čo je potenciálne rozširujúci výklad čl. 7 ods. 2 ÚSR, ale len solange...

Môžeš totiž argumentovať akýmsi opt-out. Zákonodarca povedal v čase 1, že aj na túto situáciu platí EÚ právo, v čase 2 sa EÚ právo zmení. od času 2 môže vnútroštátny zákonodarca
A myslím si, že takáto ochrana by mohla postačovať.


PS: Chcel som si pomôcť realizáciou medzinárodných sankcí BR OSN, ale zákon č. 126/2011 tento problém prekvapivo nevyvoláva.

  Kristián Csach, 22. 08. 2013 v 15:31 - oprava

Zblbo mi to tu...

Snažil som sa poukázať na pohľad z pozície EÚ práva. Súhlasim, rozdiel je v kvalite / intenzite presunu / odkazu.

Rozlišujem(-me) medzi
a) legislatívny odkaz - nevidím problém
b) presun kompetencie - vidím určitý problém

medzi a) a b) je ale plynulý prechod, navyše problematizovaný legislatívnymi poznámkami.

Dokážem žiť z pohľadu našej ústavy aj s b) - niečo, čo je potenciálne rozširujúci výklad čl. 7 ods. 2 ÚSR, ale len solange...

Môžeš totiž argumentovať akýmsi opt-out. Zákonodarca povedal v čase 1, že aj na túto situáciu platí EÚ právo, v čase 2 sa EÚ právo zmení. od času 2 môže vnútroštátny zákonodarca A myslím si, že takáto ochrana by mohla postačovať pre zachovanie právneho štátu.

Celkom v súlade s čl. 7 (2) ÚSR to nie je, uznávam, ale, ako vravím, dokážem s tým žiť.

Poseidon Chartering - a o tom to je; Či vo vnútroštátnom transpozičnom procese sa rozšíri pôsobnosť transpozičnej normy nad rámec smernice (to isté v ružovom je prípad nariadenia), alebo či len vnútroštátna norma odkáže na to, že sa má nariadenie aplikovať aj nad rámec jeho pôsobnosti. Ja v tom veľký rozdiel nevidím (ak si odmyslím problém odkazu a problém neskorších zmien). Že SDEÚ urobil, ako urobil, je z jeho pohľadu pochopiteľné.

Ak vnútroštátny zákonodarca chce, aby sa na nejakú situáciu malo aplikovať heteronómne pravidlo, resp. aby sa vnútroštátna úprava v bode X vykladala tak isto, ako v bode Y, tak to môže urobiť a táto jeho vôľa by mala byť pri výklade vnútroštátneho pravidla pre X. Napríklad, ak máme odraz unifikovaných úprav (CISG, UNCITRAL modely a podobne), vidím záujem na tom, aby boli vykladané jednotne (hoci aj so zohľadnením následných zmien v ich unifikačnej aplikácii).

PS: Chcel som si pomôcť realizáciou medzinárodných sankcí BR OSN, ale zákon č. 126/2011 tento problém prekvapivo nevyvoláva.

  Kristián Csach, 22. 08. 2013 v 15:35 - oprava 2

To je tým teplom. sorry.

Môžeš totiž argumentovať akýmsi opt-out. Zákonodarca povedal v čase 1, že aj na túto situáciu platí EÚ právo, v čase 2 sa EÚ právo zmení. od času 2 môže vnútroštátny zákonodarca povedať, že odkaz už neplatí, lebo sa zmenil jeho predmet. Zákonodarca na dynamický odkaz môže mať rozumné dôvody - aby sa podobné vzťahy neposudzovali následne rozdielne iba preto, lebo zákonodarca zaspal nejakú zmenu na úrovni EÚ (čo bol aj prípad Jurajovho a Jakubovho MPS). Sme v pozícii, kedy máme určitý vplyv na EÚ právo, nepresúvame právomoc na iluminátov. A myslím si, že takáto ochrana by mohla postačovať pre zachovanie právneho štátu.

  Michal Novotný, 22. 08. 2013 v 16:13 - Asi

rozdiela strana pohľadu.

Podľa mňa taký "rozširujúci" výklad čl. 7/2 OK nie je. Tam sú jasne vymedzené podmienky, za ktorých môžeme preniesť časť svojich právomocí, a obyčajným zákonom to určite nie je. Navyše (OK, dá sa to možno odstrániť kreatívnym výkladom, ale je to naozaj otázka, kde má mať priestor kreatívny výklad?), tým vzniká zásadný problém pri posudzovaní ústavnosti a najmä odstraňovaní neústavnosti (aký predpis, časť alebo jednotlivé ustanovenie nariadenia vyhlási ÚS za protiústavné? - čl. 125). To hovorí dokonca aj proti Tvojim argumentom "čas 1 vs. čas 2", ktoré by samy osebe určite obstáli vo vzťahu k problému presunu kompetencie.

Ak zákonodarca chce, aby sa niečo nejako vykladalo, má to tak napísať. Nie takpovediac "outsorcovať" svoju kompetenciu na iný orgán, aby to riešil zaň. Možno ide o extrémny vnútroštátny pohľad, ale ústava preto určuje nejaké štruktúry, lebo to tak chcel niekto vyšší (ústavodarca), a zákonodarca sa mu musí podriadiť, bez ohľadu na to, ako sa mu to zdá neekonomické (vykladať ústavu cez "law&economics" neuznávam :-)

Z vnútroštátneho pohľadu je potom obrovský rozdiel medzi tým, čo vidíš ako odtieň ružovej - pri implementujúcej norme je irelevantné, PREČO je vydaná, relevantný je nejaký jej obsah (lebo nejaká smernica z vnútroštátneho hľadiska nie je dôvodom platnosti zákona ani ho nedeterminuje). Vnútroštátna norma platí, aká je; že sa pritom sčasti implementuje nejaký medzinárodný inštrument, je síce fajn, ale z vnútroštátneho hľadiska úplne irelevantné.

To isté by bolo, ak by sa vydal zákon, do kt. by sa doslovne prepísalo nariadenie.

Ak to ale urobia tým len tak, že pôsobnosť nariadenia prosto rozšíria na vnútroštátne vzťahy (a to aj nedynamicky), tak to podľa mňa neústavné je, hoci sa to navonok môže javiť ako formalizmus.

Inak ten zákon č. 126/2011 Z. z. je tiež ústavne vachrlatý (najmä tá neobmedzená kompetencia vlády podľa § 3).

  Kristián Csach, 22. 08. 2013 v 20:41 - Asi

áno. ;)

Ja Tvojim výčitkám v postate rozumiem, len to nevnímam tak bolestne. Nie je to niečo, čo by ma zdvihlo zo stoličky. Buď je to tým, že omnoho väčšie ústavno-průsery prechádzajú bez problémov, alebo tým, že som už tak pribral.

Nerozumiem však obavám pred nedynamickými odkazmi, ktorými by sa rozšírila pôsobnosť nariadenia. Ja si napríklad nemyslím, že vyššie uvedený český § 111 MPS je ústavne konfliktný, je to len dynamická legislatívna skratka. Hlavne mi ale potom nesedí, že sa Ti zdá byť § 6 ods. 4 ZoHS v poriadku.

Ďalej, to, že implementačná direktíva nie je dôvodom ani determinantom platnosti, resp. dôvodu vnútroštatnej normy je síce pravda, ale môže byť rozhodujúca pre výklad (ak sa tak zákonodarca rozhodne, tak prečo nie). A to nie kvôli euro- alebo medzinárodnému pôvodu vzorovej normy, ale kvôli tomu, že náš zákonodarca to tak chcel.

V týchto prípadoch sa regulačná kompetencia zájkonodarcu plazivo mení na kontrolnú, resp. revíznu kompetenciu zákonodarcu (motto: prirodzený vývoj k lenivosti). Kým túto revíznu kompetenciu má, tak v tom ohrozenie nevidím. Ako si mi raz vravel, aj ústava podlieha evolutívnemu výkladu. ;)

A zákon 126/2011 - myslím, že § 3 len tak hrozivo znie, táto právomoc je dosť špecifikovaná ďalšími paragrafmi, navyše v hre je aj čl. 1 (2), ktorý, ako by formalista povedal, nie je náhodou pred takými spiatočníckymi proklamáciami, ako sú v čl. 2, či nebodaj v čl. 7 ...

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím