lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník (2)
Jozef Kleberc (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Róbert Černák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavol Mlej (1)
Peter K (1)
Martin Šrámek (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Michalov (1)
Ladislav Pollák (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Vladimir Trojak (1)
peter straka (1)
Marcel Jurko (1)
Vladislav Pečík (1)
Paula Demianova (1)
Peter Kubina (1)
Peter Janík (1)
David Halenák (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ondrej Halama (1)
Matej Gera (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Estočák (1)
Robert Vrablica (1)
Radoslav Pálka (1)
Lucia Berdisová (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Závodský (1)
Igor Krist (1)
lukasmozola (1)
lukas.kvokacka (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Rostáš (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Lucia Palková (1)
Tomas Kovac (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Marják (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Marcin (1)
Pavel Lacko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Kavan (1)
David Horváth (1)
Matej Kurian (1)
Juraj Lukáč (1)
Gabriel Volšík (1)
Ján Pirč (1)
Marek Maslák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Ďubek (1)
Bystrik Bugan (1)
Matej Košalko (1)
Martin Galgoczy (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Steiner (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Ľalík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Kormaník (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zmluva (smlouva) – pojem a jeho významy

Ondrej Halama, 01. 04. 2014 v 15:56

Pri právnických debatách, ale aj v rôznych právnych dokumentoch (vrátane súdnych rozhodnutí) sa stretávam s nedorozumeniami a nepresnosťami, ktoré sú spôsobené zamieňaním rôznych významov pojmu „zmluva“. Hovoríme o platnosti zmluvy, o podpísaní zmluvy, o zrušení zmluvy, o odstúpení od zmluvy, o uverejnení zmluvy, o existencii zmluvy a nie vždy si uvedomujeme, že v týchto slovných spojeniach slovo „zmluva“ nemá rovnaký význam. Keďže som na internete nenašiel literatúru súvisiacu s problematikou pojmu „zmluva“, podujal som sa naformulovať svoje názory k tejto téme.

V zákonoch a právnických textoch sa stretávame s týmito tromi základnými významami pojmu „zmluva“:

  • zmluva ako právny úkon,
  • zmluva ako právny vzťah,
  • zmluva ako doklad (listina).
  • (V niektorých zákonoch sú definované ďalšie významy tohto pojmu, ale spravidla je možné ich použiť len v rámci výkladu týchto zákonov. Takéto zákonné definície v tomto príspevku nie sú zohľadnené.)

    ZMLUVA AKO PRÁVNY ÚKON

    Zmluva je právna skutočnosť (právny úkon), ktorá spočíva v konaní určitých osôb, a s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Keďže na zmluvu je potrebná účasť aspoň dvoch osôb, je to viacstranný právny úkon. Skladá sa z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle – 1. návrh, t. j. ponuka na uzavretie zmluvy, 2. prijatie návrhu, t. j. súhlas druhej strany s návrhom ( § 43a a násl. Obč. zákonníka). Keď dôjde k účinnému prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, t. j. keď voči sebe zmluvné strany prejavia zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu, vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti, ku ktorým sa zaviazali. Samozrejme, zmluvné strany môžu vznik práv a povinnosti viazať na konkrétny dátum, alebo na inú právnu skutočnosť (odkladacia podmienka).

    Zmluva nemusí byť uzavretá vždy v písomnej forme. Urobiť návrh a následne ho prijať možno aj ústne (napr. kúpa cez telefón), dokonca aj bez slov – mlčky (kúpa v samoobsluhe) - § 35 Obč. zákonníka.

    Tu je dôležité si uvedomiť, že právny úkon je určitá udalosť, ktorá spočíva v konaní zmluvných strán a odohrá sa v určitom čase. Pri písomných zmluvách je toto konanie spravidla ukončené posledným podpisom na zmluve. Zmluva ako právny úkon nie je hmotný alebo pomyslený predmet, ale udalosť (konanie), od ktorej vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti. To, že existuje listina, na ktorej je zachytené konanie zmluvných strán (prejav ich vôle) iba potvrdzuje, že k tomuto konaniu došlo, avšak listinu (hmotný predmet) nemožno so samotným právnym úkonom (konaním) stotožňovať. Podobne nemožno stotožňovať právny úkon (konanie) a právny vzťah založený týmto právnym úkonom.

    ZMLUVA AKO DOKLAD (LISTINA)

    Niektoré zmluvy sú uzavierané ústne, iné mlčky (konkludentne) a u niektorých zákon vyžaduje, aby mali písomnú formu (napríklad kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti). Písomná forma zmluvy sa obvykle vyžaduje z toho dôvodu, aby sa zabezpečil doklad (listina) o tomto právnom úkone a tým sa zabezpečila väčšia právna istota v týchto vzťahoch. Práva a povinnosti (právny vzťah) založené písomnou zmluvou však existujú nezávisle od existencie dokladu o uzavretí tejto zmluvy (listiny). Zničením (napr. roztrhaním) zmluvy nezaniká právny vzťah založený písomnou zmluvou. Platné právo pre trvanie zmluvného právneho vzťahu nevyžaduje existenciu listiny, ktorou tento právny vzťah vznikol. Pri ústnych a konkludentných právnych úkonoch dokonca žiadny doklad ani nemusí vzniknúť. Samozrejme, prípadné zničenie písomnej zmluvy (listiny) má vplyv na dôkaznú situáciu v prípade súdneho sporu.

    Pojem „zmluva“ ako listina sa používa napríklad v ustanovení § 47a ods. 1 OZ, kde sa však používa aj vo význame právneho úkonu:

    „Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy (listiny), zmluva (právny úkon) je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.“

    ZMLUVA AKO PRÁVNY VZŤAH

    V právnej teórii sa zmluvné právne vzťahy zaradzujú medzi záväzkové právne vzťahy. V zákone (napr. v Obč. zákonníku) sa zmluvné právne vzťahy označujú pojmom „záväzok“ ale aj pojmom „zmluva“ (napr. § 507 Obč. zákonníka).

    Právne vzťahy (vrátane zmluvných) vznikajú, menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností, teda aj na základe právnych úkonov. Na základe viacstranného právneho úkonu vzniká právny vzťah medzi zmluvnými stranami, ktorého obsahom sú zmluvné práva a povinnosti. Existencia zmluvného právneho vzťahu začína spravidla prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, teda v momente, keď sa zmluvné strany dohodli na obsahu zmluvy (v prípade použitia odkladacej podmienky to je neskôr).

    Zánik zmluvného právneho vzťahu sa môže udiať viacerými spôsobmi. Najznámejšie spôsoby zániku zmluvných vzťahov (t. j. záväzkov) sú:

    - splnenie (splnením zmluvnej povinnosti automatický zaniká právo druhej strany na splnenie povinnosti),

    - odstúpenie,

    - výpoveď (uplynutím výpovednej doby),

    - uplynutie času (ak bol záväzok dohodnutý na určitý čas),

    - dohoda o zrušení záväzku ( § 572 ods. 2 Obč. zákonníka).

    V tejto súvislosti sa v zákone používajú slovné spojenia „odstúpiť od zmluvy“, „zrušiť zmluvu“, „vypovedať zmluvu“, pričom často dochádza k mylnému presvedčeniu, že ide o spôsoby zániku zmluvy ako právneho úkonu. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že právny úkon (konanie) nemôže zaniknúť, zaniknúť môže len existujúci právny vzťah, t. j. záväzok, ktorý sa niekedy označuje pojmom „zmluva“.

    Je teda potrebné odlišovať 1. zmluvu ako právny vzťah (myšlienková konštrukcia, ktorej obsahom sú práva a povinnosti), 2. zmluvu ako právny úkon (konanie, ktorým sa tento právny vzťah založil) a 3. zmluvu ako listinu (doklad o založení tohto právneho vzťahu).

    Pre ukážku ešte jedno zákonné ustanovenie, kde je zmluva použitá vo viacerých významoch ( § 107 ods. 3):

    „Ak sú účastníci neplatnej (právny úkon) alebo zrušenej zmluvy (právny vzťah) povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“

    MOŽNÉ SITUÁCIE

    V praxi sú pri písomných zmluvách možné tieto situácie:

  • bol urobený právny úkon, listina existuje, právny vzťah existuje
  • bol urobený právny úkon, listina neexistuje (napr. zničená), právny vzťah existuje
  • nebol urobený právny úkon (napr. prijatie návrhu nebolo doručené druhej strane - § 43c ods. 2 OZ), listina existuje, právny vzťah neexistuje
  • nebol urobený právny úkon, listina neexistuje, neexistuje ani právny vzťah
  • bol urobený právny úkon, listina existuje, právny vzťah neexistuje (zanikol napr. splnením záväzku)
  • Diskusné príspevky a odkazy na literatúru sú vítané.:)


    Názory k článku Zmluva (smlouva) – pojem a jeho významy:


      Juraj Gyarfas, 27. 04. 2014 v 14:29 - trochu oneskorene,

    ale nie menej srdečne vítam nového prispievateľa a ďakujem za zaujímavý príspevok. Súhlasím, že s pojmom zmluva sa v predpisoch aj praxi operuje tak všelijako. Ale napadla mi pri tom iná otázka - je zmluva vlastne dvojstranný právny úkon alebo právna skutočnosť spočívajúca v strete dvoch jednostranných ukonov (oferty a akceptácie). Viem, táto otázka pôsobí ako čistý hair-splitting. Ale podľa mňa to môže mať zaujímavé dôsledky na otázku, či písomnú zmluvu možno meniť ústne (diskusia tu).

      Ondrej Halama, 09. 05. 2014 v 14:48 - ...

    zmluva je dvojstranný právny úkon (právna skutočnosť), ktorý spočíva v strete dvoch jednostranných ukonov (právnych skutočností - oferty a akceptácie)...ja tu otázku zatiaľ nevidím...

    Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím