lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Ondrej Jurišta (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Matej Košalko (1)
Bohumil Havel (1)
Paula Demianova (1)
Pavol Mlej (1)
Michal Ďubek (1)
Ladislav Pollák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Kormaník (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Svoboda (1)
Nora Šajbidor (1)
Marcel Jurko (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladislav Pečík (1)
Miriam Potočná (1)
Jana Mitterpachova (1)
Petr Kavan (1)
Radoslav Pálka (1)
Lucia Berdisová (1)
Igor Krist (1)
I. Stiglitz (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Kurian (1)
Martin Estočák (1)
Pavel Lacko (1)
Lucia Palková (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Janík (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Michalov (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Kovac (1)
David Horváth (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Steiner (1)
Natalia Janikova (1)
Vladimir Trojak (1)
Katarína Dudíková (1)
Róbert Černák (1)
Martin Šrámek (1)
Ján Pirč (1)
David Halenák (1)
Ondrej Halama (1)
Matej Gera (1)
Dušan Marják (1)
Peter Kubina (1)
Peter Marcin (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter K (1)
Dušan Rostáš (1)
Robert Šorl (1)
peter straka (1)
Zuzana Adamova (1)
Bystrik Bugan (1)
Vincent Lechman (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Galgoczy (1)
Marek Maslák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Hudec (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepredložením prejudiciálnej otázky

Juraj Gyarfas, 12. 09. 2015 v 09:30

Rád by som stručne upozornil na nedávne rozhodnutie, ktorým Súdny dvor EÚ potvrdil, že doktrína zodpovednosti členských štátov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z práva EÚ sa aplikuje aj v prípade nepredloženia prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEÚ.

Zásada zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením EÚ vyplýva z ustálenej judikatúry SDEÚ. Korene tejto doktríny siahajú do 60-tych rokov (vec 6/60 Humblet, neskôr vec 60/75 AIMA). V učebniciach sa ako základný kameň zväčša uvádza rozhodnutie Francovich (C-6/90 a C-9/90) a neskôr Brasserie du Pecheur (C-46/93 a C-48/93).

Taktiež bolo opakovane judikované, že zodpovednosť zakladá aj porušenie práva EÚ zo strany vnútroštátnych súdov (vec C-224/01 Köbler a vec C-173/03 Traghetti).

Vyvodzovanie následkov z porušenia európskeho práva súdmi je však vzhľadom na súdnu nezávislosť pomerne citlivé (preto aj Komisia v týchto prípadoch nerada iniciuje infringement konanie, aj keď aspoň jedna lastovička podľa mojich vedomostí už bola). Týchto prípadov tak nie je veľa a na tento nedávny rozsudok som preto chcel upozorniť.

Ide o vec C-160/14 João Filipe Ferreira da Silva e Brito a i./Estado português (tlačová správa tu). Skutkové pozadie kauzy je nasledovné. Zamestnanci Air Atlantis sa po hromadnom prepustení domáhali opätovného prijatia v spoločnosti TAP na základe údajného prechodu pracovnoprávnych vzťahov z dôvodu prevodu hospodárskej jednotky podľa smernice 2001/23/ES. Podľa portugalských súdov nešlo o prevod hospodárskej jednotky v zmysle uvedenej smernice a žalobu preto zamietli. Supremo Tribunal de Justica pritom nepovažoval za potrebné predložiť prejudiciálnu otázku, pretože o výklade smernice nemal žiadne pochybnosti.

Neúspešní zamestnanci sa tak vydali na ďalšiu odyseu a pred portugalskými súdmi žalovali náhradu škody spôsobenej nepredložením prejudiciálnej otázky v primárnom konaní. V rámci tohto konania prvostupňový súd predložil prejudiciálnu otázku a SDEÚ rozhodol, že Supreme Tribunal sa nielen mýlil vo výklade smernice, ale okrem toho porušil povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 ZFEÚ a Portugalsko je tak povinné nahradiť zamestnancom vzniknutú škodu.

SDEÚ tiež dodal, že vo svetle práva EÚ nemožno aplikovať pravidlo portugalského práva, podľa ktorého by nárok na náhradu škody mohol vzniknúť len v prípade zrušenia chybného rozhodnutia, keďže to je v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu prakticky vylúčené.

Ostáva len doplniť, že k spornému prepusteniu žalujúcich zamestnancov došlo k roku 1993 (!). A to ešte stále nie sú na konci. Mlyny melú pomaly ...


Názory k článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepredložením prejudiciálnej otázky:


  Tomas Kovac, 28. 09. 2015 v 23:08 - acte clair

SDEÚ prostredníctvom Ferreira da Silva odkázal národným súdom, že pri riešení otázky položiť alebo nepoložiť prejudicálku má doktrína acte clair svoje limity a presvedčenie súdu o tom, že otázka je dostatočne zrejmá, nie je postačujúce, ak aplikácia danej normy nie je zrejmá naprieč členskými štátmi.

Nemožno však povedať, že týmto rozhodnutím súdy stratili možnosť sa jednoducho odvolať na acte clair, ak prejudiciálku položiť nechcú (samozrejme po splnení ostatných podmienok, ku ktorým SDEÚ dospel vo veci Cilfit a ostatných). SDEÚ totiž v ten istý deň, ako rozhodol vo veci Ferreira da Silva, rozhodol aj v spojenej veci C-72/14 a C-197/14 X.

Vo veci X rozhodol luxemburský súd tak, že holandský najvyšší súd nebol povinný položiť prejudiciálku, keďže bolo len na ňom, aby posúdil, či aplikácia danej normy je tak jednoznačná, že neexistuje priestor na nijaké rozumné pochybnosti, hoci holandský súd nižšieho stupňa položil v podobnej veci týkajúcej sa úplne rovnakej problematiky SDEÚ prejudiciálnu otázku (najvyšší súd nebol povinný na odpoveď SDEÚ na otázku nižšieho stupňa ani počkať).

Z daných rozhodnutí teda sa dá prečítať asi len to, že testom pre posúdenie povinnosti položiť prejudiciálnu otázku v týchto prípadoch bude, či nejednoznačnosť existuje na úrovni jedného alebo sa nejednoznačnosť danej otázky rieši na úrovni viacerých členských štátov.

V konečnom dôsledku, právni zástupcovia môžu rozhodnutie vo veci Ferreira da Silva len privítať, SDEÚ bude mať možno viac roboty a na národné súdy budú asi kladené väčšie nároky, keďže okrem zodpovednosti za škodu, ako spomínal Juraj, môže svojvoľné nepoloženie prejudiciálnej otázky znamenať aj odňatie práva na zákonného sudcu.

  Juraj Gyarfas, 24. 04. 2016 v 22:12 - k porušeniu práva na zákonného sudcu

"Wird trotz Vorlagepflicht nicht vorgelegt, wird freilich das Recht der Parteien auf den gesetzlichen Richter gem Art 83 Abs 2 B-VG verletzt." (Kodek, G.E., Mayr, P.G. Zivilprozessrecht. 3. Aufl. facultas: Wien, 2016, s. 328)

  Juraj Gyarfas, 30. 07. 2016 v 18:42 - Tomášová

Zaujímavé rozhodnutie SDEÚ k zodpovednosti štátu za rozhodovanie súdov v rozpore s právom EÚ, avšak predtým, než bolo právo EÚ v konkrétnej otázke interpretované judikatúrou SDEÚ:

"1. Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom z dôvodu porušenia práva Únie rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy, ak toto rozhodnutie vydáva súd tohto členského štátu rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade sporu vo veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad, rozhodnutie tohto vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni môže založiť dostatočne závažné porušenie práva Únie umožňujúce vznik uvedenej zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil uplatniteľné právo, alebo ak k tomuto porušeniu došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti.

Nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo 4. júna 2009, Pannon GSM (C‑243/08, EU:C:2009:350), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom rozsudku, ktorým sa vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorá sa má považovať za nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nepreskúmal ex offo nekalý charakter tejto podmienky, hoci disponoval právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti, a preto sa dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie.

2. Pravidlá o náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie, ako sú pravidlá týkajúce sa ohodnotenia takej škody alebo vzťahu medzi žalobou o náhradu tejto škody a ostatnými prípadne dostupnými prostriedkami nápravy, upravuje právny poriadok každého členského štátu pri rešpektovaní zásad ekvivalencie a efektivity.
"

C‑168/15, Tomášová proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti SR, Pohotovosti s.r.o.

  Juraj Gyarfas, 26. 01. 2017 v 23:43 - povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku

"Každý národný súd je povinný iniciovať prejudiálne konanie v prípadoch, ak sa zamýšľa odchýliť od konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ." (Kotrecová, A., Števček, M. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 622).

  Juraj Gyarfas, 05. 04. 2018 v 18:18 - NSS ČR k zodpovednosti za porušenie práva EÚ

"Je-li dle čl. 5 odst. 5 Evropské úmluvy tomu, kdo byl zajištěn v rozporu se zákonem, garantováno právo na odškodnění, pak toto právo zároveň, vzhledem k shodnému obsahu čl. 6 Listiny základních práv EU, vyplývá přímo z unijního práva. Faktickým vyloučením soudního přezkumu i za situace, kdy došlo k formálnímu ukončení zajištění, ale cizinec zůstává zajištěn dle jiného předpisu, nelze o efektivní soudní ochraně ve smyslu směrnice mluvit vůbec. K porušení zásady efektivity v případě zastavení řízení o žalobě však dochází i z důvodu faktického vyloučení možnosti požadovat náhradu škody či nemateriální újmy způsobené porušením unijního práva ze strany státu. Zrušení rozhodnutí o zajištění pro nezákonnost je dle české právní úpravy nezbytným předpokladem toho, aby se poškozený mohl domáhat náhrady škody či nemateriální újmy způsobené mu zajištěním. Neumožňuje-li § 172 odst. 6 zákona o pobytu cizinců na základě žaloby věcný přezkum zákonnosti rozhodnutí o zajištění cizince před správními soudy ani v prvním stupni řízení, v případě, že je zajištění ukončeno před rozhodnutím soudu, je toto ustanovení v rozporu s uvedenými ustanoveními práva evropské unie, potažmo evropské úmluvy. "

NSS ČR, sp.zn. 10 Azs 317/2017

  Juraj Gyarfas, 18. 05. 2018 v 17:00 - Eurokonformný výklad ako súčasť čl. 46

Základné právo účastníka konania na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy zahŕňa nielen povinnosť ústavne súladnej interpretácie použitej právnej úpravy, ale v prípade prieniku s únijným právom, aj povinnosť eurokonformného výkladu.

ÚS SR, III. ÚS 651/2016

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím