lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
I. Stiglitz (1)
Lucia Berdisová (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Kormaník (1)
Miriam Potočná (1)
Róbert Černák (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Kurian (1)
Roman Prochazka (1)
Robert Šorl (1)
Martin Estočák (1)
Petr Steiner (1)
Peter K (1)
Martin Galgoczy (1)
Ondrej Halama (1)
Tomáš Demo (1)
Ladislav Pollák (1)
Emil Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Palková (1)
Juraj Lukáč (1)
Vincent Lechman (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Michalov (1)
David Horváth (1)
Marek Maslák (1)
Matej Gera (1)
peter straka (1)
Matej Košalko (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomas Kovac (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladislav Pečík (1)
Tibor Menyhért (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Dušan Marják (1)
Radoslav Pálka (1)
David Halenák (1)
Martin Svoboda (1)
Peter Kubina (1)
Peter Marcin (1)
Peter Janík (1)
Nora Šajbidor (1)
Michal Ďubek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ján Pirč (1)
Marcel Jurko (1)
Paula Demianova (1)
Pavol Mlej (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Hudec (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Ľalík (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Šrámek (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Závodský (1)
Bystrik Bugan (1)
Ondrej Jurišta (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Igor Krist (1)
Gabriel Volšík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Môžu vlastnú zmenku vystaviť dvaja vystavitelia ako spoludlžníci?

Ivan Bojna, 14. 11. 2014 v 10:47

Možno triviálna otázka, avšak nedarí sa mi na ňu nájsť jednoznačnú odpoveď. Ide o situáciu, keď má vzniknúť vzťah veriteľ-2 spoludlžníci (spoločne a nerozdielne), ktorý má byť zabezpečený ručením ručiteľa. Ručiteľ sa chce pre prípad plnenia veriteľovi voči dlžníkom (regres) poistiť blankozmenkou s dohodou o vyplňovacom práve. Inak povedané, regresný nárok ručiteľa voči spoludlžníkom má byť zabezpečený zmenkou.

Najprv k vlastnej zmenke: riešenie cez avalistu (jeden zo spoludlžníkov by bol avalistom, druhý vystaviteľom) mi príde nesprávne, pretože oprávnený zo zmenky má síce nárok aj voči avalistovi aj voči vystaviteľovi, ale medzi nimi nie je vzťah "spoločne a nerozdielne" (avalista má právo na plný regres, na rozdiel od prípadu dvoch solidárnych dlžníkov). Cudzia zmenka (jeden zo spoludlžníkov by bol vystaviteľ, druhý zmenečník) mi situáciu asi tiež nerieši, keďže vystaviteľ nastupuje až v prípade, že zmenečník nezaplatí.

Zákon č. 191/1950 Zb. jednoznačnú odpoveď nedáva, ale keďže jeho výklad je skôr reštriktívny a pri vlastnej zmenke v § 75 hovorí o "podpise vystaviteľa", tlačí ma to skôr k zápornej odpovedi. Na druhej strane som našiel rozsudok (ale len jeden) KS BB, predmetom ktorého bola práve zmenka vystavená dvomi vystaviteľmi a kde sa nárok zo zmenky priznal a obaja boli zaviazaní spoločne a nerozdielne (podotýkam, že podstata, či zmenku takto je vôbec možné vystaviť, sa neriešila) - rozsudok je tu: http://otvorenesudy.sk/decrees/572848/document. Logika veci mi tiež hovorí, že odpoveď by mala byť kladná, veď prečo by sa solidárni dlžníci nemohli (zmenkou) zaviazať na zaplatenie sumy spoločne a nerozdielne.

Nemá s tým náhodou niekto skúsenosť? Vopred ďakujem za prípadné odpovede.


Názory k článku Môžu vlastnú zmenku vystaviť dvaja vystavitelia ako spoludlžníci?:


  František Sedlačko, 17. 11. 2014 v 11:48 - Ad: pluralita vystaviteľov jednej zmenky

Zaujímavá otázka, aj keď sa domnievam, že ako pôvodné / súčasné znenie ZZŠ, tak ani Dohovor o jednotnom zmenkovom práve (Ženeva 1930), nepredpokladajú existenciu viac ako jedného vystaviteľa zmenky - vlastnej alebo cudzej.

Nemôžem súhlasiť s Vaším názorom, že vystaviteľ zmenky a zmenkový ručiteľ nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Opak totiž vyplýva priamo zo znenia čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ. V tom je zmenkové ručenie odlišné od ručiteľského záväzku v režime OZ a ObZ.

Priklonil by som sa teda skôr z zápornej odpovedi na Vašu otázku, a to aj z týchto dôvodov:

a) rigor cambialis vo všeobecnosti - ZZŠ pluralitu vystaviteľov neupravuje a extenzívny výklad v zmenkovom práve je síce lákavý, ale ešte vždy terra incognita. Navyše, sledovaný účel možno efektívne dosiahnuť prostredníctvom zmenkového ručenia (k tomu aj čl. I § 32 ods. 1 a 2 ZZŠ).

b) pokiaľ ide o zmenku (teda nie o blankozmenku), je vystavením úplná. Podpis vystaviteľa je absolútnou podmienkou. Ak teda vystavená zmenka obsahuje všetky formálnoprávne zmenkové náležitosti, aký charakter by mal ďalší podpis tretej osoby? Zmenka už totiž "svojho vystaviteľa" má. S tým je spojených značné množstvo ďalších otázok...dokedy by exisotvala a ako zaväzovala zmenka s jedným vystaviteľom, odkedy a ako s dvomi (a viacerými!), prepojenie na plynutie lehôt podľa ZZŠ, indosament pred podpisom druhého vystaviteľa, aval za prvého vystaviteľa pred podpisom druhého vystaviteľa, aval za obidvoch vystaviteľov pred a po podpise druhého vystaviteľa atď. Každopádne veľmi zaujímavé, aj keď sa domnievam, že ďalší podpis vedľa podpisu vystaviteľa zmenky je podpisom avalistu za vystaviteľa, čo zodpovedá aj zneniu čl. I § 31 ods. 3 ZZŠ

  Milan Hlušák, 18. 11. 2014 v 09:36 - Trochu histórie

Možno len pre zaujímavosť výňatok z komentára k zmenkovému zákonu z r. 1941 rieši túto otázku takto: "Zmenkový zákon nemá ustanovenia ani pre pluralitu vystaviteľov zúčastnených na základnej zmenke. Je však bezpochybné, že zmenku môže podpísať niekoľko osôb ako spoluvystavitelia. Pri zmenke na vlastný príkaz (ordre) vyplýva okolnosť, že zmenku vystavilo niekoľko osôb, až zo znenia doložky na vlastný príkaz napr. „zaplaťte na nás vlastný príkaz“ apod. V iných prípadoch pochyby, povstalé tým, že na prednej strane zmenky je niekoľko podpisov umiestnených pod textom listiny, treba vykladať z hľadiska zákonných predpisov o rukojemstve (por. § 31).“ (Kizlink, K., Spišiak, J. Zmenkové právo podľa zákona č. 255/1941 Sl. z. Bratislava: Právnická jednota v Bratislave 1944, str. 43.

A možno ešte z väčšej histórie: Rakúsky najvyšší súd v rozhodnutí č. 11883 z r. 1888 riešil prípad, či je zmenkovo zaviazaný ten, kto zmenku podpísal ako spoluvystaviteľ až po jej splatnosti. Súd otázku spoluvystaviteľstva nijako nespochybňoval. Riešil len to, či spoluvystaviteľ môže k zmenkovému záväzku pristúpiť aj po splatnosti zmenky.

  Ivan Bojna, 18. 11. 2014 v 10:22 - reakcia

Ďakujem obom za názor.


P. Sedlačko, neviem, či sme si rozumeli, mne išlo o nastavenie vzťahu tých 2 spoludlžníkov medzi sebou, nie vo vzťahu k oprávnenému zo zmenky. § 47 ods. 1 ZZŠ síce hovorí o tom, že "všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.", z uvedeného ale podľa mňa nevyplýva, že by sa ručiteľ a vystaviteľ mali medzi sebou vyrovnať automaticky ako solidárni spoludlžníci (1:1). Uvedené ustanovenie stanovuje len vzťah k veriteľovi. Tam nie je spor, to je jasné. Z tohto solidárneho vzťahu ale nevyplýva automaticky, ako sa medzi sebou majú vyrovnať vystaviteľ a ručiteľ. Podľa môjho názoru môže práveže ručiteľ od vystaviteľa žiadať plnú náhradu toho, čo plnil, čo podľa mňa vyplýva z § 49 ZZŠ. A podporne tiež poukazujem na § 511 ods. 1 OZ a následne § 511 ods. 2 OZ. To, že ručiteľ a vystaviteľ sú veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne teda ešte nehovorí nič o ich vzájomnom vzťahu a z logiky veci (ako aj uvedených ustanovení) mne vyplýva, že ručiteľ má voči vystaviteľovi nárok nie na 1/2, ale na celý dlh (a viac podľa § 49 ZZŠ), čo vlastne robí takúto zmenku pre potreby zabezpečenia spoločného dlhu nepoužiteľnou. Alebo je možné dohodou ručiteľa a vystaviteľa modifikovať regresný nárok, teda tak, že by sa obaja dohodli, že sa medzi sebou vyrovnajú 1:1, bez toho, aby im vznikli ďalšie nároky? Nie je to dohoda odporujúca § 574 ods. 2 OZ (nemožnosť vzdania sa práva, ktoré vznikne v budúcnosti)?


P. Hlušák, ďakujem za citáty, sú zaujímavé a javia sa ako podporné pre odpoveď "áno, (básnickou) otázkou je len, nakoľko by presvedčili súd v prípade sporu.. V každom prípade mi to vychádza skôr tak, že z hľadiska právnej istoty asi zmenku v tomto prípade radšej vôbec nepoužiť.


  Ivan Bojna, 18. 11. 2014 v 12:26 - z Komentára Směnka a šek v ČR

Práve sa mi dostala do ruky kniha Z. Kovařík - Směnka a šek v České republice, C. H. Beck, 1994, kde sa na str. 59 a nasl. uvádza, že (krátené) "drivejsi teorie i praxe stavely se k moznosti plurality ucastniku smenecnych vztahu nejednotne", pričom uvádza, ze "v literature i judikature lze nalesti zavery, ktere pluralitu na pluralitu zcela vylucuji, i nazory, ktere pripoustely pluralitu zcela neomezene". V texte rozlišujú pluralitu alternatívnu (každý je zaviazaný sám za seba) a kumulatívnu (kde sú zaviazaní všetci spoločne). Autor ďalej uvádza: "Jsme presvedceni, ze charakteru smenecnych zavazku a potrebe jejich urcitosti a jednotnosti odpovida vzdy moznost plurality kumulativni." Ako príklad nutnosti akceptácie takejto plurality uvádza eliminiáciu (v prípade neakceptovania plurality) možnosti vydať zmenku v iných, ako bežných záležitostiach týkajúcich sa majetku v BSM, kde je potrebný súhlas oboch manželov podľa § 145 OZ a tiež všetky spoločné nedeliteľné záväzky. Autor odporúča vyhnúť sa alternatívnej pluralite a v závere hovorí: "Prestoze lze miti na pluralitu...ruzne nazory a prestoze i drive byla tato moznost v teorii i praxi velmi casto pripoustena (pozn.: ako príklady uvádza Rouček, F.: Československý zákon směnečný, Praha 1928, s 19,38, Hermann-Otavský, K.: Čs. právo směnečné, Praha 1930, s. 35 a 36, Švamberg, G.: Naše jednotné směnečné právo, Praha 1941, s. 43, 44 a 56), jsme presvedceni, ze s vyjimkou plurality kumulativni nemela by byt pluralita ucastniku na smence zakladana."

  František Sedlačko, 18. 11. 2014 v 12:48 - ...ďalšia literatúra

Aj ja som z podnetu Milana Hlušáka prebehol odbornú literatúru a popri už citovanom komentári Kizlink/Spišiak a monografii Z. Kovaříka som pozitívnu odpoveď na Vašu otázku (avšak bez hlbšej argumentácie, čo je na škodu veci) našiel napr. v diele KOVAŘÍK, Z.: Zákon směnečný a šekový. Komentář. 5. vydanie. C.H.Beck, Praha 2011, s. 21. Niektoré ďalšie komentáre na túto tému mlčia...

  Martin Maliar, 19. 11. 2014 v 19:36 - Zmenka je nástroj...

Zmenka je právny nástroj, ktorý sa využíva na zabezpečenie záväzkov alebo na platenie.

Ak má takéto úlohy plniť, je v zásade nevyhnutné, aby zmenka kopírovala bežné situácie zo súkromného (hmotného) práva.

Nie je možné na prvý pohľad vidieť nejakú situáciu, ktorá by možnosti viacerých vystaviteľov vlastnej zmenky bránila. O to viac ešte takémuto výkladu nasvedčuje aj dikcia § 47 ods. 1 Čl. 1 ZZŠ, ktorý je použiteľný aj na vlastnú zmenku.


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím