lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Paula Demianova (1)
Ivan Michalov (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Janík (1)
Miriam Potočná (1)
Robert Šorl (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Košalko (1)
Ondrej Jurišta (1)
I. Stiglitz (1)
Vladimir Trojak (1)
Dušan Rostáš (1)
Radoslav Pálka (1)
Ladislav Pollák (1)
Ivan Kormaník (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Juraj Lukáč (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Vrablica (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Steiner (1)
Martin Hudec (1)
Marek Maslák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Marcin (1)
Ondrej Halama (1)
Emil Vaňko (1)
Igor Krist (1)
Tomáš Ľalík (1)
lukasmozola (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Šrámek (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Kubina (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Palková (1)
Petr Kavan (1)
Peter K (1)
Dušan Marják (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
Viliam Vaňko (1)
Gabriel Volšík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Galgoczy (1)
David Halenák (1)
Tibor Menyhért (1)
peter straka (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Demo (1)
Róbert Černák (1)
David Horváth (1)
Katarína Dudíková (1)
lukas.kvokacka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ján Pirč (1)
Martin Svoboda (1)
Natalia Janikova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bystrik Bugan (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Verejné obstarávanie a náhrada škody

Juraj Gyarfas, 05. 04. 2018 v 20:32

O náhrade škody v kontexte verejného obstarávania som už dávno chcel niečo vedieť. V rámci tejto témy je kopec zaujímavých otázok - od špecificky slovenských problémov (napr. či ide o občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu zodpovednosť), cez zaujímavé európskoprávne otázky (napr. diskusia o tom, či náhrada škody za porušenie práva štátnej pomoci zo strany štátu je sama štátnou pomocou) až po koncepčné otázky presahujúce do celého súkromného práva (napr. ako kvantifikovať kompenzáciu za stratu šance zúčastniť sa výberového konania, ktorého výsledok by však bol neistý).

Určite nechcem vyvolávať dojem, že odpovede na všetky uvedené otázky budú v tomto blogu. Ale rád by som upozornil na veľmi zaujímavé rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ, ktoré niektoré z týchto otázok podrobne a presvedčivo analyzuje (T-292/15). A zároveň by som aj chcel vytvoriť priestor na ďalšie príspevky a postrehy k tejto téme.

Skutkové pozadie

Žalobca - grécka spoločnosť Vakakis kai Synergates - sa zúčastnil verejného obstarávania v súvislosti so službami Delegácie EÚ v Albánsku. Počas tendra sa ukázalo, že iný účastník - spoločnosť A - realizovala predchádzajúci projekt a že znalec spoločnosti A bol spoluautorom wordovského dokumentu so súťažnými podmienkami (zrejme išlo o nešikovnú prácu s metadátami, s ktorou máme zábavné skúsenosti aj na Slovensku :-)). O týchto skutočnostiach žalobca informoval Delegáciu EÚ. Verejné obstarávanie napriek tomu vyhralo konzorcium, ktorého členom bola aj spoločnosť A.

Žalobca sa najprv obrátil na Európskeho ombudsmana, ktorý konštatoval, že Komisia sa dopustila porušenia dobrej správy (alebo ako by sa dalo lepšie preložiť krásne anglické slovo "maladministration"). Na základe toho žalobca podľa čl. 340 ZFEÚ zažaloval Komisiu o náhradu škody.

Zrušenie pôvodného rozhodnutia a prípustnosť žaloby o náhradu škody

Komisia v konaní namietala, že žaloba je neprípustná, pretože rozhodnutie, ktorým bola zákazka pridelená spoločnosti A, nebolo nikdy zrušené (bod 26). Tento argument slovenskému právnikovi silno rezonuje, pretože zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá zrušenie rozhodnutia ako conditio sine qua non nároku na náhradu škody.

Všeobecný súd síce priznal, že žalobou o náhradu škody nemožno obchádzať žalobu o zrušenie správneho rozhodnutia (bod 31). Zároveň však dospel k záveru, že cieľ žaloby o náhradu škody nie je identický ako žaloby o zrušenie rozhodnutia. Tento argument Komisie preto zamietol (bod 39).

Porušenie právnej povinnosti

Žalobca ako právny základ nároku na náhradu škody uvádzal dve údajné porušenia zo strany Komisie. Po prvé, nedostatočný dohľad v tendri a po druhé, prieťahy pri oznamovaní výsledku tendra. Tejto otázke sa venuje veľká časť odôvodnenia (body 61-159) a tak nebudem zdržovať a hneď na úvod poviem, že Všeobecný súd ohľadom prvého údajného porušenia žalobcovi vyhovel a druhému porušeniu sa z dôvodu procesnej ekonómie už podrobne nevenoval (bod 159).

Ohľadom prvého porušenia je však potrebné upozorniť na niekoľko aspektov. Za najzaujímavejšie považujem, že Všeobecný súd konanie Komisie analyzoval vo svetle zásady dobrej správy ("principle of sound administration") a čl. 41 Charty. A výslovne konštatoval, že tieto pravidlá priznávajú priamo práva jednotlivcom (bod 85). Tento argument je mimoriadne zaujímavý, pretože čl. 41 Charty sa v rámci aplikácie Charty (ktorá je napriek jej čl. 51 vykladaná veľmi široko, keďže právo EÚ možno nájsť takmer všade) aplikuje aj na slovenské orgány. Možno teda uvažovať nad tým, že súkromná osoba by sa voči slovenským orgánom domáhala priamo práva na dobrú správu a čl. 41 Charty.

Druhým zaujímavým momentom je aj výklad konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní. Ak má účastník tendra možnosť ovplyvniť jeho podmienky, hoci to ani len nezamýšľa, môže ísť o narušenie rovnosti podmienok (body 97 a 98). Obstarávateľ bol povinný tieto podozrenia riadne prešetriť (bod 128).

Trochu mimo hlavnej témy, ale veľmi zaujímavé sú aj úvahy Všeobecného súdu o dôkaznej hodnote listín v závislosti od ich pôvodu, okolností ich vyhotovenia, ich adresátov a ich obsahu (bod 136). Síce platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, ale tento odsek by niekedy mohol byť užitočný na argumentáciu pri snahe presvedčiť sudcu o uprednostnení výpovednej sily niektorých dôkazov.

Všeobecný súd nakoniec konštatoval, že nevykonaním dôkladného preverenia vyhlásení spoločnosti A a jej znalca a nevykonaním ex offo prešetrenia Delegácia EÚ porušila povinnosť odbornej starostlivosti a teda išlo o dostatočne závažné porušenie zásady dobrej správy a čl. 41 Charty (bod 148). Zaujímavé je, že Všeobecný súd nemal za preukázaný konflikt záujmov (bod 155). Porušenie povinností však postačovalo na vyhovenie nároku.

Kvantifikácia škody

Všeobecný súd sa ďalej zaoberal otázkou škody. A práve v tomto smere je rozhodnutie mimoriadne zaujímavé aj pre iné oblasti.

Všeobecný súd jednoznačne zamietol nárok na ušlý zisk, ktorý žalobca utrpel tým, že nebol víťazom tendra. Táto škoda je totiž podľa Všeobecného súdu neistá a hypotetická (bod 166). Uvedený záver zrejme platí vo väčšine prípadov "straty šance".

Všeobecný súd takisto zamietol nárok na náhradu nákladov spojených s uplatňovaním práv žalobcu pred Európskym ombudsmanom, pretože v danom postupe nie je povinné právne zastúpenie (bod 173). Tento záver vo svetle práva na právnu pomoc (aj v konaniach bez povinného zastúpenia) nevnímam veľmi presvedčivo.

Z hľadiska iných konaní je však najzaujímavejší tretí základ údajnej škody - strata možnosti zúčastniť sa tendra a náklady súvisiace s účasťou v tendri. Komisia sa v konaní snažila argumentovať, že tento nárok je rovnaký ako nárok na ušlý zisk. Argument Komisie však Všeobecný súd zamietol (bod 187). Stratu možnosti ("loss of opportunity") je potrebné - na rozdiel od ušlého zisku - považovať za skutočnú a istú, pretože je preukázané, že žalobca definitívne stratil možnosť vyhrať tender a že táto možnosť bola skutočná a nie len hypotetická (bod 191).

Keďže Všeobecný súd rozhodoval medzitýmnym rozsudkom len o právnom základe nároku, nebol nárok presne kvantifikovaný. Napriek tomu v odôvodnení možno nájsť niekoľko užitočných usmernení. Po prvé - čo zrejme nie je sporné - náhrada škody musí zodpovedať podielu žalobcu v konzorciu, ktoré bolo účastníkom tendra (bod 215). Po druhé, pokiaľ ide o náhradu za stratu možnosti, je potrebné brať do úvahy pravdepodobnosť, že žalobca by bol víťazom tendra. V danej veci sa žalobca umiestnil na druhom mieste, takže v prípade vylúčenia spoločnosti A mal zrejme dobré šance (bod 218). V iných prípadoch táto otázka môže byť problematickejšia. Po tretie, je potrebné vychádzať z čistého zisku, ktorý by žalobca v prípade realizácie zákazky dosiahol (bod 219).

Všeobecný súd sa tiež zaoberal otázkou náhrady nákladov vynaložených na účasť v tendri. Tieto náklady vo všeobecnosti nie sú kompenzovateľné (bod 195), to však neplatí v prípade, ak boli šance účastníka v tendri zmarené v dôsledku porušenia práva EÚ (bod 196).

Záver

Domáhanie sa náhrady škody spôsobenej porušením pravidiel verejného obstarávania nie je, samozrejme, žiadne nóvum. Tento nárok vyplýva zo šiesteho bodu odôvodnenia smernice 89/665/EHS a desiateho bodu odôvodnenia smernice 92/13/ES ako aj z čl. 2 ods. 1 písm. c) smernice 89/665/EHS a čl. 2 ods. 1 písm. d) smernice 92/13/ES. Domáhanie sa týchto nárokov v slovenskom kontexte je však na dlhé lakte. Jeden takýto prípad skončil dlhou diskusiou o tom, či sa na nároky z porušenia ZVO aplikuje občianskoprávny alebo obchodnoprávny režim zodpovednosti (NS SR, sp. zn. 3 MCdo/40/2012; ÚS SR, II. ÚS 637/2015). Hoci porušenie už bolo konštatované, nárok bol nakoniec v občianskoprávnom režime zamietnutý ako premlčaný (podľa Obchodného zákonníka ešte premlčaný nebol, ale podľa súdov sa aplikovala úprava premlčania v Občianskom zákonníku; skutočnosť, že v slovenskom práve stále v mnohých prípadoch nemožno určiť, ktorým režimom sa určitý nárok spravuje, je ďalším príkladom zlyhávania dvojkoľajnej úpravy záväzkového práva). Ďalší prípad taktiež skončil neúspešne, pretože zrušenie verejného obstarávania bolo podľa súdov vo svetle podstatnej zmeny okolností oprávnené (ÚS SR, II. ÚS 507/2017). V odbornej literatúre sa týmto nárokom venoval Kristián ( Csach, K.: Súkromnoprávne následky porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Justičná revue 4/2008, s. 563 – 572 ).

Napriek tomu mi rozhodnutie zhrnuté vyššie pripadá zaujímavé. Po prvé, ukazuje, že minimálne na európskej úrovni takéto nároky môžu byť úspešné. Po druhé, z hľadiska kvantifikácie okrem negatívneho interesu (najmä zbytočne vynaložené náklady na účasť v tendri - pozri aj ÚS SR, II. ÚS 507/2017 a citovaný Kristiánov článok) výslovne spomína aj nárok na stratu možnosti. Po tretie, keďže nárok bol založený nie len na porušení konkrétnych technických noriem verejného obstarávania, ale aj všeobecnej zásady dobrej správy a čl. 41 Charty, možno si rovnaký základ predstaviť aj v slovenskom kontexte.


Názory k článku Verejné obstarávanie a náhrada škody:


  Milan Hlušák, 06. 04. 2018 v 15:56 - Výčíslenie škody

Otázka je, akoby sa mala loss of chance v tomto prípade vyčísliť. Mohol by súd dospieť k záveru, že nebyť protiprávneho konania, žalobkyňa by súťaž na 100% vyhrala? T. j. že má vlastne právo na 100% ušlého zisku, teda na náhradu zakého typu škody, ktorý by inak nebolo možné priznať?

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím