lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (146)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (14)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (5)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Robert Goral (3)
Denisa Dulaková (3)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ivan Bojna (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Adam Valček (2)
Bystrik Bugan (1)
Martin Svoboda (1)
peter straka (1)
David Halenák (1)
Ondrej Halama (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Janík (1)
Petr Kavan (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Gera (1)
Tibor Menyhért (1)
Emil Vaňko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)
Viliam Vaňko (1)
Marek Maslák (1)
Martin Šrámek (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Kubina (1)
Lucia Palková (1)
Gabriel Závodský (1)
I. Stiglitz (1)
Robert Vrablica (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Adamova (1)
lukas.kvokacka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Košalko (1)
Marcel Jurko (1)
Katarína Dudíková (1)
Roman Prochazka (1)
Ján Pirč (1)
Bohumil Havel (1)
lukasmozola (1)
Peter Marcin (1)
Róbert Černák (1)
Nora Šajbidor (1)
Michal Ďubek (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomas Kovac (1)
Peter K (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Estočák (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Demo (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavol Mlej (1)
Dušan Marják (1)
Petr Steiner (1)
Martin Hudec (1)
Vladimir Trojak (1)
Jozef Kleberc (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Problematická definícia konečného užívateľa výhod v zákone o verejnom obstarávaní

Zuzana Kohútová, 23. 11. 2015 v 17:06

Po uplynutí 15dennej legisvakančnej doby nadobudla dňa 1.11.2015 účinnosť novela zákona o verejnom obstarávaní č. 252/2015 Z. z., ktorá zavádza tzv. register konečných užívateľov výhod (ďalej len „Register“). Novela, ktorá ukladá povinnosť registrácie širokému okruhu osôb uzatvárajúcich zmluvy financované verejnými prostriedkami, už bola predmetom politickej i odbornej diskusie z hľadiska svojej schopnosti naplniť deklarovaný účel a vzbudila pritom rozporuplné komentáre. Účelom tohto príspevku nie je v tejto diskusii pokračovať, ale poukázať na konkrétny technicko-formálny nedostatok definície konečného užívateľa výhod.

Ako uvádza dôvodová správa k novele, definícia konečného užívateľa výhod je už v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá[1], legislatívny odkaz na ňu by však mal mohol mať za následok vznik určitých legislatívnych a vecných problémov. Novela teda do zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) zavádza vlastnú definíciu konečného užívateľa výhod, rozčlenenú do troch paragrafov, ktorá je ale bohužiaľ prinajmenšom rovnako problematická, ako by bol prípadný legislatívny odkaz.

So značným zjednodušením a obmedzením na obchodné spoločnosti ide podľa ustanovenia § 12a ods. 1 primárne o tie osoby, ktoré majú na obchodnej spoločnosti najmenej 25%ný priamy či nepriamy podiel, dostáva sa im najmenej 25% ziskov danej spoločnosti, alebo majú právomoc ustanoviť väčšinu členov štatutárnych či iných riadiacich orgánov danej spoločnosti. Pritom je dôležité si uvedomiť, že definícia konečného užívateľa výhod smeruje aj na nepriamy podiel na výhodách konkrétnej osoby, to znamená že v prípade koncernu bude dcérska spoločnosť založená podľa slovenského práva musieť v Registri uvádzať ako konečných užívateľov výhod fyzické osoby s vlastníckym podielom na materskej spoločnosti stojacej na pomyslenom vrchole koncernovej pyramídy. Pokiaľ spoločnosť žiadne takéto fyzické osoby nemá, podľa §12a ods. 2 by do Registra ako konečného užívateľa výhod mala uviesť každého člena svojho štatutárneho orgánu. Potiaľ je zákon zrozumiteľný.

Problém ale vzniká v súvislosti s ustanovením §12 ods. 3, podľa ktorého sa za konečných užívateľov výhod považujú tiež:

„...fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritéria uvedené v odseku 1 spĺňa.“

V prvom rade je nutné zodpovedať otázku, čo sa myslí pod pojmom „podiel v obdobnom rozsahu“. Ide o skupinu osôb s majetkovým podielom v súčte presahujúcim 25%? Má sa táto podmienka blížiť definícii vzťahu ovládania, prípadne konania v zhode podľa obchodného zákonníka?[2] Na túto otázku zákon odpoveď nedáva. Pre obchodnú spoločnosť, ktorú vlastní niekoľko spoločníkov či akcionárov s rôzne veľkými vlastníckymi podielmi, prípadne dokonca vo forme akcií na doručiteľa, pritom môže byť správna interpretácia kľúčová, ak sa nechce vystaviť riziku finančných sankcií či straty možnosti uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania.

Ak má spoločnosť troch majoritných akcionárov, z ktorých každý je vlastníkom podielu s veľkosťou 33%, má byť do Registra zapísaný aj štvrtý, minoritný akcionár so svojim jediným percentom? Spoločne s ktorýmkoľvek ďalším akcionárom sa nepochybne môže podieľať na podnikaní v obdobnom rozsahu, ako tento majoritný akcionár sám. Táto úvaha by však viedla k záveru, že každá spoločnosť, v ktorej niektorý vlastník má väčší než 25%ný vlastnícky podiel, by mala do Registra automaticky zapisovať tiež všetkých svojich minoritných vlastníkov, čo bude pre niektoré akciové spoločnosti v zásade nemožné.

Citované ustanovenie §12 ods. 3 ZVO by sa zrejme malo uplatniť len v prípadoch, kedy nie je žiadneho konečného užívateľa výhod možné stanoviť podľa ustanovenia §12 ods. 1 ZVO. Koniec koncov, tomuto záveru by nasvedčoval aj systematický výklad danej časti predpisu, hoci jazykové vyjadrenie ide presne opačným smerom.

Po určení okruhu zapisovaných osôb musí spoločnosť za každého z nich vydať čestné prehlásenie o bezúhonnosti vo vzťahu k vymenovaných trestným činom. Prípadné zmeny bude v prípade úspešného zápisu do Registra povinná nahlasovať do 60 dní odo dňa, kedy nastali.

Bolo by možné tvrdiť, že ide len o jednorazovú administratívnu povinnosť, ktorá na podnikateľov nebude mať významnejšie dopady. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „Úrad“) má však právomoc požadovať od každého zaregistrovaného podnikateľa doklady dokazujúce pravdivosť a úplnosť dodaných informácií, a to kedykoľvek. Zákon pritom jasne neuvádza, či sa bezúhonnosť týka trestných činov takto definovaných podľa slovenského právneho poriadku a prípadne spáchaných na Slovensku, alebo či v prípade zahraničných osôb ide o ekvivalenty v ich domovskom štáte. V prvom menovanom prípade to znamená štandardnú administratívu pozostávajúcu väčšinou z návštevy zastupiteľského úradu s rodným listom a cestovným dokladom, prípadne z notárskeho overovania podpisov. Avšak pokiaľ by sa jednalo o bezúhonnosť vo vzťahu k domovskému štátu, napríklad voči Spojeným štátom americkým, v ktorých inštitút vyčerpávajúceho výpisu z registra trestov, ako ho poznáme u nás, neexistuje, dotyčná osoba bude úplnosť poskytnutých prehlásení môcť splniť len veľmi ťažko. V takej situácii jej nezostane nič iné, než spoliehať na súdnosť Úradu a jeho ochotu akceptovať iné dokumenty.

Predmetné prehlásenie pritom prikladá k podávanej žiadosti príslušná právnická osoba a často ho bude podpisovať konateľ či iný oprávnený člen predstavenstva tejto právnickej osoby odlišný od samotného konečného užívateľa výhod. Otázkou je teda aj to, ako bude Úradom posudzovaný prípadne zistený rozdiel v zapísaných a skutočných údajoch, o ktorom zapisujúca právnická osoba nevedela, napríklad z dôvodu prevodu akcií na doručiteľa.


Názory k článku Problematická definícia konečného užívateľa výhod v zákone o verejnom obstarávaní:


  Juraj Gyarfas, 26. 11. 2015 v 16:03 - privítanie

Ďakujeme za veľmi zaujímavý príspevok a s radosťou vítame ďalšiu prispievateľku. Som rád, že som mohol založiť novú nálepku "verejné obstarávanie" a pri tejto téme sa nedá vyhnúť ani nálepke "politika a právo". :-)

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím