lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (35)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (25)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Michal Krajčírovič (4)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Andrej Kostroš (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Ondrej Halama (2)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Dušan Rostáš (1)
Jakub Mandelík (1)
Ivan Priadka (1)
peter straka (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Gera (1)
Katarína Dudíková (1)
jaroslav čollák (1)
Peter Marcin (1)
Juraj Lukáč (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Šrámek (1)
Michal Ďubek (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Kohútová (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Janík (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Halenák (1)
Tomas Kovac (1)
Róbert Černák (1)
Martin Poloha (1)
Bohumil Havel (1)
Vincent Lechman (1)
Igor Krist (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Klincová (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter K (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Korman (1)
Tibor Menyhért (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Košalko (1)
Emil Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Ondrej Jurišta (1)
I. Stiglitz (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Estočák (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Pavel Lacko (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Hudec (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
lukas.kvokacka (1)
Radoslav Pálka (1)
Roman Prochazka (1)
Vladislav Pečík (1)
David Horváth (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
Ladislav Pollák (1)
Petr Kavan (1)
Martin Galgoczy (1)
Pavol Mlej (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter Kubina (1)
Eduard Pekarovič (1)
Natalia Janikova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov

Maroš Hačko, 12. 02. 2020 v 15:12

Zdravím,

k problematike IN-HOUSE ( § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) by som chcel dať pozornosti rozsudok Súdneho dvora z 5. 10. 2017 vo veci „UAB „LitSpecMet“ proti UAB Vilniaus lokomotyvų remonto depas“, C-567/15, ktorý podľa môjho názoru vyriešil veľmi častý jav pri režime IN-HOUSE, a to následne zadanie zákaziek bez súťaže vo forme „subdodávok“ pre rôzne spriaznené spoločnosti. A taktiež Návrhy Generálneho advokáta Manuela Campos Sánchez-Bordona prednesené 27. apríla 2017 k predmetnému rozsudku.

Výrok predmetného rozsudku:

„Článok 1 ods. 9 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, zmenenej nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou, sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tomto ohľade nemá význam skutočnosť, že hodnota interných operácií by mohla v budúcnosti predstavovať menej ako 90 % alebo nepodstatnú časť celkového obratu spoločnosti.“

Je pravdou, že uvedený výrok je trošku kostrbato formulovaný, ale podľa mňa z neho vyplýva, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou (t. j. de facto každá právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky v § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní), sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda ako verejný obstarávateľ):

A) pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a

B) pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami.

Z uvedené mi vyplýva, že každý subjekt, resp. právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 4 alebo ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní pre IN-HOUSE zadanie zákazky zrejme bude spĺňať aj podmienky A/ a B/ v zmysle predmetného rozsudku, lebo:

A) každé zadanie IN-HOUSE vo v svojej podstatne je odôvodnené úvahou, že orgán verejnej moci, resp. verejný obstarávateľ môže plniť jemu zverené úlohy vo verejnom záujme svojimi vlastnými prostriedkami, teda pri režime IN-HOUSE vždy ide činnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť (bod 67 návrhu generálneho advokáta)

B) v režime IN-HOUSE verejný obstarávateľ z funkčného hľadiska nezadáva zákazku inému odlišnému subjektu, ale v skutočnosti ju zadáva sám sebe, a to vzhľadom na jeho väzbu s týmto formálne odlišným subjektom. Teda nemožno hovoriť o zadaní zákazky, ale len o objednávke alebo úlohe, ktorú druhá „strana“ nemôže odmietnuť (bod 70 návrhu generálneho advokáta), a preto sa pri IN-HOUSE zadaní právnická osoba, ktorej bola takáto zákazka zadaná nikdy ani nemôže riadiť na základe ekonomických úvah

Je mi jasné, že návrh generálneho advokáta nie je záväzný, ale myslím si, že Súdny dvor sa vlastne stotožnil s jeho názorom, a to keďže právnickú osobu, ktorej bola zadaná zákazka v režime IN-HOUSE, a to zadanie bolo zákonné (teda v súlade s § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) je potrebné považovať za „inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda verejného obstarávateľa) už len z titulu, že jej bola zákonne zadaná zákazka v režime IN-HOUSE. Z uvedeného dôvodu v podmienkach SR, ak táto právnická osoba nevie zabezpečiť celé plnenie IN-HOUSE zákazky sama, tak pri výbere zmluvného partnera musí použiť postupy vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

Vykladáte si predmetný rozsudok Súdneho dvora rovnako, resp. obdobne ako ja? Ak áno, prečo. Ak nie, prečo? :)

Opačný výklad by podľa mňa, ako aj generálneho advokáta, viedol k obchádzaniu zákona, resp. smerníc a tiež by bol nekonzistentný, lebo by nezodpovedal konštatovanej vecnej totožnosti týchto dvoch subjektov (Verejný obstarávateľ a kontrolovaná právnická osoba) na účely ich oslobodenia od postupov verejného obstarávania v ich vzájomných vzťahoch. K obchádzaniu zákona, resp. smerníc takýto opačný výklad mohol viesť preto, lebo by umožňoval ľahko sa vyhnúť uplatneniu právnych predpisov Únie týkajúcich sa verejného obstarávania (bod 80 návrhu generálneho advokáta)

Rovnaký výklad ponúka aj komentár k zákonu o verejnom obstarávaní od Tkáča a Grigu, v ktorom sa uvádza, že momentom zadania zákazky vertikálnou spoluprácou sa z kontrolovaného subjektu stáva verejný obstarávateľ, avšak bez odkazu na nejakú konkrétnu judikatúru.


Názory k článku IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím