Autoři:

Pre kolegov, ktorí sa nevenujú oblasti autorského práva si dovolím malý úvod. Organizáciami kolektívnej správy (skrátene „OKS“) rozumieme inštitút autorského práva, ktorí uľahčuje správu práv autorom, resp. nositeľom práv.1 Ide vlastne o právnické osoby – vo forme občianskeho združenia (určite je každému notoricky známa SOZA, ale aj ďalšie ako SLOVGRAM či LITA), ktoré majú špecifické postavenie, dané im autorským právom. Ich úlohou je zastupovať autorov na hromadnej báze a tým pádom znižovať administratívnu záťaž a finančnú náročnosť, ako by tomu bolo, ak by si každý autor spravoval svoje práva individuálne. V praxi to znamená, že pokiaľ chcem použiť napr. hudobné dielo a prehrať ho návštevníkom môjho baru, musí to oznámiť príslušnej OKS a zaplatiť licenčný poplatok (tento postup sa uplatní vo väčšine prípadov), namiesto toho aby som to riešil s každým konkrétnym autorom diela.

V období 2011 – 2012 sa objavilo v médiách viacero alarmujúcich škandálov v spojení s OKS naznačujúcich, že ich činnosť v praxi nie je tak úplne v súlade so zákonom. Už vtedy sa nezisková organizácia EISi (European Information Society Institute) rozhodla založiť projekt KOKSO (Kontrola Organizácií Kolektívnej Správy Občanmi). Táto platforma poslúžila ako nenahraditeľný zdroj skúseností od používateľov, umelcov a odborníkov. Prostredníctvom projektu boli zbierané poznatky z praxe, čo sa ľuďom nepáči, s čím nesúhlasia a s čím mali problémy pri jednaní s OKS. Po dvoch rokoch zbierania dát sa EISi rozhodlo projekt vyhodnotiť a to formou správy s názvom Správa o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku: 12. návrhov na reformu. Správa identifikuje konkrétne 12 problémov, na tie potom reaguje 12 návrhmi na reformu. A práve s niektorými zaujímavými problémami a ich potenciálnymi riešeniami by som sa s vami rád podelil.

Niektoré problémy, ktoré sú v správe prezentované by sa dali označiť vyslovene ako „právne“, zatiaľ čo iné súvisia s skôr s internou činnosťou OKS a ich vystupovaním na vonok.

Ak začneme pri tých právnych, súčasný autorský zákon kladie používateľom diel mnoho prekážok. Pre používateľov je predovšetkým problematická fragmentácia kolektívnej správy. Na Slovensku aktuálne pôsobí 6 OKS. Problémom je, že pri jednom použití (napr. jukebox v bare) je potrebné platiť za použitie viacerých predmetov ochrany (dielo, umelecký výkon, záznam...). Práva ku každému z týchto predmetov ochrany ale spravuje iná OKS a to znamená platiť naraz viacerým OKS. Bežný laik sa tak stráca v spleti OKS, nevediac ktorej a za čo má platiť. To potom samozrejme vytvára negatívnu atmosféru.2 Pritom by v tom, ľudovom povedané, stačilo spraviť poriadok – zjednodušiť samotný akt výberu poplatkov prenesením tejto povinnosti na jednu zo zainteresovaných OKS a zverejnením repertoáru, čo konkrétne a ktorá OKS spravuje.

Ďalšou z nelogických povinností je povinnosť nahlasovať predvádzané diela vopred, pred uskutočnením podujatia.3 Najmä v spojení s folklórnymi podujatiami a praxou OKS vyžadovať zoznam aj voľných diel, t.j. diela pri ktorých nie je povinnosť platiť odmenu za použitie. Niekedy nemusí byť dobre možné vypísať dopredu zoznam skladieb a presne vymedziť, ktoré chránené skladby budú použité. Zákon však s takouto alternatívou nepočíta. Samozrejme, za oneskorené či nepresné nahlásenia si potom OKS nárokujú vyššie sumy, ako „bezdôvodné obohatenie“. V niektorých prípadoch by teda mala existovať výnimka dodať zoznam po uskutočnení akcie bez negatívnych následkov.

Nelogické je i zaťažovanie používateľov povinnosťou preukazovať vylúčenie tzv. rozšírenej kolektívnej správy.4 V prípade že táto bola vylúčená autorom, musí to preukazovať samotný používateľ diela a na jeho plecia tak dopadá ďalšia administratívna povinnosť. Otázka je prečo? V dnešnej dobe nie je nič jednoduchšie, než zaviesť centrálny, on-line dostupný registre osôb a diel, u ktorých bola vylúčená kolektívna správa. Každý si to tak bude môcť overiť a nikto nebude zbytočne zaťažovaný „preukazovaním“ čohosi.

Niektoré ďalšie problémy by sa dali označiť ako „organizačné“. Predraženosť (niekedy dvojnásobok toho čo v iných krajinách EÚ), netransparentnosť (nedostatok informácii o finančných tokov v rámci OKS), stavanie sa do pozície orgánu verejnej správy a snaha autoritatívne interpretovať predpisy. Je preto potrebné zaviesť určité ďalšie povinnosti pre OKS ako povinné zverejňovanie niektorých údajov.5 Posilniť je takisto treba dohľad zo strany Ministerstva Kultúry, na koľko podľa našich zistení žiaden zo známych prešľapov OKS nebol riešený správnou cestou.

Azda najviac vytŕča problém nerovného zachádzania s používateľmi. Autorský zákon stanovuje jasnú povinnosť uzatvárať s používateľmi zmluvy za „primeraných a rovnakých podmienok“.6 Ako bolo v rámci projektu KOKSO hlásené používateľmi, táto povinnosť nie je vždy dodržiavaná. OKS síce majú stanovené sadzobníky pre rôzne použitia, tieto však nie sú záväzné. Problém nastáva v momente keď OKS udeľujú zľavy bez predom určených podmienok. Pokiaľ porovnateľne veľké subjekty zaplatia rozličnú sumu za podobné použitie, odporuje to vyššie citovanému ustanoveniu. Zľavy by sa mali uplatňovať rovnomerne a iba tam, kde to dáva zmysel, ako sú kolektívne licenčné zmluvy7, kde je priestor na vyjednávanie.

Ak vás tento výber problematiky z obsahu našej Správy o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku: 12. návrhov na reformu zaujal, pozývam vás nahliadnuť do jej plného znenia. V prípade ak máte podobné skúsenosti s OKS alebo s naším projektom súhlasíte, veľmi si budeme vážiť ak nám vyjadríte podporu symbolickým podpisom. Kolektívna správa na Slovensku potrebuje zmenu a táto správa prichádza práve včas, aby poskytla argumenty a návrhy na reformu pre aktuálnu diskusiu o veľkej novele autorského zákona. OKS nie sú len automaty na prehadzovanie peňazí od používateľov k nositeľom práv. Majú nezastupiteľnú úlohu pri formovaní toho, aká kultúra sa k nám dostáva a koľko nás stojí.8 Dobrá kolektívna správa je preto v záujme každého z nás.

------------------------------

1Pre jednoduchosť budeme ďalej hovoriť iba o autoroch, aj keď sa to týka samozrejme i ďalších nositeľov práv. Rovnako táto poznámka platí pre používanie pojmu „dielo“, budú pod ním myslené aj ďalšie predmety ochrany.

2Za všetko napovie názor priemerného používateľa diel, pozri napr. túto diskusiu – http://www.porada.sk/t162713-ozis-slovgram-soza.html

3Pozri §81, ods. 6 AutZ

4Pozri §84, ods. 1 AutZ - Ide o inštitút, podľa ktorej má používateľ povinnosť plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z použitia diela (teda napr. povinnosť zaplatiť odmenu) za každých okolností voči OKS – bez ohľadu na to, či daná OKS autora zastupuje. Jedinou výnimkou je ak používateľ preukáže, že autor výslovne vylúčil kolektívnu správu.

5Existuje povinnosť zverejňovať výročné správy ( §81, ods. 1, písm. o)), no ako náš prieskum v rámci vypracovávania správy preukázal, táto povinnosť nie je úplne rešpektovaná všetkými OKS.

6 §81, ods. 1, písm. h) AutZ

7Pozri §49 AutZ

8Táto úloha bude ešte o čo si významnejšia v spojení s aktuálne už platnou novelou AutZ uvádzajúcou inštitút obchodne nedostupných diel – pozri §12c nového znenia AutZ – kedy budú možné použiť tieto diela na základe dohody uzatvorenej s OKS.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím