lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Michal Krajčírovič (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Kotvan (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ivan Bojna (3)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Ondrej Halama (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Andrej Kostroš (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Peter Janík (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Estočák (1)
Martin Galgoczy (1)
Vincent Lechman (1)
peter straka (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Marcin (1)
Peter Kubina (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter K (1)
Ján Pirč (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Priadka (1)
Lucia Palková (1)
Michal Jediný (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Hudec (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Svoboda (1)
Radoslav Pálka (1)
jaroslav čollák (1)
Matej Gera (1)
Dušan Marják (1)
Lucia Berdisová (1)
Bystrik Bugan (1)
Michal Ďubek (1)
I. Stiglitz (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Korman (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Poloha (1)
Dušan Rostáš (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Michalov (1)
Ladislav Pollák (1)
Nora Šajbidor (1)
Bohumil Havel (1)
Vladimir Trojak (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Kovac (1)
Marcel Ružarovský (1)
Paula Demianova (1)
Robert Vrablica (1)
lukasmozola (1)
Robert Šorl (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Kormaník (1)
Katarína Dudíková (1)
Jakub Mandelík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladislav Pečík (1)
Róbert Černák (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Pavlo (1)
Eduard Pekarovič (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Adamova (1)
David Horváth (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Kavan (1)
Richard Macko (1)
Tomáš Demo (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
David Halenák (1)
Miriam Potočná (1)
Igor Krist (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Prečo si myslím, že adjudikácia nebude fungovať, ak objednávateľ zmení čl. 20 zmluvy o dielo riadiacej sa FIDIC zmluvnými podmienkami tak, že zruší arbitráž a nechá spor strán rozhodnúť slovenským súdom?

Peter Kotvan, 06. 08. 2020 v 09:43

Efektívne riešenie sporov na stavbách vyžaduje rýchlosť, nízke náklady riešenia sporov, neformálny prístup a odbornosť.

Takýto postup zabezpečuje adjudikácia. U nás sa adjudikácia vyskytuje najmä vo FIDIC zmluvných podmienkach a označuje sa ako Komisia pre rozhodovanie sporov, resp. KRS.

Adjudikácia vznikla vo Veľkej Británii a USA. Je to špecifický inštitút, ktorý je vo Veľkej Británii upravený priamo v Stavebnom zákone. Mimochodom, majú ho aj v Maďarsku. Upozornil by som na skutočnosť, že vo Veľkej Británii je vytvorený aj špecializovaný stavebný súd, ktorý sa venuje výlučne stavebným sporom. Zmyslom adjudikácie je predísť súdnemu konaniu práve v menej formalizovanom konaní, kde sa sporové strany spoľahnú na rozhodnutie odborníka so skúsenosťami v stavebníctve.

Myslím si, že dobrá zmluva o dielo by mala nútiť strany sadnúť za stôl a dohodnúť sa na riešení sporu.

Adjudikáciu aktuálne obsahujú aj FIDIC zmluvné podmienky. Medzinárodná obchodná komora (ICC) tiež umožňuje stranám, okrem arbitráže, dohodnúť sa aj na riešení sporu prostredníctvom adjudikácie.

Adjudikácia môže mať dva spôsoby. Buď sa strany podriadia rozhodnutiu adjudikátora, alebo si nechajú záväzne vysvetliť spornú otázku adjudikátorom, prípadne môžu byť použité oba spôsoby, podľa potreby.

Nové FIDIC zmluvné podmienky upravili článok o sporoch, ktorým sa organizácia FIDIC, ale aj ICC, a iné zainteresované subjekty, snažili odstrániť aplikačné nejasnosti a implementovať rozhodovaciu prax z arbitráže ICC.

Iba okrajovo sa zmienim, že jednou zmenou v nových FIDIC zmluvných podmienkach je aj to, že objednávateľ sa dostal tiež pod povinnosť včasne oznamovať svoje nároky, a to tiež pod hrozbou zániku zmluvného nároku.

Zmluvné strany v zmluve o dielo podľa FIDIC zmluvných podmienok oprávnia adjudikátora, aby ich spor rozhodol a zaväzujú sa jeho rozhodnutím riadiť. Myslím si, že aj naše právo umožňuje takúto dohodu. Ust. § 269 (3) v spojení s § 291 Obchodného zákona predvída možnosť, aby obsah zmluvy určila tretia strana. Dohode o adjudikácii podľa mňa nič nebráni.

Rozhodnutie adjudikátora však nie je priamo vynutiteľné, nie je exekučným titulom. Tým by bolo, iba ak by existoval osobitný zákon, ktorý by z neho robil exekučný titul. Viem si predstaviť, že by to bolo v Stavebnom zákone upravené a následne v Exekučnom poriadku by bol odkaz na takéto rozhodnutie. Nesnívajme však, u nás takáto myšlienka zákonodarcom nenapadla. Nakoniec, ani vo Veľkej Británii nie je rozhodnutie adjudikátora vynútiteľné. Strany sú ním viazané a jeho neplnenie predstavuje porušenie záväzku. Vymôcť ho možno iba prostredníctvom súdu. Tu vidím zásadný rozdiel v prístupe súdov a v prístupe arbitráže a praxe arbitrážnych súdov. Organizácie FIDIC a ICC nielenže promujú použitie FIDIC zmluvných podmienok a použitie arbitráže cez ICC, ale aj venujú pozornosť problémom, tieto odstraňujú v následných nových podmienkach a v rámci praxe arbitrov, ktorí sa zúčastňujú na konferenciách a vzdelávajú sa v oblasti výstavbových projektov.

Aj preto organizácia FIDIC prijala tzv. zlaté princípy, ktoré zakazujú meniť rozloženie rizík a povinností v zmluve o dielo, ktorá sa riadi FIDIC zmluvnými podmienkami a stanovujú podmienku riešiť spory až po rozhodnutí sporu adjudikátorom. Naviac sa v princípoch aj FIDIC zmluvných podmienkach výslovne spomína rozhodovanie v arbitrážnom konaní.

Prax ICC je taká, že súd spor, ktorý neprešiel adjudikáciou, zamietne ako predčasný spor a odkáže strany najprv na adjudikáciu.

Týmto sa výslovne pripisuje dôležitosť adjudikácii. Prečo tomu tak je? Pretože sa chráni slabší účastník na stavbe, a to zhotoviteľ. Adjudikátor musí rozhodnúť do 84 dní od podania návrhu na rozhodnutie. Práve preto, že adjudikácia je síce „quick and dirty“ riešenie, ale pre stavby je to najúčelnejšie, čo zatiaľ funguje. Rozhodnutie musí byť prijaté ešte, keď je zhotoviteľ na stavbe. Lehota má byť predĺžená ešte počas realizácie stavby, aby sa zhotoviteľ nevystavil svojvôle objednávateľa, ktorý si nechá stavbu postaviť a odprevadí zhotoviteľa s nezaplatenou faktúrou a zápočtom za zmluvnú pokutu, ktorá je vymyslená na základe termínov, ktoré objednávateľ svojvoľne neposunul, hoci mal. Garantuje zhotoviteľovi napríklad platbu za správnu a výrobnú réžiu, za práce mimo predmetu diela, aby zhotoviteľ nesubvencoval objednávateľa a aby neskrachoval a stavba sa dostavala.

Rozhodnutie adjudikátora je pre strany záväzné. To znamená, že ak sa strana neriadi rozhodnutím, porušuje zmluvu a to aj s právnymi následkami (zodpovednosť za škodu, atď.).

Strana, ktorá s rozhodnutím adjudikátora nesúhlasí, môže prejaviť svoj nesúhlas do 28 dní od doručenia rozhodnutia. Strana môže do 56 dní podať návrh na rozhodnutie sporu v arbitrážnom konaní.

Ak žiadna zo strán nepodá oznámenie o nesúhlase, je rozhodnutie adjudikátora záväzné a konečné. Ako sa takéto rozhodnutie teda vymôže? Prostredníctvom článku 20.7 FIDIC zmluvných podmienok. Práve tu však existovala prax arbitrov (judikátov ICC), že v rámci rozhodcovského konania nešli do merita sporu, ale rozhodnutie prijaté v rámci adjudikácie potvrdili bez zdĺhavého konania, de facto mu iba dali punc vymožiteľnosti. Následne sa takéto rozhodnutie mohlo vymôcť už štandardne ako exekučný titul.

Povedzme si, prečo by tento mechanizmus nefungoval so slovenským všeobecným súdom? Predovšetkým preto, že súd nie je viazaný rozhodnutím prijatým v rámci adjudikácie. Súd inštitút adjudikácie ani nepozná. Bude ho považovať iba za záväzok strán, resp. obsah zmluvy, ktorý určila tretia strana (adjudikátor). Spor však bude meritórne skúmať a nemusí sa stotožniť s rozhodnutím adjudikátora. Nehovoriac o tom, že súd bude viesť polemiku o zániku práva a nemyslím si, že si bude prezerať judikáty ICC.

Myslím si, že efekt odbornosti a rýchlosti adjudikácie sa stratí, ak si strany v zmluve o dielo nedohodnú arbitrážne konanie, resp. rozhodcovský súd, alebo ad hoc rozhodcu podľa slovenského zákona o rozhodcovskom konaní, ale dohodnú sa, že spor rozhodne slovenský všeobecný súd.

Súd v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi stranami, pričom si osobne myslím, že rozhodca bude akceptovať princíp zmluvnej autonómie strán a bude viac rozumieť stavebnému zmluvnému právu ako bežný sudca všeobecného súdu. Naviac rozhodca môže aplikovať aj obchodné zvyklosti, vzťahujúce sa na spor. Dovolím si tvrdiť, že rozhodca, ktorý sa venuje stavebnému zmluvnému právu pozná zverejňované rozhodnutia iných stálych rozhodcovských súdov a všeobecne uznávané zásady, nebude sa teda báť rozhodnúť pragmaticky v súlade s uplatňovanými lex mercatoria, resp. lex constructionis.

https://www.kotvan.sk/preco-si-myslim-ze-adjudikacia-nebude-fungovat-ak-objednavatel-zmeni-cl-20-zmluvy-o-dielo-riadiacej


Názory k článku Prečo si myslím, že adjudikácia nebude fungovať, ak objednávateľ zmení čl. 20 zmluvy o dielo riadiacej sa FIDIC zmluvnými podmienkami tak, že zruší arbitráž a nechá spor strán rozhodnúť slovenským súdom?:


  Juraj Gyarfas, 09. 08. 2020 v 13:54 - ad Peter Kotvan

Ďakujem veľmi pekne za zaujímavý post a celkovo za približovanie zaujímavého sveta stavebných zmlúv čitateľom Lexfora.

Tejto otázke som sa trochu venoval v kontexte expert determination v M&A transakciách - teda najmä v súvislosti s riešením sporov o výpočte rôznych zložiek kúpnej ceny cez poverenie tretej osoby ich výpočtom. Súhlasím, že tento inštitút je potrebné subsumovať pod § 269 ods. 3 v spojení s § 291 OBZ. A tiež súhlasím, že veľa súvisiacich otázok nie je v slovenskom práve vyriešených. Zaujímalo by ma však, prečo vychádzate z toho, že slovenský súd by preskúmaval závery adjudikácie? Resp. či máte vedomosť o nejakých konkrétnych rozhodnutiach slovenských súdov v tejto veci?

  Peter Kotvan, 12. 08. 2020 v 14:09 - Peter Kotvan

Dobrý deň, ďakujem za doplnenie a otázku.
Iba zopakujem, že je potrebné rozlišovať dve situácie.
Prvá situácia, kedy rozhodne KRS a jedna strana nesúhlasí s rozhodnutím KRS a tento svoj nesúhlas včas oznámi. Vtedy sa ide na arbitráž/súd (podľa dohody), kde sa bude vec preskúmavať aj meritórne (hoci ešte musíme absolvovať pokus o amicable settlement).
Druhá situácia nastane ak KRS rozhodne, ale strana nezašle včas svoj nesúhlas s rozhodnutím KRS a rozhodnutie KRS sa stane záväzným a konečným. Vtedy sa očakáva akési skrátené arbitrážne (súdne) konanie, ktoré rozhodnutie potvrdí.
V tej druhej situácii som nenašiel rozhodnutie nášho súdu. Avšak predpokladám, nakoľko všeobecný súd takým rozhodnutím nie je viazaný podľa CSP, že súd bude preskúmavať skutkové okolnosti a právne posudzovať vec a rozsudok KRS použije nanajvýš ako podklad pre rozhodnutie. Hoci by mal považovať rozhodnutie KRS za záväzný obsah záväzkov medzi stranami a nemal by sa odchýliť. Uvidíme, ako sa vyvinie prax. Na druhej strane si položme otázku: Mohol by súd odkázať na rozhodnutie KRS a vec neskúmať po skutkovej a právnej stránke?
Ten prvý prípad máme v rámci zmluvy o dielo riadiacej sa FIDIC zmluvnými podmienkami, viď. rozsudok KS BA, sp. zn. 1Cob/194/2018, ktorý potvrdil rozsudok OS BA II, sp. zn. 26Cb/217/2013. V odôvodnení sa súd nevysporiadal s rozhodnutím KRS, ale beriem, že rozhodnutie jedna strana neuznala, a tak sa meritórne vec prejednávala.
Tu je však zaujímavé, že pôvodne si strany dohodli ICC arbitráž. Zhotoviteľ vec zažaloval na všeobecný súd a objednávateľ nenamietal neexistenciu právomoci všeobecného súdu rozhodnúť v tejto veci, napriek arbitrážnej doložke. Zhotoviteľ svojím postupom riskoval aj premlčanie, aj zbytočne vynaložené náklady na súdne trovy.
Na záver pridávam nove znenie FIDIC zmluvných podmienok ohľadom druhej situácie 21.7 Nesplnenie rozhodnutia KPAS („Komisia na predchádzanie/adjudikáciu sporov“), ktoré už reaguje na aplikačnú prax:
„V prípade, že Strana neplní akékoľvek rozhodnutie KPAS, či už záväzné alebo konečné a záväzné, potom môže druhá Strana bez vplyvu na akékoľvek ostatné práva, ktoré môže mať, predložiť samotné neplnenie priamo na arbitráž podľa článku 21.6 [Arbitráž], v takom prípade sa článok 21.4 [Získanie rozhodnutia KPAS] a článok 21.5 [Mimosúdne urovnanie] nebudú na toto predloženie aplikovať. Arbitrážny tribunál (ustanovený podľa článku 21.6 [Arbitráž] bude mať právomoc prostredníctvom skráteného konania alebo iného zrýchleného postupu, nariadiť vykonanie takého rozhodnutia, či už prostredníctvom dočasného alebo predbežného opatrenia alebo rozhodnutia (ako môže byť vhodné podľa aplikovateľného práva alebo inak).
V prípade záväzného, ale nie konečného rozhodnutia KPAS bude musieť byť také dočasné alebo predbežné opatrenie alebo rozhodnutie výslovne podmienené tým, že práva Strán v merite Sporu sú podmienečné až kým budú vyriešené v rozhodnutí.
Akékoľvek dočasné alebo predbežné opatrenie alebo rozhodnutie vykonávajúce rozhodnutie KPAS, ktoré nebolo dodržané, či už je také rozhodnutie záväzné alebo konečné a záväzné, môže taktiež obsahovať nariadenie alebo priznanie náhrady škody alebo inej nápravy.“
Preklad je zo SACE

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím