lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (144)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (29)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Robert Goral (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Adam Valček (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Ivan Bojna (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Schmidt (2)
Matej Kurian (1)
peter straka (1)
Emil Vaňko (1)
Ján Pirč (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Nora Šajbidor (1)
Gabriel Závodský (1)
Gabriel Volšík (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Adamova (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Marcin (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Gera (1)
Michal Ďubek (1)
lukas.kvokacka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Bystrik Bugan (1)
Pavol Mlej (1)
Petr Kavan (1)
Bohumil Havel (1)
Lucia Palková (1)
Martin Šrámek (1)
David Halenák (1)
Martin Hudec (1)
Viliam Vaňko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Ľalík (1)
Matej Košalko (1)
Tomáš Demo (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Jozef Kleberc (1)
Peter K (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Kubina (1)
Petr Steiner (1)
Dušan Marják (1)
Róbert Černák (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Estočák (1)
Marek Maslák (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Katarína Dudíková (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Galgoczy (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Vnútorná systematika zmluvného záväzkového práva v prvom odovzdanom pracovnom návrhu nového slovenského Občianskeho zákonníka

Anton Dulak, 28. 10. 2015 v 11:26

Podľa legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka, ktorý schválila Vláda Slovenskej republiky 14. januára 2009 svojim uznesením č. 13, má byť zmluvné záväzkové právo upravené v druhej hlave piatej časti nového Občianskeho zákonníka. Legislatívny zámer počíta s tým, že túto druhú hlavu bude tvoriť 14 dielov, väčšinou pozostávajúcich z ďalších oddielov a pododdielov:

II. HLAVA: Záväzky zo zmlúv a iných právnych úkonov

1. diel: Zmluvy o prevode vlastníctva

2. diel: Zmluva o diele

3. diel: Zmluvy o prenechaní veci na užívanie

4. diel: Zmluva o pôžičke a úvere

5. diel: Obstarávateľské zmluvy

6. diel: Prepravné zmluvy

7. diel: Bankové zmluvy

8. diel: Poistné zmluvy

9. diel: Licenčné zmluvy

10. diel: Zmluva o úschove a skladovaní

11. diel: Zaopatrovateľské zmluvy

12. diel: Zmluva o združení

13. diel: Stávky a hry

14. diel: Záväzky z jednostranných právnych úkonov

Katalóg zmluvných typov je v konkrétnej podobe zverejnený v legislatívnom zámere publikovanom na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR a mám za to, že je odbornej verejnosti známy.

Mne prichodí konštatovať, že v rámci tvorby zmluvného záväzkového práva sa jeho tvorcovia rozhodli vstúpiť do obsahu legislatívneho zámeru a ten – v otázke vnútornej systematiky zmluvného záväzkového práva – upravili. Viedlo ich k tomu najmä dodatočné a dôsledné štúdium riešenej problematiky (legislatívny zámer sa schválil v januári 2009, čo je k dnešnému dňu viac ako 6 rokov), ale najmä celkový význam sledovaný rekodifikáciou slovenského súkromného práva, čo so sebou (okrem iného) obnáša aj snahu o vytvorenie racionálneho a zrozumiteľného kódexu.

Do procesu tvorby razantnejšie vstúpil nový prvok - budovanie kódexu na poznatkoch, výstupoch a dielach osobností slovenskej právnej vedy, ktoré sú jedinečné svojím obsahom a posolstvom a ktoré tým, že vyvstávajú z domáceho (slovenského) právneho prostredia, sú pre nás príznačné.

Zmluvné záväzkové právo by sa tak malo stať zaslúženou poctou akademikovi Štefanovi Lubymu, ktorý sa kategorizáciou zmluvného práva zaoberal veľmi precízne a komplexne a jeho diela s touto problematikou možno označiť za nadčasové. Naviac, od „čias Lubyho“ sa v slovenskej právnej vede objavuje len málo prác, ktoré sa týkajú sústavy zmluvných typov, nehovoriac o tom, že o takú komplexnú vedeckú prácu, venovanú sústave zaväzovacích právnych dôvodov, akú vytvoril v slovenskej právnej teórii Luby, sa zatiaľ nepokúsil nikto.

Základné Lubyho členenie vo väzbe na prvý československý OZ z roku 1950, ktorý bol pre nás inšpiratívny po novembri 1989 v súvislosti s tvorbou zákona č. 509/1991 Zb.[1] aj v časti zmluvného záväzkového práva, bolo nasledujúce:

1. Zmluvy smerujúce na výmenu tovaru:

Kúpna zmluva

Zámenná zmluva

Darovacia zmluva

Zmluva o dôchodku

2. Zmluvy smerujúce na prenechanie užívania majetkovej podstaty:

Nájom

Vypožičanie

Pôžička

3. Zmluvy, predmetom ktorých je typické konanie alebo jeho výsledok:

Zmluva o úschove

Zmluva príkazná

Zmluva o diele

Zmluva zasielateľská

Zmluva dopravná

Sprostredkovateľská zmluva

Zmluva o združení

4. Odvážne zmluvy:

Stávka a hra[2]

V právnohistorických prácach Lubyho, vytvorených do roku 1950, Luby rozlíšil zmluvné záväzky na:

1. Záväzky slúžiace obehu majetkovej podstaty - kúpna zmluva, zámenná zmluva, darovacia a spoločenská zmluva

2. Záväzky, ktoré sa vzťahujú na užívanie podstaty - pôžička, vypožičanie, nájom a árenda

3. Záväzky slúžiace na uplatnenie hodnoty - záložná zmluva, vystavenie cenných papierov, poukážka

4. Záväzky vyťahujúce sa na konanie alebo jeho výsledok - zmluva o práci, o diele, sprostredkovateľská zmluva, zmluva o úschove, prijatie hosťa, zmluva príkazná, konanie bez príkazu v prospech inej osoby a verejné prisľúbenie

5. Záväzky likvidujúce neodôvodnené majetkové straty a presuny - záväzok náhrady škody a záväzok bezdôvodného obohatenia.[3]

Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že bez ohľadu na obdobie, ktorého sa Lubyho tvorba týkala, tri zmluvné kategórie ostali vo svojej podstate konštantné:

- zmluvy smerujúce na výmenu tovaru (resp. obeh majetkovej podstaty),

- zmluvy smerujúce na prenechanie užívania majetkovej podstaty,

- zmluvy, predmetom ktorých je typické konanie alebo jeho výsledok.

Tento poznatok sa stal pre tvorcov návrhu nového Občianskeho zákonníka z 15.09.2015, odovzdaný dňa 16.09.2015 (ďalen len Návrh) natoľko podstatný, že naň nadviazali a navrhli zracionalizovať pôvodných 14 dielov zmluvného záväzkového práva do 5 dielov, z ktorých:

- prvé tri budú korešpondovať s troma vyššie spomenutými „konštantnými“ kategóriami z diel akademika Lubyho (ich názvy by sa upravili len formulačne),

- pričlenia sa k nim tzv. odvážne zmluvy (aleatórne zmluvy, Glückverträge[4]), ktoré Luby použil ako samostatnú kategóriu v diele z roku 1953[5],

- ako 5., t. j. posledný diel, sa prevezme pôvodne 14. diel legislatívneho zámeru - záväzky z jednostranných právnych úkonov.

Zmluvné záväzkové právo by tak pozostávalo z týchto 5 základných dielov:

1. diel: zmluvy o prevode vlastníctva,

2. diel: zmluvy o prenechaní veci na užívanie,

3. diel: zmluvy o konaní alebo o výsledku konania,

4. diel: odvážne zmluvy,

5. diel: záväzky z jednostranných právnych úkonov.

Tie by boli vnútorne členené nasledovne:

1. DIEL: Zmluvy o prevode vlastníctva

1. oddiel: Kúpna zmluva (vrátane spotrebiteľskej kúpnej zmluvy)

2. oddiel: Zámenná zmluva

3. oddiel: Darovacia zmluva


2. DIEL: Zmluvy o prenechaní veci na užívanie

1. oddiel: Nájomná zmluva (všeobecné ustanovenia vrátane nájmu s právom kúpy, nájom budovy alebo jej časti vrátane nájmu a podnájmu bytu a „nového inštitútu“ - nájmu priestoru na podnikanie a podnikateľský nájom hnuteľných vecí, ktorý pojme aj zmluvu o dopravnom prostriedku v súčasnosti upravenú v Obchodnom zákonníku)

2. oddiel: Zmluva o árende (všeobecné ustanovenia, árenda pozemku, árenda podniku)

3. oddiel: Zmluva o výpožičke

4. oddiel: Zmluva o ubytovaní

5. oddiel: Licenčná zmluva

6. oddiel: Zmluva o pôžičke

7. oddiel: Zmluva o úvere

8. oddiel: Zmluva o spotrebiteľskom úvere

3. DIEL: Zmluvy o konaní alebo o výsledku konania

  1. oddiel: Obstarávateľské zmluvy (príkazná zmluva vrátane zmluvy o správe domov, komisionárska zmluva, sprostredkovateľská zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení)
  2. oddiel: Zmluvy v cestovnom ruchu (zmluva o obstaraní zájazdu, zmluvy o poskytovaní niektorých služieb v cestovnom ruchu[6])
  3. oddiel: Zmluvy o preprave (zmluva o preprave osôb, zmluva o preprave vecí, zmluva o prevádzke dopravného prostriedku, zasielateľská zmluva)
  4. oddiel: Zmluvy o úschove vecí (zmluva o úschove, zmluva o skladovaní)
  5. oddiel: Bankové zmluvy (zmluva o vedení účtu vrátane právnej úpravy vkladov, zmluva o otvorení akredítívu, zmluva o inkase)
  6. oddiel: Zmluva o spoločenstve[7]
  7. oddiel: Zmluva o diele
  8. oddiel: Zmluva o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu

4. DIEL: Odvážne zmluvy

1. oddiel: Poistné zmluvy

2. oddiel: Zaopatrovateľské zmluvy (zmluva o finančnej výpomoci, zaopatrovacia zmluva)

3. oddiel: Stávka, hra a žreb

5. DIEL: Záväzky z jednostranných právnych úkonov

1. oddiel: Verejný prísľub (prísľub odmeny, prísľub ceny)

2. oddiel: Sľub odškodnenia

Navrhovaná koncepcia je novinkou a je predpoklad, že vyvolá diskusiu, ktorej obsah dokážu tvorcovia Návrhu vo veľkej miere predvídať. Mnohé zmluvné typy totiž vykazujú prvky viacerých zmlúv, prípadne sú „hraničné“. Z tohto hľadiska (systematického, nie obsahového) sa v rámci komisie osobitne diskutovalo najmä o:

1. všeobecnom zaradení zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere do druhého dielu (medzi zmluvy o prenechaní veci na užívanie), ale aj o zaradení zmluvy o spotrebiteľskom úvere do Občianskeho zákonníka vôbec

2. právnej úprave zmlúv, v krátkosti nazývaných aj ako tzv. „time-sharing“, ale aj o doteraz v Občianskom zákonníku upravenej zmluve o obstaraní zájazdu ( § 741a – 741k)

3. právnej úprave leasingu

4. právnej úprave licenčnej zmluvy

5. zaradení poistnej zmluvy, zmluvy o dôchodku a zaopatrovacích zmlúv medzi tzv. odvážne zmluvy.

K nastoleným otázkam v jednotlivostiach:

1. zaradenie zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) -

Zmluva o pôžičke a zmluva o úvere - podľa legislatívneho zámeru tvorili zmluva o pôžičke a zmluva o úvere samostatný, 4. diel. Po tom, ako tvorcovia pristúpili k racionalizácii zmluvného záväzkového práva a zostavili ho len z 5 nosných dielov, pripadali do úvahy dve riešenia – buď sa zmluva o pôžičke a zmluva o úvere zaradí do kategórie zmlúv o prevode vlastníctva (čo vyznieva na prvé počutie nelogicky) alebo medzi zmluvy o prenechaní veci na užívanie. Podľa Lubyho by do kategórie zmlúv o prevode vlastníctva patrila zmluva o pôžičke (pre naše potreby rozšírená aj o zmluvu o úvere), pokiaľ by sa na ňu hľadelo z právneho hľadiska. Z hospodárskeho hľadiska však patrí do kategórie zmlúv smerujúcich na prenechanie užívania majetkovej podstaty. Hospodárskym cieľom zmluvy o pôžičke je totiž prenechanie určitej druhovo určenej veci na užívanie, avšak len na určitý čas, t. j. dočasne. Druhovosť plnenia má paradoxne za následok to, čo je podstatným znakom scudzovacích zmlúv, a to je prevod vlastníctva.

Tvorcovia zobrali do úvahy Lubyho argument postavený na domincii “hospodárskeho účelu”, ku ktorému jednotlivé obligačnoprávne skutočnosti smerujú[8] a keďže je ním pri zmluve o pôžičke “prenechanie veci na užívanie”, stane sa zmluva o pôžičke a o úvere súčasťou druhého dielu – zmlúv o prenechaní veci na užívanie (takto je zmluva o pôžičke a zmluva o úvere zaradená aj v novom českom OZ), pričom znaky, ktoré jednotlivé kategórie zmluvných záväzkov presahujú, sa vysvetlia v dôvodovej správe, v komentároch a učebniciach.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa legislatívneho zámeru začlenená do 5. dielu nazvaného “zmluva o pôžičke a úvere”. Od schválenia legislatívneho zámeru vládou SR, t. j. od januára 2009, však došlo v súvislosti s právnou úpravou spotrebiteľských úverov k opakovaným zmenám – v čase jeho schválenia Vládou SR upravoval spotrebiteľské úvery zákon č. 258/2001 Z. z.[9], ktorý reagoval na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 v znení neskorších smerníc, poslednou z roku 1998[10].

V roku 2008 prijal Európsky parlament a Rada novú Smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, s potrebou jej transponovania do 2 rokov, čo sa v prípade Slovenskej republiky stalo prijatím zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Od prijatia tohto zákona však bolo prijatých niekoľko ďalších noviel, najmä zákon č. 352/2012 Z. z., ktorý rovnako reagoval na povinnosť Slovenskej republiky transponovať do slovenského právneho poriadku novú smernicu Európskej Komisie 2011/90/EÚ. Zatiaľ posledná novela je z novembra 2014, účinná od 1. januára tohto roka (2015).

V súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné konštatovať, že vzťahy, ktoré z nej vznikajú, sú osobité a mimoriadne náročné. Normy, ktoré ich upravujú, sú po vzore viacerých smerníc pomerne komplikované a ich vecný záber je veľmi široký… Pracujú s celou škálou ustanovení o predzmluvných informačných povinnostiach, náročnými finančnými a ekonomickými pojmami, finančnými vzorcami, odkazujú na osobitné prílohy, obsahujú vlastný mechanizmus kontroly a sankcií.

Vzhľadom k tomu bola v komisii nadnesená otázka, či si tento typ zmluvného vzťahu “nezasluhuje” zotrvať v osobitnej právnej úprave – tak, ako je to doteraz, dá sa totiž predpokladať, že osobitná úprava dokáže byť s ohľadom na špecifickosť a náročnosť spracovanej problematiky podstatne flexibilnejšia a vysporiada sa s právnou úpravou týchto špeciálnych vzťahov lepšie ako občiansky zákonník[11]

Nateraz je záver komisie taký, že nový Občiansky zákonník ju zapracuje do svojho obsahu (tak, ako stanovuje legislatívny zámer), avšak len v jej základnej a všeobecnej podobe, v ostatnom odkáže na osobitný právny predpis, ktorého existencia bude nevyhnutná najmä s ohľadom na výrazne špecifický charakter toho inštitútu (spomenuté finančné vzorce, prvky verejnoprávnej povahy atď.)

2. právna úprava tzv. time-sharingu a zmluva o obstaraní zájazdu

Tvorcovia nového Občianskeho zákonníka vytvorili v rámci tretieho dielu, t. j. v rámci zmlúv o konaní alebo o výsledku konania, osobitný 2. oddiel a navzali ho – zmluvy v cestovnom ruchu, do ktorých navrhli zaradiť zmluvu o obstaraní zájazdu a zmluvy o poskytovaní niektorých služieb v cestovnom ruchu.

Zmluvu o obstaraní zájazdu máme upravenú aj v súčasnom Občianskom zákonníku, v § 741a – 741k, s jej ponechaním v Občianskom zákonníku počíta aj legislatívny zámer (plánoval ju zaradiť medzi obstarávateľské zmluvy). S ponechaním tejto zmluvy v novom Občianskom zákonníku nebol problém od počiatku. Koncepciu nám trocha narušili aktivity Ministerstva hospodárstva SR, ktoré malo podľa plánu legislatívnych úloh vlády na december roku 2014 pripraviť návrh spotrebiteľského kódexu, zároveň vypracovalo návrh Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2014-2020, ktoré schválila Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 15.10.2014 a ktoré, okrem iného, priamo uvádza: “… Vzhľadom na vývoj európskeho práva v posledných rokoch, najmä po prijatí smernice o právach spotrebiteľov, má MH SR za to, že je žiadúce prehodnotenie obsahu a rozsahu úpravy tzv. spotrebiteľských zmlúv v rekodifikovanom Občianskom zákonníku. …”[12].

Pre tvorcov nového Občianskeho zákonníka sa tým nastolila otázka – “Ktoré spotrebiteľské zmluvy v rekodifikovanom OZ sa majú podľa schválených dokumentov prehodnotiť – ktoré v ňom majú zostať, ktoré upravia osobitné predpisy a ktoré mieni MH SR zaradiť do tzv. spotrebiteľského kódexu???”

Keďže do termínu určeného na odovzdanie Návrhu rekodifikačná komisia nedostala nijaký konkrétny návrh zo strany MH SR, pokračovala v prácach v pôvodnom režime, t. j. v súlade s legislatívnym zámerom zachováva zmluvu o obstaraní zájazdu ako samostatný zmluvný typ v zmluvnom záväzkovom práve, vzhľadom na stav právnej úpravy tohto inštitútu na poli európskeho práva však bude potrebné jej právnu úpravu aktualizovať.

Legislatívny zámer počíta aj s právnou úpravou spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch (tzv. “time-sharing”)[13]. Upraviť zmluvu s týmto názvom však už nie je aktuálne... (!)

Tzv. time-sharingová zmluva sa dostala do Občianskeho zákonníka jeho novelou č. 150/2004 Z. z. ako zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. Reagovalo sa tým na Smernicu 94/47/ES Európskeho parlamentu a Rady z roku 1994.

V roku 2009 však došlo k prijatiu novej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/122/ES, ktorá nahradila predchádzajúcu smernicu.

Nová smernica bola transponovaná do nášho právneho poriadku zákonom č. 161/2011 Z. z. zo 17. mája 2011 o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon zároveň zrušil ustanovenia § 55 – 60 Občianskeho zákonníka, čím sa právna úprava tzv. time-sharingovej zmluvy vymanila z Občianskeho zákonníka.

Namiesto nej sa zákonom č. 161/2011 Z. z. vytvoril súbor 4 nových zmlúv o poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu ( § 4), a síce:

- zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení[14],

- zmuvu o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb[15],

- zmluvu o účasti vo výmenno systéme[16] a

- zmluvu o sprostredkovaní ďalšieho predaja[17].

Zo zákona č. 161/201 Z. z. a prirodzene aj zo smernice z roku 2009 vyplýva, že k problematike ochrany práv spotrebiteľa pri poskytovaní služieb cestovného ruchu treba pristupovať komplexne, ako k pomerne náročnému súboru vzťahov, z ktorých niektoré majú súkromnoprávnu a iné verejnoprávnu povahu. Zmluvy, ktoré upravuje nový zákon a ktoré zodpovedajú vecnej pôsobnosti smernice, nemajú charakter, ktorý prináleží čisto zmluvám o prenechaní veci na užívanie a nemožno o nich globálne tvrdiť, že ide o akýsi druh nájomnej zmluvy (!!!). Z hľadiska cieľa, ktorý jednotlivo sledujú, sú diverzifikované – orientujú sa aj na (ale nielen na) prenechanie ubytovacieho zariadenia na užívanie, z hľadiska ďalších cieľov sa sústreďujú na poskytnutie dlhodobých rekreačných služieb (napr. využívanie well-ness či iných výhod pri ubytovaní), účasť vo výmennom systéme (t. j. akési obchodovanie s účasťou v systéme, kde sa získava výhoda za poskytnutie inej výhody) a na sprostredkovanie ďalšieho predaja (čo je štandardný sprotredkovateľský – nie užívací – vzťah).

Aj z tohto dôvodu bolo nevyhnutné schválený legislatívny zámer prehodnotiť a zamyslieť sa nad otázkou, či je jednak zaradenie “time-sharingu” medzi zmluvy o prenechaní veci na užívanie tak, ako to vyplýva z legislatívneho zámeru správne a ak zotrváme pri pôvodnej myšlienke legislatívneho zámeru, že zmluva (zmluvy) tohto typu majú mať v Občianskom zákonníku svoje miesto – kde? (ako sme už spomenuli, cieľ jednotlivých zmlúv je značne diverzifikovaný, t. j. presahuje rámec jednej zmluvnej kategórie) a v akom rozsahu?

Po starostlivom zvažovaní prijala komisia záver, že právna úprava “zmlúv o poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu” síce ostane v novom Občianskom zákonníku, avšak jej úprava bude oproti legislatívnemu zámeru odlišná – systematickým zaradením, obsahovo, aj svojím rozsahom. Vytvorila sa pre ne nová podkategória – zmluvy v cestovnom ruchu - (čo vyplynulo z názvu všetkých štyroch zmlúv – zmluvy o poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu – v záikone č. 161/2011 Z. z. v platnom znení)), do ktorej by patrili všetky štyri zmluvy o poskytovaní niektorých služieb v cestovnom ruchu a priradila by sa k nim zmluva, ktorá má s cestovným ruchom viacero spoločných znakov – zmluva o obstaraní zájazdu.

Je zrejmé, že aj táto zmluva (zmluva o obstaraní zájazdu) vykazuje znaky viacerých zmlúv, osobitne znaky príkaznej zmluvy (podľa legislatívneho zámeru mala patriť medzi ne). Príbuznosť zmluvy o obstaraní zájazdu s príkaznou zmluvou sme sa snažili vyjadriť tak, že obstarávateľské zmluvy, súčasťou ktorých je príkazná zmluva, bezprostredne predchádzajú kategórii zmlúv v cestovnom ruchu a v rámci nej je zmluva o obstaraní zájazdu upravená na prvom mieste.

3. právna úprava leasingu

Legislatívny zámer v štádiu jeho tvorby uvažoval nad troma alternatívami leasingovej zmluvy:

  1. alternatíva: na operatívny lízing sa použijú primerane ustanovenia o nájme a finančný lízing si upravia zmluvné strany tak ako doteraz, podľa ustanovení o inominátnych kontraktoch,
  2. II. alternatíva: upraví sa v celom rozsahu v Občianskom zákonníku, pričom treba počítať s rozsiahlou právnou úpravou,
  3. III. alternatíva: operatívny lízing sa upraví v rámci všeobecných ustanovení o nájme a finančný lízing v rámci spotrebiteľskej kúpy medzi podnikateľom a spotrebiteľom (spotrebiteľská zmluva), tak ako je to v BGB.

Len pre úplnosť - finančný lízing, na rozdiel od operatívneho lízingu, prepodkladá dodatočný predaj predmetu lízingu jeho užívateľovi, t. j. pri finančnom lízingu sa vec užíva za odplatu a po uplynutí dohodnutého času sa predá užívateľovi, pri operatívnom lízingu sa vec po celú dobu platnosti zmluvy užíva za odplatu a po uplynutí dohodnutej doby sa vráti prenajímateľovi.

Legislatívny zámer schválený Vládou SR sa k lízingovej zmluve postavil tak, že v konečnom dôsledku počíta s alternatívou č. II, t. j. lízingovú zmluvu navrhuje upraviť v Občianskom zákonníku v celom rozsahu (t. j. operatívny lízing i finančný lízing), pričom treba počítať s rozsiahlou úpravou, konktérne ho zaraďuje medzi zmluvy o prenechaní veci na užívanie, za nájomnú zmluvu (t. j. 1. oddiel – nájomná zmluva s jej podtymi, 2. oddiel – lízingová zmluva…)

Vzhľadom na prebiehajúci proces prác na novom OZ a na opakované prehodnocovanie jeho záverov, názor na lízingovú zmluvu sa uzavrel tak, že lízingová zmluva sa nevytvorí ako samostatný zmluvný typ v novom OZ, ale upraví sa tak, aby bola vystihnutá jeho podstata a cieľ, ktorý sleduje. To sa dosiahne aj tým, že:

- na operatívny lízing sa primerane použijú ustanovenia o nájme, najmä podnikateľského nájmu hnuteľných vecí, a

- na finančný lízing sa použijú ustanovenia o nájme s právom kúpy, s právnou úpravou ktorého počíta aj legislatívny zámer.

Osobitná úprava či už operatívneho alebo finančného lízingu by sa tak javila ako duplicitná…

4. právna úprava licenčnej zmluvy

Legislatívny zámer počíta so zaradením licenčnej zmluvy do 9. dielu zmluvného záväzkového práva.

S tým, že Občiansky zákonník má upraviť licenčnú zmluvu ako osobitný zmluvný typ, nemala komisie problém (odklonila sa od jej zaradenia za poistnú zmluvu a po vzore nového českého Občianskeho zákonnika ju pričlenila medzi tzv. užívacie zmluvy). Keďže však paralelne s prácami na rekodifikácii celého súkromného práva pebiehali aj rekodifikačné práce na novom autorskom zákone, tvorcovia nového Občianskeho zákonníka boli pri tvorbe návrhu paragrafovaného znenia licenčnej zmluvy „odkázaní“ na finálnu podobu nového autorského zákona. Ten bol prijatý dňa 01.07.2015 pod číslom 185/2015 Z. z., účinnosť nadobudne 01.01.2016.

Po jeho preštudovaní musela komisia konštatovať, že rozsah právnej úpravy licenčnej zmluvy, ktorá bola doteraz upravená vo viacerých právnych predpisoch (viď napr. § 508 a nasl. Obchodného zákonníka, § 40 a nasl. autorského zákona č. 618/2013 Z. z. v znení noviel), sa oproti predchádzajúcej právnej úprave výrazne sprecizoval. Tvorcovia nového autorského zákona dokonca v jeho 6. časti vytvorili osobitné – tzv. autorské záväzkové právo, čo musela komisia akceptovať, avšak v duchu prijatej monistickej koncepcie súkromného práva sa musela zároveň popasovať s otázkou, ako toto „osobitné“ záväzkové právo zjednotiť do spoločného záväzkového práva, ktoré má byť všeobecným základom pre celú oblasť súkromného práva.

Záver tvorcov Návrhu bol taký, že vládou navrhnuté, parlamentom schválené a prezidentom podpísané „nové autorské záväzkové právo“ je taký významný počin, že je potrebné ho rešpektovať a preto sa návrh obsahu a rozsahu právnej úpravy licenčnej zmluvy v novom Občianskom zákonníku prispôsobil schválenej úprave v novom autorskom zákone.

5. zaradenie poistnej zmluvy, zmluvy o dôchodku a zaopatrovateľských zmlúv

Pre poistnú zmluvu, zmluvu o dôchodku a zaopatrovateľskú zmluvy sme vytvorili pre náš právny poriadok novú zmluvnú kategóriu – tzv. odvážne zmluvy. Tento pojem však nie je nový pre právnu teóriu, pracoval s ňou aj akademik Luby a kategóriu, ktorá je viazaná na „budúcu neistú udalosť“ či „šťastie alebo náhodu, či sa niečo v budúcnosti stane alebo nestane“ poznajú aj zahraničné právne úpravy – napr. ABGB[18] či nový český Občiansky zákonník[19].

Do kategórie odvážnych zmlúv sme v duchu Lubyho teórie zaradili na prvé miesto poistnú zmluvu, ďalej zaopatrovateľské zmluvy (zmluva o finančnom zaopatrení a zaopatrovacia zmluva) a v závere stávku, hru a los. Ich spoločným znakom je, že ich všetky spája budúca neistá udalosť, ktorá sa prejavuje buď neistým výskytom istej udalosti, s ktorou je zmluva spojená (poistná zmluva), neistou dobou trvania (zaopatrovateľské zmluvy) či neistým výsledkom (stávka, hra).

Záver

Ako už bolo uvedené, návrh paragrafovaného znenia časti nového Občianskeho zákonníka o zmluvnom záväzkovom, vyjadrený v Návrhu, má svoju konkrétnu podobu, ku ktorej (rovnako ako k celému návrhu nového OZ) očakávame množstvo otázok, diskusií a pripomienkových konaní.

Veríme, že budú civilnému kódexu a súkromnému právu vôbec, na prospech!

* Spoločný príspevok autorov Doc. JUDr. Denisy Dulakovej-Jakúbekovej, PhD. a Doc. JUDr. Antona Dulaka, PhD. odznel na medzinárodnom sympóziu "Korporácie-Kontrakty-Kodifikácie-Kontexty", organizovanom Právnickou fakultou UPJŠ v dňoch 21.- 23.10.2015 (Štrbské pleso).

[1] Eliáš, K. in: Eliáš, K. a kol. Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. Praha : LINDE PRAHA, a. s., 2008, s. 16.

[2] Luby, Š. Sústava záväzkových zmluvných typov v Občianskom zákonníku. Právnické štúdie, 1953, ročník II., s. 219–298.

[3] Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. II. vydanie. Bratislava : Ústav všeobecného súkromného práva Právnickej fakulty Slovenskej univerzity, 1947, s. 174; aj Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Šamorín : Heuréka, 2002, s. 174.

[4] Pozri napr. § 1267 a nasl. ABGB

[5] Luby, Š. Sústava záväzkových zmluvných typov v Občianskom zákonníku. Právnické štúdie, 1953, ročník II., s. 219–298.

[6] Viď § 4 terajšieho zákona č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[7] V tejto kategórii bola zaradená aj v prácach akademika Lubyho, viď Luby, Š. Sústava záväzkových zmluvných typov v Občianskom zákonníku. Právnické štúdie, 1953, ročník II., s. 219–298.

[8] Luby, Š. Výber z diela a myšlienok. Bratislava : IURA EDITION, 1998, s. 95.

[9] zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

[10] o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12. 2. 1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10. 3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1. 4. 1998)

[11] Nový český OZ má v osobitnej časti zmluvného záväzkového práva len zmluvu o úvere, v § 2395 – 2400, v rámci zmlúv o prenechaní veci na užívanie inému, hoci podľa pôvodného zámeru mala obsahovať aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Tá je teraz upravená v osobitnom zákone - predpis č. 145/2010 Sb. - zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů.

[12]Spotrebiteľský kódex“ resp. „Spotrebiteľský zákonník“,bude obsahovať komplexnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľským kódexom sa nahradia v súčasnosti platné a účinné zákony, najmä zákon o ochrane spotrebiteľa, relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä ustanovenia § 52 až 54 a ustanovenia § 612 až 627), zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[13] 3. diel: Zmluvy o prenechaní veci na užívanie, 3. oddiel: Spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch

[14] Zmluva uzavretá minimálne na jeden rok (pôvodne 3 roky), viazaná na jedno pbytové obdobie (pôvodne to bolo 7 dní, ubytovacie zariadenie je budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa spotrebiteľovi poskytuje za odplatu prechodné ubytovanie

[15] Predávajúci sa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi za odplatu najmä zľavy alebo iné výhody pri ubytovaní, či už samostatne alebo v spojení s cestovnými službami (napr. využívanie well-ness a pod.)

[16] Spotrebiteľovi sa na jej základe umožní za odplatu účasť o výmennom systéme, t. j. spotrebiteľ nadobudne právo užívať ubytovacie zariadenie za to, že poskytne iným osobám prístup k právam vyplývajúci zo zmluvy podľa a) alebo b), pôjde napr. o poukážky na letné zľavy v rôznej hodnote, ktoré oprávňujú držiteľa na uplatnenie zľavy na užívanie zariadení hotelovej siete

[17] Predávajúci sa zaväzuje za odplatu obstarať spotrebiteľovi zmluvu podľa a) alebo b)

[18] ABGB odvodil jej názov od väzby na „šťastie“, keď v § 1267 stanovil: Ein Vertrag, wodurch die Hoffnung eines noch ungewissen Vortheiles versprochen und angenommen wird, ist ein Glücksvertrag. Er gehört, je nachdem etwas dagegen versprochen wird oder nicht, zu den entgeltlichen oder unentgeldlichen Verträgen.” (Zmluva, ktorou sa sľubuje a prijíma nádej na neistý prospech, je odvážna zmluva. Môže byť odplatná alebo bezodplatná, podľa toho, či sa za ňu niečo sľubuje alebo nie.”).

[19] popri všeobecnej úprave medzi ne zaradil poistnú zmluvu, stávku, hru a los


Názory k článku Vnútorná systematika zmluvného záväzkového práva v prvom odovzdanom pracovnom návrhu nového slovenského Občianskeho zákonníka:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím