lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (25)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Michal Krajčírovič (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Ondrej Halama (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Bob Matuška (2)
Marcel Ružarovský (1)
Miriam Potočná (1)
Petr Kavan (1)
Bohumil Havel (1)
Tomas Kovac (1)
Bystrik Bugan (1)
peter straka (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Košalko (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Kurian (1)
Radoslav Pálka (1)
Marcel Jurko (1)
Ján Pirč (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Richard Macko (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter K (1)
Igor Krist (1)
Viliam Vaňko (1)
Michal Jediný (1)
Tomáš Ľalík (1)
Lucia Palková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Gabriel Závodský (1)
Pavol Mlej (1)
Tomáš Demo (1)
Vladimir Trojak (1)
Tibor Menyhért (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Marják (1)
Róbert Černák (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Hudec (1)
Natalia Janikova (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Janík (1)
Ivan Michalov (1)
Petr Steiner (1)
I. Stiglitz (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Kubina (1)
Peter Marcin (1)
Lucia Berdisová (1)
Katarína Dudíková (1)
David Horváth (1)
Emil Vaňko (1)
jaroslav čollák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ivan Kormaník (1)
Matej Gera (1)
Nora Šajbidor (1)
Jakub Mandelík (1)
Ivan Priadka (1)
Martin Estočák (1)
Ladislav Pollák (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Pavlo (1)
Peter Kotvan (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Poloha (1)
David Halenák (1)
Martin Galgoczy (1)
Roman Prochazka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Klincová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizačného konania, splatnosť pohľadávky a vznik pohľadávky

Pavol Kolesár, 18. 07. 2014 v 16:42

Nedávno som sa oboznámil s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 30.4.2014, sp. zn.: 4CoKR/6/2013 (LINK). Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie obsahuje zaujímavý výklad niektorých ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) dovolil by som si dať ho do pozornosti a spýtať sa na váš názor na niektoré úvahy príslušného súdu.

Spor sa týka určenia pohľadávky popretej v reštrukturalizácii, pochádzajúcej z úverovej zmluvy, pri ktorej ešte malo prebiehať riadne splácanie,. Správkyňa v konaní poprela zabezpečenú pohľadávku spolu s jej zabezpečením z dôvodu „...že ju žalobca neprihlásil riadne a spôsobom stanoveným zákonom. Prihláška bola nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná a je v rozpore s obsahom príloh, ktoré pripojil.“. Veriteľ podal incidenčnú žalobu na Okresný súd Prešov, ktorý žalobu zamietol. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal a spis sa dostal na Krajský súd Prešov[1], ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že dal za pravdu veriteľovi. Následne podal dlžník dovolanie na NSSR[2], ktorý zrušil rozhodnutie KS Prešov, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal krajský súd svojím právnym názorom.

Čo sa týka dôvodu popretia pohľadávky, tu správkyňa uviedla, že „...Časť prihlásených súm nebola splatná a jedná sa o pohľadávky do budúcna. Prihláškou mal žalobca prihlásiť splatné pohľadávky a nesplatné pohľadávky mal prihlásiť ako podmienené pohľadávky. Z prihlášky nebolo zrejmé aká časť prihlásenej sumy žalobcom už je splatná aká časť prihlásenej sumy sa stane splatnou v budúcnosti. Preto poprela aj zabezpečovacie právo u žalobcu....“. Z odôvodnenia možno usúdiť, že podľa názoru správkyne si mal veriteľ prihlásiť svoju pohľadávku tak, že už splatné splátky úveru mali byť prihlásené osobitnou prihláškou a splátky úveru splatné v budúcnosti, tvoriace každá osobitnú pohľadávku, mali byť prihlásená každá osobitne ako podmienená pohľadávka, pričom podmienkou vzniku pohľadávky je plynutie času.

Tu je podľa môjho osobného názoru na mieste otázka, či by splátky úveru splatné v budúcnosti nemali byť považované skôr za budúce pohľadávky a nie podmienené pohľadávky, čo však vyvoláva otázku, aký je praktický význam tohto rozdielu a ako vyznačiť skutočnosť, že sa jedná o budúcu pohľadávku v prihláškovom formulári. Komentár k ZoKR[3] uvádza, že podmienenou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka podľa § 36 OZ[4], pohľadávka osôb plniacich za dlžníka a iné pohľadávky, ktoré zákon vyhlasuje za podmienené (napr. ust. § 45 ods. 2 ZoKR[5]). Každom prípade však podľa môjho názoru nemožno stotožňovať neskoršiu splatnosť pohľadávky s budúcim/podmieneným vznikom pohľadávky.

Iný zaujímavý moment môže predstavovať časť o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a odstúpení od úverovej zmluvy: „...Ak ustanovenie § 114 ods. 1 písm. d/ ZKR hovorí, že začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky, že druhá strana zmluvy nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom a že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z toho dôvodu nie je účinným, potom ani žalobca nemohol na základe tohto znenia § 114 ZKR vypovedať zmluvu alebo riešiť otázku predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, pretože by to bolo neúčinné...

V tomto ohľade je vhodné všimnúť si, že súd vyložil ust. § 114 ZoKR tak, že ak nemožno vypovedať zmluvu, tak nemožno ani vyhlásiť predčasnú splatnosť úverovej zmluvy (z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení)[6].

Najzaujímavejšia časť sa však týka pôvodného dôvodu popretia a výkladu ustanovení týkajúcich sa spôsobu prihlasovania pohľadávky:

„...Nárok žalobcu sa stáva postupne splatným každomesačne a nie je splatný celý zostatok úveru. Preto aj žalobca ako veriteľ mohol v reštrukturalizácii postupovať tak, že prihlasoval svoje splatné pohľadávky prihláškou. Nemohol jednou prihláškou spolu prihlási celú úverovú pohľadávku, teda pohľadávky splatné, aj mesačné pohľadávky z úveru, ktoré nie sú splatné... Žalobca mal prihlásiť nesplatné pohľadávky z jednotlivých mesačných splátok s uvedením podmienky - uplynutia času. ... Žalobca podľa názoru Najvyššieho súdu mal si prihlasovať pohľadávky splatné v budúcnosti ako podmienené pohľadávky. Preto rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ návrh žalobcu zamietol, keď si žalobca nesprávne jednou prihláškou prihlásil celú pohľadávku z úveru vrátane doposiaľ nesplatných splátok úveru, ktoré ale mal prihlásiť samostatnými prihláškami ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky - uplynutia času (dátum splatnosti jednotlivých splátok podľa § 120 ods. 3 ZKR)...“

Tu sa v rozhodnutí výslovne uvádza, že v prípade prihlasovania pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorá ešte nie je celá splatná je potrebné a) považovať jednotlivé splátky splatné v budúcnosti za samostatné pohľadávky a b) pohľadávky splatné v budúcnosti sa majú prihlasovať ako podmienené pohľadávky, pričom podmienkou vzniku pohľadávky je uplynutie času.

Pri bode a) si nie som istý, ako súd prišiel k tomuto záveru. Jedinú obdobu rozdelenia pohľadávky splatnej v splátkach na jednotlivé pohľadávky by som videl v úprave premlčania plnenia splatného v splátkach[7]. Tu hovorí komentár k OZ[8], že „...Veriteľ môže od dlžníka požadovať iba splnenie príslušnej splátky, len čo sa splátka stane zročnou (splatnou). Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia lehota podľa § 101 OZ samostatne...“. Tu by som sa naozaj rád spýtal na váš názor na to, či pri rozdelení splatnosti pohľadávky na splátky možno hovoriť o rozdelení samotnej pohľadávky na jednotlivé menšie pohľadávky.

Ak áno a dohodou o splatení napr. kúpnej ceny/úveru v splátkach príde k rozdeleniu pohľadávky na menšie pohľadávky, ako potom možno prihlásiť už viacero splatných splátok jednou splátkou, keď ešte nesplatné splátky majú byť prihlasované osobitne. Spočíva rozdiel medzi splatnými a nesplatnými splátkami iba v rozdielnych podmienkach vzniku (ak má byť nesplatná pohľadávka prihlásená ako podmienená časom), kedy má každá splátka inú podmienku vzniku? Prinajlepšom z pragmatického hľadiska sa mi nezdá vhodné aby bola každá splátka podávaná na osobitnej prihláške (aj keď nie je potrebné prikladať identické prílohy ku každej prihláške). Pri tomto bode sa obávam, že sa súd dostal do rozporu nielen so zaužívanou praxou, ale aj s už spomenutým rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.12.2012, sp. zn.: 43Cob/216/2012, ktorý uviedol: „...Navrhovateľ si mal preto pohľadávku uplatniť v celom rozsahu naraz formou prihlášky do reštrukturalizačného konania a nielen v časti, v ktorej boli leasingové splátky, s úhradou ktorých už odporca ku dňu začatia reštrukturalizačného konania meškal, splatné, ale aj tie, ktoré mali byť splatné až po začatí reštrukturalizačného konania, a to bez ohľadu na ich budúcu splatnosť. Ak tak neurobil, jeho právo vymáhať tieto pohľadávky zaniklo....“

Bod b), teda povinnosť prihlasovať splátky splatné v budúcnosti ako podmienené pohľadávky považujem za mierne kontroverznú a bez jednoznačnej opory v existujúcej právnej praxi. Opäť si dovolím tvrdiť, že nemožno zamieňať splatnosť pohľadávky a vznik pohľadávky. Ust. § 28 ods. 5 ZoKR uvádza, že „...Prihláškou možno uplatniť aj ... pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“)...“ Tu je jasne uvedené, že podmienená pohľadávka vznikne v budúcnosti (nie iba že sa stane vymáhateľnou). Ak súd sám uvádza, že nesplatné pohľadávky ešte nie sú splatné (a teda nie sú vymáhateľné), tak jasne uvádza, že už vznikli. Ak už vznikli, tak predpokladám, že už nemôžu byť podmienené. Stretli ste sa už s názorom, že podmienenými pohľadávkami (v zmysle ZoKR) sa rozumejú aj také pohľadávky, ktoré už existujú, ale iba niektorá z ich vlastností (výška, vymáhateľnosť či splatnosť) sa zmenia v závislosti od splnenia podmienky?

Záverom, by som rád poznamenal, že rozhodnutie podľa môjho názoru otvára viaceré otázky prihlasovania pohľadávok. Na jednej strane som rád, že súd jednoznačne uvádza spôsob prihlasovania pohľadávok (s podporou Najvyššieho súdu SR), na druhej strane považujem uvedený spôsob za odporujúci doterajšej praxi a existujúcemu súdnemu rozhodnutiu. Takýto stav môže rozšíriť arbitrárnosť rozhodnutí správcov popierať pohľadávky a teda zneistiť pozíciu veriteľov v tom, ako vlastne majú svoje pohľadávky prihlasovať.

S ohľadom na toto rozhodnutie by som sa teda rád opýtal:

Predstavujú splátky dlhu/záväzku osobitné pohľadávky a teda majú byť prihlasované/uplatňované osobitne? Možno splatnosť (a vymáhateľnosť) pohľadávky stotožňovať so vznikom pohľadávky?

Dúfam, že upozornením na toto rozhodnutie a následnou diskusiou o ňom by sme vedeli dospieť k rozboru možných rizík prihlasovania pohľadávok a existujúcej judikatúry.


[1] V tejto súvislosti by som si dovolil dať do pozornosti stanovisko NSSR č. 98/2014, zverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 7/2014, podľa ktorého sa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, určujúce príslušnosť súdov v konkurzných konaniach vzťahujú iba na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní a nie aj na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v sporoch vyvolaných konkurzným konaním, ktoré sa budú riadiť všeobecnou úpravou.

[2] Tu si nie som istý, ako sa NSSR vysporiadal s prípustnosťou dovolania vo vzťahu k ust. § 198 ods. 1 ZoKR nepripúšťajúce dovolanie v konaniach podľa ZoKR, aj po zohľadnení R (SR) 114/2003

[3] Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava : C.H. Beck, 2012, str. 206 a 295

[4] Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

[5] Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

[6] Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v „lízingovom“ rozhodnutí sp. zn.: 43Cob/216/2012 z 19.12.2012

[7] Ust. § 103 OZ, „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“, resp. § 392 ObZ

[8] Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 502


Názory k článku Prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizačného konania, splatnosť pohľadávky a vznik pohľadávky:


  Martin Maliar, 21. 07. 2014 v 10:31 - Nové zásady v súkromnom práve


V roku 2014 začínajú sa v súkromnom práve začínajú presadzovať zrejme nové zásady:

1./ Vznik záväzku a jeho splatnosť je v podstate to isté.
2./ Podmienka je v podstate to isté ako plynutie času.
3./ Zákonodárca upravuje výslovne len veci menej významné (prihlasovanie sa surogačných veriteľov ako podmienených veriteľov), ale významné (prihlasovanie nesplatných pohľadávok ako podmienených) zásadne opomenie upraviť.

Serious?

Nie je za "opomenutím zákonodárcu" v tom poslednom prípade snáď niečo iné?



  Martin Maliar, 21. 07. 2014 v 13:35 - Podrobnejšie

Účelom zavedenia účinkov reštrukturalizácie je dosiahnutie „stand still“ t.j. poskytnutie príležitosti dlžníkovi na konsolidáciu najmä tým, že napr. doplní kapitál, či vyhne sa tomu, aby zvýhodňoval niektorých veriteľov.
„Stand still“ oddeľuje tzv. starý dlh od nového dlhu (nie momentom t.j. splatnosťou, ale vecne).
„Stand still“ nevyvoláva splatnosť starého dlhu (iný účinok ako pri konkurze daný okolnosťou, že tu sa nejde nútene majetok dlžníka speňažovať), ale iba oddeľuje starý (aj to len peňažný) dlh od nového dlhu. Treba vnímať aj to, že aj v konkurze sa starý a nový dlh neoddeľujú momentom vyhlásenia K, ale vecne (vidieť z § 87).
S „novým dlhom“ sa spája to, že naň nepôsobia účinky „stand stillu“ . O „novom dlhu“ naznačuje niečo § 120 ods. 2 ZKR, z ktorého plynie že ako nový dlh prináleží posudzovať tzv. prednostné pohľadávky a všetky pohľadávky,
ktoré vzniknú po „stand stille“
ktoré vzniknú po „stand stille“
ktoré vzniknú po „stand stille“.
(Obdoba slávneho Zemanovho výroku „má chřipku, má chřipku a pro obzvláště natvrdlé novináře opakuji – má chřipku“)
Takýmito pohľadávkami najmä nie sú surogáty vymenované v § 120 ods. 3 ZKR. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania t.j. ich veritelia môžu viesť ďalej exekúciu na imanie dlžníka (ak ju už viedli) alebo ju začať. (Nechceme aby ručiteľ začal po splnení záväzku za reštrukturalizovaného dlžníka exekúciu na jeho imanie s tvrdením, že on má „novú pohľadávku“.) To platí rovnako aj pre všetkých veriteľov nového dlhu dlžníka ( § 114 ods. 1 ZKR „a contrario“).
Všetci, čo „držia pohľadávky“ súvisiace so starým dlhom (obdobím pred "stand stillom") dlžníka sa prihlasujú bez ohľadu na to, či ich pohľadávka je splatná alebo nie. Podmienená je štandardne tá, ktorá je podmienená nastúpením podmienky ( §36 OZ),
ako skutočnosti podmieňujúcej jej vznik
ako skutočnosti podmieňujúcej jej vznik
ako skutočnosti podmieňujúcej jej vznik.
Typicky vznik pohľadávky podmieňuje, že podľa hmotného práva, ak idem plniť za obligačného dlžníka, získam od veriteľa zásadne jeho postavenie a teda v čase nastúpenia „stand stillu“ viem, že budem v pozícii veriteľa, kde sa síce môžem spoliehať, že si pohľadávku prihlási a ja použijem § 119 ods. 4 ZKR, ale čo ak nie?
Novou pohľadávkou bude zrejme aj pohľadávka súvisiaca s dodaním tovaru dlžníkovi po „stand stille“ – elektrina, voda, plyn. Ak som však poskytol dlžníkovi peniaze s pohľadávkou na ich vrátenie, ide o „starý dlh“.

Neviem si predstaviť vyargumentovať, že by zákonodarca chcel dosiahnuť taký výsledok, že „má šťastie ten veriteľ“, ktorý pred R vyhlásil predčasnú splatnosť a smolu ten, ktorý to nestihol? K akému účelu by sa medzi nimi malo rozlišovať – jeden je veriteľ podmienený a druhý riadny? K akému účelu v R by to tak malo slúžiť? Nie je možné nájsť pritom žiadnu legislatívnu oporu pre to, že splatné pohľadávky sa prihlasujú ako riadne a nesplatné ako podmienené.
(Hovorí ZKR, že sa majú prihlasovať len splatné pohľadávky?)
(Hovorí ZKR, že sa majú prihlasovať nesplatné ako podmienené?)
Vyargumentuje niekto okolnosť, že ak by chcel zákonodarca dosiahnuť takýto výsledok, tak na takúto vážnu skutočnosť zabudol upraviť? (a podstatne banálnejšiu vec so surogačnými veriteľmi by upravil v § 120 ods. 3 ZKR?). Prihlasovanie podmienených pohľadávok slúži len tomu účelu, aby sa vymedzil jednoznačne starý dlh vs. nový dlh a nie k tomu, aby sa dlžník bezdôvodne obohacoval.
Zrejme len v SR a v krajinách na východ je tendencia viesť drvivú väčšinu incidenčných sporov o tom, akým spôsobom sa má žaloba napísať (v pomeroch R - ako sa má vyplniť prihláška) a nie o tom, či niekto má, alebo nemá (hmotné) právo. Prihláška je pritom len uplatnenie práva na súdnu ochranu.
V R vo výsledku predsa nezohráva zásadnejší význam (majetok dlžníka sa nejde nútene speňažovať), či si niekto prihlási splatnú, alebo nesplatnú pohľadávku. Ak si prihlási nesplatnú, tak dlžník predsa ponúkne veriteľovi na schválenie plán uspokojenia pohľadávky, ktorý to, že časť pohľadávky ešte nie je splatná, adoptovať.

  Juraj Gyarfas, 17. 08. 2014 v 14:49 -

Už v polovici minulého storočia vedeli, že "udalosť musí byť neistá: preto uloženie času (lehoty) nie je podmienkou, lebo uplynutie času je isté". (Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, s. 84).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím