lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (152)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (19)
Milan Hlušák (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ivan Bojna (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Petr Kavan (1)
Emil Vaňko (1)
Juraj Lukáč (1)
Róbert Černák (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Estočák (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Košalko (1)
Martin Hudec (1)
Ladislav Pollák (1)
Viliam Vaňko (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Michalov (1)
Radoslav Pálka (1)
Marcel Jurko (1)
Lucia Palková (1)
David Halenák (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Jurišta (1)
I. Stiglitz (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter Janík (1)
peter straka (1)
Ján Pirč (1)
Ondrej Halama (1)
Bystrik Bugan (1)
Paula Demianova (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Rostáš (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavol Mlej (1)
Robert Vrablica (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Kubina (1)
David Horváth (1)
Matej Kurian (1)
Petr Steiner (1)
Katarína Dudíková (1)
lukasmozola (1)
Miriam Potočná (1)
Peter K (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Marcin (1)
Lucia Berdisová (1)
Nora Šajbidor (1)
Roman Prochazka (1)
Tomas Kovac (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Galgoczy (1)
Pavel Lacko (1)
Dušan Marják (1)
Matej Gera (1)
Michal Ďubek (1)
Igor Krist (1)
Martin Šrámek (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marek Maslák (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Volšík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Problematická definícia konečného užívateľa výhod v zákone o verejnom obstarávaní

Zuzana Kohútová, 23. 11. 2015 v 17:06

Po uplynutí 15dennej legisvakančnej doby nadobudla dňa 1.11.2015 účinnosť novela zákona o verejnom obstarávaní č. 252/2015 Z. z., ktorá zavádza tzv. register konečných užívateľov výhod (ďalej len „Register“). Novela, ktorá ukladá povinnosť registrácie širokému okruhu osôb uzatvárajúcich zmluvy financované verejnými prostriedkami, už bola predmetom politickej i odbornej diskusie z hľadiska svojej schopnosti naplniť deklarovaný účel a vzbudila pritom rozporuplné komentáre. Účelom tohto príspevku nie je v tejto diskusii pokračovať, ale poukázať na konkrétny technicko-formálny nedostatok definície konečného užívateľa výhod.

Ako uvádza dôvodová správa k novele, definícia konečného užívateľa výhod je už v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá[1], legislatívny odkaz na ňu by však mal mohol mať za následok vznik určitých legislatívnych a vecných problémov. Novela teda do zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) zavádza vlastnú definíciu konečného užívateľa výhod, rozčlenenú do troch paragrafov, ktorá je ale bohužiaľ prinajmenšom rovnako problematická, ako by bol prípadný legislatívny odkaz.

So značným zjednodušením a obmedzením na obchodné spoločnosti ide podľa ustanovenia § 12a ods. 1 primárne o tie osoby, ktoré majú na obchodnej spoločnosti najmenej 25%ný priamy či nepriamy podiel, dostáva sa im najmenej 25% ziskov danej spoločnosti, alebo majú právomoc ustanoviť väčšinu členov štatutárnych či iných riadiacich orgánov danej spoločnosti. Pritom je dôležité si uvedomiť, že definícia konečného užívateľa výhod smeruje aj na nepriamy podiel na výhodách konkrétnej osoby, to znamená že v prípade koncernu bude dcérska spoločnosť založená podľa slovenského práva musieť v Registri uvádzať ako konečných užívateľov výhod fyzické osoby s vlastníckym podielom na materskej spoločnosti stojacej na pomyslenom vrchole koncernovej pyramídy. Pokiaľ spoločnosť žiadne takéto fyzické osoby nemá, podľa §12a ods. 2 by do Registra ako konečného užívateľa výhod mala uviesť každého člena svojho štatutárneho orgánu. Potiaľ je zákon zrozumiteľný.

Problém ale vzniká v súvislosti s ustanovením §12 ods. 3, podľa ktorého sa za konečných užívateľov výhod považujú tiež:

„...fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritéria uvedené v odseku 1 spĺňa.“

V prvom rade je nutné zodpovedať otázku, čo sa myslí pod pojmom „podiel v obdobnom rozsahu“. Ide o skupinu osôb s majetkovým podielom v súčte presahujúcim 25%? Má sa táto podmienka blížiť definícii vzťahu ovládania, prípadne konania v zhode podľa obchodného zákonníka?[2] Na túto otázku zákon odpoveď nedáva. Pre obchodnú spoločnosť, ktorú vlastní niekoľko spoločníkov či akcionárov s rôzne veľkými vlastníckymi podielmi, prípadne dokonca vo forme akcií na doručiteľa, pritom môže byť správna interpretácia kľúčová, ak sa nechce vystaviť riziku finančných sankcií či straty možnosti uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania.

Ak má spoločnosť troch majoritných akcionárov, z ktorých každý je vlastníkom podielu s veľkosťou 33%, má byť do Registra zapísaný aj štvrtý, minoritný akcionár so svojim jediným percentom? Spoločne s ktorýmkoľvek ďalším akcionárom sa nepochybne môže podieľať na podnikaní v obdobnom rozsahu, ako tento majoritný akcionár sám. Táto úvaha by však viedla k záveru, že každá spoločnosť, v ktorej niektorý vlastník má väčší než 25%ný vlastnícky podiel, by mala do Registra automaticky zapisovať tiež všetkých svojich minoritných vlastníkov, čo bude pre niektoré akciové spoločnosti v zásade nemožné.

Citované ustanovenie §12 ods. 3 ZVO by sa zrejme malo uplatniť len v prípadoch, kedy nie je žiadneho konečného užívateľa výhod možné stanoviť podľa ustanovenia §12 ods. 1 ZVO. Koniec koncov, tomuto záveru by nasvedčoval aj systematický výklad danej časti predpisu, hoci jazykové vyjadrenie ide presne opačným smerom.

Po určení okruhu zapisovaných osôb musí spoločnosť za každého z nich vydať čestné prehlásenie o bezúhonnosti vo vzťahu k vymenovaných trestným činom. Prípadné zmeny bude v prípade úspešného zápisu do Registra povinná nahlasovať do 60 dní odo dňa, kedy nastali.

Bolo by možné tvrdiť, že ide len o jednorazovú administratívnu povinnosť, ktorá na podnikateľov nebude mať významnejšie dopady. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „Úrad“) má však právomoc požadovať od každého zaregistrovaného podnikateľa doklady dokazujúce pravdivosť a úplnosť dodaných informácií, a to kedykoľvek. Zákon pritom jasne neuvádza, či sa bezúhonnosť týka trestných činov takto definovaných podľa slovenského právneho poriadku a prípadne spáchaných na Slovensku, alebo či v prípade zahraničných osôb ide o ekvivalenty v ich domovskom štáte. V prvom menovanom prípade to znamená štandardnú administratívu pozostávajúcu väčšinou z návštevy zastupiteľského úradu s rodným listom a cestovným dokladom, prípadne z notárskeho overovania podpisov. Avšak pokiaľ by sa jednalo o bezúhonnosť vo vzťahu k domovskému štátu, napríklad voči Spojeným štátom americkým, v ktorých inštitút vyčerpávajúceho výpisu z registra trestov, ako ho poznáme u nás, neexistuje, dotyčná osoba bude úplnosť poskytnutých prehlásení môcť splniť len veľmi ťažko. V takej situácii jej nezostane nič iné, než spoliehať na súdnosť Úradu a jeho ochotu akceptovať iné dokumenty.

Predmetné prehlásenie pritom prikladá k podávanej žiadosti príslušná právnická osoba a často ho bude podpisovať konateľ či iný oprávnený člen predstavenstva tejto právnickej osoby odlišný od samotného konečného užívateľa výhod. Otázkou je teda aj to, ako bude Úradom posudzovaný prípadne zistený rozdiel v zapísaných a skutočných údajoch, o ktorom zapisujúca právnická osoba nevedela, napríklad z dôvodu prevodu akcií na doručiteľa.


Názory k článku Problematická definícia konečného užívateľa výhod v zákone o verejnom obstarávaní:


  Juraj Gyarfas, 26. 11. 2015 v 16:03 - privítanie

Ďakujeme za veľmi zaujímavý príspevok a s radosťou vítame ďalšiu prispievateľku. Som rád, že som mohol založiť novú nálepku "verejné obstarávanie" a pri tejto téme sa nedá vyhnúť ani nálepke "politika a právo". :-)

  Ladislav Pollák, 23. 03. 2017 v 01:25 - Konečný užívateľ výhod a advokát vo funkcii oprávnenej osoby

Problematika konečného užívateľa výhod (KÚV) je o to zaujímavejšia, lebo nový protischránkový zákon č. 315/2016 Z.z.o registri partnerov verejného sektora v ustanovení §2 ods.1 písm.c/ uvádza, že osobou oprávnenou na zápis partnera verejného sektora(ďalej aj „PVS“- vymedzenie ktorého upravuje zákon v ust. § 2 ods.1 písm.a) môže byť iba advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky,auditor a daňový poradca, pričom tieto „oprávnené osoby“ podľa ust. § 13 ods.5 zákona ručia za zaplatenie prípadnej pokuty uloženej štatutárnemu orgánu, resp. každému členovi štatutárneho orgánu partnerov verejného sektora za porušenie ich povinností (pokuta štatutárovi, alebo členovi štatutárneho orgánu môže byť uložená v rozmedzí od 10 tis.EUR do 100 tis.EUR!).
Uvedomujúc si obsah listu SAK pri uzatváraní zmluvy o profesijnej zodpovednosti advokáta, že poistenie, ktoré uzatvorila SAK s poisťovateľom sa nevzťahuje na výkon funkcie oprávnenej osoby a po prečítaní všetkých (často vágnych) ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. o určení konečných užívateľov výhod som ostal znechutený;
Ako advokát (poukazujúc hlavne na absenciu môjho profesijného poistenia a ďalej na ustanovenie § 19 písm.c/ zákona, ktoré uvádza, že oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má „ akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora, alebo členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora“ ) sa zdráham prevziať na seba funkciu oprávnenej osoby (nejde o právny vzťah podľa mandátnej zmluvy ale o obchodno-právny vzťah podľa zmluvy o kontrolnej činnosti). Vylúčenie oprávnenej osoby z dôvodu „akéhokoľvek vzťahu, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, dáva široké medze rôznym úvahám napr. či ako právny zástupca, ktorý dlhodobo zastupujem mandanta v jeho obchodných záležitostiach a som lojálny k mandantovi, či ipso facto nie som vylúčený v rámci zmluvy o kontrolnej činnosti vykonávať túto funkciu, hlavne keď zákonodarca oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu ( §12 zákona) sľubuje odmenu pri odhalení nepravdivosti, alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod a sankcionuje aj porušenie zákazu uvedeného v § 19 pokutou v rozmedzí 10 tis.EUR-100 tis.EUR.
Poznajúc mentalitu niektorých aktivistov ,ktorí na dennom poriadku „obšťastňujú“ partnerov verejného sektora v rámci slobodného prístupu k informáciám vyžiadaním správ o činnostiach orgánov, o výberových konaniach a pod., vidina odmeny ich bude istotne inšpirovať k podaniam spochybňujúcim úplnosť údajov konečných užívateľov výhod, hlavne vtedy ak zákon neopodstatnené podania z ich strany ničím nesankcionuje. V tomto očakávanom prostredí pravdepodobne žiadny advokát sa nebude hrnúť do funkcie oprávnenej osoby tam, kde osoby konečných užívateľov výhod sú nejednoznačné...

Pri akciovej spoločnosti, kde 99,9 % akcií vlastní mesto a akciovka nie je emitentom verejne obchodovateľných akcií (podľa zákona o RPVS obdobná by bola situácia ak by mesto bolo jediným akcionárom akciovej spoločnosti),ak akciová spoločnosť za priebežne poskytované služby smerom k mestu a za priebežne poskytované finančné protiplnenia od mesta dostane ročne z rozpočtu mesta viac ako 250 tis. EUR evidentne sa stane partnerom verejného sektora a bude povinná dať sa zaregistrovať do RPVS vedeného okresným súdom v Žiline.

Vyvstane však tá kardinálna otázka, kto je konečným užívateľom výhod tohto partnera verejného sektora.

Podľa § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(1) Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä:

a) Ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá:

1. Má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,
2. Má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,
3. Ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,
4. Má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti;

(2) Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

(3)Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.

Akciové spoločnosti emitujúce verejne obchodovateľné akcie to majú zjednodušené, lebo podľa § 4 ods.4 zákona o RPVS pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod.


Z vyššie uvedeného ustanovenia § 6a ods.1 zákona č. 297/2008 Z. z. je jednoznačné, že akcionár (mesto) vlastniace 99,9 % kmeňových akcií by spĺňalo všetky kritéria uvedené v ods.1. v bode 1 až 4,avšak zákonodarca pri konečnom užívateľovi výhod hľadá fyzické osoby spĺňajúce uvedené kritéria, preto ak hľadáme fyzické osoby, ktoré ovládajú a kontrolujú hlavného akcionára ,dopracujeme sa k tomu, že za KÚV by mal byť označený primátor mesta, ktorý koná za mesto, avšak ak nejde o bežné veci rozhoduje v záležitostiach mesta mestské zastupiteľstvo. Mestské zastupiteľstvo pri schvaľovaní rozpočtu mesta pravidelne vymedzí aké rozpočtové prostriedky plánuje na zabezpečenie riadneho chodu akciovky, keďže táto svoje služby vykonáva v prospech mesta, resp. obyvateľov mesta. Podľa tejto logiky teda konečnými užívateľmi výhod by mali byť všetci členovia mestského zastupiteľstva, ktorí za mesto rozhodujú o kreovaní orgánov akciovej spoločnosti, pomocou mestského zastupiteľstva fakticky ovládajú akciovku aj tým, že im v rámci rozpočtu určením finančných prostriedkov na jej činnosť vymedzujú aj priestor na jej hospodárske aktivity a pomocou primátora mesta na základe uznesení prijatých formálne valným zhromaždením (de facto však mestom) prakticky kontrolujú činnosť akciovky vo všetkých zásadných otázkach.

Zákonodarca pri vymedzení kritérií „konečného užívateľa výhod“ nekladie dôraz nato to, či KUV vôbec obdržal už od PVS nejaký materiálny, finančný alebo nehmotný prospech či výhodu, ale iba to, či fyzická osoba ovláda majetok, hlasovacie práva, kreovanie orgánov a či „má právo na hospodársky prospech“ (pričom právo na hospodársky prospech a skutočný hospodársky prospech sú rozdielne kategórie).

V ustanovení odseku 2 § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. sa ďalej uvádza, že ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu;

K veci poznamenávam, že ani primátor, ani členovia mestského zastupiteľstva podľa mojich vedomostí a znalostí od dotknutej akciovej spoločnosti nikdy nedostali ani halier a pravdepodobne ani v budúcnosti nedostanú ani cent;

Ak základnou definíciou konečného užívateľa výhod je text odseku 1 § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. , t.j. že konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod a text zákona pod písmenami §6a ods.1.písm,. a,b,c, je iba demonštratívnym vymenovaním možných eventualít KUV, tak je evidentné, že manažment akciovky (členovia predstavenstva a prokurista) iba formálne ovládajú akciovku, ale skutočne(fakticky) ich ovláda primátor mesta a s ním spoločne členovia mestského zastupiteľstva.

Úvaha o tom, že popri vyššie uvedených osobách konečnými užívateľmi výhod by mohli byť aj členovia vrcholového manažmentu PVS je zrejme nesprávna z dôvodu formulácie ust. § 6a odseku 2 zákona č. 297/2008 Z. z., lebo uviesť členov manažmentu akciovky za KUV pripúšťa iba vtedy, ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritéria uvedené v §6 odseku 1.písm.a).
Podľa môjho názoru ak oprávnená osoba podávajúca návrh do registra PVS uvedie za konečných užívateľov výhod členov manažmentu PVS prakticky sa tým zbaví možnosti uvedenia iných KUV.

Predstava o tom, že oprávnená osoba z dôvodu alibizmu nech radšej rozšíri zoznam fyzických osôb prichádzajúcich do úvahy ako KUV nie je bezmedzná, lebo oprávnená osoba je povinná k návrhu na zápis do registra PVS pripojiť aj verifikačný dokument (viď. ust. § 11 ods.4 zákona o RPVS)
Na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/Stranky/Registre/Dalsie-uzitocne-zoznamy-a-registre/RPVS/FAQ.aspx
sú zodpovedané „najčastejšie kladené otázky“,medzi nimi aj to, čo musí obsahovať verifikačný dokument:
„Podľa § 11 ods. 5 obsahovými náležitosťami verifikačného dokumentu sú:
1. Odôvodní, na základe akých informácií postupom identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila identifikáciu konečného užívateľa výhod,

2. Uvedie vlastnícku štruktúru a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba,
3. Uvedie údaje podľa § 4 ods. 3 písm. f), ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie,

4. V prípade partnera verejného sektora podľa § 4 ods. 4 preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené,
5. Vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu.
Verifikačný dokument má len jednu formálnu náležitosť, ktorá je v zákone upravená výslovne – musí byť autorizovaný oprávnenou osobou (autorizácia – podpísanie kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou). Následne § 11 ods. 5 ustanovuje jeho obsahové náležitosti. Je vhodné, aby takýto dokument niesol označenie „verifikačný dokument“. Taktiež je vhodné, aby verifikačný dokument bol rozdelený na 5 častí [písmená a) až e) v § 11 ods. 5]. Z povahy veci vyplýva, že ak sa napríklad žiada „vlastnícka štruktúra a riadiaca štruktúra“, tak je namieste označiť príslušnú časť textu týmto nadpisom a vyjadriť sa k nej. A to aj vtedy, ak ide o PVS, ktorý nemá takúto štruktúru (napr. živnostník) – v tomto prípade je namieste aj negatívne vyjadrenie.
V úvodnej vete § 11 ods. 5 sa uvádza, že „Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje...“. Je teda zrejmé, že verifikačný dokument sa robí pri (i) identifikácii KÚV a (ii) pri overení identifikácie KÚV. Prvá situácia zodpovedá prvozápisu, resp. prvému overeniu KÚV, ide teda o prvotné overenie KÚV. Druhá situácia zodpovedá neskôr vykonávanej verifikácii, ak nastanú verifikačné udalosti. V takomto ponímaní, aj keď to síce zákon nepredpisuje, je žiaduce uviesť, čo je vlastne dôvodom verifikácie.
Vzhľadom na to, že prvou obsahovou náležitosťou je „odôvodnenie“, je zdôraznený jeho význam. Pojem „odôvodnenie“ v sebe zahŕňa takú vlastnosť argumentácie, ktorá nepripúšťa iný záver ako ten, ktorý z neho vyplýva. Imanentnou vlastnosťou odôvodnenia je teda jeho presvedčivosť.“

Vzhľadom nato, že problematika KUV tam, kde mesto (obec,VÚC) je jediným zakladateľom obchodnej spoločnosti, alebo väčšinovým akcionárom, alebo spoločníkom s väčšinovým obchodným podielom sa netýka iba môjho prípadu ,ale stoviek iných prípadov, preto som oslovil aj ZMOS, inšpirujúc ich, aby na patričných fórach nadhodili túto problematiku a žiadali jednoznačnú odpoveď, keďže v takýchto prípadoch sa reálne ani nepredpokladá uzatvorenie osobitných zmlúv či dohôd medzi akcionárom a spoločnosťou ( § 186a Obchodného zákonníka). Odpoveď, ani reakciu na môj podnet som však až do dnešného dňa nedostal.

Oslovil som aj legislatívny odbor vlády SR ( z dôvodu ,že protischránkový zákon bol vládnym návrhom),avšak promtne ma odkázali na legislatívny odbor Ministerstva spravodlivosti SR, odkiaľ som dňa 17.3.2017 dostal cez e-mail túto odpoveď:

„V danom prípade je potrebné postupovať v súvislosti s § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. Pri identifikácií konečného užívateľa výhod treba vždy zisťovať, či tieto osoby sú tými, ktorí skutočne ovládajú alebo kontrolujú PO, alebo v prospech ktorej tieto osoby vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Ak teda členovia mestského zastupiteľstva vrátane primátora sú tými, ktorým skutočne plynie hospodársky prospech z podnikania, zapíšu sa ako koneční užívatelia aj tieto osoby.
Identifikácia konečného užívateľa výhod však neprináleží Ministerstvu spravodlivosti SR ale oprávnenej osobe.“

Táto odpoveď ma nepotešila, lebo som si vedomý toho, že členom mestského zastupiteľstva z akciovky neplynul ani v budúcnosti neplynie žiadny hospodársky prospech. Obdržanie hospodárskeho prospechu zákon považuje pri vymedzení KUV za právne irelevantnú skutočnosť a „výhodu“ akú takú ani nikde nevymedzuje...preto odznelé vysvetlenie na moju otázku „kto má byť konečným užívateľom výhod u PVS, kde mesto je 99,9 %-ným vlastníkom akcií verejne neobcho-dovateľných“ ma rozhodne neukľudnila, tobôž nie vtedy, keď zákon ukladá určité povinnosti aj pre KUV vo vzťahu k oprávnenej osobe ako i vo vzťahu k PVS (viď. § 11 ods.8 zákona o RPVS)

Som toho názoru, že zákon o registri PVS okrem vyvolania strachu z vysokých pokút nič nevyriešil a kritéria KUV zákonodarca mal vymedziť na úplne iných princípoch.
Pôvodné kritéria KUV boli vymedzené v ust. § 11 zákona o verejnom obstarávaní.Po prijatí zákona o registri PVS vymedzenie KUV už upravuje § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Definovanie a vymedzenie KUV v novom zákone až na malú odchýľku je totožné aké bolo vymedzenie KUV v zákone o verejnom obstarávaní. Vágne vymedzenie KUV sa snažil odstrániť už aj Úrad pre verejné obstarávanie svojimi výkladovými pravidlami. V tejto súvislosti poukazujem aj na článok v Bulletíne Slovenskej advokácie č.1-2 2017 „Register konečných užívateľov výhod –stop pre schránkové firmy vo verejnom obstarávaní?“ autori- JUDr. Andrej Leontiev, LL.M., Mgr. Marek Anderle.
Tým, že problematika KUV podľa zákona o registri PVS bude právne relevantná už iba z hľadiska ustanovení tohto zákona a nie podľa zákona o verejnom obstarávaní, preto legislatívne nedostatky zrejme už nebude môcť „naprávať“ Úrad pre verejné obstarávanie, ale vágny obsah ustanovení m.i. aj ustanovení o konečnom užívateľovi výhod budú riešiť súdy v rámci uložených pokút, resp. v konaní podľa § 12 zákona o RPVS.
Článok som napísal z toho dôvodu, aby som vyvolal diskusiu o tom,či sú moje úvahy ohľadne KUV u akciovky ,kde mesto je dominujúcim akcionárom správne, alebo mylné, diskusiu ohľadne vylúčenia oprávnenej osoby majúcej „akýkoľvek“ vzťah k PVS ( §19) a vôbec k problematike funkcie oprávnenej osoby vykonanej advokátom (najmä v dobe nečinnosti SAK rozšíriť rozsah poistenia aj na oprávnené osoby).


Ladislav Pollák,advokát

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím