lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Robert Goral (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Maroš Hačko (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
peter straka (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Volšík (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Kubina (1)
Ivan Michalov (1)
Radoslav Pálka (1)
lukasmozola (1)
Katarína Dudíková (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Rostáš (1)
Petr Kavan (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Estočák (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Košalko (1)
Martin Hudec (1)
Paula Demianova (1)
Robert Vrablica (1)
Bystrik Bugan (1)
Michal Ďubek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomáš Demo (1)
lukas.kvokacka (1)
Bohumil Havel (1)
Lucia Palková (1)
Tomas Kovac (1)
Igor Krist (1)
Petr Steiner (1)
Peter K (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ivan Kormaník (1)
Pavol Mlej (1)
Vladimir Trojak (1)
Ján Pirč (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Marják (1)
Peter Marcin (1)
Róbert Černák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Bukvisova (1)
David Horváth (1)
Vladislav Pečík (1)
Ondrej Halama (1)
Miriam Potočná (1)
Natalia Janikova (1)
Gabriel Závodský (1)
Marek Maslák (1)
Roman Prochazka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Svoboda (1)
Viliam Vaňko (1)
Emil Vaňko (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Kohútová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Neprípustnosť dovolania britvou "ratione valoris" a úvahy de lege ferenda?

Jaroslav Čollák, 16. 07. 2018 v 16:13

Pozdravujem ctenú lexforácku ekipu, síce v letnom móde, ale predsa – niektoré otázky nenechajú myseľ uvažujúceho človeka homo sapiens sapiens judr. chladným - ani v tomto teplom období.

O tom, že na Slovensku čakáme na súdne „upravenie a isté ohraničenie“ všeobecnej a formalistickoprávnej aplikácie ustanovenia § 415 OZ – a teda občianskoprávnej zodpovednosti na skutkové situácie v športe - sa toho napísalo už relatívne dosť, to vrátane tohto fóra (http://www.lexforum.sk/541) - toho času predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcim legislatívnym procesom prípravy a neskoršieho prijímania „nového“ zákona o športe (ktorý je ako z.č. 440/2015 Z.z. účinný od 1.1.2016). Do NZOŠ sa osobitná úprava občianskoprávnej zodpovednosti v športe nedostala, nepodarilo sa ani priamo novelizovať OZ, a preto bezbrehá a absurdná aplikácia ustanovenia § 415 OZ na vzťahy v športe (zodpovednosť za škodu) čaká – verím že – na svoju labutiu pieseň bohužiaľ dodnes, nádejne hľadiac na súdy ako orgány, ktoré vnesú do tejto oblasti aspoň kúsok svetla.

O tom, že v podmienkach Českej republiky tento problém „strohej neaplikovateľnosti ustanovenia § 415 OZ“ (časy pred NOZ) na šport už dávno pochopili (ako obvykle prvenstvo smeruje na severozápad a nie našej rodnej hrude....) a aj tak prostredníctvom NSČR urobili (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 493/2015) pričom tento judikát prešiel aj akýmsi „testom ústavnosti“ (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III ÚS 2357/2015) sme upozorňovali už v roku 2016 na pôde konferencie Šport a právo v rámci tematicky iného vystúpenia (Jaroslav Čollák, Riešenie sporov v športe a limity združovacieho práva – dostupné online https://www.youtube.com/watch?v=0eRpzxroj74).

Skutočné strohá, no o to významnejšia myšlienka predmetného judikátu NSČR vytrhnutá samozrejme z komplexnosti dôvodiacej argumentácie: „k tomu, aby porušení pravidel sportovní hry vedoucí ke škodě na zdraví mohlo být považováno za porušení prevenční povinnosti ve smyslu § 415 obč. zák. 1964, musí mít určitou vyšší intenzitu, tedy musí podstatným způsobem vybočovat z běžného způsobu hry“.

Obšírnejšie o tom už písal aj Michal Králik na stránkach Bulletine SAK (najnovšie v čísle 6/2018, dostupné na www.sak.sk) a dávnejšie – podrobnou analýzou rozhodnutia NSČR (číslo 7-8/2016, rovnako dostupné na www.sak.sk), a samozrejme ucelene svojou výnimočnou a jedinečnou publikáciou Civilná a trestnoprávna zodpovednosť športovcov za športové úrazy (https://www.knihyleges.cz/civilni-a-trestni-odpovednost-sportovcu-za-sportovni-urazy). V súkromných rozhovoroch s Michalom sme sa obaja náramne potešili z vyššie uvedeného rozhodnutia NSČR, a vzhľadom na to, že som mal možnosť z prvej línie sledovať vývoj prístupu slovenských súdov v rovnakej kauze - s Michalom sme s nádejou očakávali veľké veci aj na Slovensku s vierou, že NSSR nadviaže na právne názory NSČR a vec bude (na niekoľko rokov .....) vyriešená. Idealisti.....

QUO VADIS SLOVENSKO?

Rovnaký spor vygenerovala naša vlasť, a tento sa skončil na Najvyššom súde Slovenskej republiky, podaním dovolania zo strany škodcu (NSSR, sp. zn. 3 Cdo 171/2016 zo dňa 28. júna 2018), to po tom, čo Okresný súd Bánovce nad Bebravou (sp. zn. 6C/140/2014) a neskôr odvolací – Krajský súd Trenčín (sp. zn. 5 Co/526/2016) vo svojich rozhodnutiach stroho a miestami až absurdne aplikovali ustanovenia § 415 OZ na vzťahy v športe, bez zohľadnenia jeho špecifík a ostatných relevantných vecí (o tom snáď detailnejšie v dohľadnom čase aj na stránkach lexforum.sk). Po takmer dvojročnom čakaní na svetlo na konci tunela (dovolanie podané 27. júla 2016) sme sa (ne)dočkali.

NSSR rozhodol – a výrokom uznesenia pod hore uvedenou spisovou značkou dovolanie odmietol bez meritórneho a vecného posúdenia. Z pohľadu dlhodobého vnímania tejto kauzy ako takej a jej "právneho základu" bolo podanie dovolania nevyhnutné (vo vzťahu k ďalšiemu možnému postupu na ÚSSR som samozrejme skeptický vo vzťahu k skutočnosti, že ÚSSR tento typ sporu a podanú sťažnosť ani neprijme na konanie). Ale predsa - poďme sa však bližšie pozrieť na dôvody odmietnutia dovolania.

Uveďme, že v prejednávanom spore išlo na prvom stupni o žalobu o náhradu škody vo výške cca 9500,- EUR, z ktorých sa – a to je podstatné – (i) dokazovaním ale predovšetkým v zmysle odôvodnenia (ii) úvahou súdu stal výrok o peňažnom plnení vo výške 3044,- EUR (vo zvyšnej časti žalobu okresný súd zamietol), čo neskôr odvolací súd potvrdil.

Žalovaný – v zmysle odvolacieho výroku povinný zaplatiť cca. 3000 EUR (3044,- EUR) sa obrátil na Najvyšší súd SR ako na dovolací súd. Uveďme, že prípustnosť dovolania bola formulovaná prioritne v súlade s ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) a teda že – právna otázka riešená v tomto konaní ešte nebola dovolacím súdom riešená. Dovolateľ v podanom dovolaní spochybňoval najmä právnu stránku (právny základ) ergo - základ nároku a nesúhlasil s právnym posúdením celej veci. S dávkou poctivej vedomosti o danej téme – je to skutočne tak, NSSR o aplikácii ustanovenia § 415 OZ na vzťahy v športe doposiaľ nerozhodoval. Ďalším bodom prípustnosti bolo ustanovenie § 420 ods. 1 písm. f) a teda že - "súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces".

Kameň úrazu však v tomto prípade spočíva inde – a to v neprípustnosti dovolania „britvou“ ratione valoris, teda v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) negujúc prípustnosť založenú v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP - dovolanie nie je prípustné, ak hodnota napádaného výroku o peňažnom nároku nie je vyššia ako 10 násobok minimálnej mzdy. V časoch OSP bol „majetkovým cenzom“ 3x násobok minimálnej mzdy v občianskoprávnych veciach a v obchodnoprávnych veciach 10x násobok. Dnes je pravidlo ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) zjednotené na 10x násobok bez rozlíšenia "obchodu a občana" a je istým spôsobom prelomené v spotrebiteľských sporoch (2x násobok minimálnej mzdy) - písm. b).

Na základe tohto argumentu NSSR celú vec odmietol, nakoľko 3044 EUR judikovaných právoplatne odvolacím súdom je menej ako 10 násobok minimálnej mzdy v roku podania žaloby (2014) – 3520 EUR, to nezohľadňujúc pôvodne žalovanú sumu cca 9500,- EUR. Ratio odmietacej argumentácie NSSR - výpočty a kalkulačka.... okrem uvedeného NSSR uviedol: "Z obsahu dovolania žalovaného je zrejmé, že žalovaný prípustnosť jeho dovolania vyvodzuje nielen z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale aj z § 420 písm. f) CSP, preto sa dovolací súd zaoberal prípustnosťou dovolania podľa tohto ustanovenia."

V tom smere sa zaujímavým javia nasledujúce postoje Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

"Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP, ako aj § 421 CSP a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) CSP a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."

"Dovolací súd sa zaoberá najprv dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 CSP a ak zistí, že je daný, dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP sa už nezaoberá. Existencia dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP zakladá totiž nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania."

ON THE ROAD

Z uvedeného vývoja mi vyvstáva niekoľko otázok, a ich šírka či rozsah pravdepodobne bude pribúdať. Je nám zrejmé, že s týmto konaním na NSSR sa už neudeje nič „do učebníc“ zapísaniahodné, avšak pachuť po istej dávke právneho a hmotnoprávneho sklamania ostáva.

Najvyšší súd iba skonštatoval nedôvodnosť namietania vady v zmysle § 420 písm. f) CSP avšak žiadnym spôsobom neuviedol, na základe čoho konajúce súdy postupovali správne a na základe akých argumentov považuje dovolací súd názor prvoinštančného a odvolacieho súdu za vecne správne. S argumentáciou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sa vysporiadal "britvou" ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) CSP.

Jediným (a asi najvážnejším argumentom NSSR) bolo cit. "Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa."

V zmysle použitej "britvy" - skutočne sa na NSSR v rámci dovolacích konaní pri občianskoprávnej zodpovednosti (v športe) dostane len spor, ktorý zaviaže škodcu na povinnosť plniť poškodenému vyššiu ako je minimálna mzda v príslušnom roku? Ak áno, je to proporcionálne a správne?

Poďme ale späť k niektorým myšlienkam - uveďme najpodstatnejšie z nich, pričom východiskom je, že dovolateľ napáda právny základ (nie výšku) judikovaného nároku:

  1. Je správne, aby zásada ratione valoris vylučovala z dovolacieho konania aj nároky zo (zodpovednosti zo) škôd na zdraví?
  2. Je správne, aby zásada ratione valoris vylučovala z dovolacieho konania nároky, ktorých výška závisela od úvahy súdu?
  3. Je správne, aby zásada ratione valoris vylučovala z dovolacieho konania nároky, ktorých výška závisela – uvažujme a povedzme – od znaleckého dokazovania?
  4. Je bez vzájomného – vnútorného zákonného – súvisu neprípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) CSP (ratione valoris) a prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) a teda že – právna otázka nebola v judikatúre dovolacieho súdu doposiaľ riešená?
  5. Je bez vzájomného súvisu to, že dovolateľ napáda právny základ judikovaného nároku, hoci je nižší ako ratione valoris?

Súhrnne - z procesného hľadiska nemôžeme mať voči uvedenému rozhodnutiu výhrady na základe aplikácie ustanovení o neprípustnosti dovolania, ktoré negujú prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Ale - je tento prístup predovšetkým pri škodách na zdraví skutočne správny? Na položené otázky nemám(e) finálne vykryštalizovaný názor. Teraz skutočne nejde o "športovú úvahu" - verím, že vzťahy v športe sa usporiadajú aj napriek opísanej situácii. Pri konštatácii o istej predvídateľnosti vývoja na ÚSSR (kde z hľadiska procesnej ekonómie klientovi neodporučí právny zástupca sa vôbec obracať) tento spor definitívne skončil (isté teoretickoprávne spochybnenie "dovolacej britvy ratione valoris" ktorá je vlastná len konaniu pred NSSR ako dovolacím súdom a ktorá by za istých podmienok nemusela platiť v konaní pred USSR si predstaviť viem, no už teraz v tom vidím bohužiaľ - viac neúspechu, ako úspechu).

Nebolo by ale z pohľadu istej dávky vnímania "práva na súdnu ochranu" a "prístup k súdu" bez nutných ústavnoprávnych odkazov proporcionálnym a rozumným riešením isté "zjemnenie" zásady ratione valoris nielen v prospech obvykle "negramotného spotrebiteľa" vo forme doplnenia ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) o formulku "okrem nárokov uplatňovaných v zmysle osobitného predpisu" (s odkazom na nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu na zdraví?). Nemal by mať adresát právnej normy možnosť obrátiť sa na NSSR v uvádzaných príapdoch škôd na zdraví (bez ohľadu na pozíciu škodca or poškodený) - prípadne aj ďalších významných - napr. osobnostných práv - v dovolacom konaní aj pri nedodržaní minimálnej výšky zásady "ratione valoris" tak, ako je dnes nastavená? Ak si spotrebiteľská ochrana vydobila pozíciu zjemnenia zásady ratione valoris o 80%, neexistujú porovnateľné vzťahy a z nich vyplývajúce nároky, ktoré by si obdobné zjemnenie zaslúžili rovnako, ak nie viac?

S istou dávkou právneho sarkazmu – leto je dlhé.. V neposlednom rade, budem rád, ak príspevok podnieti ctené lexforácke mozgové kapacity k akýmkoľvek úvahám na predostretú tému. Zatiaľ, letu zdar – priatelia.


Názory k článku Neprípustnosť dovolania britvou "ratione valoris" a úvahy de lege ferenda? :


  Martin Friedrich, 17. 07. 2018 v 11:05 - Aj náhrada nemajetkovej ujmy podlieha cenzu

Myslím, že je vhodné poukázať aj na uznesenie NS SR R 20/2018 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2018 v zmysle ktorého "Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch má povahu peňažného plnenia, a preto sa na ňu vzťahuje tzv. majetkový cenzus vyjadrený obmedzením prípustnosti dovolania podľa § 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku."

  Milan Hlušák, 17. 07. 2018 v 16:33 - Pár myšlienok k zjednocovaniu súdnej praxe

Predpokladám, že zmyslom "majetkového cenzu" je odbremenenie najvyššieho súdu. V kontexte dovolania podľa § 421 CSP sa to však bije s často opakovaným postulátom, že hlavnou úlohou najvyššieho súdu je zjednocovať súdnu prax. V tomto smere táto úloha pokryvkáva, pretože mnohé právne problémy sa objavia práve pri týchto "bagateľných sporoch".

A keď k tomu pridáme, že vyhľadávanie v rozhodnutiach najvyššieho súdu je absolútne nevyhovujúce (žiadny fulltext, žiadna indexácia, resp. indexácia typu "o zaplatenie peňažnej sumy") a že za dva roky účinnosti CSP — ktorý mal najvyššiemu súdu výrazne napomôcť pri plnení uvedenej funkcie — bolo v zbierke zverejnených len 47 civilných rozhodnutí, nezdá sa mi, že by došlo k nejakému zásadnému posunu v zjednocovaní súdnej praxe...

  Jaroslav Čollák, 31. 07. 2018 v 19:49 - obmedzenie prístupu k NSČR v správnom súdnictve

uberá sa tento vývoj správnou cestou?

"Pokud by byla novela schválena, Nejvyšší správní soud by se věcně zabýval podle zdůvodnění jen kasačními stížnostmi, které jsou důležité nejen pro samu posuzovanou záležitost, ale i pro sjednocování judikatury správních soudů. Vyrovnala by se také procesní pozice navrhovatelů před Nejvyšším soudem a Nejvyšším správním soudem, který by ale také měl nově povinnost odmítnutí kasační stížnosti odůvodnit."

http://www.ceska-justice.cz/2018/07/omezeni-kasacnich-stiznosti-podle-legislativcu-muze-mit-nezadouci-dusledky/

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím