lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Maroš Macko (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Jozef Kleberc (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Michalov (1)
Peter K (1)
peter straka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Matej Gera (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Košalko (1)
Martin Estočák (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Volšík (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Hudec (1)
David Horváth (1)
Gabriel Závodský (1)
David Halenák (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Janík (1)
Petr Steiner (1)
lukas.kvokacka (1)
Paula Demianova (1)
Juraj Lukáč (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Kavan (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Marják (1)
Robert Šorl (1)
Róbert Černák (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Galgoczy (1)
Marek Maslák (1)
Tomáš Demo (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Jurišta (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Marcin (1)
Lucia Berdisová (1)
Bohumil Havel (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavel Lacko (1)
Vladislav Pečík (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Halama (1)
lukasmozola (1)
Emil Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)
Ján Pirč (1)
Natalia Janikova (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Kubina (1)
Pavol Mlej (1)
Igor Krist (1)
Ladislav Pollák (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Rostáš (1)
Viliam Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Šrámek (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ručenie a subrogácia

Milan Hlušák, 18. 09. 2017 v 12:19

Podnetom pre napísanie tohto postu bol článok I. a A. Feketeovcov v Justičnej revue 5/2017, ktorý sa zaoberal tým, či splnením dlhu ručiteľ vstupuje do práv uspokojeného veriteľa. S autormi ale nechcem nejako polemizovať. Otázka to totiž nie je jednoduchá. Komplikuje ju nielen rozdielne znenie § 550 Obč. zák. a § 308 Obch. zák., ale aj ďalšie nezrovnalosti.

Tak napríklad prečo stred. Obč. zák. ( § 308) — na rozdiel od § 1358 ABGB — riešil subrogáciu nie všeobecne, ale len v súvislosti s povinnosťou veriteľa prijať plnenie. Alebo prečo súčasný Obč. zák. prevzal zo stred. Obč. zák. (a poťažmo aj z ABGB) len slová o nároku ručiteľa na náhradu, ale už nie slová o vstupe do práv. Prípadne prečo § 332 Obch. zák. neprevzal z § 220 Zákonníka medzinárodného obchodu (ZMO) povinnosť veriteľa previesť na ručiteľa „zabezpečovacie prostriedky“, keď ho inak prevzal skoro doslovne. Ďalej prečo § 308 Obch. zák. nahradil formuláciu § 203 ZMO „vstupuje do práv veriteľa“ slovami „nadobúda práva veriteľa“ a prečo toto „nadobudnutie“ na rozdiel od ZMO obmedzil len na práva „voči dlžníkovi“. A nakoniec aký je vlastne vzťah medzi § 308 a 332 Obch. zák. (upravujú niečo iné alebo je to všeobecné v. osobitné ustanovenie?).

Mojim cieľom nie je dať na tieto otázky — a medzi nimi najmä na otázku, či § 550 Obč. zák. predstavuje subrogáciu, príp. zákonnú cesiu — jednoznačne presvedčivú odpoveď. Veď ju za viac ako polstoročie nedokázali dať iné kapacity, hoci ide o otázku často diskutovanú (napr. na listoch Socialistickej zákonnosti v rokoch 1985-1987), resp. rozoberanú alebo aspoň načrtnutú v podstate v každom komentári.

Samotná problematika sa pritom zlieva najmä do dvoch základných, praktických otázok: (1) či premlčanie po splnení dlhu ručiteľom beží ďalej alebo začína plynúť nová lehota a (2) či sa ručiteľ stáva oprávneným z poskytnutého zabezpečenia.

O prvej otázke si myslím — a to bez potreby zodpovedania, či ide o subrogáciu alebo nie —, že splnením dlhu ručiteľom by sa dlžníkova situácia nemala zhoršiť. Nová premlčacia lehota ju ale určite zhoršuje. Zdá sa mi preto, že premlčanie by malo plynúť ďalej. Dá sa síce oponovať, že zhoršenie situácie je dôsledkom nesplnenia dlhu, no nemožno prehliadať, že premlčanie zohráva hlavnú úlohu práve v prípadoch nesplnenia. Pripúšťam ale, že porovnanie s postihom solidárnych dlžníkov — kde zrejme treba rátať s novou premlčacou lehotou — vrhá na môj názor určitý tieň pochybností...

Pokiaľ ide o druhú otázku (zabezpečenie), rozbil by som ju na dve časti: na zabezpečenie poskytnuté tretími osobami (nazvime ich zabezpečovateľmi) a na zabezpečenie poskytnuté dlžníkom.

Myslím si, že i keby sme pripustili subrogáciu, ručiteľ by sa nemal dostať do postavenia veriteľa voči ostatným zabezpečovateľom. Dostali by sme sa totiž do akejsi pyramídovej situácie, kde by šťastie mal len ten, kto uspokojil veriteľa, pretože len on by mal možnosť byť uspokojený ostatnými (kým oni by držali Čierneho Petra). A to by viedlo k pretekom, kto stihne uspokojiť veriteľa ako prvý. Navyše by sme v rámci obchodu narazili jednak na § 307 ods. 1, podľa ktorého má ručiteľ „voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník", a jednak na § 308 (arg. „nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa“), ktorým argumentoval aj náš Ústavný súd (I. ÚS 394/2015).

Tým ale nechcem povedať, že by ručiteľ, ktorý splnil dlh, nemal mať žiadny postih voči ostatným. V obchode sa vieme oprieť o spomenutý § 307 ods. 1 a o jeho analogické uplatnenie aj na iné druhy zabezpečenia. V občanovi je situácia komplikovanejšia, keďže tam niet ekvivalentnej úpravy. Snáď by sme si ale mohli pomôcť analógiou nielen s Obch. zák., ale aj s ustanoveniami o postihoch spoludlžníkov ( § 511 ods. 2 a 3 Obč. zák.). Vzťah medzi zabezpečovateľmi je totiž ak už nie solidárny, tak aspoň solidárnemu veľmi blízky. Navyše, ručiteľ, ktorý dlh splnil, konal v prospech všetkých ostatných zabezpečovateľov, preto právny cit káže, aby sa mu dostalo nejakej, pomernej náhrady. Samozrejme, môžu tu vzniknúť určité problémy, napr. ako vypočítať podiel záložcu (podľa ceny zálohu ku dňu záložnej zmluvy, ku dňu splnenia dlhu či k nejakému inému dňu?). Ide však len o komplikácie, nie o prekážky.

Otázka zabezpečenia poskytnutého dlžníkom je trochu zložitejšia, keď vo svojom jadre (hľa aké to populárne slovo) skutočne závisí od nášho postoja k subrogácii. V obchode možno vec riešiť zrejme cez § 308 (arg. „nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa“), no občan je opäť nejasný. Myslím si ale, že tak ako by sa v dôsledku splnenia dlhu ručiteľom nemalo postavenie dlžníka zhoršovať, nemalo by sa ani zlepšovať. Opäť nás tak môže právny cit nútiť k tomu, aby sme priznali ručiteľovi právo uspokojiť sa napr. zo zálohu poskytnutého dlžníkom. Veď nakoniec, práve takéto právo ručiteľ celkom bežne a prirodzene aj očakáva.

Toľko k téme. Na záver však ešte dve veci. Po prvé, vo vzťahu k možnosti analogickej aplikácie Obch. zák. aj na občianskoprávne ručenie by sme si otázku nemali klásť tak, či si obchod vyžaduje odlišný prístup, ale skôr tak, či je dôvod, aby bol občianskoprávny ručiteľ chránený menej ako ten obchodnoprávny. Odpoveď sa potom hľadá ľahšie. A po druhé, z chabej úpravy Obč. zák. nemožno vyvodzovať príliš zásadné závery. Obč. zák. bol vytvorený ako predpis typový, čiže taký, ktorý upravuje len najtypickejšie situácie. Tie netypické boli ponechané na analógiu.


Názory k článku Ručenie a subrogácia:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím