lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Michal Krajčírovič (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Viliam Vaňko (1)
Vladislav Pečík (1)
Paula Demianova (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Šrámek (1)
Ján Pirč (1)
Tomas Kovac (1)
peter straka (1)
Natalia Janikova (1)
Nora Šajbidor (1)
Gabriel Volšík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Michal Ďubek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
I. Stiglitz (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bohumil Havel (1)
Katarína Dudíková (1)
Emil Vaňko (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Košalko (1)
Igor Krist (1)
Robert Vrablica (1)
Dušan Rostáš (1)
Petr Steiner (1)
Ladislav Pollák (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Kurian (1)
lukasmozola (1)
Nina Gaisbacherova (1)
David Halenák (1)
Peter Kubina (1)
Petr Kavan (1)
Matej Gera (1)
lukas.kvokacka (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Kormaník (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Svoboda (1)
Robert Šorl (1)
Roman Prochazka (1)
Ondrej Halama (1)
Marcel Jurko (1)
Marek Maslák (1)
Juraj Lukáč (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Estočák (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Kohútová (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Michalov (1)
Peter K (1)
Peter Marcin (1)
David Horváth (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Gabriel Závodský (1)
Jana Mitterpachova (1)
Radoslav Pálka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Čo robiť, keď Váš konkurent dostane štátnu pomoc?

Juraj Gyarfas, 14. 01. 2018 v 20:09

Asi pred ôsmymi rokmi som rozpísal blog na tému, prečo je právo štátnej pomoci na Slovensku tak málo populárne a prečo má tak trochu status škaredšej sestry súťažného práva. Chcel som sa pozastaviť nad tým, prečo sa o súťažnom práve (v zmysle antitrustu) organizujú konferencie, píšu články a nadpriemerne veľká časť študentov spomína súťažné právo ako oblasť, ktorej by sa chceli profesionálne venovať. Mal som dojem, že právo štátnej pomoci v tomto smere výrazne zaostáva (s výnimkou občasného pozdvižení pri každej ďalšej perle v ságe Frucona alebo Kristiánovej úvahy o tom, či urovnanie sporu ohľadom TIPOSu nie je štátnou pomocou).

Medzitým ubehlo zopár rokov a právo štátnej pomoci sa dostáva viac do povedomia. Jeden konkrétny aspekt je však v judikatúre aj odbornej literatúre podľa môjho názoru stále veľmi málo prítomný. Ide o súkromnoprávne vymáhanie práva štátnej pomoci - teda právne inštitúty, ktoré majú k dispozícii súkromné osoby negatívne dotknuté protiprávnou štátnou pomocou (najmä konkurenti príjemcu). Môže ísť o procesné nástroje v správnom konaní, v správnom súdnictve alebo v civilnom konaní vrátane žalôb o zastavenie vyplatenia štátnej pomoci, o vrátenie štátnej pomoci a o náhradu škody spôsobenej štátnou pomocou.

Európska komisia aj Súdny dvor EÚ súkromnoprávne vymáhanie veľmi podporujú. Okrem všeobecnej snahy priznať osobám negatívne dotknutým protiprávnym konaním nástroje na uplatnenie svojich záujmov je tu aj silné policy hľadisko. Keďže Komisia je v rámci celej EÚ jediným orgánom s právomocou na verejnoprávne vymáhanie štátnej pomoci a keďže jej kapacity sú limitované, môže byť decentralizácia prostredníctvom súkromnoprávnych žalôb veľkým prínosom k dodržiavaniu práva štátnej pomoci.

Po ôsmych rokoch sa mi konečne podarilo moje úvahy na túto tému dať na papier (European State Aid Law Quarterly, č. 3/2017 a Bulletin slovenskej advokácie, č. 12/2017).

V oboch článkoch som sa pokúsil načrtnúť, ako by súkromnoprávne vymáhanie na Slovensku mohlo vyzerať. Zdržovací nárok (zabránenie vyplateniu) aj odstraňovací nárok (vrátenie už vyplatenej pomoci) som navrhol oprieť o priamy účinok čl. 108 ods. 3 ZFEÚ (v prípade zdržovacieho nároku v spojení s § 417 OZ) alebo o právo nekalej súťaže. Nárok na náhradu škody si možno predstaviť buď na základe čl. 108 ods. 3 ZFEÚ v spojení s § 373 OBZ alebo opäť o právo nekalej súťaže. V prípade poskytnutia štátnej pomoci ako výkonu verejnej moci si možno predstaviť nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Týmto postom by som (okrem obyčajnej reklamy in re sua :-)) rád vytvoril aj priestor na diskusiu a zdieľanie aktualít na túto tému. Budem veľmi vďačný za akékoľvek reakcie a upozornenia na aspekty, ktoré som opomenul. A takisto budem veľmi vďačný za akékoľvek novinky a judikatúru, ktoré by sa v tejto oblasti mohli na Slovensku objaviť. Súkromnoprávne vymáhanie sa reálne uplatňuje v iných členských štátoch (v článkoch vzhľadom na podobnosť právnych poriadkov citujem najmä rakúsku a nemeckú judikatúru, ale prípady existujú aj v ďalších štátoch) a prvé lastovičky sa už objavujú aj v judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky (v článkoch citujem dve rozhodnutia). Je teda len otázkou času, kým sa tieto nástroje začnú uplatňovať aj na Slovensku. V článkoch som citoval mediálne informácie o kauze Fortischem, ktoré naznačujú, že by mohlo ísť o jeden z prvých prípadov na Slovensku (k pozadiu kauzy Fortischem aj tu). Medzitým sa objavili správy, podľa ktorých sa zdá, že aj v spore ohľadom City Arény v Trnave sa používajú argumenty vyplývajúce z práva štátnej pomoci. Téma sa teda zdá byť aktuálna a budem vďačný za akékoľvek novinky z tejto oblasti.


Názory k článku Čo robiť, keď Váš konkurent dostane štátnu pomoc?:


  Martin Friedrich, 25. 01. 2018 v 10:01 - Príslušnosť súdu

Juraj, ďakujem za zaujímavý článok. Po jeho prečítaní mi ihneď prišla na um otázka príslušnosti súdu, či už kauzálnej alebo miestnej. Ak by som žaloval orgán verejnej moci podľa čl. 107 ZFEÚ, zrejme by sa mala miestna príslušnosť určiť podľa § 17 CSP. Ak by som však žaloval súkromný subjekt, podľa ustanovení o nekalosúťažnom konaní v zmysle OBZ, aplikoval by som kauzálnu príslušnosť podľa § 26 CSP. Ak aby som žaloval náhradu škody podľa OZ, mohol by som si vybrať súd podľa § 19 písm. c) CSP.

Okrem toho, že tu vzniká obrovský priestor na forum shopping, sa každý súd bude musieť v zásade vyrovnať s tými istými právnymi a skutkovými otázkami. S ohľadom na tendenciu špecializovať civilné súdnictvo cez kauzálnu príslušnosť, nejde o veľmi lichotivý stav. Pritom problematika štátnej pomoci, ako si uviedol vo svojom článku, sa v praxi slovenských súdov vôbec nevyskytla.

  Juraj Gyarfas, 25. 01. 2018 v 14:20 - ad príslušnosť

Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Nedalo by sa to všetko subsumovať pod spory z hospodárskej súťaže podľa § 27 CSP? Je to vec terminológie, ale čl. 107 ZFEÚ je zaradený pod kapitolu "Pravidlá hospodárskej súťaže".

  Peter Frišo, 06. 02. 2018 v 23:40 - Pár poznámok

Úvodom by som chcel poďakovať autorovi za zaujímavé články z oblasti práva štátnej pomoci. A dovolím si pridať pár poznámok. Nakoľko to ale nie je oblasť ktorej sa v rámci práva štátnej pomoci venujem, tak mi prosím odpustite prípadne nedostatky v mojich úvahách.

Predovšetkým by som rád predoslal, že povinnosť notifikácie opatrenia pomoci EK podľa čl. 108 ods. 3 platí len v prípade ak táto povinnosť nie je vylúčená
osobitnými predpismi – predovšetkým nariadením č. 651/2014 o skupinových výnimkách (tzv. GBER) v platnom znení; nakoľko drvivá väčšina poskytovanej štátnej pomoci (v súlade s informáciami State Aid Scoreboard, napr. aj za rok 2017 http://ec.europa.eu/competition/state_aid/scoreboard/index_en.html) nejde v súčasnosti režimom podľa čl. 108 ods. 3. (v dôsledku procesov modernizácie štátnej pomoci, kde notifikačný proces ostal zameraný na pomoci, ktoré sú špecifické svojim obsahom – najmä vysokou sumou poskytnutej pomoci, alebo nesplnením niektorej z ostatných podmienok špeciálnych predpisov, prípadne neexistenciou osobitných predpisov, alebo výnimočnosťou opatrenia).

Dovolím si tiež v kontexte témy odkázať na materiály z výbornej prednášky JUDr. Petra Kadlece: Obecné principy rozhodování národních soudů („NS“), ktorá odznela na konferencii českého Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže dňa 17. 5. 2017 na tradičnej konferencii o veřejné podpoře

http://www.uohs.cz/download/Konference_a_seminare/Konference-VP_kveten-2017/Kadlec-Petr.pptx

venujúcej sa rozhodovaniu českých súdov v prípadoch, ktorých súčasťou bola nejakým spôsobom aj štátna pomoc (spomínajú sa aj prípady, ktoré autor článku uvádzal v EStAL 3/2017 o slovenskej štátnej pomoci ako terra ignota slovenskej judikatúry).

Zaujímavé je v prednáške (a v už spomínanom, článku v EStAL 3/2017) uvedené rozhodnutie NS ČR 23 Cdo 2493/2014 zo dňa 28.7.2016, dostupné na http://kraken.slv.cz/23Cdo2493/2014

Nejvyšší soud přímo aplikuje čl. 107 a 108 SFEU a konstatuje: „Posouzení slučitelnosti veřejné podpory s vnitřním trhem není v pravomoci soudů, nýbrž Komise. Soud má v občanském soudním řízení pravomoc rozhodovat o následcích porušení povinnosti oznámit státní podporu Evropské komisi. V okamžiku, kdy soudy dospěly k závěru, že jednání žalované je veřejnou podporou dle čl. 107 SFEU, měly zkoumat, zda tato podpora byla oznámena. Vzhledem k tomu, že však Komise ve svém rozhodnutí dospěla k závěru, že předmětné opatření lze v rozsahu, v jakém představuje státní podporu, prohlásit na základě čl. 107 odst. 3 písm. c) SFEU za slučitelné s vnitřním trhem, lze dovodit, že porušení ustanovení článku 108 odst. 3 SFEU nemělo v daném případě soutěžní dopad.“

Nejvyšší soud potvrdil rozhodnutí odvolacího soudu a dovolání zamítl.

Vychádzam teda z odôvodnenia ako je uvedené v danom rozsudku. K rozsudku si preto dovolím určité výhrady v rámci úvahy o vymáhaní unlawful aid v našich/nám právne blízkych podmienkach:

AD1 nenotifikácia opatrenia pomoci EK a teda porušenie čl. 108 ods. 3 ZFEÚ (presnejšie skôr využívanie takýmto spôsobom - t. j. ilegálne poskytnutej pomoci) nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže samo o sebe?

ako píšet autor článku v EStAL 3/2017, s. 460, paradoxne len 2 odstavce za spomenutím českého rozsudku: „Unlawful State aid could be treated as
an act violating “the good morals of competition” and thus constituting unfair competition.“)


AD 2 NS ČR tvrdí, že porušenie čl. 108 ods.3 ZFEÚ nemá „súťažný dopad“, s čím sa podľa môjho skromného názoru nedá stotožniť.

Takéto hodnotenie podrýva podľa mňa samotnú podstatu čl. 108 ods. 3, a čiastočne spochybňuje nutnosť notifikovať pomoc, lebo stačí čakať na rozhodnutie o zlučiteľnosti s predpokladom, že zlučiteľná pomoc nemusí mať súťažný dopad napriek protiprávnemu (predčasnému) poskytnutiu.

Pre úplnosť dodávam, že v rozhodnutí EK k predmetnému opatreniu štátnej pomoci sa v ods. 95 píše:
„Komise lituje toho, že Česká republika se poskytnutím předmětné podpory dopustila porušení čl. 108 odst. 3 SFEU.“

Čo je zjavné konštatovanie unlawful aid (protiprávne poskytnutá pomoc), ktoré samozrejme ani NS ČR nespochybňuje.

Tvrdenie českého NS tak akoby hovorilo, že porušenie standstill nemusí mať dopad na hospodársku činnosť, čo podľa mňa je v rozpore s judikatúrou európskych súdov, napr. C-368/04 Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH [2006] ECR I-9957, C-199/06 CELF, C-284/12 Deutsche Lufthansa, C-39/94 SFEI and Others v La Poste and Others, etc.

V Oznámenie Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi 2009/C 85/01

Ods. 37

Hospodársky prospech z neoprávnenej pomoci nie je obmedzený na jej nominálnu hodnotu. Príjemca okrem toho získava finančný prospech vyplývajúci s predčasného vykonania pomoci. To je spôsobené skutočnosťou, že ak by bola pomoc notifikovaná Komisii, platba by sa uskutočnila (ak vôbec) neskôr. To by nútilo príjemcu, aby si príslušné prostriedky požičal na kapitálových trhoch, čo by zahŕňalo úroky vo výške trhových sadzieb...

Ods. 39

Vo svojom rozsudku „CELF“ Súdny dvor objasnil, že potreba prikázať vyrovnanie finančného zvýhodnenia vyplývajúceho z predčasného vykonania pomoci (ďalej len „úrok za obdobie nezákonnosti“) je súčasťou povinnosti vnútroštátnych súdov podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Je to preto, že predčasné vykonanie neoprávnenej pomoci prinajmenšom spôsobí, že účastníci hospodárskej súťaže budú podľa okolností znášať následky pomoci z hľadiska hospodárskej súťaže skôr, ako by museli. A preto príjemca získal nenáležité zvýhodnenie ...


Ods. 40, písm. b):

b) Vnútroštátny súd však musí nariadiť vrátenie úroku za obdobie nezákonnosti (t. j. do rozhodnutia o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom) aj vtedy, ak výnimočne neexistuje žiadna povinnosť nariadiť vrátenie pomoci v plnej výške. Ako bolo potvrdené v rozsudku „CELF“, povinnosť vnútroštátneho súdu nariadiť vrátenie úroku za obdobie nezákonnosti preto ostáva v platnosti aj po pozitívnom rozhodnutí Komisie. To môže mať zásadný význam pre potenciálnych navrhovateľov, keďže to ponúka úspešný opravný prostriedok tiež v prípadoch, ak Komisia už pomoc prehlásila za zlúčiteľnú so spoločným trhom.“

Je to síce "soft law", ale v zásade dobre zhŕňa judikatúru (aj vyššie uvedenú).


V súlade s uvedeným si dovoľujem pochybovať o tom, že nenotifikovanie zľučiteľnej pomoci nemalo súťažné dopady (zvlášť keď tam bola podaná sťažnosť od priameho súťažiteľa a ak opatrenie bolo v časti priamo EK posúdené ako štátna pomoc – čo je ex definitione spojené s vplyvom na trh, presnejšie na hospodársku súťaž), rovnako ako si myslím, že vnútroštátne súdy sú povinné vymáhať minimálne úroky z neoprávnene poskytnutej pomoci. S vylúčným uspokojením sa so zlučiteľnosťou pomoci (ktorú súd nevyše neposudzuje) sú potom spojené tiež ďalšie riziká (pozri CALVO, M. P.: The Validity of National Measures When Implementing Illegal Aid before National Judges: The Xunta De Galicia Judgment, EStAL 3/2017, s.438), zvlášť potom v prípade ak rozhodnutie o zlučiteľnosti neskôr zruší príslušný súd.

A ešte na margo; rozsudok NS ČR možno čítať aj extenzívnym spôsobom, a síce že unlawful aid v podmienkach ČR nemožno po rozhodnutí EK o zlučiteľnosti pomoci úspešne vymáhať (pripúšťam, že to je príliš extenzívny výklad rozsudku v konkrétnej veci, ale je to úvaha, ktorá ma napadá v súvislosti s tým ako sa súd vysporiadal s danou vecou kde nevyvodil žiadne dôsledky z porušenia čl. 108 ods. 3).

  Juraj Gyarfas, 07. 02. 2018 v 18:34 - Ad Peter Frišo

Ďakujem veľmi pekne za reakciu. Samozrejme súhlasím, že všetky úvahy o porušení čl. 108 ods. 3 ZFEÚ sa týkajú len štátnej pomoci, ktorá nie je vyňatá z povinnosti notifikácie.

Ďakujem za materiál z prednášky. Osobitne rozhodnutie o predbežnom opatrení (NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 1016/2013) môže byť v praxi veľmi relevantné.

Súhlasím, že napriek neskoršiemu konštatovaniu zlučiteľnosti by príjemca mal byť prinajmenšom povinný vrátiť úroky za obdobie nezákonnosti (v tomto duchu napr. aj BGH, I ZR 91/15, bod 54). Musím sa však pozrieť, či v danom prípade predmetom žaloby nebolo vrátenie pomoci ako takej a z toho dôvodu jej súdy po rozhodnutí o zlučiteľnosti zo strany Komisie už nechceli vyhovieť.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím