lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (6)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Marek Maslák (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Jiří Remeš (2)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Anton Dulak (2)
Peter Zeleňák (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Petr Novotný (1)
Patrik Patáč (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Hudec (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Šrámek (1)
Adam Pauček (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Kurian (1)
Mikuláš Lévai (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Rostáš (1)
Zuzana Kohútová (1)
Viliam Vaňko (1)
Michal Ďubek (1)
Miriam Potočná (1)
Petr Steiner (1)
Robert Šorl (1)
Pavol Mlej (1)
Lucia Palková (1)
Peter Marcin (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Pavlo (1)
Tomas Pavelka (1)
peter straka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavol Chrenko (1)
Pavel Lacko (1)
Tomáš Demo (1)
Roman Prochazka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Michaela Stessl (1)
Paula Demianova (1)
Patrik Pupík (1)
Adam Glasnák (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Bránik (1)
Marcel Ružarovský (1)
Juraj Lukáč (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Priadka (1)
Tibor Menyhért (1)
Igor Krist (1)
Martin Poloha (1)
Ivan Kormaník (1)
Bohumil Havel (1)
Dušan Marják (1)
lukas.kvokacka (1)
David Horváth (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Andrej Majerník (1)
Vladislav Pečík (1)
lukasmozola (1)
David Halenák (1)
Dávid Kozák (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Estočák (1)
Radoslav Pálka (1)
Vincent Lechman (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Adamova (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Klincová (1)
Petr Kavan (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Michalov (1)
Róbert Černák (1)
Martin Svoboda (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Košalko (1)
Natalia Janikova (1)
Tomáš Korman (1)
Lucia Berdisová (1)
Michal Jediný (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jakub Mandelík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter K (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov

Maroš Hačko, 12. 02. 2020 v 15:12

Zdravím,

k problematike IN-HOUSE ( § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) by som chcel dať pozornosti rozsudok Súdneho dvora z 5. 10. 2017 vo veci „UAB „LitSpecMet“ proti UAB Vilniaus lokomotyvų remonto depas“, C-567/15, ktorý podľa môjho názoru vyriešil veľmi častý jav pri režime IN-HOUSE, a to následne zadanie zákaziek bez súťaže vo forme „subdodávok“ pre rôzne spriaznené spoločnosti. A taktiež Návrhy Generálneho advokáta Manuela Campos Sánchez-Bordona prednesené 27. apríla 2017 k predmetnému rozsudku.

Výrok predmetného rozsudku:

„Článok 1 ods. 9 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, zmenenej nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou, sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tomto ohľade nemá význam skutočnosť, že hodnota interných operácií by mohla v budúcnosti predstavovať menej ako 90 % alebo nepodstatnú časť celkového obratu spoločnosti.“

Je pravdou, že uvedený výrok je trošku kostrbato formulovaný, ale podľa mňa z neho vyplýva, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou (t. j. de facto každá právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky v § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní), sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda ako verejný obstarávateľ):

A) pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a

B) pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami.

Z uvedené mi vyplýva, že každý subjekt, resp. právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 4 alebo ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní pre IN-HOUSE zadanie zákazky zrejme bude spĺňať aj podmienky A/ a B/ v zmysle predmetného rozsudku, lebo:

A) každé zadanie IN-HOUSE vo v svojej podstatne je odôvodnené úvahou, že orgán verejnej moci, resp. verejný obstarávateľ môže plniť jemu zverené úlohy vo verejnom záujme svojimi vlastnými prostriedkami, teda pri režime IN-HOUSE vždy ide činnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť (bod 67 návrhu generálneho advokáta)

B) v režime IN-HOUSE verejný obstarávateľ z funkčného hľadiska nezadáva zákazku inému odlišnému subjektu, ale v skutočnosti ju zadáva sám sebe, a to vzhľadom na jeho väzbu s týmto formálne odlišným subjektom. Teda nemožno hovoriť o zadaní zákazky, ale len o objednávke alebo úlohe, ktorú druhá „strana“ nemôže odmietnuť (bod 70 návrhu generálneho advokáta), a preto sa pri IN-HOUSE zadaní právnická osoba, ktorej bola takáto zákazka zadaná nikdy ani nemôže riadiť na základe ekonomických úvah

Je mi jasné, že návrh generálneho advokáta nie je záväzný, ale myslím si, že Súdny dvor sa vlastne stotožnil s jeho názorom, a to keďže právnickú osobu, ktorej bola zadaná zákazka v režime IN-HOUSE, a to zadanie bolo zákonné (teda v súlade s § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) je potrebné považovať za „inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda verejného obstarávateľa) už len z titulu, že jej bola zákonne zadaná zákazka v režime IN-HOUSE. Z uvedeného dôvodu v podmienkach SR, ak táto právnická osoba nevie zabezpečiť celé plnenie IN-HOUSE zákazky sama, tak pri výbere zmluvného partnera musí použiť postupy vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

Vykladáte si predmetný rozsudok Súdneho dvora rovnako, resp. obdobne ako ja? Ak áno, prečo. Ak nie, prečo? :)

Opačný výklad by podľa mňa, ako aj generálneho advokáta, viedol k obchádzaniu zákona, resp. smerníc a tiež by bol nekonzistentný, lebo by nezodpovedal konštatovanej vecnej totožnosti týchto dvoch subjektov (Verejný obstarávateľ a kontrolovaná právnická osoba) na účely ich oslobodenia od postupov verejného obstarávania v ich vzájomných vzťahoch. K obchádzaniu zákona, resp. smerníc takýto opačný výklad mohol viesť preto, lebo by umožňoval ľahko sa vyhnúť uplatneniu právnych predpisov Únie týkajúcich sa verejného obstarávania (bod 80 návrhu generálneho advokáta)

Rovnaký výklad ponúka aj komentár k zákonu o verejnom obstarávaní od Tkáča a Grigu, v ktorom sa uvádza, že momentom zadania zákazky vertikálnou spoluprácou sa z kontrolovaného subjektu stáva verejný obstarávateľ, avšak bez odkazu na nejakú konkrétnu judikatúru.


Názory k článku IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov:


  Jana Štulrajterová, 28. 12. 2023 v 16:23 - Subdodávky v in-house zákazkách

Zdravím Vás,


viem, že reakcia po niekoľkých rokoch už môže stratiť opodstatnenie, ale zaujímalo by ma, ako ste mysleli v úvode vetu, že tento rozsudok vyriešil veľmi častý jav pri režime IN-HOUSE, a to následne zadanie zákaziek bez súťaže vo forme „subdodávok“ pre rôzne spriaznené spoločnosti? Pretože mne sa úplne nezdá, že vyriešil. A len pre zaujímavosť, pozrite si Metodické usmernenie ÚVO č. 10931-5000/2020 z ktorého vyplýva, že subdodávky nie sú v in-house zákazkách vylúčené (najmä preto, lebo aj interný podnik je obstarávateľom a pri zadaní subdodávok sa musí riadiť postupmi verejného obstarávania)...


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím