lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (25)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Michal Krajčírovič (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Gabriel Volšík (2)
Peter Kotvan (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Ondrej Halama (2)
Juraj Schmidt (2)
Andrej Kostroš (2)
Peter Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Marek Maslák (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Ondrej Jurišta (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladislav Pečík (1)
Igor Krist (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Košalko (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Korman (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Galgoczy (1)
Pavel Lacko (1)
Juraj Lukáč (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
David Horváth (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Hudec (1)
Matej Gera (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Priadka (1)
Robert Šorl (1)
Marcel Jurko (1)
Emil Vaňko (1)
Miriam Potočná (1)
Jakub Mandelík (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Martin Estočák (1)
Viliam Vaňko (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Marcin (1)
jaroslav čollák (1)
Ladislav Pollák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Eduard Pekarovič (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Steiner (1)
Vincent Lechman (1)
Natalia Janikova (1)
Marcel Ružarovský (1)
Bohumil Havel (1)
Gabriel Závodský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Tomáš Demo (1)
Dušan Marják (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Peter Janík (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
I. Stiglitz (1)
David Halenák (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Mlej (1)
peter straka (1)
Dušan Rostáš (1)
Paula Demianova (1)
Peter K (1)
Lucia Berdisová (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Poloha (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Michalov (1)
lukas.kvokacka (1)
Richard Macko (1)
Robert Vrablica (1)
Lucia Palková (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Kavan (1)
Michal Jediný (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Byť slobodný?

Natália Ľalíková, 12. 11. 2015 v 19:13

Neviem do akej miery bude tento postreh erudovaný a či vôbec patrí do tohto fóra, každopádne píšem na základe bezprostredných dojmov, ktoré mám z dnešného dňa. Bola som pozvaná do diskusie na tému povinného očkovania /áno alebo nie?/ na právnickú fakultu univerzity v Trnave. Musím povedať, že to bola veľmi dobre zorganizovaná akcia, ktorá mala vysokú úroveň a a ak sa k tomuto postu niekedy jej organizátori dostanú, tak im ešte raz vyjadrujem svoju vďaku.

O čom si však chcem v krátkosti zafilozofovať je otázka slobody, pretože sa vyskytuje v každej debate o /ľudských/ právach. Nebolo tomu inak ani dnes, a tak častým argumentom "prečo by očkovanie nemalo byť povinné?" bolo odvolanie sa na kategóriu slobody, konkrétnejšie na slobodu rozhodovania, ktoré prešlo do všeobecnejších úvah o slobode. Veď žijeme v slobodnej spoločnosti, človek musí byť slobodný, musí mať /nielen v týchto/ otázkach slobodu voľby.

Otázka však možno znie inak, sme skutočne schopní niekedy tú slobodu uniesť? Nevznikajú niekedy práve na základe tejto pre-miery slobody konflikty, nehrotia sa názory alebo neprehlbujú sa spoločenské rozdiely? Pri tejto úvahe, či možno skôr práve počas prezentovania vlastného názoru na slobodu jedného z diskutujúcich, som sa nemohla ubrániť myšlienke na prof. Holländera. V jednej zo svojich prednášok nám dával do pozornosti krátku filozoficko-umeleckú reflexiu Dostojevského, ktorá je súčasťou jeho obsažného diela Bratia Karamazovovci a ktorá sa volá "Veľký inkvizítor". V tomto príbehu sa veľký inkvizítor zamýšľa nasledovne: "Napokon /ľudia/ sami pochopia, že je nemysliteľné mať zároveň slobodu aj dostatok pozemského chleba, lebo nikdy nebudú schopní podeliť sa medzi sebou! Presvedčia sa aj o tom, že nikdy ani nemôžu byť slobodní, lebo sú slabosi, nerestníci, naničhodníci a buriči. .. Človek odvtedy, čo zostal slobodný, nemá trvalejšej a mučivejšej starosti, ako čo najskôr nájsť toho, konu by sa klaňal. .. Lebo starosť, ktorou sa umárajú tieto úbohé tvory, nie je len v potrebe nájsť to, pred čím sa skloním ja, alebo niekto iný, ale nájsť niečo také, čomu by uverili všetci a začali by sa mu klaňať, no rozhodne všetci spolu. Vravím Ti, že človeka zo všetkého najväčšmi trápi starosť, ako nájsť toho, komu by čím skôr odovzdal ten dar slobody. Ale vládu nad slobodou ľudí získa len ten, ktor uspokojí ich svedomie. .. Nie je nič vábnejšie pre človeka ako sloboda jeho svedomia, ale nič nie je pre neho ani trýznivejšie. a Ty /Ježiš/ namiesto toho, aby si poskytol pevné základy na uspokojenie ľudského svedomia raz navždy - vybral si si všetko, čo je neobyčajné, neisté a neurčité, všetko, čo je nad ľudské sily. .. Sloboda, slobodný rozum a veda ich zavedú do takého bludiska, postavia ich pred také zázraky a nevyriešiteľné tajomstvá, že podaktorí, nepokorní a zúriví, sa sami zahubia, iní, nepokorní, ale slabí, sa pohlušia navzájom a ostatní, slabí a nešťastní, sa nám priplazia k nohám a zabedákajú: 'Áno, mali ste pravdu, vy jediní ste poznali Jeho tajomstvo a my sa vraciame k vám, zachráňte nás pred sebou samými..'" /cit. DOSTOJEVSKIJ, F. M.: Bratia Karamazovovci, Bratislava: Európa 1990, s. 302-303/

Verím, že tento postreh nevyznel v neprospech slobody, tak som to určite nemyslela. Len som možno chcela poukázať na to, že nie vždy je absolútna sloboda vo všetkom v prospech a "na záchranu.."


Názory k článku Byť slobodný? :


  Pavol Michalec, 03. 12. 2015 v 11:21 - Koncept slobody

Sme nedokonalí v našom rozhodovaní o nás samých, preto naše rozhodovanie o nás zveríme do rúk niekomu inému, ktorý je rovnako nedokonalý a rozhodne za nás a o nás. Neviem, či práve toto je koncept lepší ako sloboda. Posúďte sami. Rozdiel je v tom, že ak sa zle rozhodneme, tak v prvom prípade sa nemáme na čo vyhovoriť a v druhom máme aspoň výhovorku, že je blbec ten, čo rozhodol za nás.

  Alojz Svedek, 25. 01. 2016 v 15:25 - Myslím, že výhovorka neobstojí...

Dovolím si Vám oponovať, vážený kolega. Myslím, že pri úprimnom skúmaní výhovorka typu ´to sa ale zle rozhodol ten, ktorého som poveril´ neobstojí.
Ak som sa vlastného rozhodovania len zbavil a prehodil na iného - tak som skôr zbabelec či alibista. Ak som niekoho poveril rozhodnutím v úprimnej viere, že je on ten najlepší a on nič nezanedbal, tak potom nemám morálne právo ho kritizovať! Sám som to zažil na vlastnej koži - keď sme sa s manželkou pred rokmi nevedeli rozhodnúť, či sa dáme do opravy staršieho domu, vložila celé rozhodovanie do mojich rúk; dokonca to podoprela citátom z Biblie(!). Tak som si všetko spísal, zvážil a rozhodol; s odstupom rokov nesprávne...:)) Nikdy mi však ani len náznakom nedala najavo, že ja som ten vinník/atď... Dokonca túto historku dodnes používame ako príklad pri náukách snúbencov v rámci predmanželskej prípravy.
A k pôvodnému príspevku - v prípade povinného očkovania to žiaľ nie je len o slobode. K slobode patrí okrem možnosti sám sa rozhodnúť aj možnosť čo najlepšie zvážiť všetky dostupné informácie. ALE, ako sa môžem správne rozhodnúť v špecificky lekárskom probléme? Je to ako pri podpise u lekára, že som bol poučený o liečbe - ako však ja (právnik/teológ) zhodnotím správnosť stanovenia diagnózy a naordinovanej liečby? Je to vlastne založené na dôvere v lekárove schopnosti, vedomosti a motiváciu; v otázkach mojich detí verím, že sme im vybrali toho najlepšieho dostupného pediatra. Poznám viacero lekárov, pýtal som sa, no nie sú v otázke očkovania zďaleka jednotní a to ani v prípade, keď ide o ich deti.
Rešpektujem právo jednotlivca rozhodnúť sa - aj nesprávne a s následkami; ako nedokonalé bytosti máme právo sa mýliť. Nerešpektujem však právo jednotlivca flákať prípravu svojho rozhodnutia.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím