lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Jakub Jošt (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Martin Serfozo (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Jozef Kleberc (2)
Marián Porvažník (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Estočák (1)
Igor Krist (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavel Lacko (1)
Róbert Černák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Volšík (1)
I. Stiglitz (1)
Marek Maslák (1)
Bohumil Havel (1)
Gabriel Závodský (1)
Natalia Janikova (1)
Matej Kurian (1)
lukasmozola (1)
David Horváth (1)
Robert Vrablica (1)
Pavol Mlej (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Halama (1)
Matej Gera (1)
Michal Ďubek (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Hudec (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter Janík (1)
Peter Marcin (1)
Matej Košalko (1)
Peter K (1)
Peter Kubina (1)
David Halenák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Palková (1)
Martin Svoboda (1)
peter straka (1)
Ladislav Pollák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Petr Steiner (1)
lukas.kvokacka (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Šrámek (1)
Miriam Potočná (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Kohútová (1)
Juraj Lukáč (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Berdisová (1)
Dušan Marják (1)
Robert Šorl (1)
Ján Pirč (1)
Roman Prochazka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Dušan Rostáš (1)
Petr Kavan (1)
Vincent Lechman (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Galgoczy (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Michalov (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Who is who: správca dedičstva alebo danajský dar

Monika Dubská, 25. 11. 2014 v 21:53

Ucelenú hmotnoprávnu úpravu tohto, že kto vlastne správca dedičstva je by ste v našom právnom poriadku hľadali márne. Vďaka právnej úprave obsiahnutej v §175e OSP nazvanej "Neodkladné opatrenia" sa v odseku 1 môže zvedavý jedinec dočítať, že súd ustanoví aj bez návrhu správcu dedičstva alebo jeho časti. V odseku 4 sa dočítame, že správcu súd ustanoví najmä z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu môže byť ustanovený aj notár pokiaľ v konaní nevykonáva pôsobnosť súdneho komisára, teda hociktorý notár. Legislatíva pamätá na to, že podnik ( §5 ObZ - súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania; k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť) by mal ako správca viesť ten, kto má skúsenosť s vedením podniku. Samozrejme s ustanovením do funkcie správcu musí osoba súhlasiť.

Za správcu dedičstva nie je možné na Slovensku ustanoviť na rozdiel od českej právnej úpravy štát.


Procesné postavenie správcu dedičstva, teda súhrn práv a povinností, ktoré má, je možné vyčítať len zo skromnej dikcie §175f OSP. Patrí medzi ne uskutočňovanie úkonov nevyhnutných na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný pri výkone svojej funkcie, za ktorú mu prirodzene prináleží odmena, ktorá však v Slovenskom právnom poriadku nie je nijakým spôsobom špecifikovaná, postupovať s odbornou starostlivosťou a dokonca zodpovedá za škodu, ktorá vznikne porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo súd. Medzi ďalšie povinnosti, ktoré explicitne OSP ukladá je predkladanie priebežných správ o svojej činnosti resp. nečinnosti. Pre zbavenie funkcie správcu platí ,že súd to môže spraviť len z dôležitých dôvodov, ak sa uzná za vhodné, súd ustanoví nového správcu, starý správca odovzdá agendu. Samozrejme starý správca zodpovedá za svoje prešľapy v dobe, kým spravoval dedičstvo podľa §420 OZ.

Po ukončení dedičského konania, ak je ešte čo predediť, správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú správu o svojej činnosti. Následne súd rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu, ktoré platí dedič preberajúci dedičstvo resp. viacerí dedičia podľa výšky svojich dedičských podielov. Ak je dedičstvo predĺžené, trovy podľa zákona platí štát.

Takže z OSP vieme, že ustanovenie správcu dedičstva je neodkladným opatrením.

Otázne je, či sa jedná o univerzálnu alebo singulárnu sukcesiu. Správca dedičstva by mal vstúpiť do všetkých práv a povinností ako poručiteľ, teda živnostník prevádzkujúci podnik resp. spoločník spoločnosti s cieľom zabezpečiť majetok do času skončenia dedičského konania.

Pátranie po oprávneniach a povinnostiach správcu dedičstva pokračujú v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Odpoveďou je §13- pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby živnostníka. A síce, ak fyzická osoba živnostník zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva dedičia zo zákona ak niet závetných dedičov, alebo závetný dedičia a manžel pozostalého, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia a konečne písmeno d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd. Podľa živnostenského zákona má len povinnosť oznámiť do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie živnostenskému úradu, že sa pokračuje v živnosti a pokiaľ sa jedná o splnenie osobitých podmienok pre prevádzkovanie živnosti ( §7- (1) Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.
(2) U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak.)Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.); pokiaľ ich nemá on, je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Tam sa moje pátranie končí.

Inšpiráciu môžeme čerpať zrejme len z českej právnej úpravy, ktorá je nám historicky najbližšia. V Občianskom zákonníku č. 40/1964 Sb. účinnom do 31. 12. 2013 bola právna úprava správcu dedičstva ustanovená v §480a a nasledujúcich OZ http://zakony.centrum.cz/obcansky-zakonik/cast-7-hlava-4, od 1. 1. 2014 v §1556 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2012-89.

Liberálni Česi umožňujú dokonca určiť poručiteľovi za života správcu dedičstva, ktorý následne pokračuje vo výkone podnikateľskej činnosti do skončenia konania o dedičstve. U nás by zrejme takéto ustanovenie pre prípad mortis causa bolo neplatné.

V zmysle našej právnej úpravy sa javia ako problematické otázky typu, či vôbec má správca dedičstva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vymoženie pohľadávky, ktorú poručiteľ resp. podnik poručiteľa mal. Odpoveď nájdeme v českej judikatúre. Zaujímavé je v tomto kontexte uznesenie Krajského soudu v Ostravě z 19. 12. 2003, Jc 222/2004 9 Co 696/2003, ktorým bolo správkyni dedičstva priznané právo podať návrh na začatie exekučného konania pre pohľadávku patriacu do spravovaného majetku. Súd rozhodol, že „Může-li tedy správce dědictví činit na vrub spravovaného majetku vlastním jménem hmotněprávní úkony k zajištění chodu podniku (živnosti) zůstavitele tak, aby se zabránilo ztrátám na majetku, může dle názoru odvolacího soudu též vlastním jménem činit v tomto rozsahu i procesní úkony, tedy i podat návrh na nařízení exekuce a být tak věcně aktivně legitimován v exekučním řízení.“ Analogicky by som asi postupovala aj v prípade podania návrhu na vymoženie pohľadávky resp. určenie práva.

Ďalším zaujímavým rozhodnutím o rozsahu práv a povinností správcu dedičstva je rozhodnutie Okresního soudu Brno-venkov Jc 80/2002 13D 1327/2001, ktoré bolo vydané 9. 8. 2001. Poručiteľ bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Súd dospel k záveru, že správcu dedičstva je potrebné ustanoviť v takomto prípade vždy, nakoľko to vyžaduje všeobecný záujem a tiež záujem dedičov. Nakoľko žiaden z dedičov nesúhlasil s ustanovením do funkcie správcu, súd ustanovil bývalého spolupracovníka, čím sa naplnila litera zákona ohľadom splnenia požiadavky na odbornú spôsobilosť. Zároveň bolo určené, že správca je oprávnený vykonávať "...nezbytné úkony spojené s úkony, které souvisí se správou obchodního podílu ve společnosti, tím se myslí zejména práva a povinnosti společníka související s řízením společnosti a kontrolou její činnosti na valných hromadách. ... Odborná péče musí být vždy splněna a konečně byla také stanovena správcova povinnost postupovat s odbornou péčí a rovněž odpovědnost za škodu, která by porušením povinnosti vznikla."

Podľa slovenskej legislatívy pre prípad úmrtia spoločníka platí §91 ObZ "Ak smrťou spoločníka nezaniká spoločnosť, môže sa dedič prihlásiť o svoju účasť v spoločnosti do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením vstupuje dedič do práv a povinností zomretého spoločníka ku dňu jeho smrti. Prihlásenie musí byť písomné a podpis dediča musí byť úradne overený." Ak sa dedič neprihlási, má právo na vyrovnací podiel spoločnosti.

Otázka vyvstáva, či je správca dedičstva oprávnený podať návrh na začatie insolvenčných konaní.

Vrchní soud v Olomouci vydal uznesenie zo dňa 22. 02. 2013 spis. značka 3 VSOL 919/2012-A-23KSBR, 29 INS 6724/2012, celé rozhodnutie sa nachádza tu http://kraken.slv.cz/3VSOL919/2012 vo veci posúdenia aktívnej legitimácie na podanie návrhu správcu dedičstva na konkurz spoločnosti s ručením obmedzeným, kde poručiteľ bol jediným konateľom a spoločníkom. Súd judikoval, že správca dedičstva nie je legitimovaný podať takýto návrh ani so súhlasom dedičov a súdu, nakoľko má vykonávať len ustanovenia týkajúce sa správy v zmysle zveľaďovania majetku.

"Základní povinnosti správce dědictví jsou vymezeny v ustanovení § 175f o.s.ř. tak, že správce dědictví je oprávněn spravovat majetek zůstavitele, náležející do dědictví. Správce dědictví (ustanovený podle § 175f odst. 1 o.s.ř.) má (bez ohledu na to, zda byl k výkonu funkce povolán zůstavitelem nebo ustanoven soudem) při výkonu své funkce taková práva a povinnosti, které ke svěřenému majetku příslušely zůstaviteli, ovšem se zřetelem k tomu, že správa je především, co do svého základu, opatrováním cizí věci. Odvolací soud již ve svém usnesení ze dne 31.8.2012 č.j. KSBR 29 INS 6724/2012, 3 VSOL 306/2012-A-11 s odkazem na závěry v usnesení Okresního soudu Brno-venkov ze dne 9.8.2001 sp. zn. 13D 1327/2001 (uveřejněném v časopise Soudní judikatura číslo vydání 5, ročník 2002 na straně 347 pod pořadovým číslem 80/2002) vyložil, že ustanovený správce části dědictví-obchodního podílu zůstavitele ve společnosti s ručením omezeným v této společnosti s ručením omezeným činí po dobu dědického řízení nezbytné úkony spojené s obchodním podílem zůstavitele v této obchodní společnosti, zejména vykonává práva a plní povinnosti vyplývající z účasti zůstavitele v obchodní společnosti. Oprávnění společníků, která tvoří obsah obchodního podílu, jsou pak charakterizována v ustanovení § 122 obchodního zákoníku. "

Otáznym zostáva, že či správca dedičstva je oprávnený podať návrh na začatie reštrukturalizačného konania. V súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), konkurz je možné definovať ako riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov, čo de facto po speňažení predstavuje ukončenie činnosti, definitívu. Reštrukturalizácia je však proces smerujúci k postupnému uspokojovaniu pohľadávok veriteľov podľa schváleného reštrukturalizačného plánu a pokračovanie v činnosti. Samotným predpokladom povolenia reštrukturalizácie je zachovanie prevádzky podniku resp. jeho časti, čo podľa môjho názoru spĺňa definíciu správy majetku ako spoločníka spoločnosti resp. správu majetku podniku živnostníka FO.

Podľa §11 ZKR návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje ZKR. Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. V súvislosti s vyššie uvedeným judikátom by možno bolo zaujímavé, ako by sa súd postavil k veriteľskému návrhu na začatie konkurzného konania pre spoločnosť, ktorá má ustanoveného správcu dedičstva.

V zmysle prechodu práv a povinností na správcu dedičstva, ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu konkurznej podstaty ( §108 ZKR) vypracovaním reštrukturalizačného posudku pre zistenie splnenia predpokladov na reštrukturalizáciu. Pre prípad, ak by sa so správcom dedičstva samozrejme dohodli veritelia na poskytnutí súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami. Ako som uviedla aj vyššie, domnievam sa, že správca dedičstva je legitimovaný takýto návrh podať.

De lege ferenda by bolo zrejme potrebné jednoznačne upraviť dedičské práva a povinnosti správcu dedičstva tak, aby boli nesporné a aby sa predišlo možným sporom po ukončení dedičských konaní. Tiež by bolo možno vhodné jednoznačne určiť výšku odmeny pre správcu dedičstva. Vo vyhláške MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, ak je správca advokát, odmena sa podľa §10 ods. 7 počíta ako 10% hrubého ročného príjmu majetku. Vyhláška neurčuje počet opakovaní, za ktoré je možné odmenu si vypočítať. Ak je správca dedičstva notár, podľa §15 vyhlášky MSSR 31/1993 Zb. o odmenách a náhradách notárov je odmena správcu dedičstva počítaná tak, že základ odmeny je všeobecná hodnota poručiteľovho majetku, na správu ktorého bol správca dedičstva ustanovený. Vyhláška určuje strop 5 násobok opakujúceho sa ročného plnenia.

V prípade ak je správcom dedičstva poverenec zo spoločnosti, ktorý aj spĺňa kvalifikačné predpoklady, asi bude mať zrejme smolu a súd mu odmenu v takýchto štedrých čiastkach neprizná, ale za výkon svojej funkcie zodpovedá presne tak ako advokát alebo notár.

Ďakujem za názory.






Názory k článku Who is who: správca dedičstva alebo danajský dar:


  Milan Klobušiak, 03. 12. 2014 v 15:51 - z praxe

Dobrý deň, pani kolegyňa,
málo riešená a pritom dosť častá praktická situácia. Zastupoval som civilne a aj obhajoval v trestnom konaní správcu dedičstva, len preto si dovolím povedať názor.
Vychádzate, myslím, z nesprávnej premisy, že v prípade správcu dedičstva sa jedná o právne nástupníctvo. Správca dedičstva nie je právny nástupca, je zástupca. Nejedná sa teda o sukcesiu, ani singulárnu ani univerzálnu, ale o nepriame zastúpenie. (náhradníctvo). Správca dedičstva teda koná v mene svojom a na účet dedičov (na vrub dedičstva).
Súdy okresné i krajské vytrvalo odmietali uznať oprávnenie správcu dedičstva podať návrh na splnenie povinnosti dĺžnika poručiteľa zaplatiť dĺžnu sumu. V dovolacom konaní NS SR uzavrel takto: „Ak neboli jeho práva (rozumej práva správcu dedičstva) obmedzené len na konkrétne úkony, podľa názoru dovolacieho súdu medzi potrebné právne úkony pri správe podniku po poručiteľovi patrí aj vymáhanie pohľadávok od dĺžnikov a tento úkon správca tak ako aj ostatné úkony súvisiace s bežnou činnosťou podniku vykonáva vo vlastnom mene a na vrub dedičstva.“ - nepublikované rozhodnutie 7 Obdo 10/03 z 18.3.2004.
Teda správca dedičstva je oprávnený vo vlastnom mene podať na súd návrh na zaplatenie dĺžnej sumy proti dĺžnikovi poručiteľa (po smrti poručiteľa dĺžnikovi dedičov poručiteľa) a samozrejme aj návrh na začatie exekúcie.
Neplatí to ale naopak. Veriteľ poručiteľa musí žalovať dedičov, nie správcu dedičstva. (práve preto, lebo sa nejedná o nástupníctvo, ale náhradníctvo (nepriame zastúpenie). Hmotné právo nepustí.

Čo sa týka návrhu na vyhlásenie konkurzu:
Ak sa jedná o návrh proti dĺžnikovi poručiteľa, zastávam názor, že správca dedičstva takéto oprávnenie má. Ide o to, že správca je oprávnený na všetky úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva. Ak je vyhlásenie konkurzu skutočnosťou nevyhnutou na zachovanie pohľadávky poručiteľa (dedičov) alebo jej časti, dedič poručiteľa je nepochybne oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na platobne neschopného dĺžnika poručiteľa, pretože takéto oprávnenie mal poručiteľ a dedič je univerzálnym sukcesorom. Ak má takéto oprávnenie dedič, nevidím dôvod prečo by tak nemohol urobiť správca dedičstva.
Ak sa ale má jednať o návrh na vyhlásenie konkurzu na dediča poručiteľa, takéto oprávnenie správca nemá a ani nemôže mať. Jednak je to z jeho právneho postavenia zástupcu dediča pojmovo vylúčené, jednak dedič sa nemôže z dôvodu nadobudnutia dedičstva dostať do predĺženia či platobnej neschopnosti, keď dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič sa nadobudnutím dedičstva do insolvencie dostať nemôže.
Uvedené možno podľa mňa plne vztiahnuť aj na reštrukturalizáciu.

Čo sa týka odmeny správcu dedičstva, keď tento nie je advokát či notár – súdili sme sa o takúto odmenu niekoľko rokov. Záver – aj takýto správca nepochybne právo na odmenu má, jej výška ale závisí od úvahy súdu. To sa mne osobne zdá nie práve rozumné, aby sudca, ktorý o prevádzke podniku vie málo, nejako uvažoval koľko má dať správcovi dedičstva. Faktom ale je, že s výpočtom odmeny podľa taríf advokáta alebo notára sme neuspeli.

Otvorili Ste pani kolegyňa pole neorané, veľmi rozsiahlu tému, nielen súdy ,ale ani iné orgány – daniari, živnostenský úrad apod. nemali vo veci jasno. Ja v tom úplne jasno nemám doteraz.

Okrem uvedeného je potrebné popri správcovi dedičstva reflektovať aj na právne postavenie pokračovateľa v živnosti, keď často dochádza ku konklúzii oprávnení a povinností správcu a pokračovateľa, a vysporiadať sa napríklad aj s otázkou, či aj majetok, ktorý pokračovateľ v živnosti nadobudol, pripadá do dedičstva po poručiteľovi.

Snáď som Vám k riešeniu problému uvedenými konštatáciami prispel.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím