http://www.lexforum.cz salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 01 Sep 2010 08:44:38 +0200 Tento post bude tak trochu v rozpore s mojou snahou vyhýbať sa na tomto blogu politike. Ale čitateľov, ktorí majú politikou nabité súdne procesy radi, by som rád upozornil, že do roka a do dňa od neúspešného pokusu prezidenta Maďarskej republiky Laszlóa Sólyoma prekročiť most v Komárne (Komárno Komárom:-)), kedy mu Slovenská republika zakázala vstup na jej územie, sa táto vec dostala pred Európsky súdny dvor. Parafrázujúc Tocquevillea, asi neexistuje politická otázka, ktorá by sa skôr alebo neskôr nestala súdnou otázkou. http://www.lexforum.cz/259 http://www.lexforum.cz/259#comments http://www.lexforum.cz/259 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 27 Aug 2010 12:25:28 +0200 Arbitráži, ktorú proti Slovenskej republike vedú holandskí akcionári zdravotnej poisťovne Dôvera, kvôli legislatívnemu zákazu výplaty zisku za minulej vlády a jej údajnému rozporu s bilaterálnou zmluvou o vzájomnej ochrane a podpore investícií medzi Československom a Holandskom (č. 569/1992 Zb.), sme sa na tomto blogu ešte nevenovali, hoci ide o právne aj politicky zaujímavý spor. Teraz som sa k tejto téme dostal - aj to však skôr zadnými vrátkami. Ani tento post totiž nemá byť o primárnom predmete sporu, ale skôr o jednom aspekte, ktorý je podľa mňa zaujímavý pre právo EÚ. Ako s odkazom na internetový portál Investment Arbitration Reporter napísal Trend (Trend: Brusel zasiahol do arbitráže o zákaz zisku), do konania vstúpila Európska komisia. Nie však vo veci samotného zákazu zisku a jeho (ne)súladu s investičnou zmluvou, ale (každý si prihrieva vlastnú polievočku) vo veci presadzovania nadradenosti práva EÚ nad medzinárodnými zmluvami, ktorých sú členské štáty zmluvnou stranou. http://www.lexforum.cz/258 http://www.lexforum.cz/258#comments http://www.lexforum.cz/258 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 24 Aug 2010 16:40:01 +0200 V posledných mesiacoch pred voľbami sa už na stránke Ministerstva spravodivosti v pripomienkovom konaní neobjavovalo veľa legislatívnych návrhov z oblastí, ktorým sa tento blog primárne venuje. Je však po voľbách, nová vláda prichádza so zaujímavými návrhmi a preto by som rád nadviazal na pomaly sa rozbiehajúcu tradíciu diskusií o navrhovaných zákonoch. Dnes pôjde o navrhovanú antikorupčnú novelu Občianskeho zákonníka a infozákona, ktorá bola predminulý týždeň predložená do pripomienkového konania. http://www.lexforum.cz/257 http://www.lexforum.cz/257#comments http://www.lexforum.cz/257 salvia@gurkol.net (Monika Dubská) 19 Aug 2010 23:58:11 +0200 Dnes ma veľmi zaujal §23 ods. 6 zákona 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1amp;skupina=1. Na základe tohto zákona nemôže vzniknúť právnym úkonom alebo rozhodnutím súdu pozemok menší ako si vymienil zákonodarca. Notárom však poskytol možnosť ako "naložiť" s dedičmi, ktorí sa nevedia medzi sebou dohodnúť a častokrát úmyslene spôsobujú prieťahy v konaní. Tento zákon im ukladá možnosť, ak sa dedičia nedohodnú a nevysporiadjú spôsobom, aký im určuje tento zákon, notár ako súdny komisár rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a zároveň rozhodne o povinnosti nadobúdateľa vysporiadať sa s ostatnými dedičmi. Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva sa premlčujú v lehote desiatich rokov a podľa písm. a) na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku. Zákonodarca zároveň dochádza tak ďaleko, že podľa druhej vety tohto písmena prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije a záložnému veriteľovi patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo. !!! Modelová situácia: Máme 10 dedičov, ktorí sa nevedia dohodnúť na deľbe. Rozhodne notár tak, že nehnuteľnosti uznesením priklepne jednému z dedičov, povedzme tomu, ktorý sa o pozemky stará so starostlivosťou riadneho hospodára. Zároveň ho zaviaže,aby v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti vyplatil ostatných spoludedičov. Šťastný dedič, teraz už vlastník, do troch dní vyplatí 8 dedičov, na toho deviateho zabudne. Príslušná správa katastra zapíše vlastnícke právo záznamom. Samozrejme, že v 162/1995- ke nie je ustanovenie, ba ani zmienka o tom, že osvedčenie , v ktorom sa takto rozhodne má byť zapísané už priamo so zákonným záložným právom a s vyznačením predkupného práva k nehnuteľnosti. Toto sa dá zapísať až na návrh neuspokojeného dediča po márnom uplytnurí lehoty na vyplatenie z jeho podnetu (Už vidím tie šťastné tváre všetkých vkladárov...:-) ) Šťastný dedič po 5 rokoch od vyplatenia ôsmych spoludedičov sa rozhodne predať svoju nehnuteľnosť. Dobromyseľný kupujúci zaplatí kúpnu cenu a stáva sa radostným vlastníkom. Po zavkladovaní VP sa ozve dedič číslo 9 a preukáže, že naozaj nebol vyplatený. Šťastný dedič má peniaze, kupujúci má problém a nechcenú ťarchu na nehnuteľnosti. 1 .Dobromyseľný nadobúdateľ naozaj nemohol urobiť nič preto, aby zistil, že je tu osoba, ktorá má zákonné predkupné právo k nehnuteľnosti a ešte aj zákonné záložné právo? 2. Je táto kúpna zmluva neplatná absolútne alebo len relatívne, alebo to zakladá právo na odstúpenie od zmluvy a následne vydanie bezdôvodného obohatenia? 3. Zákonné záložné právo má charakter in rem- prechádza na ďaľšieho nadobúdateľa... A ešte niečo k tomuto zákonu: Podľa môjho skromného názoru rozdelením ideálneho spoluvlastníckeho podielu nedochádza k drobeniu pozemkov. §3 ods. 1 katastrálneho zákona: Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou. Podľa ods. 3 parcelou sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami a ich definovanie v zobrazovacom systéme a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape s vyznačením jej parcelného čísla. Odsek 7 hovorí o výmere parcely, nie pozemku: Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierachSpoluvlastnícky podiel vyjadruje predsa mieru, akou sa podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k veci. Nadobudnutím spoluvlastníctva k pozemku ako veci reálne jestvujúcej, časti krajiny, predsa nezmenším plochu ani na mape ani v skutočnosti. Drobením pozemku skôr rozumiem jeho reálne delenie cez geometrické plány. Tento zákaz drobenia mi príde veľmi nelogický, obmedzujúci vlastníka pri vykonávaní právnych úkonov a navyše aj možno protiústavný... http://www.lexforum.cz/256 http://www.lexforum.cz/256#comments http://www.lexforum.cz/256 salvia@gurkol.net (Nina Gaisbacherova) 06 Aug 2010 12:16:50 +0200 Pozostalostná úrazová renta spolu s jednorazovým odškodnením sú v zmysle zákona o sociálnom poistení úrazovými dávkami. Kto má zafixované, že k ich vyplácaniu dochádza len vtedy, keď poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení), nech upriami svoju pozornosť k nasledovnému právnemu názoru. Súd prvého stupňa v troch samostatných konaniach a rozhodnutiach vyslovil právny názor, Žaloba žalobcu, ktorou si uplatňuje vyplácanie pozostalostnej úrazovej renty z titulu dopravnej nehody, dôsledkom ktorej umrel živiteľ rodiny, je dôvodná a zakladá povinnosť žalovaného (PO vykonávajúca činnosť podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve) platiť. http://www.lexforum.cz/255 http://www.lexforum.cz/255#comments http://www.lexforum.cz/255 salvia@gurkol.net (Juraj Alexander) 02 Aug 2010 15:17:26 +0200 Ve věci Pl. ÚS 36/09 bude Ústavní soud k návrhu Vrchního soudu v Praze rozhodovat o zrušení §§ 178, 179, 180, 181 a 182 insolvenčního zákona (viz zde). Jedná se o insolvenční řízení na dlužníka ProInex Coating, s.r.o. (KS Ústí nad Labem, 77 INS 3582/2008) a šlo o pokutu uloženou dle § 178 InsZ věřiteli - městu Ralsko. Město přihlásilo pohledávku, kterou správce více než 50% popřel. Ve stanovené lhůtě město nepodalo žalobu na určení pravosti pohledávky a to (dle odvolání města) z důvodu, že právník města byl na operaci očí. Město však přijalo funkci ve věřitelském výboru a účastnilo se schůze věřitelů. Proto krajský soud uložil, bez předchozího jednání, varování nebo jiného postupu, městu pokutu ve výši rozdílu mezi přihlášenou a zjištěnou pohledávkou a odmítl pohledávku i v celé zbývající (zjištěné) části. http://www.lexforum.cz/254 http://www.lexforum.cz/254#comments http://www.lexforum.cz/254 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 26 Jul 2010 22:41:25 +0200 David Halenák tu minule písal o aplikácii § 107 ods. 3 OZ na kúpnu zmluvu, ktorá je neplatná z dôvodu absencie vlastníckeho práva na strane predávajúceho. Predstavujem si to asi takto. P predal K pozemok, za ktorý K zaplatil. Neskôr sa ukázalo, že P nikdy nebol vlastníkom pozemku, nemohol teda vlastnícke právo previesť ani na K a skutočný vlastník môže kedykoľvek (samozrejme s výnimkou vydržania) vindikovať svoj pozemok. Kúpna zmluva bola neplatná (s týmto síce nie celkom súhlasím, ale pre účely tohto postu to nie je podstatné) a K by mal mať právo žiadať kúpnu cenu ako bezdôvodné obohatenie. Čo však v prípade, ak je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané? Môže P vzniesť námietku premlčania a zanechať tak K bez pozemku aj peňazí?Podľa rozhodnutia NS ČR kritizovaného v Davidovom článku sa v tejto situácii § 107 ods. 3 OZ neaplikuje, P teda môže proti žalobe K na vrátenie kúpnej ceny vzniesť námietku premlčania a K ostane bez pozemku aj bez peňazí. Diskusia pod Davidovým článkom sa (žiaľ) vybrala trochu iným (aj keď tiež zaujímavým) smerom. V tomto poste by som sa však rád vrátil k hlavnej Davidovej otázke a rád by som upozornil na nedávne rozhodnutie veľkého senátu NS ČR (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 31 Cdo 2250/2009, 14. 7. 2010), ktoré sa tejto otázke venovalo. http://www.lexforum.cz/253 http://www.lexforum.cz/253#comments http://www.lexforum.cz/253 salvia@gurkol.net (Juraj Alexander) 14 Jul 2010 19:32:18 +0200 Rozhodnutím z 1. července 2010 ve věci Pl. ÚS 14/10 zrušil Ústavní soud s účinností od 31. března 2011 ustanovení § 192 odst. 1 věty první insolvenčního zákona (InsZ), kterým se upravuje právo popírat pohledávky. InsZ toto právo přiznává pouze insolvenčnímu správci a dlužníkovi, přičemž dlužník má toto právo de facto pouze v reorganizaci (§ 336) a v konkursu pouze pro účely případné exekuce po zrušení konkursu u fyzických osob. Ústavní stížnosti věřitelů SCA Packaging, RWE Energy a Středočeská plynářenská byly podány v rámci insolvenčních řízení týkajících se společností ze skupiny Bohemia Crystalex Trading (z rozhodnutí není zřejmé kterých). Stížnosti směrovaly proti rozhodnutím insolvenčních správců nepopřít pohledávky Citibank Europe Plc, financující banky skupiny Crystalex. http://www.lexforum.cz/252 http://www.lexforum.cz/252#comments http://www.lexforum.cz/252 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 14 Jul 2010 14:46:20 +0200 Kristán tu pred pár dňami upozorňoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je zmluvne dohodnutá výška úrokov z omeškania vo výške 1% z dlžnej sumy denne v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Mne teraz pripadla úsmevná úloha upozorniť na rozhodnutie toho istého súdu taktiež v obchodnoprávnej veci, podľa ktorého je výška 2% v poriadku.Ide o rozhodnutie NS SR z 4. marca 2008, sp. zn. 1 Obo 149/2006. http://www.lexforum.cz/251 http://www.lexforum.cz/251#comments http://www.lexforum.cz/251 salvia@gurkol.net (Roman Kopil) 13 Jul 2010 13:46:11 +0200 V prvom rade mi dovoľte vyjadriť poďakovanie a obdiv autorom tohto skvelého projektu, ktorý ma oslovil, a ktorého návštevníkom som momentu, ako som ho objavil. A teraz k topicu. Zákon o cestovných náhradách hovorí, že pracovnou cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. IMHO je teda, pre účely určovania čo je a čo nie pracovná cesta, dôležité zadefinovať pojem pravidelné pracovisko. Ten je v § 3 tohto zákona definovaný takto: Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Dostal som sa ku koreňu veci. Ak sa so zamestnancom dohodnem, že jeho pravidelným pracoviskom bude územie SR, bude to podľa Vášho názoru v súlade so zákonom? Podľa môjho názoru áno, pretože zákon o cestovných náhradách nehovorí, ako presne má byť pravidelné pracovisko zadefinované, na rozdiel od Zákonníka práce, ktorý má podmienky na definovanie miesta výkonu práce. To však nie je pravidelné pracovisko. Ďakujem za Vaše podnetné rady. http://www.lexforum.cz/250 http://www.lexforum.cz/250#comments http://www.lexforum.cz/250 salvia@gurkol.net (Kristian Csach) 02 Jul 2010 00:30:34 +0200 Keď sme sa už rozprávali (teda debatujeme) o spotrebiteľských vzťahoch, úrokoch z omeškania, a pod., na stránke NS SR sa objavilo zaujímavé rozhodnutie 2M Obdo 1/2010. Strany obchodnoprávneho vzťahu medzi sebou uzatvorili zmluvu, podľa ktorej boli za omeškanie dohodnuté úroky z omeškania vo výške 1 % denne (túto okolnosť iba predpokladám, samozrejme sa z rozhodnutia nedozvieme, či si túto výšku veriteľ iba uviedol na faktúre, alebo bola v zmluve). Bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, odpor podaný nebol a nasledovalo mimoriadne dovolanie. http://www.lexforum.cz/249 http://www.lexforum.cz/249#comments http://www.lexforum.cz/249 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 25 Jun 2010 01:18:51 +0200 O zmluve o budúcej zmluve o absolútnom neobchode medzi podnikateľmi sme na tomto mieste už raz diskutovali (viď diskusia tu a tam citovaná judikatúra). A celkom rýchlo sme sa zhodli, že zmluva o budúcej zmluve o kúpe nehnuteľnosti alebo o nájomnej zmluve (teda o absolútnom neobchode) by sa mala spravovať § 289 ObZ a nasl. Aj keď viem, že existujú aj protichodné názory (ak sa nemýlim, napr. prof. Vojčík), zástancovia týchto názorov sa do diskusie žiaľ nezapojili. V tomto poste by som chcel načrtnúť opačnú situáciu. Ktorým kódexom by sa mala spravovať zmluva o budúcej zmluve o absolútnom obchode (napr. o kúpnej zmluve na cenné papiere) medzi nepodnikateľmi? A na okraj by som sa rád spýtal, načo je nám vlastne dichotómia záväzkového práva. http://www.lexforum.cz/248 http://www.lexforum.cz/248#comments http://www.lexforum.cz/248 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 23 Jun 2010 08:31:25 +0200 O rozhodcovských doložkách v spotrebiteľských zmluvách sme tu a tu a tu a tu už mnohokrát diskutovali. Napriek tomu by som sa k tejto téme rád vrátil.Rád by som totiž upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave, 8.3.2010, sp. zn. 33 Cm 13/2009 (ďakujem p. Strakovi za upozornenie), ktorý judikoval, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná a rozhodcovský nález vydaný na základe tejto doložky je, expresívne povedané, "toliko právně nicotný a bezúčinný popsaný list papíru". Tento záver prvostupňového českého súdu by sám osebe nebol až tak zaujímavý. Zaujímavé však je, že podľa Krajského súdu táto neplatnosť vyplýva priamo zo Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. A tým pádom by sa mala týkať rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách celej Európskej únie. http://www.lexforum.cz/247 http://www.lexforum.cz/247#comments http://www.lexforum.cz/247 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 16 Jun 2010 09:13:02 +0200 Každého, kto sa v zmluvách stretol s ustanovením zakladajúcim "nevyvrátiteľnú domnienku", že určitá skutočnosť nastala (alebo nenastala), by som rád upozornil na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, 18. 3. 2010, sp. zn. 23 Cdo 5508/2007.Najvyšší súd v podstate hovorí, že zmluvné založenie takejto domnienky nie je prípustné. http://www.lexforum.cz/246 http://www.lexforum.cz/246#comments http://www.lexforum.cz/246