lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (35)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Michal Krajčírovič (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Andrej Kostroš (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Marek Maslák (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Marián Porvažník (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Ondrej Halama (2)
Juraj Schmidt (2)
Vladislav Pečík (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Košalko (1)
Martin Estočák (1)
David Halenák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Miriam Potočná (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Poloha (1)
Lucia Palková (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Marják (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Korman (1)
Paula Demianova (1)
Richard Macko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
lukas.kvokacka (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Janík (1)
Petr Steiner (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
I. Stiglitz (1)
Nora Šajbidor (1)
Vincent Lechman (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
Peter K (1)
Martin Svoboda (1)
Peter Marcin (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Kovac (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Klincová (1)
Jakub Mandelík (1)
Zuzana Adamova (1)
Katarína Dudíková (1)
peter straka (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Michalov (1)
Vladimir Trojak (1)
Bystrik Bugan (1)
Pavel Lacko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Galgoczy (1)
Lucia Berdisová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Kormaník (1)
Emil Vaňko (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Gera (1)
Jana Mitterpachova (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
jaroslav čollák (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Kavan (1)
Michal Ďubek (1)
David Horváth (1)
Robert Šorl (1)
Radoslav Pálka (1)
Ján Pirč (1)
lukasmozola (1)
Ivan Priadka (1)
Ladislav Pollák (1)
Dušan Rostáš (1)
Pavol Mlej (1)
Igor Krist (1)
Peter Kubina (1)
Viliam Vaňko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Šrámek (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov

Maroš Hačko, 12. 02. 2020 v 15:12

Zdravím,

k problematike IN-HOUSE ( § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) by som chcel dať pozornosti rozsudok Súdneho dvora z 5. 10. 2017 vo veci „UAB „LitSpecMet“ proti UAB Vilniaus lokomotyvų remonto depas“, C-567/15, ktorý podľa môjho názoru vyriešil veľmi častý jav pri režime IN-HOUSE, a to následne zadanie zákaziek bez súťaže vo forme „subdodávok“ pre rôzne spriaznené spoločnosti. A taktiež Návrhy Generálneho advokáta Manuela Campos Sánchez-Bordona prednesené 27. apríla 2017 k predmetnému rozsudku.

Výrok predmetného rozsudku:

„Článok 1 ods. 9 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, zmenenej nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou, sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tomto ohľade nemá význam skutočnosť, že hodnota interných operácií by mohla v budúcnosti predstavovať menej ako 90 % alebo nepodstatnú časť celkového obratu spoločnosti.“

Je pravdou, že uvedený výrok je trošku kostrbato formulovaný, ale podľa mňa z neho vyplýva, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou (t. j. de facto každá právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky v § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní), sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda ako verejný obstarávateľ):

A) pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a

B) pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami.

Z uvedené mi vyplýva, že každý subjekt, resp. právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 4 alebo ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní pre IN-HOUSE zadanie zákazky zrejme bude spĺňať aj podmienky A/ a B/ v zmysle predmetného rozsudku, lebo:

A) každé zadanie IN-HOUSE vo v svojej podstatne je odôvodnené úvahou, že orgán verejnej moci, resp. verejný obstarávateľ môže plniť jemu zverené úlohy vo verejnom záujme svojimi vlastnými prostriedkami, teda pri režime IN-HOUSE vždy ide činnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť (bod 67 návrhu generálneho advokáta)

B) v režime IN-HOUSE verejný obstarávateľ z funkčného hľadiska nezadáva zákazku inému odlišnému subjektu, ale v skutočnosti ju zadáva sám sebe, a to vzhľadom na jeho väzbu s týmto formálne odlišným subjektom. Teda nemožno hovoriť o zadaní zákazky, ale len o objednávke alebo úlohe, ktorú druhá „strana“ nemôže odmietnuť (bod 70 návrhu generálneho advokáta), a preto sa pri IN-HOUSE zadaní právnická osoba, ktorej bola takáto zákazka zadaná nikdy ani nemôže riadiť na základe ekonomických úvah

Je mi jasné, že návrh generálneho advokáta nie je záväzný, ale myslím si, že Súdny dvor sa vlastne stotožnil s jeho názorom, a to keďže právnickú osobu, ktorej bola zadaná zákazka v režime IN-HOUSE, a to zadanie bolo zákonné (teda v súlade s § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) je potrebné považovať za „inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda verejného obstarávateľa) už len z titulu, že jej bola zákonne zadaná zákazka v režime IN-HOUSE. Z uvedeného dôvodu v podmienkach SR, ak táto právnická osoba nevie zabezpečiť celé plnenie IN-HOUSE zákazky sama, tak pri výbere zmluvného partnera musí použiť postupy vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

Vykladáte si predmetný rozsudok Súdneho dvora rovnako, resp. obdobne ako ja? Ak áno, prečo. Ak nie, prečo? :)

Opačný výklad by podľa mňa, ako aj generálneho advokáta, viedol k obchádzaniu zákona, resp. smerníc a tiež by bol nekonzistentný, lebo by nezodpovedal konštatovanej vecnej totožnosti týchto dvoch subjektov (Verejný obstarávateľ a kontrolovaná právnická osoba) na účely ich oslobodenia od postupov verejného obstarávania v ich vzájomných vzťahoch. K obchádzaniu zákona, resp. smerníc takýto opačný výklad mohol viesť preto, lebo by umožňoval ľahko sa vyhnúť uplatneniu právnych predpisov Únie týkajúcich sa verejného obstarávania (bod 80 návrhu generálneho advokáta)

Rovnaký výklad ponúka aj komentár k zákonu o verejnom obstarávaní od Tkáča a Grigu, v ktorom sa uvádza, že momentom zadania zákazky vertikálnou spoluprácou sa z kontrolovaného subjektu stáva verejný obstarávateľ, avšak bez odkazu na nejakú konkrétnu judikatúru.


Názory k článku IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím