http://www.lexforum.cz salvia@gurkol.net (Peter Pethő) 23 Jan 2012 19:46:08 +0200 Náhodou som narazil na zaujímavé rozhodnutie ESD o prejudiciálnej otázke (C-144/10), ktorého podstatou bol výklad článku 22, bodu 2. Nariadenia Brusel I: v konaniach, ktorých predmetom je platnosť rozhodnutí orgánov spoločnosti, majú výlučnú právomoc súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť sídlo. Skutkový stav a spor vo veci samej možno nie sú až také dôležité pre účely tohto stručného príspevku (išlo iba o zaplatenie cca 112 mil. EUR), a preto iba zhrniem (procesné patálie, ktorým žalobca musel čeliť, sú však vskutku inšpiratívne pre každého, kto chce aspoň trošku potrápiť žalobcu J): Žalovaný (BVG nemecká PO verejného práva) sa proti žalobcovi (JPM investičná banka) bránil okrem iného tým, že zmluva, na základe ktorej mala vzniknúť pohľadávka (SWAPová zmluva) je neplatná z dôvodu, že BVG pri jej uzatváraní konala ultra vires, a preto boli rozhodnutia jej orgánov, ktoré viedli k uzatvoreniu SWAPovej zmluvy absolútne neplatné. ESD tak musel odpovedať na otázku, či sa vyššie uvedený článok Nariadenia Brusel I vzťahuje aj na konania, v ktorých žalovaný namieta neplatnosť rozhodnutí svojich orgánov, ktoré viedli k uskutočneniu určitého právneho úkonu. http://www.lexforum.cz/372 http://www.lexforum.cz/372#comments http://www.lexforum.cz/372 salvia@gurkol.net (Jaroslav Čollák) 23 Jan 2012 16:24:25 +0200 Otázka čo je nezávislé súdnictvo môže u každého z nás vzbudiť iné pocity, dojmy, právne názory či postoje. Dnešná spoločnosť, ktorej interpersonálne vzťahy sú v niektorých situáciách vyhrotené až natoľko, že môžu prerásť do stavu porušenia práva ba dokonca jeho ignorácie, bezpodmienečne potrebuje garanta moci. Garanta moci, ktorý sa bude podieľať resp. bude mať záujem na tom, aby sa tento neprávny stav napravil. V danej situácii, o náprave a spôsobe nápravy neželaného stavu porušenia práva môžu v zásade rozhodnúť dva subjekty. Dva subjekty, ktoré sú diametrálne odlišné, ale úlohou rovnaké. Jedným z týchto subjektov sú samozrejme samotní účastníci daného vzťahu porušujúceho právo, kedy sa samotné porušenie práva dá odstrániť jednoducho, a to prejavením vôle a v rámci dobrých mravov či dobrých ľudských vzťahov dospieť ku vyriešeniu daného problému. http://www.lexforum.cz/371 http://www.lexforum.cz/371#comments http://www.lexforum.cz/371 salvia@gurkol.net (Xénia Petrovičová) 19 Jan 2012 14:37:16 +0200 PODPIS A PRÁVNA LISTINAPodpis je dôležitou súčasťou právnych listín. Osvedčuje sa ním, že listina obsahuje vôľu podpísanej osoby, prípadne sa podpisom vyjadruje súhlas s listinou. Podpisom sa teda zakladá určitý vzťah medzi listinou a osobou, ktorá listinu podpísala. V bežnej reči môžeme povedať, že podpisom preberá podpisujúci zodpovednosť za obsah listiny. Dôležitosť podpisu vyplýva aj z občianskeho zákonníka, ktorý na platnosť písomného právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby (§ 40 ods. 3). http://www.lexforum.cz/370 http://www.lexforum.cz/370#comments http://www.lexforum.cz/370 salvia@gurkol.net (Nora Šajbidor) 17 Jan 2012 16:43:41 +0200 Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, súd preto jeho žalobu zamietol. Veta, na ktorej nejeden slovenský sudca postavil svoje rozhodnutie v zložitejších prípadoch. Právny zástupca žalobcu ju počuje veľmi nerád a jeho úsilie smeruje k tomu, aby neodznela. Tak sa dostávam k otázke, na ktorú hľadám odpoveď v nasledujúcich riadkoch: Aké ťažké je dôkazné bremeno žalobcu pred slovenským súdom? Čo hovorí zákon http://www.lexforum.cz/369 http://www.lexforum.cz/369#comments http://www.lexforum.cz/369 salvia@gurkol.net (Lexforum) 16 Jan 2012 15:35:55 +0200 Radi by sme upozornili na stránku rozhodnutia.sk, na ktorej sa v súlade s novou legislatívou zverejňujú rozhodnutia slovenských súdov. Nechceme sa vyjadrovať k politickým aspektom a sporom okolo tejto reformy. Z pozície právnikov sme však presvedčení, že otvorená diskusia o judikatúre prispieva k predvídateľnosti práva, k právnej istote a tým pádom aj ku kvalite právneho štátu. Okrem toho veríme, že otvorená diskusia, ktorá je jedným zo základných poslaní tohto blogu, v konečnom dôsledku prispieva aj k zvyšovaniu kvality toho, o čom sa diskutuje - teda v tomto prípade ku kvalite práva a jeho súdnej aplikácie.V tomto smere by sme novú stránku radi privítali a tešíme sa na diskusie, ktoré budú zverejnenými súdnymi rozhodnutiami inšpirované. http://www.lexforum.cz/368 http://www.lexforum.cz/368#comments http://www.lexforum.cz/368 salvia@gurkol.net (Zuzana Hecko) 13 Jan 2012 09:42:36 +0200 11. januára 2012 spoločnosť ICANN (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers) začala akceptovať prvé žiadosti o nové generické domény najvyššej úrovne. Reforma znamená možnosť získať doménu spočívajúcu v generickej koncovke ako napríklad .green, .hotel, .bank avšak aj doménu ktorej koncovka je registrovanou ochrannou známkou ako napr. .pepsi, .lacoste, .mercedes atď. Okrem nich vzniknú domény najvyššej úrovne v iných abecedách než v latinke, ako napr. . či .. Táto prvá vlna nových generických domén bude pre záujemcov v dispozícii do 11. apríla 2012. O tejto dlhoočakávanej reforme sa viedli pred jej spustením medzi majiteľmi ochranných známok, ktorí sú voči novému systému skôr skeptickí, mnohé diskusie. Podľa spoločnosti ICANN bolo však každému jasné, že k takémuto kroku nevyhnutne musí dôjsť, nakoľko súčasný doménový priestor je už dnes jednoducho príliš tesný. Nie pre tých, ktorí nakupujú na Miletičke... http://www.lexforum.cz/367 http://www.lexforum.cz/367#comments http://www.lexforum.cz/367 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 08 Jan 2012 21:59:41 +0200 O odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností sa na tomto blogu už diskutovalo tak často (napr. tu, tu, tu a tu), že tuším ide spolu s rozhodcovskými doložkami v spotrebiteľských zmluvách a určujúce témy Lexfora.Tentokrát sa k téme vraciam na základe zaujímavého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010 (JUDr. Hargaš, JUDr. Fúrová a JUDr. Reisenauerová), na ktoré ma upozornil Michal. Rozhodnutie nebolo vydané v civilnom konaní, ale v správnom súdnictve (o žalobe proti rozhodnutiu správy katastra) a aj keď so závermi sa nestotožňujem, ide podľa mňa o najlepšie a najdôkladnejšie odôvodnené rozhodnutie, ktoré bolo k tejto téme na Slovensku podľa mojich vedomostí zatiaľ vydané. http://www.lexforum.cz/366 http://www.lexforum.cz/366#comments http://www.lexforum.cz/366 salvia@gurkol.net (Tibor Menyhért) 06 Jan 2012 00:46:43 +0200 Som hráčom na Slovensku menej obvyklého športu zvaného Bridž. Keďže nie som právnik, asi je odo mňa trúfalé, tu čokoľvek napísať a preto, ak tento post bude zmazaný, s pokorou to budem rešpektovať. Túto stránku som objavil pri rešeršovaní súdnych rozhodnutí v súvislosti s diskrimináciou v športe. Predsedníctvo Slovenského bridžového zväzu (P-SBZ), prijalo nové propozície Slovenskej bridžovej ligy (SBL), pričom oproti Propozíciám SBL 2011 okrem zmeny hracieho systému prijalo nasledujúcu napohľad nenápadnú zmenu: Ligové súťaže môžu hrať len členovia SBZ s uhradeným členským poplatkom v danom súťažnom roku. Výnimkou sú členovia ČBS, ktorí nie sú občanmi SR. Pôvodné znenie bolo: Členovia SBZ a ČBS môžu do Ligy nastúpiť bez obmedzení, nemôžu však byť členmi iného prvoligového alebo druholigového družstva na Slovensku. ČBS je Český bridžový svaz a s týmto zväzom má SBZ podpísanú zmluvu o vzájomnom uznávaní členstva a hlavne sa v tejto zmluve nachádza klauzula: SBZ a ČBS dále prohlašují, že členové obou svazů mají při účasti na soutěži v druhé zemi stejná práva a povinnosti jako členové hostitelské země. Okolo nového znenia práva štartovať v SBL sa rozvinula medzi hráčmi bridžu bohatá polemika, keďže však zúčastnení diskutujúci neboli právnikmi, odznelo v nej množstvo inzitných právnych názorov. Medzi inými som aj ja namietal porušenie zmluvy s ČBS (nič sa v nej nepíše o občianstve jednotlivých členov), porušenie Antidiskriminačného zákona a porušenie Ústavy Slovenskej republiky. Medzičasom sme problém v rámci SBZ vyriešili, uvedený bod nadobudol nasledujúcu podobu: Ligové súťaže môžu hrať len členovia SBZ s uhradeným členským poplatkom v danom súťažnom roku a členovia národných bridžových zväzov, s ktorými má SBZ uzavretú zmluvu o možnosti pre ich členov zúčastňovať sa na súťažných podujatiach organizovaných SBZ. Takže oproti roku 2011 sa teoreticky dokonca rozšíril okruh potencionálnych hráčov, ktorí majú právo SBL hrať, kým pôvodne navrhnuté znenie tento okruh zužovalo a diskriminovalo (?) hráčov bridžu, ktorí boli občanmi SR, neboli členmi SBZ, ale boli člemni ČBS (píšem v množnom čísle, ale aktuálne k 31.12.2011 sa to týkalo jediného človeka). Keďže sa P-SBZ vrátilo z kratšej cesty, nemusela jeho rozhodnutie riešiť Kontrolná komisia SBZ a, ak by rozhodla, že nové znenie ponecháva v platnosti, nemusel znenie propozícii rozporovať zmluvný partner, či riešiť príslušný súd. Aj tak pre nás ostávajú otvorené otázky, ak by nedošlo k zmene rozporuplného bodu: http://www.lexforum.cz/365 http://www.lexforum.cz/365#comments http://www.lexforum.cz/365 salvia@gurkol.net (Milan Kvasnica) 04 Jan 2012 03:49:16 +0200 O problematice jednoduchosti sporů v návaznosti na výši paušální náhrady jsem referoval naposledy před třemi lety zde: http://www.lexforum.cz/130Zatímco myšlenka ministerstva spravedlnosti na snížení paušální odměny na polovinu v případě vykonání pouze dvou úkonů právní služby advokátem (viz: http://zpravy.ihned.cz/cesko/c1-52997850-advokatum-a-exekutorum-by-mely-klesnout-odmeny-na-polovinu-navrhuje-pospisil ) zůstala toliko ve stádiu úvah a na soudech se setkala s odporem (viz: http://www.cak.cz/scripts/detail.php?id=7595 ), dospěla justice k řešení zcela originálnímu. http://www.lexforum.cz/364 http://www.lexforum.cz/364#comments http://www.lexforum.cz/364 salvia@gurkol.net (Zuzana Hecko) 03 Jan 2012 14:52:37 +0200 Ďalšia "perla múdrosti" bola vydaná Krajským súdom v Bratislave v októbri 2011 v rozhodnutí ECOPRESS v STERIN. Jedná sa o prvé rozhodnutie v trvajúcej vojne medzi vydavateľmi tlače a monitoringovými agentúrami na Slovensku. Prípad sa zaoberal otázkou, či sú monitoringové agentúry povinné uzavrieť s vydavateľmi novín licenčnú zmluvu, na základe ktorých by boli oprávneí používať ich články v monitoringu tlače. Kým v iných (vyspelejších) jurisdikciách všeobecne nie je sporné, že články v tlači, sú prejavom vlastnej tvorivej činnosti autora (čo bolo tiež jasne potvrdené rozhodnutím Súdneho Dvora EÚ v prípade Infopaq, C-5/08), súd rozhodol, že články v tlači sú "bežnou informáciou", a teda sú vyňaté z pôsobnosti Autorského zákona (AZ). Bohužiaľ, zdá sa, že ani Infopaq ani iné rozhodnutie z iného štátu na túto tému neboli vydavateľmi v spore citované. Pritom Infopaq výslovne uvádza: "Pokiaľ ide o články z tlače, duševná tvorba ich autorov, , vyplýva obvykle zo spôsobu, akým je téma predstavená, ako aj z jazykového vyjadrenia. Okrem toho vo veci samej platí, že samotné novinové články sú literárnym dielom, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/29." Rozsudok, kde súd dospel k tomu, že novinárske články "nie sú dosť dobré" na to, aby mohli byť považované za autorské diela je dosť detailný. Súd argumentuje tým, že novinárske články obsahujú minimum tvorivej činnosti (je to len pospájanie myšlienok, ktoré nie je tvorivé), ktoré nie sú pokryté autorskoprávnou ochranou. Teda, nie je potrebný súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a teda nie je ani dôvod na uzatváranie licenčnej zmluvy. http://www.lexforum.cz/363 http://www.lexforum.cz/363#comments http://www.lexforum.cz/363 salvia@gurkol.net (Juraj Gyarfas) 01 Jan 2012 21:36:15 +0200 V prvom rade by som rád všetkým čitateľom a prispievateľom zaželal všetko dobré a veľa úspechov v roku 2012. Tešíme sa, že počas roku 2011 nielen konštantne stúpal počet čitateľov, ale aj pribudlo veľa nových prispievateľov a množstvo zaujímavých článkov. Dúfame, že rok 2012 bude v tomto smere podobný.A teraz k téme tohto článku. O ságe West Tankers som na tomto blogu už písal tu aj tu. Počas uplynulého roku tento príbeh vstúpil do novej fázy, ktorá opäť otvára množstvo zaujímavých otázok o interakcii medzi arbitrážou a bruselským režimom uznávania súdnych rozhodnutí v Európskej únii. A opäť ide tak trochu aj o boj medzi súdmi hrdého Albiónu a bruselským chápaním povinnej dôvery medzi High Court v Londýne a miestnym súdom kdekoľvek za lamanšským prieplavom. O čo teda ide? http://www.lexforum.cz/362 http://www.lexforum.cz/362#comments http://www.lexforum.cz/362 salvia@gurkol.net (Zuzana Hecko) 30 Dec 2011 19:14:25 +0200 Prečo by sme sa mali zaujímať o práva duševného vlastníctva v outsourcingových zmluvách? Outsourcingové zmluvy sú v súčasnosti viac a viac populárne, keďže pomáhajú zvyšovať efektivitu a tým znižovať náklady. Obvyklé služby, ktoré sa zabezpečujú externe, zahŕňajú napr. call centrá, služby v oblasti správy dát, komerčnú prevádzku IT, výrobu softvéru, webových stránok a dizajnu, riešenia v oblasti e-commerce, webové aplikácie, medicínsku fakturáciu, softvérové služby v zdravotníctve, ľudské zdroje, finančné služby, ako je vedenie účtovníctva alebo účtovníctvo a mnoho ďalších. Pri otázke, čomu by sa mala venovať osobitná pozornosť pri príprave outsourcingovej dohody, väčšina odpovedí zahŕňa jasný popis služieb, ceny, záväzky, rozhodné právo, daňovú problematiku a niekto zmieňuje aj ochranu osobných údajov. Ako je to však s právami duševného vlastníctva v outsourcingových zmluvách? Veľké spoločnosti majú často nejaké znalosti o právach duševného vlastníctva. Vo všeobecnosti majú vedomosť o tom, že ich tovar alebo služby musia byť chránené ochrannou známkou, ktorá musí byť zaregistrovaná a že existujú akési patenty, väčšina ľudí taktiež počula o autorských právach. Obchodné tajomstvo je "niečo, čo je tajné". Práva k dizajnom sú obvykle takmer neznáme, nehovoriac o neregistrovaných dizajnoch alebo nezapísaných ochranných známkach alebo právach k databáze. Znalosti o právach duševného vlastníctva v menších firmách sú takmer nulové. http://www.lexforum.cz/361 http://www.lexforum.cz/361#comments http://www.lexforum.cz/361 salvia@gurkol.net (Tomáš Čentík) 29 Dec 2011 15:19:14 +0200 Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dva veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov."Mierne narušenie" vyššie uvedenej koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy nastalo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa OBCHZ ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v OBCHZ, a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k Obchodnému zákonníku: Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím OZ (čomu nasvedčuje aj § 1 ods. 8 ZSÚ). http://www.lexforum.cz/360 http://www.lexforum.cz/360#comments http://www.lexforum.cz/360 salvia@gurkol.net (Zuzana Hecko) 01 Dec 2011 20:05:53 +0200 Zdá sa, že registračný systém doménových mien .sk prejde v blízkej budúcnosti dramatickou zmenou. SK-NIC (spoločnosť zodpovedná za správu domény najvyššej úrovne s národnou koncovkou .sk), je v procese zavádzania niekoľkých dlho očakávaných zmien a zahájila verejnú diskusiu so zainteresovanými stranami (orgánmi štátnej správy, registrátormi a právnikmi z oblasti práva duševného vlastníctva). Momentálne je Slovensko jedinou krajinou v strednej a východnej Európe, kde môže byť doménové meno .sk registrované výlučne slovenskou právnickou / fyzickou osobou so sídlom/bydliskom na Slovensku. Rozhodcovské konanie pre doménové spory v súčasnosti neexistuje, náprava je preto možná len prostredníctvom časovo náročného a niekedy aj pomerne nákladného súdneho konania. Spoločnosť SK-NIC sa rozhodla túto situáciu riešiť a navrhuje niekoľko podstatných zmien. Najvýznamnejším návrhom je zavedenie rozhodcovského konania ako prostriedku na riešenie doménových sporov. Doložka o voľbe rozhodcovského súdu ako jediného orgánu s právomocou rozhodovať doménové spory bude obsiahnutá v registračnej zmluve. Aj keď ešte nie je finálne dohodnuté, ktorý orgán bude pôsobiť ako rozhodcovský súd, ktorý bude mať v kompetencii rozhodovanie .sk doménových sporov, možnosti sú evidentné. Môže to byť Rozhodčí soud při Hospodářské komoře ČR a Agrární komoře ČR, ktorý v súčasnosti rieši .cz a .eu spory alebo sa vytvorí samostatný rozhodcovský súd pre doménové mená v Bratislave. Rozhodčí soud by bol určite rýchlou a ľahkou voľbou najmä vzhľadom na podobnosť českého a slovenského jazyka a na už existujúcu prax s riešením takýchto sporov. http://www.lexforum.cz/359 http://www.lexforum.cz/359#comments http://www.lexforum.cz/359