lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Marián Porvažník (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Janík (1)
I. Stiglitz (1)
peter straka (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavel Lacko (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Steiner (1)
Petr Kavan (1)
Emil Vaňko (1)
David Halenák (1)
Bystrik Bugan (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Kubina (1)
Robert Vrablica (1)
Vladislav Pečík (1)
Roman Prochazka (1)
Vladimir Trojak (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Halama (1)
Lucia Berdisová (1)
Michal Ďubek (1)
Tibor Menyhért (1)
Dušan Marják (1)
Róbert Černák (1)
David Horváth (1)
Lucia Palková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Košalko (1)
lukasmozola (1)
Ján Pirč (1)
Peter Marcin (1)
Matej Kurian (1)
Radoslav Pálka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Adamova (1)
Paula Demianova (1)
Pavol Mlej (1)
Marcel Jurko (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Šrámek (1)
Natalia Janikova (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Hudec (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Svoboda (1)
Robert Šorl (1)
Tomas Kovac (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)
Martin Galgoczy (1)
Marek Maslák (1)
Katarína Dudíková (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomáš Ľalík (1)
Gabriel Volšík (1)
Tomáš Demo (1)
Igor Krist (1)
Martin Estočák (1)
Matej Gera (1)
Gabriel Závodský (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Slovenská advokátska komora na križovatke

Marián Porvažník, 07. 06. 2017 v 09:35

Od poslednej Konferencie advokátov v roku 2013 uplynuli štyri roky a je nad slnko jasnejšie, že dosluhujúce predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory („Komora“) odovzdáva advokátsky stav v horšom stave, ako ho preberalo. Prepad atraktivity advokácie v očiach verejnosti a úpadok záujmu o štúdium práva sú len špičkami ľadovca, na ktorých má súčasné vedenie nemalý podiel. Našťastie sa o pár dní bude konať ďalšia konferencia („Konferencia“) a s ňou svitá nádej na zmenu.

1 Ako sa za štyri roky zmenila atraktivita advokácie

Od nástupu súčasného vedenia klesol záujem o štúdium práva na Slovensku o 60%, čo spôsobilo, že prvé ročníky právnických fakúlt dnes s prehľadom uspokoja dopyt prakticky všetkých záujemcov. Prijímačky tak stratili úplne zmysel a boli buď zrušené, alebo sa stali formalitou. Talentová základňa, z ktorej môžu advokáti čerpať, sa tak nebezpečne vyprázdňuje. Pokračovanie súčasného stavu bude mať v dlhodobom horizonte katastrofálny dopad na kvalitu služieb poskytovaných klientom.

Obmedzovanie prístupu k advokátskemu povolaniu od roku 2013 taktiež spôsobuje sociálnu stratifikáciu, nakoľko advokácia ostáva prístupnou najmä pre mužov pochádzajúcich z finančne zabezpečených rodín. Počet študentiek prvého ročníka na právnických fakultách sa prepadáva dvojnásobne rýchlejšie ako u ich mužských spolužiakov. Tieto aspekty sa už začínajú prejavovať na počtoch advokátiek a koncipientiek, avšak v dôsledku viac ako desaťročného prípravného cyklu na advokátske povolanie, sa prepad počtu advokátiek naplno prejaví na ich počte až v budúcnosti. Indície a predpoklady ich budúceho poklesu sú však naplnené už dnes.

Viac ako polovica členov odbornej verejnosti vníma advokáciu ako neatraktívne povolanie. A to ide o ľudí, ktorí sa na cestu práva vydali. V širokej verejnosti je na tom atraktivita advokácie ešte horšie. Dôsledkom je odliv mozgov buď do iných odvetví, alebo na zahraničné právnické fakulty, z ktorých je návrat do slovenskej advokácie mimoriadne komplikovaný.

Tak, ako bolo na mieste zvolať, že cisár je nahý, je dnes nevyhnutné skonštatovať, že advokácia je neatraktívne povolanie, čo bez ďalšieho v budúcnosti povedie k jeho úpadku.

2 V čom nesie vedenie Komory zodpovednosť?

2.1 Laxný prístup

Dôkazom, že Komore nezáleží na kvalite stavu, je jej laxný prístup, s ktorým implementuje politiku údajne smerujúcu k zvýšeniu kvality advokácie. Laxný prístup Komory sa prejavuje na nasledujúcich úrovniach:

2.1.1 Nízka úroveň analytickej práce

Komora vlastne analytickú činnosť ani nerobí. Jej obhajoba päťročnej praxe do dnešného dňa stojí na pseudoargumente ohľadom klesajúcej kvality koncipientov a vyššieho počtu disciplinárnych konaní mladých advokátov. Komora sa pri svojich návrhoch neunúva siahnuť po kvantitatívno-výskumných metódach. Preto dodnes neexistuje objektívna metóda posudzovania kvality advokátskych koncipientov; ani dopadová štúdia päťročnej praxe na atraktivitu a kvalitu advokátskeho stavu; ani komplexný prehľad disciplinárnych konaní obsahujúci petit jednotlivých konaní, typ výroku senátu a vek advokátov; a ani komparatívna štúdia porovnávajúca viaceré alternatívy pri zvyšovaní kvality koncipientov. Komora jednoducho činí neinformované rozhodnutia v lepšom prípade založené na svojich pocitoch. Pri pohľade na každoročnú analytickú prácu ich britských kolegov[1] pôsobí Komora ako mladší nevzdelaný súrodenec.

2.1.2 Neexistencia monitorovacích systémov

Komora si nezobrala príklad od svojich kolegov v zahraničí a nevytvorila žiadne procesy, prostredníctvom ktorých by mohla získavať relevantné informácie o vývoji základných ukazovateľov kvality stavu. Preto dnes neexistujú žiadne informácie o tom, koľko vysokoškolákov sa rozhodne pôsobiť v advokácii; akou mzdou sú koncipienti odmeňovaní; aká je dynamika sociálneho, rodového a vekového rozvrstvenia koncipientskeho a advokátskeho stavu. Taktiež Komora žiadnym spoľahlivým a hlavne vedeckým a objektívnym spôsobom nemeria vývoj kvality koncipientov v čase. Advokátske skúšky, ktorých štruktúra sa priebežne mení a ich výsledky závisia od svojvôle skúšajúcich nachádzajúcich sa v konflikte záujmov, sa na tento účel nemôžu a nesmú využívať, pretože sú nepresné, neobjektívne a ľahko manipulovateľné.

Preto dnes argument, že si musíme počkať na analýzu vývoja kvality koncipientov od zavedenia päťročnej praxe neobstojí, pretože už nikdy nebudeme schopní porovnať kvalitu dnešných koncipientov s tými v minulosti. Čerešničkou na torte je nedávne vyjadrenie Komory, že si nevšimla nárast počtu absolventov slovenských právnických fakúlt zapísaných do advokátskej komory v Českej republike[2]. Nevedomosť o niekoľko rokov známom fakte[3] jasne dokladuje absenciu akýchkoľvek monitorovacích procesov.

2.1.3 Nedostatočná argumentácia

Jedno predsedníctvu Komory nemožno uprieť – chuť diskutovať. Vážime si, že sa predsedníctvo aktívne zapája do diskusií na fakultách, do verejných diskusií, aj bilaterálnych rokovaní. Tejto snahe však chýba potrebná odbornosť, nakoľko Komora sa v diskusiách prevažne opiera o nepodložené tvrdenia, vlastné pocity, prípadne sa väčšine protiargumentov vyhýba.

Napríklad, Komora sa proti argumentu o 60%-nom poklese záujmu o štúdium práva bráni tým, že je to vinou demografie (ktorá je na úrovni len 20%), resp. že pokles záujmu o štúdium práva nemá s atraktivitou advokácie nič spoločné. Avšak toto tvrdenie nielenže Komora žiadnym spôsobom nepodložila, ale ani nereaguje na štúdiu právnickej fakulty Masarykovej univerzity, že až 58% absolventov právnickej fakulty hľadá uplatnenie v advokácii[4]. Taktiež sa Komora argumentačne nevysporiadala s faktom, že advokácia je široko-ďaleko najpočetnejšie regulované právne povolanie, a preto má signifikantný vplyv na atraktitivu štúdia práva.

Komora sa taktiež nevyjadruje k skutočnosti, že pri absencii selektívneho procesu na úrovni právnických fakúlt a advokátskych kancelárií sa talentová základňa nebezpečne stenčuje, čím v dlhodobom horizonte utrpí kvalita budúcich advokátov.

V neposlednom rade sa Komora bojí vyjadrovať k poklesu záujmu žien o toto povolanie. Alibisticky sa síce oháňa štatistikou, na základe ktorej je počet advokátiek relatívne stabilný, no to je do značnej miery spôsobené veľkým prílivom nových koncipientov z konca roku 2012, teda tesne pred predĺžením praxe. Od toho dátumu príliv študentiek práva a koncipientiek značne klesá, t.j. počet študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt klesá dvakrát rýchlejšie, ako počet prvákov-mužov. Údaje o medziročnom vývoji počtu nových koncipientiek od roku 2012 sa nám Komora zdráha poskytnúť už štyri mesiace.

2.2 Vlastné záujmy

Pri pátraní po príčine laxného prístupu komory netreba chodiť ďaleko. Konflikt záujmov advokátov pri výchove koncipientov potvrdila tak ministerka spravodlivosti,[5] ako aj samotná Komora[6]. Jednoducho, Komore dnes vyhovuje málopočetná a nekvalitná konkurencia. Komora sa v pozícii konfliktu záujmov mala už dávno zrieknuť kontroly nad rastom koncipientskeho stavu a prenechať túto agendu nezávislým subjektom, avšak Komora sa čím ďalej tým úzkostlivejšie snaží túto kontrolu udržať.

Navyše, Komora konajúca v konflikte záujmov dlhodobo vyvíja kroky smerujúce k obmedzeniu tak prístupu na trh, ako aj slobodnej súťaže medzi advokátmi. Predĺženie praxe spoločne so zákazom zamestnávania koncipientov mladými advokátmi bol len začiatok.

V pozičnom dokumente[7] komora avizovala bezprecedentné kroky smerujúce k definitívnemu uzavretiu stavu v prospech súčasných matadorov. Jednak Komora plánuje zaviesť zásadu „trikrát a dosť“a tiež inštitút „koncipienta-seniora“.

2.2.1 „Trikrát a dosť“

Týmto inštitútom by sa obmedzil počet pokusov o vykonanie advokátskej skúšky na tri, pričom po troch neúspešných pokusoch by sa prax koncipienta predlžovala o ďalšie obdobie. Komora k danému inštitútu opäť neuskutočnila žiadnu analýzu a strieľa od pása. Zavedením tohto inštitútu by sa prax advokátskych koncipientov predĺžila na neurčito, čím by sa Slovensko definitívne osamostatnilo na prvom mieste v rebríčku krajín s najmohutnejšou protisúťažnou reguláciou v Európe.

Konzistentne s väčšinou predchádzajúcich krokov prijatých Komorou, ani toto opatrenie necieli na relevantné subjekty. Podľa vyjadrenia Komory, cieľom je motivovať koncipientov pripravovať sa dôkladne, ako keby motiváciu dnes, počas trojmesačného neplateného voľna, ktoré si koncipienti bežne vyberajú pred advokátskymi skúškami, už nemali. No bonmotom je údajný vplyv na druhú cieľovú skupinu: „Cieľom navrhovaného kvalitatívneho obmedzenia je zvýšenie tlaku na dôkladnosť skúšajúcich[8].

Podľa Komory totiž nie výber nezávislých a kvalitných skúšajúcich, ale práve zásada „trikrát a dosť“ je tým pravým receptom na zvýšenie kvality skúšajúcich senátov. Komora by ale nemala ľahkovážne hazardovať so životmi a kariérami koncipientov so zámerom stimulovať intelektuálny výkon skúšajúcich. Skôr by sa mala zamyslieť nad vytvorením nezávislých senátov, t.j. bez účasti advokátov.

2.2.2 Koncipient-senior a.k.a. doživotný koncipient

Revolučný inštitút koncipienta-seniora, ktorý mladým ľuďom umožní ostať koncipientom po zbytok svojho života bol Komoru „dôkladne“ rozanalyzovaný takto: „Požiadavka na túto kategóriu právnikov vychádza zo strany koncipientov ako i väčších advokátskych kancelárií a býva založená na osobných, profesijných, ekonomických a sociálnych dôvodoch.“ Inými slovami, Komora sa vôbec neunúvala argumentačne a analyticky podložiť zavedenie koncipienta-seniora. Skutočnosť, že požiadavka smerujúca k zriadeniu inštitútu „kváziadvokáta-zamestnanca“ údajne vychádza zo strany koncipientov, ako i väčších advokátskych kancelárií, je viac ako absurdná. Nielenže nie je táto požiadavka ničím zdokladovaná, ale Iniciatíva za lepšiu advokáciu („Iniciatíva“) združujúca, okrem iných, najväčšie slovenské advokátske kancelárie a stovky koncipientov, túto požiadavku od žiadneho uvedeného subjektu neeviduje. V prieskume Iniciatívy[9] bolo predlžovanie koncipientúry jasne označené za hlavnú príčinu neatraktivity advokácie. Neexistuje dôkaz o tom, že by zásadná časť koncipientov, alebo veľkých advokátskych kancelárií vyjadrili podporu tomuto inštitútu. Vyzývame preto Komoru, aby predložila podklady k svojmu tvrdeniu. V opačnom prípade bude nutné uzavrieť, že Komora zavádza, resp. nehovorí pravdu.

Obávame sa, že v skutočnosti nie je zavedenie inštitútu koncipienta-seniora ničím iným, ako ďalšou snahou Komory o privatizáciu trhu advokátskych služieb, kde opäť neberú ohľad na kvalitu celého stavu.

2.3 Celkový nezáujem o rast odbornosti

Vo svetle vyššie uvedených skutočností a po rozhovoroch, ktoré Iniciatíva s Komorou absolvovala je evidentné, že Komora rezignovala na odborný rast advokácie. Uspokojila sa s nepodloženými tvrdeniami, ktoré jej na uspokojovanie osobných záujmov postačujú. To však nie je obraz stavovskej inštitúcie, ktorý môžeme vidieť vo väčšine západných krajín. Dynamika fungovania tento inštitúcie skôr pripomína niečo z našej neslávnej minulosti.

3 Komora na križovatke

Komora sa tak necelý týždeň pred Konferenciou nachádza na križovatke. Buď bude pokračovať v nastolenom trende privatizácie advokácie do rúk niekoľkých, čím bude prehlbovať kvalitatívny úpadok tohto už-nie-tak-slobodného povolania. Alebo si advokáti uvedomia, že ich osobné záujmy poškodzujú záujmy spoločnosti a idú na úkor ich budúcich klientov.

Komplexná reforma advokácie je v blízkej dobe nevyhnutná. Otázkou je, či príde z iniciatívy Komory, alebo tretích subjektov.

Ak Komora prekročí svoj tieň a akceptuje existenciu vlastnej zhubnosti, poškodzujúcej právny štát, bude mať dobrú pozíciu pre spoluvytvorenie štruktúry, ktorá bude zohľadňovať, okrem iného, aj mantru súčasného predsedníctva Komory – ochranu trhu existujúcich advokátov. Na to však bude musieť akceptovať, že nad niektorými procesmi, v ktorých je v konflikte záujmov, stratí časť autority, ktorú dobrovoľne odovzdá iným subjektom. Takto sa bude môcť vytvoriť nový vyváženejší systém, v ktorom právomoci jednotlivých aktérov budú nastavené v súlade s ich inherentnými záujmami.

Ak však Komora týmto procesom neprejde, prípadne ak ešte súčasný stav prikorení zásadou „trikrát a dosť“ a inštitútom koncipienta-seniora, tak v istom momente politická moc bude musieť intervenovať a reformu pretlačiť „z hora“. Takto Komora stratí vplyv na budúce rozloženie síl medzi jednotlivými (možno aj niektorými novými) aktérmi a tým tiež kontrolu nad ochranou trhu existujúcich advokátov a inými pre ňu dôležitými záujmami.

4 Nová nádej

Dosluhujúce predsedníctvo Komory urobilo kopec práce pre obranu trhu advokátov, avšak pramálo pre jeho skvalitnenie. Naopak, svojim konaním Komora advokátsky stav poškodzuje. Iniciatíve sa za posledný rok presvedčenie predsedníctva Komory zmeniť nepodarilo, no veríme, že počas nadchádzajúceho víkendu z volieb vzídu nové orgány Komory, ktoré sa budú na svoje poslanie pozerať s pokorou a vyvinú maximálne úsilie smerujúce k dlhodobému skvalitňovaniu tohto stavu.

Týmto v mene všetkých podporovateľov vyzývame advokátov po celom Slovensku, aby sa na konferenciu advokátov dostavili a využili možnosť hlasovaním zmeniť veci k lepšiemu!


[1] http://www.lawsociety.org.uk/support-services/research-trends/

[2] Vyjadrenie členov predsedníctva Komory – JUDr. Juraja Veverku a JUDr. Ondreja Mularčíka počas panelovej diskusie na tému: „Dĺžka koncipientskej praxe - 3 roky alebo 5 rokov?“, ktorá sa uskutočnila dňa 9. mája 2017 v priestoroch Paneurópskej vysokej školy v Bratislave

[3] http://www.najpravo.sk/clanky/necakane-dosledky-zavedenia-5-rocnej-koncipientskej-praxe.html; táto informácia sa taktiež objavila vo viacerých dôvodových správach pri legislatívnych pokusoch o skrátenie praxe na tri roky

[4] Dáta z Českej republiky sú vďaka podobnej právnej kultúre a regulácii pre nás aspoň istým vodítkom, nakoľko na Slovensku predmetné dáta neexistujú; dostupné na: Právnická fakulta Masarykovy univerzity v spolupráci s agenturou NMS Market Research, Znalosti a dovednosti absolventů právnických fakult v ČR, Brno, 20. 1. 2015, str. 3

[5] http://www.najpravo.sk/clanky/zacalo-sa-rokovanie-o-novele-zakona-o-advokacii.html

[6] Vyjadrenie členov predsedníctva Komory – JUDr. Juraja Veverku a JUDr. Ondreja Mularčíka počas panelovej diskusie na tému: „Dĺžka koncipientskej praxe - 3 roky alebo 5 rokov?“, ktorá sa uskutočnila dňa 9. mája 2017 v priestoroch Paneurópskej vysokej školy v Bratislave: “[...] jednu vec si dovolím povedať, že nedá sa očakávať v každej advokátskej kancelárii, od každého školiteľa, že bude venovať nejakú veľkú pozornosť tomu koncipientovi, on ho berie ako pracovnú silu, zadáva mu úlohy, tie samozrejme kontroluje, lebo sú to jeho výstupy, ale on si sám vychováva konkurenciu, tá konkurencia jedného dňa príde na ten trh právnych služieb [...]”

[7] Budúcnosť advokácie na Slovensku, Úloha Slovenskej advokátskej komory, Pozičný dokument Slovenskej advokátskej komory vypracovaný na základe odporúčaní a návrhov Pracovnej skupiny pre veci advokátske SAK,

[8] Ibid. str. 10

[9] http://www.najpravo.sk/clanky/advokatski-koncipienti-su-castokrat-odmenovani-len-minimalnou-mzdou.html


Názory k článku Slovenská advokátska komora na križovatke:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím