lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (146)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Josef Šilhán (3)
Robert Goral (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Adam Valček (2)
Bob Matuška (2)
Ivan Bojna (2)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Halama (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter K (1)
Robert Vrablica (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Marják (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Janík (1)
Peter Marcin (1)
Martin Hudec (1)
Paula Demianova (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Demo (1)
Katarína Dudíková (1)
Marcel Jurko (1)
Juraj Lukáč (1)
Bohumil Havel (1)
Emil Vaňko (1)
Lucia Palková (1)
Ján Pirč (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Šrámek (1)
Gabriel Volšík (1)
Nora Šajbidor (1)
Petr Steiner (1)
Matej Kurian (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Kohútová (1)
peter straka (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Svoboda (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
David Halenák (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Estočák (1)
Matej Gera (1)
Marek Maslák (1)
Ivan Michalov (1)
I. Stiglitz (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Košalko (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Adamova (1)
Jozef Kleberc (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomáš Ľalík (1)
lukasmozola (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Pole intertemporality civilného sporového poriadku a preddavok na trovy konania v jeho tieni

Pavol Szabo, 11. 08. 2015 v 22:46

Možno to pri mojich príspevkoch na tomto fóre zdanlivo vyzerá tak, že moja prax sa točí iba okolo preddavku na trovy konania, ale v tomto prípade dúfam, že to bude mať širší záber a potenciálna diskusia môže zahrnúť viacero inštitútov pôvodného procesného kódexu, ktoré by teoreticky mohli uviaznuť vo vákuu intertemporality v rámci prebiehajúcich (už začatých) súdnych konaní.

Zaujímavý je v tomto ohľade článok doc. Števčeka z bulletinu slovenskej advokácie 3/2015 (str. 22 až 30), ktorý sa práve zaoberá intertemporalitou vo vzťahu k novému Civilnému sporovému poriadku (CSP). Navyše autor článku je zároveň predsedom rekodifikačnej komisie, teda článok môžeme považovať za určitú „postrannú dôvodovú správu“ k prechodným ustanoveniam CSP, keďže riadna osobitná dôvodová správa zastala (pochopiteľne aj z dôvodu extenzívnosti kódexu) koncízny prístup.

Namiesto bežne v teórii ako aj v judikatúre súdov pertraktovanej pravej a nepravej retroaktivity, z hľadiska procesného práva boli v článku načrtnuté tri pojmové znaky (princípy) procesnej intertemporality:

  1. princíp okamžitej aplikability – okamžitá použiteľnosť CSP na všetky prebiehajúce a začaté konania ešte podľa pôvodného O.s.p., doktrína procesného práva ho vníma ako samozrejmosť (zakotvený v § 470 ods. 1 CSP);
  2. princíp justifikácie účinkov procesných úkonov – ide o zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti O.s.p. a dokonca následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta (kompatibilný s princípom okamžitej aplikability, zakotvený v § 470 ods. 2 CSP);
  3. ultraaktivita procesných predpisov – v určitých špecifických prípadoch sa za účinnosti CSP aplikuje starý už neúčinný O.s.p. a tento princíp musí byť vyjadrený explicitne v prechodných ustanoveniach, pričom je v postavení logickej kontravalencie k princípom podľa 1. a 2. – platí buď jeden alebo druhý.

V závere článku je exemplifikatívne uvedený príklad s dovolaním cez implikáciu v modalite ekvivalencie v spojení s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov. Predpokladom bolo, že účastník konania (strana) podal v čase účinnosti O.s.p. dovolanie (p) a toto dovolanie je podľa O.s.p. prípustné (q), pričom právnym následkom zloženého výroku by malo byť to, že za účinnosti nového CSP sa má dovolanie prejednať ako prípustné (r):

p Λ q ↔ r

Pri inštitúte preddavku na trovy konania podľa § 141a O.s.p. by to už mohlo byť zložitejšie. Napriek tomu, že inštitút ako taký je súrodo zakotvený v § 141a O.s.p., je možné ho rozdeliť do individualizovateľných procesnoprávnych prvkov, a to do prvku, v rámci ktorého súd uznesením (ak sú splnené zákonné predpoklady):

I. uloží povinnosť zložiť preddavok na trovy konania;

II. zastaví konanie z dôvodu nezloženia preddavku navrhovateľom.

Trošku to zamotajme a povedzme, že v prebiehajúcom súdnom konaní je už vydané uznesenie o tom, že navrhovateľ je povinný zložiť preddavok podľa I. časti, avšak ešte nebolo vydané uznesenie podľa II. časti (štvrtá veta § 141a ods. 1 O.s.p.).

Aby sme sa prípadne mohli zaoberať východiskami a zhodnoteniami v článku doc. Števčeka, II. časť, štvrtú vetu § 141a ods. 1 O.s.p. si môžeme ďalej rozdeliť do troch právnych úlomkov:

Zaujíma ma predovšetkým princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý sa opiera o procesnoprávne úkony. Pri procesnoprávnych úkonoch môžeme očividne aplikovať teóriu prejavu vôle. Pre účel tohto článku najmä vo vzťahu k (p) ide teda výsostne o komisívne konanie účastníka konania (strany), alebo môžeme pod tento princíp subsumovať aj omisívne konanie?

Učebnice zaraďujú napríklad uplynutie lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu pod právnu udalosť a nemožno takéto uplynutie charakterizovať ako omisívne konanie (Procházka, Teória práva, 2013). Učebnica procesného práva potvrdzuje, že uplynutie času má objektívnu povahu, nejde o prejav vôle subjektu, a teda tým pádom nemôže ísť o procesnoprávny úkon (Ficová, Števček, Občianske súdne konanie, 2013). Ďalšia teória práva tiež zaraďuje márne uplynutie lehoty pre podanie odvolania, ako prekluzívnej lehoty, do právnych udalostí (Večeřa, Teória práva, 2013).

Ústavný súd SR sa vo svojom rozhodnutí (č.k. I. ÚS 223/2013-56) stotožnil s právnym názorom, že pri procesných úkonoch je rozhodujúci prejav vôle, platí tzv. teória prejavu, a nie teória vôle platiaca iba na súkromnoprávne úkony.

Podľa všeobecnej teórie nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle v tom prípade, ak ide o opomenutie aktívneho správania, na ktoré je príslušný subjekt povinný, alebo ktoré možno od tohto subjektu podľa okolností očakávať.

V nadväznosti na vyššie uvedené spomínaná lehota na podanie odvolania časovo zosobňuje právo na podanie opravného prostriedku, pričom lehota podľa (p) zosobňuje (takisto z pohľadu plynutia času) povinnosť uloženú účastníkovi konania uznesením súdu. Teda je možné to vnímať aj z tej perspektívy, že účastník konania môže prejaviť svoje rozhodnutie tým, že preddavok na trovy konania v lehote nezloží a tým v rovine subjektívnych procesnoprávnych skutočností uskutoční určitý prejav – opomenie aktívne konanie, na ktoré je účastník konania povinný (momentálne neberiem do úvahy, či účastník konania bol ekonomicky schopný preddavok zložiť alebo nie).

Takže zhrňujúc po všetkom môžeme uvažovať tým smerom, že vo vzťahu k samotnému uplynutiu lehoty na zloženie preddavku na trovy konania ide o objektívnu procesnoprávnu skutočnosť, pričom vo vzťahu k účastníkovi konania (ak preddavok v lehote nezloží) môže ísť o subjektívnu procesnoprávnu skutočnosť (omisívne konanie)?

Je možné na konanie (resp. nekonanie) účastníka konania podľa (p) aplikovať spomínaný princíp justifikácie účinkov procesných úkonov? Kľúčové je to aj z toho pohľadu, že ak nastane výrok (p), je možné okamžite v prípade sporu so štátom konštatovať pravdivosť výroku (q), a tým vyvodiť dôsledok vo forme uznesenia o zastavení konania (r)?

Ak by výroky (p) a (q) boli pravdivé a počas účinnosti O.s.p. by nebolo vydané uznesenie o zastavení konania (r), je možné v rámci princípu justifikácie účinkov predpokladať, že následok (r) zostane zachovaný aj počas účinnosti nového CSP, resp. bude súd oprávnený vydať uznesenie v zmysle štvrtej vety § 141a ods. 1 starého O.s.p. počas účinnosti CSP?

Ak by sme sa napríklad priklonili k téze, že by bol súd oprávnený vydať uznesenie o zastavení konania (r) ako normatívny následok aj v čase účinnosti nového CSP s tým, že normatívne premisy (p) a (q) boli naplnené za účinnosti starého O.s.p., určite by bola zaujímavá koncepcia odôvodnenia uznesenia súdu, ktorý by bez výslovného normatívneho základu argumentoval zachovaním účinkov starej procesnej úpravy ustanovenia § 141a O.s.p. Možno by súd poprehýbal úvahy cez ustanovenie § 470 ods. 2 CSP.

V článku doc. Števček k ultraaktivite procesných predpisov spomenul, že použitie tohto princípu je odôvodnené vždy v prípadoch, ak zákonodarca určitý inštitút z právneho poriadku vypúšťa a je logické, že začaté konanie ohľadom tohto inštitútu sa dokončia podľa doterajších procesných predpisov. Zároveň však uviedol, že tento princíp je nežiadúci, používa sa vo veľmi špecifických situáciách a musí byť vyjadrený explicitne v prechodných ustanoveniach. Normatívny život inštitútu preddavku na trovy konania podľa § 141a O.s.p. sa končí prijatím CSP (nakoľko som ho v ustanoveniach CSP nenašiel), avšak prechodné ustanovenia CSP k jeho životu v už začatých súdnych konaniach mlčia.

Samozrejme nezabúdam na konanie vedené na Ústavnom súde SR iniciované Generálnym prokurátorom SR (PL. ÚS 30/2015), ktoré môže celú túto diskusiu zamotať ešte viac, resp. pre niektorých nešťastlivcov vyriešiť.

Nemám jednoznačné odpovede na vyššie položené otázky, budem určite rád za každý právny názor a za prípadné otvorenie ďalších právnych otázok k CSP.


Názory k článku Pole intertemporality civilného sporového poriadku a preddavok na trovy konania v jeho tieni:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím