lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Paula Demianova (1)
Dušan Marják (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Steiner (1)
Vladimir Trojak (1)
Tibor Menyhért (1)
Pavol Mlej (1)
Viliam Vaňko (1)
Marek Maslák (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Adamova (1)
Bystrik Bugan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Roman Prochazka (1)
Pavel Lacko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marcel Jurko (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Janík (1)
Matej Gera (1)
Matej Košalko (1)
Ján Pirč (1)
Martin Svoboda (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Kohútová (1)
Juraj Lukáč (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Lucia Palková (1)
Natalia Janikova (1)
Ladislav Pollák (1)
Igor Krist (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Kurian (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Bukvisova (1)
peter straka (1)
lukasmozola (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Rostáš (1)
Miriam Potočná (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Michalov (1)
Róbert Černák (1)
Robert Vrablica (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
Robert Šorl (1)
Peter Marcin (1)
Petr Kavan (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Kubina (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bohumil Havel (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
Nora Šajbidor (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Emil Vaňko (1)
David Horváth (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Estočák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Arcana imperii, skutočný ratio legis preddavku na trovy konania oficiálne odhalený?

Pavol Szabo, 01. 02. 2015 v 21:52

O konštrukte vloženom do § 141a OSP bolo niečo napísané, aj keď z iného uhla pohľadu. Text predmetného blogu sa dotkol aj poslednej vety § 141a ods. 1 OSP, ktorá stanovuje podmienku zastavenia súdneho konania, teda podľa môjho názoru táto veta takpovediac predstavuje dušu inštitútu preddavku na trovy konania.

Spomínaná veta pôvodne znela „ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.”

Po prečítaní zákonnej vety sa pri jazykovom výklade vniesla polemika, či išlo o zámer legislatívca alebo skôr o legislatívny nedostatok. Polemika z toho dôvodu, že pri sporoch voči štátu samotný štát (štátny orgán) nie je v zmysle § 141a ods. 1 OSP nikdy povinný preddavok zložiť (nakoľko jeho pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní). Týmto z hľadiska jazykového výkladu jedna zo zákonných podmienok vyššie citovanej vety nebola nikdy splnená, a teda v konečnom dôsledku by to vždy malo zostať pri vydanom uznesení, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť, aby preddavok na trovy konania zložil, avšak uznesenie o zastavaní konania by v kontexte § 141a OSP nemalo uzrieť svetlo sveta.

Opak je pravdou a v sporoch voči štátu uznesenia o zastavení konania pristávali v poštových schránkach navrhovateľov pod vlajkou preddavku na trovy konania. Jeden z diskutujúcich tu na lexfore vhodne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. novembra 2013 (NS SR, sp. zn. 6 Cdo 355/2012). Najvyšší súd SR posúdil poslednú vetu § 141a ods. 1 OSP a dospel k rovnakému názoru tým, že „i keď navrhovateľ nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorú mu súd uložil podľa § 141a ods. 1 O.s.p., konanie nemožno zastaviť, ak je odporcom subjekt uvedený v § 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (štát, štátne orgány).

Uvedené rozhodnutie sa objavilo v zbierke stanovísk a rozhodnutí z októbra 2014, teda takmer po roku, čo bolo rozhodnutie vydané. Možno sa iba domnievať, koľko uznesení o zastavení konania pre nezloženie preddavku bolo za ten čas vydaných. Mojím úmyslom určite nie je na nič navádzať, ani zdanlivo niečo konštruovať, rád by som sa primárne sústredil na činnosť legislatívcov.

Svoje ratio legis pri zavádzaní ustanovenia § 141a do OSP legislatívec odôvodnil nasledovne:

„V sporoch, v ktorých je uplatňovaná vyššia peňažná suma je strana vystupujúca ako odporca často v situácii, že je voči nej uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny. Odporca platí trovy konania (napr. odmena advokáta) zo sumy, ktorá je voči nemu uplatňovaná s rizikom, že ak bude v bránení práva úspešný, navrhovateľ jej trovy nenahradí, keďže ešte počas konania podľa vývoja konania napr. postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Navrhovaný inštitút preddavkov na trovy konania má za cieľ eliminovať tieto šikanózne návrhy v čo najväčšej miere.

Legislatívec vsunul do nového zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní novelizačný bod týkajúci sa práve poslednej vety § 141a ods. 1 OSP. Posledná veta s účinnosťou od 1. januára 2015 prináša upravenú koncepciu duše preddavku a momentálne znie: „ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“

Upravenú vetu legislatívec odôvodnil tým, že „precizuje sa dôsledok nesplnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v podobe normatívneho spresnenia štvrtej vety § 141a Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené spresnenie iba potvrdzuje a výkladovo precizuje ratio legis právnej úpravy od okamihu jej prijatia, ktorá dôsledok nezloženia preddavku navrhovateľom spája so zastavením súdneho konania v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania, a to v dvoch variantných situáciách – ak:

  1. navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil; alebo
  2. navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.“

Zo znenia oboch dôvodových správ môžeme snáď opodstatnene predpokladať, že prvotné ratio legis naďalej platí a ako sám legislatívec uviedol, novelizácia zákonnej vety predstavuje iba „sprecizovanie“ inštitútu preddavku, resp. jeho právnych dôsledkov. Stále by teda malo platiť, že preddavok slúži ako prostriedok proti šikanóznym návrhom a má predovšetkým zabezpečiť brániacemu sa účastníkovi konania náhradu vzniknutých trov (ako uviedol sám legislatívec, ide napríklad o odmenu advokáta).

Ako bolo už neraz poznamenané, vo väčšine prípadov štátu takmer vôbec nevznikajú v konaní trovy, najmä ak je príslušný orgán žalovaný v rámci svojho sídla a má k dispozícii vlastnú internú právnickú silu (nie je zastupovaný advokátom). Osobne sa nebránim, aby bol inštitút preddavku na trovy konania zakomponovaný v procesnom kódexe, prekáža mi však jeho nevhodné nastavenie, plošnosť a hlavne absencia diskrécie zo strany súdu, pričom práve súd by mal byť ten, kto je schopný objektívne posúdiť, či ide o šikanózny návrh, či ide o jednoduchý alebo komplikovaný spor (v akom rozsahu potenciálne vzniknú trovy) a v akej výške by bolo vhodné nariadiť zloženie preddavku a či vôbec. Túto úlohu súdu však supluje normotvorca neflexibilným procesným ustanovením.

Uvedené „spresnenie" poslednej vety § 141a ods. 1 OSP údajne iba potvrdzuje a výkladovo precizuje ratio legis právnej úpravy od okamihu jej prijatia, pritom mimoriadne nespadá do konceptu prvotného ratio legis. Odkryli sa tým karty a bola nám práve predstavená skutočná zámienka tohto inštitútu? Išlo od začiatku legislatívcovi o vymoženie náhrady trov alebo o nepríjemné (aj keď v mnohých prípadoch dôvodné) žaloby voči verejnej moci?


Názory k článku Arcana imperii, skutočný ratio legis preddavku na trovy konania oficiálne odhalený?:


  Milan Hlušák, 10. 02. 2015 v 19:40 - Súhlas

Plný súhlas. Cindy Lauper by na to asi zaspievala "I see your true colors" :-).

No ak sa nemýlim, nový sporový súdny poriadok už s touto "zvláštnosťou (či skôr anomáliou?)" nepočíta.

  Martin Maliar, 11. 02. 2015 v 14:52 - Štátu trovy vôbec nevznikajú?

"Štátu trovy vôbec nevznikajú" - to myslíte snáď zo žartu.



  katarina kovasicova, 11. 02. 2015 v 17:10 - Štátu trovy vôbec nevznikajú

Je to rovnaký žart, ako že nevznikajú trovy obchodnej spoločnosti na interných právnikov...

  Pavol Szabo, 15. 02. 2015 v 11:42 - Vporiadku, ale...

"Pravdepodobne chápem čo posledné dva komentáre mali na mysli, avšak je potrebné brať článok v kontexte § 137 OSP a toho, že ide o súdne trovy. Povedzte mi teda prosím, že čo súdy v praxi štátnym orgánom, ktoré nie sú zastúpené advokátmi, priznávajú okrem hotových výdavkov? Ak je napríklad hodnota sporu 3.000.000,- EUR (čo je v dnešnej dobe fungovania štátnej správy už pomerne štandard pri náhrade škody), tak preddavok na trovy konania predstavuje výšku 150.000,- EUR. Zdá sa vám suma proporcionálna k tomu, čo by štátnemu orgánu bude v konečnom dôsledku reálne priznané ako náhrada trov?

Ako som spomenul, nemám s preddavkom na trovy konania problém (ak by sa skutočne odvíjal od prvotne deklarovaného ratio legis). Mám problém s jeho simplexným nastavením a s tým, že súd do toho prakticky nemá čo povedať, iba mechanicky uložiť povinnosť preddavok zložiť vo výške 5% z uplatňovanej sumy, aj keď je vopred všetkým úplne jasné, že náhrada bude predstavovať iba zlomok z výšky zloženého preddavku. Pritom štátny orgán je z povinnosti oslobodený a nehovoriac o tom ako sa štát často bráni zubami nechtami ešte aj v rámci exekučného konania.

  Martin Maliar, 18. 02. 2015 v 08:02 - Ja Ti rozumiem, ale štát je často "slabšou stranou"

Aby to bolo názorné, tak štát nemá nemá niektoré možnosti čeliť rizikám...

http://lubovna.korzar.sme.sk/c/7645593/firmu-ktorej-spadla-hala-v-starej-lubovni-uz-vlastni-spolocnost-z-cypru.html

Ten, kto voči štátu uplatňuje nejaký nárok, vie v zásade predísť procesnému riziku neúspechu v konaní bez ohľadu na to, na ktorej strane je. Typicky štát (ale napr. aj spotrebitelia) sú z hľadiska procesného rizika v oveľa horšom postavení.

Inak tá okolnosť, že štátu súdy nepriznávajú náhradu trov (z rôznych dôvodov - napr. aj z toho dôvodu, že štátu sa trovy zle vyčísľujú, ak ho zastupujú zamestnanci št. orgánu resp. súdy významne študujú českú judikatúru) neznamená, že mu trovy nevznikajú.

  Kristián Csach, 18. 02. 2015 v 13:23 - Ad Martin

Štát je hlavne slabšou stranou v sporoch nie v dôsledku procesnej stratégie protistrany ale zvláštneho spôsobu rozhodovania o nárokoch na náhradu škody, osobitne ušlého zisku súdmi. Teda v prípadoch, kedy je cyperská spoločnosť žalujúcou stranou. A tam by mal byť cielene chránený skôr pred súdmi, ako pred žalobcom. ;)

Pasívne legitimovaný (obchodná spoločnosť) sa vie vždy vyhnúť neúspechu, resp. znemožniť úspech, padne jednoducho do konkurzu, ak je ťarcha príliš veľká. A opäť špekulácie sa majú riešiť na úrovni hmotného práva (odporovateľnosť, zodpovednosť za Insolvenzverschleppung a podobne...). Riešiť to administratívnou prekážkou prístupu na súd sa mi zdá také, ehmmm, slovenské.

  vojtechkesz@gmail.com, 16. 03. 2015 v 15:04 - § 141a OSP

Ďalší bezúspešný pokus o elimináciu zla šíreného paragrafom 141a OSP: (ÚS SR)PL. ÚS 39/2014-16

  Marcel Dzivák, 18. 03. 2015 v 08:15 - 141a OSP

Na Ústavný súd Slovenskej republiky bol doručený návrh Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 141a v spojení s § 372u Občianskeho súdneho poriadku (OSP) s Ústavou Slovenskej republiky viac tu http://goo.gl/HEk9HP

  Pavol Szabo, 05. 04. 2015 v 21:56 - @Marcel

Áno tiež som si to všimol. Som veľmi zvedavý ako ÚS rozhodne.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím